58. schôdza

Ďakujem. Pokúsim sa odpovedať.
Pán Hrnko, vy ste ma nepočúvali. Tému rodov do Istanbulského dohovoru vkladáte vy. Ja hovorím, že dohovor sa snaží riešiť v prvom rade násilie páchané na ženách. A toto má riešiť dohovor prioritne. To, že tam vy dávate niečo iné, je váš problém.
Richard, ja nemám problém s tým, že ľudia sa o Istanbulskom dohovore rozprávajú. Ja mám skôr problém s tým, ako ich vy upokojujete, že o čom ten Istanbulský dohovor je. Tak to by ma skôr zaujímalo a prečo sa o ňom hovorí ako o škodlivom aj medzi ľuďmi.
Pán poslanec Zelník, zopakujem to aj vám, vy tu už dneska asi tretíkrát, možno aj minule ste to hovorili, stále dookola omieľate, rodič jedna, rodič dva. Ale to nie je cesta. Toto ľuďom takto nevysvetlíte. Naozaj sa venujte tomu, čomu, na čo je ten dohovor zameraný. A to je násilie páchané na ženách, aby sme ho tu mali menej, aby sme ho riešili, aby sme naozaj prispeli do tej spoločnej debaty.
Pani poslankyňa Smolíková, aj toto ste prekrútili, pretože ja som povedala, že kto bude hlasovať za, bude podporovať túto myšlienku, ktorú som tu už dvakrát teraz zopakovala, vy ste tvrdili niečo iné. Vysvetlite si to už, ako chcete.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, začnem primerane k dnešnému dátumu. Posledná borba vzplála. Pred 72 rokmi po krátkom intermezze polodemokracie opäť zvíťazila totalita. Tá totalita pred ňou ľudí, ktorí vnímali seba inak ako štandardná väčšina, označovala v koncentračných táboroch ružovými pásmi a končili v plyne.
Pravda je, že táto schôdza, pomerne tragifraška, je akousi feériou čohosi, čo sme našli vo vykradnutej špajzi, kde už nebolo nič, len hrniec s pácom, v ktorom boli dobre uležané historické depozity. Boli tam dobre uležané trináste dôchodky, boli tam dobre uležané zvýšené rodičovské prídavky, predsedajúci, pán predseda sa podľa mňa zástupne hanbí za úplne iného predsedu, ktorý do špajze uložil diaľnice do Košíc v roku 2010 a nepochopil som, prečo sa za to hanbí tento predseda, ktorý to v dvetisícdesiatom nesľuboval.
Inými slovami, zo špajze sa vytiahli posledné zbytky a pokú-ša-me; my ani tak nie, ale tí, ktorí za tým stoja a ktorí túto schôdzu založili a otvorili, o poslednú hostinu. Jedným z chodov tej poslednej hostiny, tejto tragifrašky, je Istanbulský dohovor. Ten je tiež dobre uležaný.
Táto zostava, ktorá tu dnes s protokolom máva, mala štyri roky, aby urobila to, čo urobiť mohla, k čomu mala oprávnenie i jej koaličná vláda a vybaviť to k obrazu svojmu, ako to robí teraz, počas štyroch rokov. Samozrejme, ak nám tečie do topánok a hrozí nám, že odchádzame, tak toto "odcházení" lemujeme takýmito heroickými zápasmi, takýmto kultúrnym bojom.
Človek sa s touto témou stretáva relatívne vynútene, pretože štyri roky nikomu z gerojov dnes bojujúcich nenapadlo túto tému ventilovať. Nevadilo im, že sme signatári. Odrazu je to dráma. Čo som si ja v tejto súvislosti vypočul hoci dnes, napríklad to, že v materských školách, čuduj sa svete, budú, nedajbože, sa i chlapci tu i tam hrať s bábikami či kočíkom.
Tento víkend som krásne strávil v Prahe, kde môj syn a jeho rodina pozvali starého otca a starú mamu, ten starý otec som ja, aby videli svojho vnuka. A čuduj sa svete, i keď môjho syna 26-ročného minula tá hrozná vízia, že by, nedajbože, v škôlke kočíkoval a mal bábiku v kočíku, ten môj syn nielen kočíkuje, ale môj syn – a to sa mi skutočne páčilo – úplne elegantne umýva svojho syna, úplne bezvadne ho prebaľuje, maže pod dozorom rodičov dermatológov a robí proste všetko to, čo je donebavolajúce búranie stereotypov. Neviem, čo by sa s ním, nedajbože, stalo, ak by ho takáto edukácia stretla v materskej škole. Možno by už aj kojil.
