53. schôdza

Ďakujem za slovo. Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Ja len pár slovami zarámujem to, čo Edo Heger povedal.
Áno, Česko sa za posledné hojné roky pripravilo na krízu, znížilo svoj dlh, urobilo poriadok vo verejných financiách a dnes je pripravené ako malá, otvorená ekonomika s dlhom okolo 30 % na ťažké časy. My nie sme. Slovensko sa nepripravilo, trestuhodne sme tieto časy prejedli a budeme, budeme trpieť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak si dobre spomínam, bolo dobrým zvykom, že pán minister vždycky sa zapájal do rozpravy a vystupoval v rozprave, aby naňho mohli aj opoziční poslanci reagovať. Tohto sme sa zatiaľ nedočkali, je možné, že toto pán minister ešte využije v poslednom slove.
Ak by Robert Fico chcel zareagovať, tak by musel zareagovať faktickou poznámkou. Ak toto moje je posledné vystúpenie v rozprave, tak môže, ale ešte môže, samozrejme, vystúpiť v rozprave pán spravodajca a pán minister. Čiže je možné, že Robert Fico bude môcť ešte zareagovať, ale zatiaľ sme ho tu celý čas nevideli, a hoci chcel teda vyhradiť pre dôstojnú debatu. Ale však teda dôstojná bola z pohľadu opozície určite, koaliční sa zapojili dvaja a zo strany SMER zatiaľ nula. Teda uvidíme, pán spravodajca či zdvihne tú zástavu a podrží ju na záver celej diskusie. V každom prípade budem rád, si to vypočujem.
Ja by som chcel na záver len zhrnúť pár takých, vypichnúť pár takých dôležitých bodov, ktoré súvisia aj s týmto rozpočtom, a to je to, že často sa tu hovorí aj v diskusii, teda nie priamo pri rozpočte, ale vo verejnosti, aj pán minister povedal niekoľkokrát, že ochladenie spôsobilo to, že teda nemáme dostatok peňazí. Vieme, že roku 2019 sa to netýka, a to najdôležitejšie, čo treba povedať, je, že naozaj Slovensko má za sebou tie najlepšie roky. Viacero inštitúcií povedalo, že v roku 2018 bol najlepší rok, najlepší rok z hľadiska príjmov, 2019 je druhý najlepší rok, to je to kľúčové, čo treba povedať.
Ďalšie treba povedať, že tie, potenciál toho príjmu je práve vo výbere DPH, áno, chcem povedať, že pán minister deklaroval niekoľkokrát, že v DPH sú peniaze, a preto aj tak silno tlačil na e-Kasu, od ktorej si sľubuje veľký príjem, ale, pán minister, mali by ste sa pozrieť na Finančnú správu. Na to, ako je manažovaná a riadená Finančná správa a ako ide po výbere DPH, pretože toto volebné obdobie naozaj ten výber alebo tá efektivita stagnuje, stagnuje, i keď by som pripustil aj párpercentuálne zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim. Takže tam je naozaj veľký potenciál, stále sme na chvoste v Európskej únie, stále tu je veľký potenciál, čo na druhej strane dáva nádej pre budúcne, pre budúce obdobia, že bude kam siahnuť po peniaze práve do tohto výberu DPH. Druhá vec je Útvar hodnoty za peniaze. Nesplnená domáca úloha. Ja som sa vás, pán minister, pýtal na výbore, aby ste povedali presne, teda tak keď môžte, povedzte to tuto plénu, čo sú teda tie, tých 400 mil., ktoré spomínal aj pán Baláž, čo sú tie konkrétne opatrenia, ktoré sú zapracované do rozpočtu, veľmi radi sa to dozvieme, aby sme presne vedeli, tých 400 mil. kde teda v tom rozpočte sa dá nájsť, že sú to opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze prenesené do rozpočtu.
V každom prípade tam ostáva ďalší vankúš, čo opäť je z jednej strany negatívum tejto vlády, na druhej strane pozitívum do budúcna, dáva nádej, že tam sa bude dať hľadať budúce príjmy do rozpočtu, čo dáva nádej, že nebude treba nevyhnutne uťahovať opasky.
