58. schôdza

Rád by som oznámil zvolanie schôdze ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00 hod. Ďakujem.

Ja by som chcel navrhnúť procedurálnym návrhom, aby pán predseda Národnej rady rešpektoval § 23 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane ani po 15, ani 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania. A ak ani po prerušení schôdze Národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina, môže rozhodnúť, že sa bude rokovať o ďalšom bode programu. Čiže teraz musí nasledovať podľa rokovacieho poriadku 15-minútová pauza a až potom môžeme pokračovať v rokovaní, ak tak pán predseda rozhodne, že budeme rokovať o inom bode. Takže prosím, aspoň v takejto drobnosti rešpektujme zákon o rokovacom poriadku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zvolávam výbor pre sociálne veci ihneď, ako svoje body prerokujú finančný a ústavnoprávny výbor. Ďakujem.

Vážení prítomní, dôvod, prečo odmietam ratifikáciu Istanbulského dohovoru a celý Istanbulský dohovor, je jednoduchý. Dohovor považujem za produkt neomarxistickej ideológie, ktorá ovládla tzv. vyspelé, multikultúrne, liberálne demokracie Západu. Liberálna demokracia Západu, tzv. liberálna demokracia, je v skutočnosti totalitná neomarxistická diktatúra a tyrania menšín. Tyrania menšinami, tak by som povedala. Jej integrálnou súčasťou je rasistická antibelošská a antieurópska ideológia multikulturalizmu, ktorej filozofickým a intelektuálnym základom je kultúrny komunizmus. Tvorí ju zvláštna syntéza nacizmu, marxizmu, orientálnej islamskej despocie a plutokracie finančnej oligarchie novodobej, to znamená novodobej aristokracie.
Multikultúrny, tzv. vyspelý, liberálny Západ reprezentovaný Európskou úniou buduje anticivilizáciu k európskej civilizácii a k jej antickému a kresťanskému kultúrnemu dedičstvu a hodnotám. Európske tzv. hodnoty liberálnej demokracie sú napriek proklamovaným vznešeným ideálom v totálnom protiklade so skutočnými, autentickými európskymi hodnotami a demokraciou. Neomarxizmus, reprezentovaný jeho najdôležitejšou súčasťou multikulturalizmom, sa stal oficiálnou ideológiou Európskej únie, ktorá na jej základe buduje nový kultúrny socializmus. Marxov beztriedny komunizmus nahradili neomarxisti kultúrnym komunizmom, rovnosťou všetkých kultúr, rás a ich príslušníkov. Komunistická ideológia – síce v novej forme – sa tak paradoxne stala základom pokrokovej agendy, tzv. pokrokovej agendy Európskej únie a jej liberálnej demokracie, ktorej prejavy sú práve preto podobné tým, aké mala ľudová demokracia.
Neomarxizmus je stále ponímaný viac-menej ako adaptácia učenia Karola Marxa na súčasné pomery. Bohužiaľ, aj vzdelaní politológovia marxistického zamerania, ktorí sú negatívne naladení na dianie v súčasnej Európskej únii, konštatujú, že agenda multikulturalizmu, genderu, LGBTI, radikálneho feminizmu a tak ďalej nemá s marxizmom nič spoločné, pretože o tom Marx ani Lenin nepísali. Oni sami sa zrejme považujú za neomarxistov, čiže za vylepšených marxistov, čím vlastne zvyšujú zmätok v interpretácii tohoto pojmu.