Keď počúvam tie argumenty, tak chvíľami nadobúdam podozrenie, že tu je niekto zo sorty, o ktorej hovoril Nikolaj Vasilievič Gogoľ vo svojich "Zapískach sumašedšego". Dozvedám sa tu neuveriteľné hrôzostrašnosti o tom, že nejaké dievča sa cíti chlapcom. No, neviem, čo si myslíte o vašich deťoch, vašich vnúčatách. Myslíte si snáď, že keď budú vystavení niečomu, čo som si pri čítaní Istanbulského dohovoru – a trúfnem si smelo povedať, že rozumiem čítanému textu – v ňom vôbec nenašiel, ale to, čo vy doňho vkladáte, že sa vášho vnuka či syna budú trikrát denne v škôlke pýtať, či nechce byť náhodou vašou vnučkou a dcérou, a tým ho zviklajú, tak sa pýtam, preboha, čo ste za rodina, čo ste za rodičia. To je asi taký argument, aj keď ten v tejto súvislosti dnes nezaznel, že by moje manželstvo mohlo narušiť to, že v náprotivných dverách nášho obytného domu bude bývať Fero s Jožom ako registrovaní partneri. Jako čo máte za manželstvo, že toto ho rozruší? Ako fungujete vo svojom manželskom zväzku, že tento strašný príklad susedov na chodbe ho rozvráti? Sa nehanbíte?
Inými slovami, to, čo sa tu predkladá, napríklad i to právo, ako som sa zmienil, tomu dievčaťu, ktoré iste nie rado a iste, možno nie, iste jej to nepripravuje ľahké chvíle, sa cíti chlapcom. To dievča nie je Božie stvorenie? My si myslíme, ako pani Antošová, že Pán Boh stvoril len slušných Slovákov, ale homosexuálov a Rómov stvoril akýsi fušer? To je jej kresťanstvo? Takto vyzerajú dnešní kresťania? Na tomto stoja? Že sú slušní Slováci a potom tí, ktorí sú homosexuáli? Zvláštny pohľad kresťana, ktorý miluje blížneho svojho. Je to čistá hanba, takto by som to povedal. A to som povedal dosť jemne.
To, že som si tu dnes vypočul state a prejavy, ktoré neviem, či kolegyni Grausovej viedol ruku prevtelený Julius Streicher, tí, ktorí nevedia, kto je Julius Streicher, všetko je na webe. A tie úseky, ktoré predniesla, by sa v Streicherovom plátku známom pod názvom Der Stürmer umiestnili na čestnom mieste. Áno, i takto vyzerajú kresťania, ktorí tu pravidelne žiadajú o Otčenáš.
My si myslíme, že Elton John alebo ktokoľvek ďalší, kto vás teraz napadne z tejto minority, nie je dieťaťom Božím? To je čo za výrobok? Kto ho stvoril? Kresťania a kresťanky! Myslíme si, že to dievča, ktoré, možno v ťažkej psychickej situácii, je dielo diablovo? Že ako tu zaznieva, ráno sa cíti tým, poobede tým a večer tým? Je to, samozrejme, blbosť nehodná lekára, ktorý to vypustil z úst. Ale že to pre to dievča je ľahké? Že máme hodiť kameň? Že ju Pán Boh zle stvoril? Že je to kreatúra? Musím povedať, že som si v tejto súvislosti vypočul kdečo.
Mal som celkom radostné stretnutie po dlhých rokoch s mojím starým kamarátom Vladimírom Palkom. Spája nás zápas proti Mečiarovi a nepochybne sa jedná o vysoko vzdelaného, inteligentného človeka, s ktorým som sa pod milým moderátorským dozorom redaktora Oláha bavil hodinu a 35 minút na tému Istanbulský dohovor. Môžem povedať, že nedošlo k výmene názorov. S Vladom Palkom sme zotrvali každý na svojich stanoviskách. Ale tá debata mala podstatne inú úroveň ako to, čo počúvam dnes tu. A aj keď sme sa; ako povedal redaktor v komentári k tej hodine a tridsiatim piatim minútam, ktoré sú k dispozícii na videu v časopise .týždeň; bola to láskavá hádka. Ani jeden z nás necúval, ale nepoužívali sa sprostosti, ako počúvam tu. A tak tá posledná borba je tak trochu aj posledná hanba.