Taktiež priznajme, priznajte aj vy, že kvantitatívne uvoľňovanie Európskou centrálnou bankou veľmi pomohlo práve tomu, že tu boli tie úrodné roky a že tu boli aj výrazne lacnejšie financovanie dlhu Slovenskej republiky, čo opäť vám vytvorilo peniaze na to, aby ste to mohli pretaviť v kvalitné služby a v znižovanie dlhu. Neurobili ste to. Namiesto toho siahate ľuďom do vačku, ako bolo napríklad tá daň z poistenia, známa, povestná, ktorá vlastne, ktorou nám sa snažili, tuto vláda, presvedčiť, že bude, že to skonzumujú poisťovne, nestalo sa to, dnes to platia klienti v účte a dokonca to tam majú vyslovene vyčíslené. Ďalšia vec je samotný bankový odvod, ktorým sa tu snažíte, by som povedal, zaodieť, zakryť svoju nahotu, že ste nezvládli rozpočtový proces, a inak by váš rozpočet vlastne nebol schopný ani, ani prejsť, lebo by ste tam mali, by ste nenaplnili kritériá, pravidlá, ktoré Slovensko potrebuje napĺňať. To najdôležitejšie je, že ak tým, že ste si nesplnili domácu úlohu, tak by ste museli škrtať vo výdavkoch. Samozrejme, v predvolebnom roku vaša vláda určite ani žiadna vláda nechce škrtať vo výdavkoch, ale to vás dobehlo, to vaše zlé šafárenie počas 4 rokov vládnutia.
Ešte sa vyjadrím krátko k tomu hodnoteniu Európskej komisie, čo tu už zaznelo. Slovensko nedostalo od Európskej komisie žiadnu zelenú, dostalo červenú, pretože sú 4 hodnotenia. Je tzv. v súlade s pravidlami, potom je v širšom súlade a potom je riziko nesúladu a potom je riziko veľkého nesúladu. A toto, tieto 4 parametre, tak Slovensko dostalo, tá posledná je čierna v tom hodnotení, a keby som vám mohol ukázať a keby to nebolo rokovacím poriadkom zakázané, by som vám ukázal znázornenie Národnej banky Slovenska, kde Slovensko dostalo červenú za tento rozpočet, takže žiadnu zelenú, žiadnu zelenú. Je tu riziko nesúladu, to je to, čo Európska komisia si myslí o tomto rozpočte, a či už z hľadiska štrukturálneho deficitu, alebo výdavkového pravidla, ktoré hodnotí, tak Slovensko tam má červenú, červenú v týchto parametroch a oranžovú pri jednom, kde ministerstvo financií si tam dalo ružové okuliare a preskočilo im, tieto dve farby, na zelenú, takže tam je aj ten nepomer toho nazerania a neobjektivity z pohľadu ministra.
My sa pozeráme na rozpočet, a keď teda tu bolo hovorené aj o tieňovom rozpočte, pozrite sa, my o rozpočte sme hovorili veľa, hovorili sme o tom, že poďme sa pozerať a poďme sa riadiť rozpočtami smart countries, čiže krajiny, ktoré sú vyspelé, ktoré napredujú, a to je to, lebo potrebujeme zmodernizovať ekonomiku. My sa potrebujeme pozrieť na to, aké percento výdavkov svojho, svojich rozpočtov dávajú jednotlivé krajiny, ktoré sú úspešné, na jednotlivé oblasti, ako napr. na školstvo, na infraštruktúru a iné ďalšie, zdravotníctvo a podobné ďalšie oblasti, v ktorých Slovensko naozaj chátra. Ale to školstvo je asi najkľúčovejšie, pretože vieme, že školstvo a vzdelanie národa je kľúčom k jeho budúcemu rozvoju a budúcemu úspechu.