Marxistické, pardon; neomarxizmus zatiaľ nikoho nezabíja. Zatiaľ. Hoci dnes to už za neho robí jeho spojenec islam, radikálny islam. Zatiaľ len ostrakizuje, osočuje, diskredituje a najnovšie policajne a súdne stíha za odlišné názory alebo zverejňovanie pravdivých, ale nežiaducich informácií, ktoré nazýva hate speech, čiže reč nenávistnú. Marxistické na neomarxizme a politickej korektnosti je predovšetkým to, že si vytvorila nový triedny boj. Keď sa marxistom na Západe belošský proletariát nečakane premenil na ekonomicky prosperujúcu triedu s nezáujmom o čokoľvek revolučné, obrátili sa teda pri, Marcuse, Adorno, Horkheimer z tzv. Frankfurktskej školy v emigrácii na amerických univerzitách, obrátili títo ľudia ideologicky sociálne štruktúry naruby a pretvorili si niekdajší vykorisťovaný proletariát na privilegovanú, rasistickú, xenofóbnu a suprematickú zberbu, čiže vykorisťovateľov. Presne takú, aká bola pre revolučných marxistov buržoázia a statkári alebo pre nacistov Židia. Proti tejto novej vykorisťovateľskej triede si museli vymyslieť nový vykorisťovaný proletariát, k čomu im poslúžili všetky menšiny, nebelošské etniká, homosexuáli, cudzinci, imigranti. Tým vštepili ľavicovú triednu nenávisť ku všetkému belošskému, kresťanskému, a teda pravicovému. Privilegovaním menšín zahájili nenápadný a dlho nespozorovateľný útok na belošskú civilizáciu, maskovaní ľudskými právami, pokrokovým liberalizmom a toleranciou voči všetkým kultúram a zvyklostiam okrem kresťanskej a pôvod európskej. Útočili na všetky zdroje súdržnosti v západnej spoločnosti: na rodinu, náboženstvo, etnicitu a rasu. A všetko, všetko do tej doby ľudsky a spoločensky normálne preklasifikovali na patologické. Kým sa belošská väčšina prebudila k zisteniu, že prichádza o základné práva, už jej vládli nepriatelia, väčšinou regrutovaní z vlastných radov a absurdne tiež z radov bielych žien, feministiek, ktoré sa prezentujú ako vykorisťovaná menšina, hoci ich je, nie sú menšinou, pretože ich je o niekoľko percent viac ako mužov. Zradikalizovaný feminizmus sa tak stal jednou zo zbraní, paradoxne, likvidujúcich tú jedinú civilizáciu, ktorá usiluje o ich rovné práva s mužmi.
Každý, kto nesúhlasí s neomarxistickou ideológiou Európskej únie, najmä s multikulturalizmom podporujúcim masové prisťahovateľstvo, prisťahovalectvo; pardon; až inváziu z moslimských krajín Afriky a Ázie, je tzv. pokrokovými, módnejšie tzv. progresívnymi liberálmi nazvaný rasista, xenofób, nacionalista, islamofób, homofób, populista a pravicový extrémista. V súčasnosti sa stále viac presadzuje ideologický výklad práva, čoho dôkazom sú tzv. experti na extrémizmus, šarlatáni, ktorí sú prizývaní k politickým procesom ako svojho času experti na čarodejníctvo. Šarlatánstvo sa v skutočnosti stáva v súčasnosti vedou, západné univerzity a ich nihilistickí profesori produkujú dobre platených tzv. expertov na genderovú, rodovú problematiku, ktorí teraz stihli, títo experti, tzv. experti vymyslieť približne 70 pohlaví, 70 rodov.
Ďalej, klimatický alarmizmus, islamizmus a radikálny nácifeminizmus reprezentovaný hnutím Me Too nadobúdajú už viac ako obludné rozmery. Pokiaľ sa zbavíme optiky politickej korektnosti, respektíve zbabelosti na vznešené, pokrokové, progresívne ideály liberálov a ultraliberálov, uvidíme reálny svet dekadencie, nihilizmu, neslýchaného barbarstva a deviácie, smerujúceho až ku kanibalizmu, v ktorom Európan nemá šancu prežiť, stáva sa len jatočným dobytkom pre vyvolené elity. Sloboda, demokracia, ľudské práva, pokrok, všetky vznešené ideály, ktorými sa oháňajú liberáli, sú len kamuflážou ich zvrátených zámerov. Z uvedeného vyplýva, že nech liberáli presadzujú čokoľvek, vždy je to v rozpore so záujmom Európanov a európskej spoločnosti.
