58. schôdza

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Tak, vážená pani, nie ste tu, možno si ma vypočujete niekde v zákulisí alebo zo záznamu. Mám také dve pripomienky. Prvá pripomienka, medzinárodné misie, to ste o čom točili? Teraz tu bude nejaké grévio, évio, cávio, hávio, čo bude nad našimi hlavami ako meč gládio alebo čo ste mysleli, že nás tu bude chodiť šmírovať a pokutovať? Po druhé, takto zdehonestovať dôstojného pána Kuffu, tak to môže urobiť iba neznaboh nemajúci žiadnu úctu ku poslovi Božieho slova a tiež aj k človeku, ktorý sa ujal tých najbiednejších hriešnikov či ľudí, ktorí upadli na dno nie vlastnou vinou. Dal im prácu, jedlo, nádej. V jeho činnosti vidieť ochrannú Božiu ruku nad ním a nad jeho dielom. Jeho videá sledujú státisíce ľudí, áno, aj žien a myslím si, že drvivá väčšina divákov sú práve ženy včítane mojej. A, vážená, preveľa vážená a preveľká pani Petrík, pán Kuffa sa modlí za všetkých hriešnikov aj za vašu hriešnu dušu a, samozrejme, aj za moju. Myslite na zadné vrátka, nikto tu nebude žiť večne.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Kotleba.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Petrík, na úvod by som si troška dovolil vás citovať z vašej rozpravy. Chodím po Slovensku dennodenne, nikoho Istanbulský dohovor nezaujíma. Takže ja by som sa teda chcel spýtať, či nezaujíma ani tie ženy, ktorých sa to má týkať, a teda v skutočnosti iba ide o nejaký dokument, ktorý nemá reálny význam a potom vlastne načo nám je takýto dokument, keď to vlastne nikoho nezaujíma?
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Zimenová tu nie je, pán poslanec Baránik taktiež, pani poslankyňa Dubačová tiež.
Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Petrík, kde beriete tú istotu, že podpísaním Istanbulského dohovoru sa zabráni násiliu na ženách? Stačí predsa dodržiavať zákony, ktoré už v legislatíve máme. Ak vám tak leží na srdci ochrana žien pred násilím, vrele vám a vám podobným odporúčam ísť do moslimských krajín a do Afriky a tam budete oveľa užitočnejší ako tu. Nepochybujem, že tamojšie ženy veľmi ocenia vašu snahu.
Cecilia Malmströmová, komisárka Európskej únie, sa vyjadrila: "Európania sú rasisti, už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine, až potom budeme slobodní a bez predsudkov." Takéto a mnohé podobné výroky prichádzajúce z Európskej únie, tie sú tým skutočným rasizmom. Vy ultraliberáli ste, vy ste tí skutočne fašisti, rasisti, extrémisti a hanobitelia národov, umlčiavajúci pravdu, vy ultraliberáli šírite nenávisť a vnášate rozpory do spoločnosti. Vy ultraliberáli pracujete na rozložení rodín, národov a v konečnom dôsledku aj na zničení civilizácie. Svojimi perverznými náukami przníte deti, okrádate ich o detstvo a nevinnosť a tým aj o ich dušu.

Pán poslanec Poliačik tu nie je, ostatní už stratili poradie, takže otváram teraz možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prosím vás, skúste tam napísať, že... Takže do rozpravy raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, sedí vec? Nikto už nechce sa prihlásiť, takže siedmi.
Pani poslankyňa Antošová, ako prvá, nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, nemala som v úmysle v rozprave dnes vystúpiť, ale keď som počula vystúpenie pani kolegyne Simony Petríkovej, vytiahla som predsa len jeden dokument, ktorý som mala pripravený asi pred týždňom, a predsa som sa rozhodla, že niečo treba ešte k tomu povedať.
Takže Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, čiže tzv. Istanbulský dohovor, vzbudil na Slovensku, podotýkam, zásadný záujem občanov, politikov a cirkví a to právom. Medzinárodné dohovory sú často prijímané bez toho, aby bol vypočutý hlas občanov Slovenska a myslím si, že takto by to nemalo byť. Som toho názoru, že by sme predovšetkým mali počúvať väčšinu občanov Slovenska a Slovensko je predsa kresťanská krajina so svojimi tradíciami a kultúrnym dedičstvom, ktoré si vážime a dúfam, že aj po voľbách si budeme vážiť. Nenechajme sa teda prekričať, prosím, kričiacou menšinou a vážme si naše tradície a našu kultúru.
Aby bolo jasné, ešte raz, nikto neodmieta boj proti násiliu a už vôbec nie boj proti násiliu na ženách. Zásadným problém je definícia pojmu rod, gender. "Rod" sa používa na rozlíšenie muža a ženy z pohľadu povedzme kultúry, kým pojem "pohlavie" sa používa skôr v biologickej rovine. Ale slovenčina takéto terminologické rozlíšenie nepozná a nepozná ho ani právny poriadok Slovenskej republiky. Istanbulský dohovor považuje pohlavie a rod za to isté a to je pre nás ten zásadný problém.