My sme hovorili aj o tom, že naše opatrenia, jednak aplikovanie opatrení Útvaru hodnoty za peniaze. Dokonca sme išli tak ďaleko, hovoríme, že ak minister nebude uplatňovať tieto opatrenia, bude odvolaný z funkcie, pretože dnes je problém a sám pán minister Kamenický sa sťažuje, že ministri neaplikujú tieto opatrenia. Práve takéto opatrenia budú chrániť aj samotného ministra, pretože ak bude dobrý a nebude mu to vláda umožňovať, alebo nebude to on sám robiť, tak bude, bude odvolaný proste, bohužiaľ, ak nechceš zapracovať opatrenia, ktoré sú dobré pre krajinu, budeš, budeš odvolaný.
A takisto výber DPH, Finančná správa jednoznačne potrebuje rozhýbať. Nie je možné, aby, aby tu bolo takýto veľký, veľká medzera na výbere DPH, a nechcem tu politizovať, aby som tu nevzniesol vášne, ale vieme, že tam je naozaj ten pes zakopaný, čo sa týka výberu.
Na záver, na záver by som teda len zhodnotil práve tú efektivitu. Slovensko potrebuje na to, aby malo dobrú budúcnosť, aby, aby štát poskytoval kvalitné služby, za ktoré je zodpovedný, pretože ľudia platia dane na to, aby štát slúžil občanom. Na to sa zbierajú tie dane, aby im poskytoval kvalitné služby, v tomto Slovensko dlhodobo zaostáva, a taktiež aby pripravoval občana, pripravoval vlastne Slovensko na budúcnosť, aby vedel v zlých časoch chrániť a pomáhať tých, ktorí to potrebujú, tých najzraniteľnejších, na to potrebuje vankúš, na to potrebuje kvalitné služby a kvalitné mechanizmy.
Toto sú dve kľúčové funkcie, ktoré štát musí dodávať, za to ľudia platia dane. Toto sa zatiaľ nedeje a toto je naša predstava, aby sme v zlých časoch ako vláda dokázali pomáhať a chrániť tie dotknuté skupiny, čiže adresná pomoc, vedieť, mať vankúš na toto nasadiť a zároveň v dobrých časoch vytvárať vankúš práve na tie zlé časy, čo je vlastne výdavkové pravidlo alebo výdavkové stropy, keď to tak mám priamo nazvať. Toto sú dve opatrenia, ktoré, alebo také dva komplexné balíky opatrení, ktoré keď sa zavedú, tak Slovensko bude vedieť podstatne lepšie slúžiť občanom a to je náš cieľ a to je aj naša predstava. Tento rozpočet, žiaľ, ani jedno nespĺňa.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Heger, veľmi dobre si opísal, ako by sa mala správať zodpovedná vláda. Zodpovedná vláda by mala zodpovedne hospodáriť, zodpovedná vlády by mala v dobrých časoch šetriť, hospodáriť prinajmenšom vyrovnane, ak nie prebytkovo, zodpovedná vláda by sa v dobrých časoch mala pripravovať na to, že dobré časy raz skončia a prídu časy horšie alebo časy úplne zlé.
Zároveň je zjavné, že vlády SMER-u neboli zodpovednými vládami, nesprávali ste sa tak, ako si opísal, že by sa zodpovedná správa, zodpovedná vláda správať mala. Ďakujem, že si využil ten dostatočný priestor, ktorý nám svojím procedurálnym návrhom vytvoril Robert Fico, keď vyhodil z programu schôdze 60 opozičných návrhov, škoda len, že ten dostatočný priestor nijako nevyužil on.
Tvoja faktická poznámka možno bude poslednou faktickou poznámkou, ktorá zaznie v rozprave, možno ešte vystúpi pán spravodajca, dobre, veľmi sa teším, aj keď teda rozprava a diskusia vyzerá trochu inak. Vyzerá že, môžeme, môžeme na seba, na seba reagovať a budem veľmi pozorne čakať na to, že konečne príde aj Robert Fico a aj on využije ten dostatočný priestor, ktorý mu pán spravodajca svojím vystúpením v rozprave, dúfam, vytvorí.

Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, áno, je úplne absurdné, keď si pozrieme, že je utorok 10.00 hod., my sme skončili s diskusiou o rozpočte a máme pred sebou ďalšie plánované dni schôdze, ktoré by mohli bez problémov prebiehať, rokovanie o ďalších návrhoch našich, ktoré sme podali, a vlastne sú uťaté. Je to úplne absurdné, tu je naplánované rok dopredu, že táto schôdza mala trvať omnoho dlhšie, ale Robert Fico sa rozhodol, že ju utne. Dôstojná debata o rozpočte z hľadiska opozícia odznela, z hľadiska koalície žalostne nebola, končí a takto, toto je asi najkratšie rokovanie o rozpočte, aké kedy bolo, takže to je naozaj smutné, že ani takto si neuctili koaliční poslanci svojho vlastného ministra, ktorého posadili do horúcej, horúcej stoličky, a týmto naozaj môžem len vyjadriť úprimnú sústrasť pánovi ministrovi.
Čo sa týka zodpovedného vládnutia, tu by som chcel ešte reagovať, kolega Dostál, na to, že naozaj táto vláda je určite nezodpovedná vláda, pretože si v programovom vyhlásení vlády naplánovala, že bude vyrovnaný rozpočet v poslednom, predvolebnom roku. Už toto samotné je absurdné. Ktokoľvek sa politike rozumie, vie, že žiadna vláda si nenaplánuje na posledný rok, keď inde, iné roky má deficitný, vyrovnaný, lebo vie, že predvolebný rok sa proste korumpujú voliči, a táto vláda je tým povestná, že sa korumpujú voliči opatreniami z peňazí štátu.
Takže toto táto vláda naplnila a tým pádom vyrovnaný rozpočet, sa môžme rozlúčiť, ani ten posledný, ktorý píše, nebude vyrovnaný, ani ho vyrovnaný nepíše a tým pádom oklamala voličov vo svojom programovom vyhlásení vlády, keď to takto deklarovala, a teraz sa tá hanba ukázala aj to klamstvo sa v plnej paráde ukázalo, čo je, čo je naozaj vizitka a pravá tvár tejto koalície, to treba jasne pomenovať.
Ďakujem.

Ďakujem.
V súlade s rokovacím poriadkom požiadal o vystúpenie v rozprave spoločný spravodajca, predseda výboru pre financie a rozpočet pán poslanec Róbert Puci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nevystupujem len preto, aby pán Dostál dostal priestor ešte na jednu faktickú poznámku v rámci rozpravy o rozpočte, ale vystupujem preto, aby som tento návrh rozpočtu tuná v pléne pred vami obhájil aspoň, dúfam, čiastočne.
Dovoľte mi, teda aby som predniesol zopár slov k práve prerokovanému najdôležitejšiemu zákonu roka. Začnem teda tým, že zopakujem a zdôrazním slová pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Mitríka, ktoré predniesol na finančnom výbore minulý týždeň, kde aj napriek rizikám, ktoré NKÚ v návrhu rozpočtu vidí, vyzval na jeho schválenie. Taktiež uviedol, že neschválenie rozpočtu, a teda následné rozpočtové provizórium je pre Slovensko najhoršia možná prognóza, nakoľko by sa zastavil rozvoj a vývoj ďalších investícií v štáte. S týmto tvrdením sa stotožňujem aj ja. Prípadné neschválenie rozpočtu a následné rozpočtové provizórium vnímam ako najhoršie možné riešenie, preto chcem všetkých vás, kolegyne a kolegovia, vyzvať na schválenie rozpočtu aj napriek tomu, že máte k nemu výhrady. Zahlasovanie za návrh rozpočtu je akýmsi prejavom zodpovednosti voči ľuďom a voči tomu, ako sa bude spoločnosť v roku 2020 vyvíjať a napredovať.
Znova teda zopakujem slová NKÚ, že rozpočtové provizórium by bolo možno najhorším možným riešením, pretože by zastavilo rozvoj a vývoj ďalších investícií v štáte. Tiež si treba uvedomiť, že množstvo zákonov, ktoré majú negatívny vplyv na rozpočet, ale zároveň pomáhajú najrizikovejším skupinám v spoločnosti, čo je našou najväčšou prioritou, bolo v parlamentne schválených aj hlasmi opozície, napríklad taký minimálny dôchodok 82 za a väčšina z týchto zákonov dokonca ústavnou väčšinou, to znamená, že určite za to museli hlasovať aj poslanci z opozície.