Kardinálnou témou je rasizmus. Pokiaľ chcú liberáli kohokoľvek spoločensky a politicky znemožniť, padne obvinenie z rasizmu a extrémizmu, pričom obvinený musí dokazovať svoju nevinu, pretože v týchto prípadoch platí princíp prezumpcie viny. Tento princíp definuje charakter antirasizmu, ktorý nie je nič iné ako analógia antisemitizmu adresovaná výlučne bielym ľuďom. Inak povedané, antisemitizmus je protižidovský rasizmus a antirasizmus, tzv. antirasizmus, je protibelošský rasizmus. Vieme, kam viedol antisemitizmus nacistov a čo spôsobil. Vieme preto aj to, kam vedie a bude viesť antirasizmus liberálov a čo spôsobujú a čo ešte spôsobia.
Každý, kto podporuje multikulturalizmus a jeho ideológiu kultúrneho, rasového a genderkomunizmu, masovú imigráciu, prerozdeľovanie migrantov a tzv. ľudskoprávnu agendu týkajúcu sa len menšín, každý môže byť obvinený z organizovania genocídy skupiny, národa, obyvateľov, v tomto prípade bielych ľudí z náboženských, ideologických, politických a mocenských dôvodov. V princípe preto nie je žiaden rozdiel medzi zámerom nacistov vyhubiť Židov a ostatné menejcenné rasy, napríklad Slovanov v záujme árijskej rasy a medzi, a zámerom multikulturalistov vyhubiť bielu rasu v záujme iných rás a kultúr. Multikulturalizmus preto nie je zlučiteľný so slobodou, demokraciou a rovnosťou občanov pred zákonom.
To isté platí aj o liberálnej demokracii Západu, lebo je založená práve na tomto ideologickom základe. Pokiaľ vieme, že multikulturalizmus je kultúrny komunizmus a antirasizmus je rasový komunizmus, vieme dokázať, že kultúry, civilizácie aj rasy nie sú rovné, ako aj to, že sú, sú merateľné. Jediná rovnosť, ktorú možno v tomto kontexte reálne aplikovať, je rovnosť občanov pred zákonom.
Práve nerešpektovanie reality z ideologických dôvodov je príčinou, že sú všetky doterajšie snahy integrovať migrantov a Rómov a iných teda neprispôsobivých menšín do spoločnosti neúspešné, čo je pripisované rasizmu bielych ľudí a nie ich kultúrno-rasovej výbave. Multikulturalizmus je preto ideológia založená na komunistickej utópii, ktorá je založená na totálne chorobných základoch. Otvorenie rasovej problematiky v tomto duchu a v celonárodnom rozmere by spôsobilo zemetrasenie v celej Európe a šok pre multikultúrnych liberálov pražskej a bratislavskej kaviarne, hrdiacich sa ich morálnymi výšinami.
Pokiaľ aplikujeme uvedenú optiku na Istanbulský dohovor, tak z neho vyplýva, že na jednej strane sú multi... (ruch v sále); prosím, aby nevyrušoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ale má pravdu v tom, že to sú rasistické, ale má pravdu.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Nemá pravdu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Keď budete ďalej takto pokračovať, ja vás zastavím, ja vás zastavím.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
No, dovoľte, ja budem pokračovať. Pokiaľ aplikujeme uvedenú optiku na Istanbulský dohovor, tak z neho vyplýva, že na jednej strane sú muži ako utláčatelia a na druhej strane sú ženy ako utláčané. Z ideologického hľadiska je možné tento stav vyriešiť len, asi len elimináciou mužov a nie nastoľovaním prirodzenej rovnováhy. Vieme totiž, že nielen muži páchajú násilie na ženách, ale v mnohých prípadoch aj ženy páchajú násilie na mužoch. Vzhľadom na rozdielnu fyzickú konštitúciu mužov a žien je prirodzené, že fyzické násilie na ženách páchajú podstatne viacej muži ako ženy na mužoch. Na riešenie týchto vzťahov však, na riešenie násilia na ženách však máme dostatok vlastných kvalitných zákonov. Preto už z tohto hľadiska je Istanbulský dohovor zby-toč-ný. Jeho ratifikácia aj prijatie Istanbulského dohovoru zbytočné, ale nie je to nebezpečné.