Ďakujem. Pán poslanec, vy tu hovoríte o slušnosti, ale tak niečo neslušné, čo ste tu urobili pred chvíľou, to nemá normálne obdobu. Vy ste poslankyňu Grausovú, ktorú ja nemusím, vy ste ju prirovnali k jednému najväčšiemu nacistickému zločincovi, ktorý v Norimbergu odvisol za svoje proti, antisemické články v časopise Stürmer? To je hanba, keď vy takýmto spôsobom viete ženu, matku prirovnať, ktorá má iný názor ako vy! Nehnevajte sa, tak toto je už vrchol, to nemá žiadnu obdobu v tomto parlamente.

Komediant, zahraničný agent platený zahraničnými oligarchami Osuský. Vy máte takú morálnu úroveň takého, morálnu úroveň suterénu. A preto nebudem ja odpovedať na to, ale vyprosujem si, aby ste si o mňa obtierali svoje špinavé ústa.

Ďakujem. Pán poslanec, ja vás niekedy rád počúvam, ale toto naozaj bolo trošku, trošku mišmisu. Každopádne tri také drobné pripomienky. Viete, aj strana Sloboda a Solidarita, som počul viacerých z vás, že nesúhlasíte napríklad, aby registrované partnerstvá, resp. registrovaní partneri mohli adoptovať deti. Takisto nikde v zákonoch, ktoré zriaďujú registrované partnerstvá, sa nehovorí, že majú právo na adopciu detí. Nikde sa to nepíše, ale je to realita. Pretože súdy takéto práva priznávajú. Čiže my nemôžme sa pozrieť len, čo tam je napísané, ale aj akým spôsobom to budú súdy v budúcnosti môcť vyložiť a aké rozsudky budú potom dávať. Čiže neobstojí argument, že nie je to tam napísané. Viete, ja nie som lekár, čiže ja tiež si nedovolím povedať, aké teoreticky môžu z toho vzniknúť konzekvencie, z tej choroby alebo z tých príznakov. Preto rovnako ja ako právnik viem, že v prípade, ak sa takéto niečo pustí a umožní sa a pustí sa to do nášho právneho poriadku, hrozia tu isté riziká, o ktorých sa nám ani nesníva, že môžu súdy v budúcnosti takto rozhodovať. Čiže v tom to riziko je.
Druhá vec, neviem, či to stihnem, máme tu zopár organizácií, ktoré chránia ženy, týrané ženy. Požiadali si o granty z nórskych fondov. Nedostali a z toho dôvodu, že organizácia vraj podpísala petíciu proti Istanbulskému dohovoru a z toho dôvodu vlastne ich vyradili. Je toto normálne? Aby žena, keď prídu policajti a nahlási prípad, že policajt, za chvíľku už to tam dospeje, že policajt príde, podpísali ste petíciu proti Istanbulskému dohovoru? Ona povie, že áno. Tak trpte ďalej! Keď povie nie, tak ju zachránia. Ja si myslím, že za chvíľku budeme musieť novelizovať ústavu, aby ľudia mali základné práva a slobody zaručené aj bez ohľadu na to, či sú liberáli alebo nie. Pretože spejeme tam, že keď nie si liberál, tak nemáš žiadne práva a si perzekvovaný.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, sme dvaja lekári a ty si hovoril o tom, že ak sa dievča cíti chlapcom alebo možno chlapec dievčaťom, že či ho ideme ukameňovať. Ja si myslím, že sme obidvaja tolerantní, aj tuná všetci, ktorí sú v tejto, v tejto miestnosti. A je rozdiel, či to povie niekto, ktorý má vek 18 a rozhoduje sám o sebe, alebo to ideme zavádzať do škôlok a do základných škôl.
Ja sa priznám, prvýkrát som sa s týmto stretol, keď som nastúpil na chirurgickú kliniku v Martine ako mladý lekár, nikto nesmel ísť na sál, pretože vtedy, teraz neviem, či to bola žena alebo muž, sa rozhodol zmeniť svoje pohlavie a tak boli mu odstránené jeho pohlavné orgány. Čo proste plne rešpektujeme, ak niekto sa nevie vysporiadať so svojím telom, sú také prípady, rešpektujem tých ľudí a netreba ich ani odsudzovať. Ale to, čo mňa trápi a to je práve otázka toho Istanbulského dohovoru, kde sa hovorí o akomsi rodovom scitlivovaní a chce sa proste povedať tým deťom, že veď vy si môžete to pohlavie vybrať. A viete, užívať hormonálnu liečbu alebo akýkoľvek zásah v mladom veku, a toto sa na svete deje. Bohužiaľ, že sú aj rodičia, ktorí takéto akože premeny u detí podporujú. Toto je tá katastrofa! Tie deti si neuvedomujú dosah toho, čo konajú.