Ako povedal pán minister, výdavková strana rozpočtu je taktiež významne ovplyvnená aj opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe, v ktorej od januára od 2020 dôjde v súlade s kolektívnymi zmluvami a nadväzujúcou legislatívou k valorizácii na úrovni 10 % pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v sume celkovo 488,6 mil. eur, pričom je zabezpečený aj vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancoch v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov a odborných zamestnancov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur.
Myslím, že sa všetci zhodneme, že chceme kvalitné školstvo, teda pedagogických zamestnancov, ale aj vedeckých a odborných pracovníkov, že ide o záslužnú činnosť, ktorá musí byť aj finančne ohodnotená. Nechceme predsa, aby nám mladí učitelia a učiteľky odchádzali pracovať do iných sektorov, prípadne do zahraničia. Taktiež nechceme, aby skúsení učitelia a učiteľky patrili medzi nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Verím, že všetci sa zhodneme, že ich platy musia rásť, no musíme si tiež priznať, že to zákonite bude mať vplyv aj na rozpočet. Kolegovia - nevidím tu kolegu Hegera - z opozície často kritizujú výber DPH. Faktom však je, že efektívna daňová sadzba DPH, ktorá je indikátorom úspešnosti výberu, rastie nepretržite od roku 2012. Prognóza na budúce roky taktiež predpokladá stabilnú efektívnu daňovú sadzbu z posledných dvoch kvartálov na úrovni 15,52 %. Vyššia efektivita výberu DPH kumulatívne priniesla za roky 2013 - ’18 dodatočné daňové príjmy vo výške 4,7 mld. eur, to je 5,2 % HDP. Aj podľa Inštitútu finančnej politiky má pozitívny vplyv na vývoj daní vyššia efektívna daňová sadzba, a to najmä v prípade korporátnej dane a DPH. Plnenie DPH kopíruje ekonomický vývoj pri pokračujúcom raste výberu. V tejto súvislosti je tiež potrebné vyzdvihnúť aj zavedenie kontrolného výkazu DPH.
Na druhej strane si musíme tiež priznať, že posunutím projektu e-Kasa rozpočet prišiel o nemalé príjmy. Zavedenie e-Kasy zníži daňovú medzeru na DPH v sektoroch ubytovania a služieb v reštauráciách a maloobchode, ktorá dosahuje výšku takmer 500 mil. eur. Vráťme sa ale k rozpočtu. Samotný pán minister priznal, že zostavenie tohto rozpočtu považuje za najťažšie za posledné roky. Tiež, že predložený návrh rozpočtu je nastavený v maximálnom limite, ktorý povoľuje zákon o rozpočtových pravidlách, a je na hrane.
Na druhej strane, keď sa pozrieme na hodnotenie Európskej komisie, ktorá každoročne hodnotí návrhy rozpočtových plánov jednotlivých krajín eurozóny, tak je nutné konštatovať a zdôrazniť, že ministrom predložený návrh rozpočtu neohodnotila ako najhorší aj napriek tomu, že opozícia, pán kolega Heger, častokrát takéto vnímanie rozpočtu sa snaží verejnosti predostrieť. Najhoršie spomedzi všetkých Komisia zhodnotila rozpočty Francúzska, Španielska, Belgicka a Talianska. Pokiaľ ide o Slovensko, tak konštatovala, že existuje možnosť, že nenaplní požadované kritériá na 100 %, rovnako ako napr. Fínsko, Slovinsko či Portugalsko.