Jeho najväčšie nebezpečenstvo, Istanbulského dohovoru, spočíva v tom, že zahŕňa aj gender agendu, čiže realizáciu gender komunizmu v praxi. Riešiť problematiku vzťahov k sedemdesiatim rôznym genderom, ktorých počet má stále rastúcu tendenciu, je prakticky nemožné. Veď aké zložité je riešenie len, riešiť len vzťahy normálnych mužov a žien, čo sú len dve skupiny. Príklad: Ráno sa muž zobudí ako muž, v priebehu dňa znásilní maloletú, ale večer je z neho nežná žena, ktorá chodí na ženskú toaletu a už ju nemožno súdiť ako muža. Tieto aspekty sú prívržencami Istanbulského dohovoru bagatelizované, veď je v ňom o gender agende len malá, nenápadná zmienka.
Taktiež môžeme očakávať nápor migrantov, ktorí budú o sebe prehlasovať, že sú v svojich krajinách prenasledovaní, ktorí, prenasledovaní kvôli ich genderovej orientácii.
Rozdiel medzi pohlaviami nie je vrodený, je to sociálny konštrukt, tvrdia nám neomarxisti. Z ich ideologického pohľadu majú pravdu, ktorá je však v rozpore s objektívnou realitou, preto ju nevyhnutne treba naprávať. Potrebujú ju naprávať kvótami a pozitívnou diskrimináciou, ktorá je, paradoxne, súčasťou antidiskriminačného zákona, čiže uprednostňovaním. Tak ako Hermann Göring povedal svojmu bratovi, že on rozhoduje o tom, kto je Žid, tak aj neomarxisti rozhodujú o tom a ultraliberáli budú rozhodovať o tom, ktorá diskriminácia a pre koho je dobrá a pre, a zlá; a ktorá je zlá.
Manželstvo je ustanovizeň, ktorej základným cieľom je rodenie detí a ich výchova z dôvodov biologických aj spoločenských. Najlepší predpoklad úspešného plnenia tohto cieľa majú páry mužov a žien, ktoré sa priťahujú a milujú, ľúbia. Všetko ostatné, tzv. pokrokové harašenie patrí minimálne do odpadkového koša, rovnako ako celý Istanbulský dohovor.
A chcem ešte poradiť všetkým ultraliberálom, liberastom a liberálfašistom, keď chcú riešiť násilie na ženách, nech sa páči, choďte do moslimských štátov, vycestujte tam, choďte do Afriky, do afrických štátov a tam, prosím, tam bojujte za práva žien, tam bojujte proti násiliu na ženách, pretože tam, v týchto štátoch, v týchto krajinách žena nemá hodnotu, má menšiu hodnotu ako statok, ako dobytok a muž si môže so ženou robiť, čo chce. Môže ju zbiť, zatvoriť, obmedzovať jej práva, môže ju zabiť. A muž v týchto krajinách môže zneuctiť, môže zdevastovať, sprzniť maloleté dievčatko alebo možno aj chlapčeka, jednoducho môže urobiť neodvratnú skazu na deťoch. A obávam sa, že naši zástancovia, ultraliberáli, zástancovia tohoto dohovoru, že im nejde vôbec o práva žien, ale práve naopak, že im ide o to, aby znemravnili, zdevastovali a v konečnom dôsledku poškodili Slovensko a poškodili celú Európu a postupne ju zničili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Liberálna demokracia. Hm, hm. Liberálna neomarxistická spoločnosť je ako rakovina, ktorá požiera svoju vlastnú spoločnosť. Táto rakovina združuje v sebe obrovské množstvo paradoxov. Je ich strašne veľa. Poviem ich len zopár. Multikultúrna spoločnosť, tzv. multikultúrna spoločnosť verzus neprispôsobiví prisluhovači šárie. Po druhé, hlásanie akejsi demokracie verzus nedodržiavanie tej samej demokracie v obrovských zónach ovládaných neprispôsobivými