Takže, prosím vás, toto je, ak niekto hovorí o tom, že to neni napísané v Istanbulskom dohovore, presne to, čo povedal kolega predrečník, toto sú následky a dôsledky toho. Ja teda prosím, aby sme sa nad tým vážne zamysleli a nedopustili, aby takéto psychické mrzačenie detí bolo.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, no presne tak, ako si povedal. To, že v susedných dverách bývajú, býva pár ľudí rovnakého pohlavia, nebodaj majú aj nejako zaregistrovaný a právne upravený ten vzťah, nijako neohrozuje stabilitu tvojej rodiny. Ale nad rámec toho Istanbulský dohovor to vôbec nerieši. Istanbulský dohovor sa netýka práv LGBT komunity, nezavádza možnosť slobodnej voľby rodu.
Takže; zaujímavá bola tá poznámka o rodovom scitlivovaní. Teda ak je cieľom Istanbulského dohovoru rodové scitlivovanie, tak je, neviem, či paradoxné a zvláštne, ale rozhodne príznačné, že tá kritika založená na bubákoch pod posteľou vedie nie k rodovému, ale k znecitlivovaniu jazyka, keď hovoríme o iných ľuďoch ako o chorých, ako o nejakých menejcenných, pohŕdavo, vedieme tu rasistické reči, však, pani poslankyňa Grausová (?), reagujem na Petra Osuského, urážame, urážame menšiny.
Scitlivovanie je predsa dobrá vec. Scitlivovanie je niečo, čo by sme, na čo by sme mali byť hrdí, o čo by sme sa mali cielene usilovať v tejto diskusii a nielen v tejto diskusii, ale aj vo verejnej diskusii, ktorá prebieha. A to už nehovorím o tej diskusii, ktorá prebieha na internete a na sociálnych sieťach. Sme svedkami obrovského znecitlivovania. Znecitlivovanie je predsa zlé!

Ďakujem za pripomienky a budem sa venovať, ctený kolega Zelník, tomu, čo ste povedali.
Ja neviem, ako sa okamžite skĺzne zo zážitku z operačnej sály, kde sa dospelý človek vedomým rozhodnutím rozhodne podrobiť nejakému zákroku, ktorý má potom za následok možno ešte aj hormonálnu terapiu, že sa odrazu zosunieme do materskej školy, kde sa, mám pocit podľa toho, čo tu zaznieva, ponúka zmena pohlavia nejak tak ako to, že dáte si deti kvasnicovú alebo bryndzovú pomazánku dneska poobede? Teda ja, mne zostáva rozum stáť, ako sa tu argumentačne skĺzava do niečoho, čo teda by som chcel vidieť toho, aj kolega, ktorý hovorí, že je právnik a nie je doktor ako my dvaja, ktorý by z tých inkriminovaných, lebo jedná sa o dva paragrafy, ak to tak nazvem, alebo články toho dohovoru, teda 95 % to nie je, to je ešte menej, hádam nejakých 5 %, jak sa z toho dá vyčítať táto nátierková ponuka a jak sa z toho dá vyčítať to, že tí rodičia toho 5-ročného, za ruku vedúc domov, si vypočuje jeho názor, že chce byť dievča a že šup s ním na operáciu a na... Jako čo sú to za konštrukcie z ničoho?!
Musím povedať, že sa mi nechce veriť, že na takejto úrovni sa dá o tých riadkoch textu, ktoré som čítal a ktoré si možno čítal aj ty, vôbec diskutovať. Teda to, že "slyšíme trávu růst" a že na konci budú obdeň prešívaní ľudia z mužov na ženy, je neuveriteľné usúdiť z týchto riadkov. Ja nemám, čo by som k tomu dodal, a preto podporím Istanbulský dohovor, pretože ani tie dva odseky nevnímam ako blížiacu sa katastrofu ľudstva.

Vážené kolegyne a kolegovia, čriepky z histórie nám hovoria o tom, že keď chceli traviči alebo travičky niekoho otráviť, otravu primiešali do niečoho dobrého, lahodného, chrumkavučkého. To chrumkavučké je predchádzanie násilia na ženách, ale to je len tá sladkosť na zamaskovanie tej pointy, toho gra a toho jedu, čo je vo vnútri. Tento jed je priamo obsiahnutý – okrem iného – aj v pasáži, ktorú zacitujem. Článok 3, vymedzenie pojmov, bod c). "Pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a pre mužov."