Dôležité teda ostáva, že aj napriek určitej kritike Európska komisia návrh rozpočtu akceptovala a dala mu zelenú. Preto by sme mali mu dať tú zelenú aj my. Dôležité je tiež spomenúť to, že Komisia vyzdvihla, že dlh Slovenskej republiky je bezpečne pod hranicou 60 % DPH. Pozitívnou informáciou je tiež fakt, že po očistení o úrokové náklady na verejný dlh by mali byť verejné financie opätovne v primárnom prebytku aj v roku 2019. Podľa odhadov sa taktiež predpokladá, že mimo sankčné pásma dlhovej brzdy sa hrubý dlh dostane už v tomto roku napriek zvoľneniu ekonomického rastu. Aj v roku 2020 sa pri dodržaní schváleného rozpočtu udrží pod sankčnými pásmami a klesne na úroveň 46,8 % DPH. Hrubý dlh teda klesne v tomto roku aj v nasledujúcom roku pod najnižšie sankčné pásmo.
Pokles hrubého dlhu pod sankčné pásma pramení najmä zo spomínaného dosahovaného primárneho prebytku hospodárenia verejných financií a stále solídneho ekonomického rastu. Opätovne preto opakujem, že by bolo od nás poslancov a poslankýň Národnej rady rozumné a zodpovedné, aby rozpočet na budúci rok bol prijatý. Zdôrazňujem, že rozpočtové provizórium je niečo, s čím nemáme na Slovensku veľké skúsenosti. Ak by takáto situácia nastala, znamená to, že výdavky štátu zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Nemohli by sa napríklad realizovať ani niektoré opatrenia, vo viacerých oblastiach by mohli chýbať peniaze. Musím súhlasiť so slovami ministra financií, že rozpočtové provizórium je model, v ktorom nikto nebude spokojný. Taktiež aj v piatok odznelo z úst pána podpredsedu NKÚ Šulaja, že aj napriek rizikám, ktoré sú v rozpočte, Najvyšší kontrolný úrad dal kladné stanovisko, to znamená, že ho odporúča schváliť. Je pravdou, že naša ekonomika spomaľuje.
Aj septembrová makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá, že sa rast slovenskej ekonomiky v roku 2019 spomalí na 2,4 % HDP, a to najmä kvôli nižšiemu výkonu eurozóny. Síce vlažnejší, ale aj tak solídny výkon ekonomiky by mal pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 %. Preto je nesmierne dôležité, že žiadna grécka cesta nehrozí. Slovenská ekonomika si s úrovňou nášho dlhu a deficitu poradí aj v časoch, keď spomaľuje. Je nutné preto ostro odmietnuť hlasy, ktoré označujú deficit rozpočtu za extrémny. Ako som už skôr povedal, tak Slovensko svojím rozpočtovaním ani svojou ekonomikou nekomplikuje život nikomu v Európe, ani nevzbudzuje vážne pohoršenie.
Naopak, skúsme sa pozrieť aj na pozitíva, ktoré by nám rok 2020 mal priniesť. Miera nezamestnanosti zopakuje svoje historické tohtoročné minimum na úrovni 5,8 % a je veľmi veľký predpoklad, že ostane stabilná aj po zvyšok prognózovaného obdobia. Tento fakt je potrebné vyzdvihnúť, takúto nízku nezamestnanosť sme ešte na Slovensku nemali a dosiahli sme ju práve my. Táto vláda a táto koalícia. Ako povedal pán minister dnes a aj na finančnom výbore, resp. v piatok, pardon, aj na finančnom výbore, tak priemerná nominálna mzda v roku 2020 dokonca stúpne a dosiahne hodnotu 1 139 eur. Takže aj napriek tomu, že sa nachádzame v období poklesu ekonomickej aktivity v rámci Európy... (Reakcie z pléna a zaznievanie gongu.) Mám hlasného kolegu. ... a globálnej ekonomickej aktivity napriek poklesu HDP na budúci rok tá nominálna mzda stále rastie, preto si myslím, že ako táto koalícia, tak aj vláda urobila pre ľudí veľa a snažila sa dosiahnuť určitý sociálny zmier. Týmto konštatovaním by som svoje vystúpenie rád skončil a všetkých ubezpečil, že schválenie tohto rozpočtu je pre Slovensko naozaj najlepším možným riešením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi. Registrujem na jeho vystúpenie tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.