prisťahovalcami z Afriky a Blízkeho východu. Presadzovanie genderizmu a tohto nešťastného Istanbulského dohovoru verzus tolerovanie a mediálne ticho a zatĺkanie tisícov znásilnení či vrážd žien migrantami. Jeden taký prisluhovač takýchto migrantov to zistil na vlastnej dcére a bol to vysoký funkcionár v Európskej únii. A to isté sa deje aj v našej bratislavskej a iných kaviarňach. Chcú ochranu žien, ktorú náš zákon umožňuje, hoci často sa nedodržiava, ale súčasne obhajuje migrantov, ktorí majú ženy za podradné tvory.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Grausová, no neviem, kde ste sa stretli s tým, že by niekto tvrdil, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú vrodené. Ja som sa s tým teda ešte nestretol, ale možnože nemám toho toľko naštudované ako vy. Tak by som sa rád o tom niečo dozvedel. Lebo podľa mojich vedomostí toto nikto netvrdí, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú, nie sú vrodené. Teda nechcem zachádzať do nejakých detailov, lebo sme na pôde Národnej rady, ale tie rozdiely medzi pohlaviami sú očividné.
To, čo nie je vrodené, sú rozdiely v rodových roliach. Z toho vychádza aj Istanbulský dohovor. A vy ste to veľmi dobre ilustrovali, že rozdiely v rodových roliach alebo vo vnímaní rodových rolí nie sú vrodené. Veľmi dobre ste to demonštrovali tým, keď ste hovorili o niektorých moslimských krajinách, v ktorých ženy nemajú rovnocenné postavenie s mužmi. Tak ak by platilo, že neexistujú žiadne rodové role ako sociálne konštrukty, tak by všade na svete musel byť vzťah mužov a žien rovnaký. Nie je to pravda. Nie je to pravda naprieč históriou, nie je to pravda naprieč krajinami. Existujú krajiny alebo v minulosti existovali krajiny, kde bola žena vnímaná ako podradná, ako dokonca majetok svojho muža, ktorý si ten muž môže pokojne aj sa ho zbaviť, aj ho zabiť alebo inak mali nerovnocenné, nerovnocenné postavenie. Existovalo volebné právo pre mužov a neexistovalo volebné právo pre ženy. A dodnes pretrvávajú určité rodové stereotypy, kde žena nemá rovnocenné postavenie s mužom a kde sa očakáva, že žena je tu na to, aby mužovi plnila, čo mu vidí na očiach. A mnoho domáceho násilia vychádza aj z toho, že to tak nie je.

Pani poslankyňa, mne toto skôr ako príspevok do rozpravy pripomínalo stand up. Lebo keď si odmyslím, že to je veľmi smutné, čo ste tu povedali, tak je to v podstate smiešne a malo by to virálny potenciál na sociálnych sietiach. Ale to, čo ste tu predviedli, je znôška stereotypov o liberalizme, multikulturalizme atď., atď., ktorá koluje po internetoch. A ja som aj rozmýšľal, že či ste neurobili medvediu službu ostatným odporcom Istanbulského dohovoru, ale že či sa vôbec pod toto podpíšu. Ale ako sme počuli z tohto aj teraz už prázdneho krídla SMER-u, tak tu potlesk zaznel.
A hovorili ste tu o nemravnosti, o zvrhlosti. Mne príde zvrhlé, že vy sa tu oháňate nejakému pripodobňovaniu nacizmu, Göringom a sama chodíte pokladať vence na hrob Jozefa Tisa a relativizujete zločiny slovenského fašistického štátu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Priznám sa, že na tento príspevok sa nedá vecne reagovať. Obdivujem kolegu Ondra Dostála, že to dokázal.