Úplne grandiózna, vágna formulácia, ktorá sa dá vysvetliť aj tak, aj tak. A práve tu je tá rafinovaná, otrávená zmes. S ľahkosťou a jednoduchosťou sa to dá dešifrovať ako to, že spoločnosť sociálne vykonštruovala rod a ženskou osobou sa môže stať každá ľudská bytosť, ktorá sa za ňu chce považovať. Je to v tom.
Tento dohovor je tak nejednoznačný a vágny, že sa prijala aj dôvodová správa, ktorá to ešte viac zamotala. Žena v tomto dohovore nie je chápaná biologicky, ale len ako vytvorený konštrukt, teda za ženu sa môže považovať aj chlap. Príklad: Chlap transvestita sa môže podľa tejto rodovej definície považovať za ženu. To vedie k absurdným úvahám, k absurdnému pomysleniu. Príklad: Bradatý chlap 80 – 100 kilá živej váhy, alias žena v danom partnerskom vzťahu, sa príde sťažovať na políciu, že ho týra partner muž a oni to budú riešiť ako násilie na žene. Ešte omnoho viac absurdnejšia predstava je, že keď príde riešiť tento problém do takejto podarenej rodinky alebo do takého podareného partnerského vzťahu subtílna policajtka, cirka 50 kilov živej váhy.
Násilie na ženách je ošetrené v našom právnom poriadku. Nijaký Istanbulský dohovor nezabráni násiliu na ženách, pretože príčina je niekde inde, už to pomenovali viacerí kolegovia. Stačí len to, aby orgány, ktoré to majú v náplni práce, konali. Má konať polícia, súdy a nie nejaký gang GREVIO, nikým nevolený a ktorý ešte bude postavený nad našimi zákonmi. Už ten náš nešťastný princíp, že nariadenia EÚ sú nadradené našim zákonom, ešte treba nejaké GREVIO, ktoré bude nad nami celkom nadriadené. Hovorím teraz nejaké grévio, évio, čávio, ávio, čo bude nad našimi mečami ako meč gládio? Toto nám treba?
Ďalej, čo sa dá vyčítať z tohto dohovoru, je veľká hrozba, že dohovor spôsobí príchod akéhokoľvek utečenca, ktorý povie, že je rodovo diskriminovaný vo svojej krajine; to z toho jasne vyplýva. A verte mi, nebude to malá skupinka, bude to masový exodus tzv. rodovo diskriminovaných úbožiačikov, bude to niečo také ako chudáci utečenci pred vojnou, chudáci v úvodzovkách, de facto, de iure samí mladí junci, silní, vyšportovaní, ktorí prichádzajú stále do západnej Európy a mnohí z nich sú neplnoletí, aj keď majú 25 a viacej rokov a obrovská časť z nich je z krajín, kde ani žiadna vojna nikdy nebola alebo bola v minulosti. A tu je najdôležitejšia otázka, a to dobre počúvajte, zástanci Istanbulského dohovoru: Ako tento paškvil chráni znásilňované a vraždené ženy v krajinách EÚ migrantami z Afriky či z Blízkeho východu? Čo im pomohol ten dohovor? Behá tam GREVIO s policajtami po štvrtiach, ktoré nie sú pod kontrolou polície? Nejeden diskutujúci na internete o tomto dohovore, nazýva tento dohovor dielom padlého anjela, kráľa temnoty. Ja hovorím, chráň Boh pred týmto dohovorom Slovensko!
Ako viacerí rečníci povedali, tento dohovor má vo svojej vágnej podstate riziká. Stačí jeden súdny precedens a padla klec, bude sa to ťahať ďalej. Čo ste poniektorí slepí, čo sa deje v krajinách, ktoré tento dohovor prijali? Máme príklad, súdne procesy s učiteľmi, sexuálna výchova pri deťoch, ktoré sa majú hrať na pieskovisku, dievčatká tlačiť kočíky a chlapci sa hrať s autíčkami alebo na Indiánov. Toto? Toto chcete?
Ďakujem. (Potlesk.)

Môžem? Mám slovo? Ďakujem ti, Stanko, za tvoju veľmi, veľmi dobrú, múdru rozpravu, kde si to veľmi pekne, názorne vysvetlil, že to musí pochopiť aj naozaj hlupák, ktorý, možnože sa nejakí nachádzajú v tomto parlamente.