Článok 3 písm. c) Istanbulského dohovoru, citujem, hovorí: "Na účel tohto dohovoru pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činnosti a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Pojem rod sa však, v našej legislatíve takto nie je nikde definovaný, Ak dostaneme do našej legislatívy definíciu pojmu rod, tak ako je uvedená v Istanbulskom dohovore, skutočne vznikne chaos a neistota v pojmoch a v právnom poriadku. Bojím sa, že v prospech ľudí, že to bude v prospech ľudí, ktorí skôr potrebujú odbornú pomoc a nie, aby sme v prospech nich menili právny poriadok.
A teraz poviem praktický príklad, ktorý som si nevymyslela ja. V časopise Plus 7 dní vyšiel článok s názvom tehotný gej, Tehotný gej pár. Ani som to, prepáčte, nevedela na prvýkrát prečítať. Tehotný gej pár. A teraz citujem: "Oteckovia sa tešia na prírastok do rodiny, čaká ho jeden z nich." Keď sa trochu začítate ďalej, zistíte, že tehotný je transsexuál, ktorý vďaka užívaniu testosterónu, všetci vieme teda, že mužského hormónu, vyzerá síce ako muž, ale vďaka telu ženy, do ktorého sa narodil, môže vynosiť dieťa. Nie, nie je to otecko, čo je tehotný, je to fyziologická žena a potrebuje podľa nás odbornú pomoc. Nemá sa nazývať mužom ani oteckom a toto predsa nie je žiadny stereotyp ani zvyklosť, to sú prírodné zákony a pre nás absolútne normálna, prirodzená vec.
Ďalší záväzok, ktorý je v Istanbulskom dohovore, citujem: "Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov."
A teraz sa opýtam: Stereotypné role žien, materstvo, dojčenie, úloha ženy matky, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o rodinu, spoločenské zvyky, ako je tanec, obliekanie či oblievačka na Veľkú noc, je na tom niečo zlé? Je to nejaký zlý stereotyp? Ja som žena a absolútne s tým nesúhlasím, ja som rada matkou, rada som starostlivá a zato, toto by sme mali odstrániť? Naozaj s týmto nemôžem súhlasiť.
Istanbulský dohovor je ukážkovým príkladom zneužitia medzinárodného práva a inštitúcií na presadzovanie kontroverzných teórií do právnych poriadkov. Najlepšie, čo môže Slovensko spraviť, je odmietnuť tento dohovor. Prosím, vážme si tradície, vážme si našu kultúru, vážme si tradičnú rodinu, kde plní žena úlohu matky.
A ešte by som sa vyjadrila rada naozaj k pani poslankyni Petrík, pretože sa ma osobne dotklo, keď povedala, budem sa snažiť byť presná v jej, v jej citácii, že my, Slovenská národná strana, populisticky hovoríme a zneužívame materiál Istanbulský dohovor. A ja sa chcem opýtať pani poslankyni, ktorá nie je síce v sále, ale tá otázka vo mne zostala ešte spred dvoch hodín, a čo ste robili vy pred pár dňami? Ako populisticky ste stáli tu pred týmto kecpultom, ako ho ľudovo hovoríme, a večer v pyžame a v ponožkách ste pobehovali po tejto sále? To nebol populizmus? A chránili ste tento kecpult pred imaginárnym strašidlom a, pani poslankyňa Simona Petríková, by ste si mali doma strážiť svoje dieťa, pokiaľ viete, čo je to tradičná rola matky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými dvaja.
Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem poďakovať, pani kolegyňa, veľmi dobre si to vysvetlila na klasickom príklade, lebo nikto by sa nemal zo žien hanbiť za to, že je žena, a nikto tak, že je žena a že je matka. Myslím, že väčšina sveta to chápe tak, že keď sa povie "mama", tak každý si pod tým predstaví ženu, keď niekto povie "otec", každý si pod tým predstaví muža. Ale, prosím, sú ľudia, ktorí toto neuznávajú alebo chcú, dokonca už od materských škôl chcú učiť deti a vnucovať im predstavu, že teda môže to byť aj opačne. Ani fyziologicky sa to nedá, ale také, také, poviem, pokusy s hormonálnou liečbou, si treba uvedomiť, že to neni, že dneska sa cítim nejako ináč, to sú trvalé následky. A skúsenosti zo sveta sú, že títo ľudia končia mnohokrát suicidami, končia ako nešťastné bytosti. A keďže sa to týka práve vnesenia takejto ideológie do škôl, my sa musíme proti tomuto postaviť, pretože ak niekto povedal, že toto predsa Istanbulský dohovor, predsa nehovorí o tom, že sa má meniť úloha ženy a matky a otca, ale toto sú dôsledky tej gender ideológie. Takže sme povinní zabrániť tomu a ochrániť naše deti.
Ďakujem.