Ja by som len prečítala niekoľko správ, ktoré mi prichádzali od voličov, nie vašich, pani poslankyňa Grausová, ktorí sa nestačili čudovať, čo tu všetko odznelo. "Ako sa dá na toto reagovať? Tam už je snáď všetko. Ja som sa totálne stratil a to dávam pozor. Preboha, koľkokrát ešte povie slovo belošský? Bože, toto je absurdne hnusné, krvácajú mi uši. To je, ako keby niekto čítal kľúčové slová v hlavných správach Sputnika. To nemá hlavu ani pätu. Tento človek by nemal mať asi ani volebné právo. Kiež by mohla byť trestne stíhaná za výroky na pôde parlamentu. Čo tam robí ten Bugár?"
Toto, toto, pani poslankyňa, chodilo na vás, ako reakcia na vaše vystúpenie. Vy ste tu vyliala jednu absolútne hnusnú stoku na pôdu parlamentu. Vy ste tu, vy ste tu skutočne mala rasistický prejav, ktorý nepatrí nieže na pôdu parlamentu, ale do dnešných čias už nepatrí, do tejto krajiny. Sa hanbím za vás.

Ďakujem. No, budem pokračovať asi v duchu mojich predrečníkov. Tento, ťažko to nazvať nejakým prejavom alebo vystúpením, bol zvrhlý, zvrátený, bol rasistický, rovnako ako je zvrhle zvrátená, ako je zvrhlá a zvrátená celá vaša fašistická ideológia. Rovnako ako ste popletená, pani Grausová, celé štyri roky v parlamente vy, možno ani netušíte, o čom vlastne slovenský parlament je. Máte v rámci svojej ideológie nejaké predstavy, jasne máte vytýčených nepriateľov, čo sú teda evidentne všetci okrem znôšky ľudí, ktorá sa tu hlási k extrémizmu, nenávisti, fašizmu, netolerancii a podobne.
Je to veľmi smutné, že v 21. storočí sa niekto ako vy objavil v slovenskom parlamente. Slovensko považujem za nádhernú, vyspelú krajinu a pevne verím, že toto bude aj mementom pre všetkých citlivých, zdravo uvažujúcich mladých ľudí a ostatných ľudí. Ste hrozbou, ale zároveň ste aj veľkým výsmechom. Pevne verím, že s vami sa parlament rozlúči a že budete naozaj raz slúžiť, tak ako Fellini kedysi povedal, že nemčina počas druhej svetovej vojny mu pripomínala štekot psov, ktorým ste ani nepotrebovali rozumieť, boli to len psy, ktorí boli nahuckaní. Tak možno dnes by nejaký, alebo raz vás bude definovať nejaký film... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pripájam sa ku kolegom a pripomínam, že som upozornil pána podpredsedajúceho na to, že sú tu prednášané rasistické výroky zo strany poslankyne Grausovej, čo je neprípustné v tomto parlamente. To, že to, že sa to obišlo bez intervencie, je podľa mňa trestuhodné.
Je trestuhodné, že poslankyňa parlamentu môže tu prednášať beztrestne rasisti, vyslovene rasistické výroky a že považuje slušných ľudí za niečo, čo ona nazýva nejakých neomarxistov a ultraliberálov.
Predpokladám, že pani poslankyňa Grausová za ultraliberála považuje aj mňa, a pritom jeho, jej, jej šéf strany, najväčší fašista v tejto krajine, sa rozvádza, našiel si mladú milenku, s ktorou má dieťa. Nie je jasné, že či táto jeho mladá milenka spĺňa podmienky pre to, aby sa zosobášila. To je všetko, to sú všetko veci, ktoré bude treba preveriť po voľbách. Tento človek, ktorý nosí krížik na klope, sa chová ako nejaký moslim, jeho žena sa s ním rozvádza, stále sa okolo neho točia všelijaké pekné baby, a ja som ultraliberál, ktorý žije väčšinu svojho života s jednou, s jednou ženou, vychovávam, vychovám slušne deti a ja som ultraliberál a tento panák, ktorý nosí krížik na klope, stále sa s tým oháňa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)