6. schôdza

Pani poslankyňa Smolíková.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gröhling, vypočula som si pozorne váš príspevok a môžem s ním v podstate súhlasiť až na niektoré veci.
Čo sa týka kvality vzdelávania. Kvalita vzdelávania, presne tak ako povedal kolega Sopko, či hovoríme o testovaní, či hovoríme o žiakovi alebo hovoríme celkove o škole, ale mňa tam zaujíma to, čo aj môj predrečník sa toho dotkol, mňa zaujíma, že sme si ešte nepovedali v tejto spoločnosti, kto je kvalitný učiteľ, aké parametre alebo čím hodnotíme kvalitu učiteľa, a potom podľa toho môžeme emotívne vystupovať. Ja som už včera povedala, 29 rokov mám odučených a prevažne na základnej škole. Takže viem si predstaviť týždenný pracovný čas aj ako učiteľka, aj ako riaditeľka školy.
Druhá vec, čo sa týka mladých učiteľov. Tu sa prikloním zase k predrečníkom z druhej strany, je to tak. Nielen mladí si zaslúžia zvýšenie platu, ale nemôžeme zabudnúť na tých starších, ktorí vlastne dokončili a končia tú reformu, ktorá tu už pár rokov je so svojimi chybami, ale aj so svojimi plusmi, to treba povedať.
A ja sa ešte prikloním okrem učiteľov alebo učiteliek v družinách, v materských školách, ja hovorím, že škola žije životom, kde pracujú aj nepedagogickí pracovníci, a toto bude vec, ktorá nás v budúcnosti bude musieť zaujímať.
Ďakujem.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Goga

Ďakujem za slovo.
Je dobré, že sa hovorí o kvalite vzdelávania, je to dobré, že sa hovorí o tom aj v takomto rozsahu, či už záporne alebo negatívne, ale treba v každom prípade o tom hovoriť.
Ja sa chcem však len tak sám seba spýtať niekedy, že prečo sa hovorí o znižovaní kvality v školstve. Kto kedy meral znižovanie kvality vzdelávania v školstve? Ako pán Žarnay povedal, učitelia sú kvalitní, pracujú dennodenne, niekoľko hodín musia odsedieť za tou katedrou a snažia sa naozaj urobiť maximum pre to všetko, čo tým deťom chcú v školách dať.
Avšak sa pýtam aj na tú druhú stránku veci. Akým spôsobom pristupujú žiaci k vzdelávaniu? Aké majú naši žiaci vzory? Ako pristupujú rodičia k vyučovaniu a správaniu svojich vlastných detí? Rodičia chcú len výsledky a ak nemajú výsledky, tak učiteľ je zlý. To si povedzme otvorene. To znamená, dobrý je ten, ktorý má jednotky, ktorý má dvojky a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže aj tu treba hľadať príčiny možno, nechcem povedať zníženia kvality vzdelávania, ale aj akejsi nespokojnosti spoločnosti voči učiteľom. V každom prípade ale treba povedať aj to, že téma, akú tú kvalitu zmeráme, doteraz neviem.
Hovorí sa o systémových zmenách. Chcem sa spýtať, požadujú sa systémové zmeny zo strany učiteľov, čo chceme zmeniť? Chceme zmeniť maturitné skúšky? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť prijímacie pohovory? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť vedenie pedagogickej dokumentácie? Pýtam sa ako. Nikto mi to nepovie. Stále sa len hovorí o tom, že škrtáme triedne knihy zľava doprava, sprava doľava a tak ďalej a tak ďalej, ale to predsa nie je systémová zmena. To sa dá urobiť veľmi, veľmi rýchlo a koniec koncov aj vláda prijala v minulosti isté opatrenie na zníženie pedagogickej dokumentácie, takže to treba len privítať. Ale treba sa zamerať aj na tú druhú stránku. To som naznačil, aj postavenie žiaka, respektíve akých máme žiakov, aby som to nepovedal vulgárne, aký máme materiál v tej škole. A tak ďalej a tak ďalej. Aj toto sú otázky, ktoré ku vzdelávaniu patria.
Ďakujem.

S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Gröhling.

Ďakujem veľmi pekne za všetky pripomienky.
Pán Žarnay, ja musím reagovať proste na vás, lebo mi to príde, že ako keby ste ma nepočúvali reálne, čo som rozprával. Ja výrazne protestujem proti tomu, čo ste povedali, že by som neobhajoval učiteľov naprieč všetkými tarifami, naprieč všetkou vekovou kategóriou. Výrazne protestujem proti tomu, pán Žarnay, hej. Ja som rozprával, že som za to, aby učiteľom boli zvýšené platy. Že tých 6 % nie je dostačujúcich, ale prepáčte, pracujem s mladými ľuďmi, takže budem obhajovať mladých ľudí a začínajúcich učiteľov. To je moje právo, nato som to povedal. Ale to nehovorí nič o tom, že by som neobhajoval aj iných učiteľov celoplošne. Keď si pozriete všetky blogy, včera vo vašom vystúpení ste citovali veľmi veľa mojich myšlienok z jedného blogu, tak v ďalších blogoch rozprávam o tom, že učitelia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by sa mohlo zvažovať o výsluhových dôchodkoch, by sa mohlo zvažovať o jednorazových odmenách a podobných iných veciach. Takže znova výrazne protestujem proti tomu, aby ste hovorili, že ja nebojujem za učiteľov celoplošne.
A ešte mám chvíľu času, takže by som povedal k tomu testovaniu. Možno ten rozdiel medzi nami je v tom vnímaní testovania. Vy pozeráte sa na testovanie ako na jeden test, jeden deň za štyri roky. Ja sa pozerám na testovanie tak, ako som si aj naštudoval v okolitých štátoch. Zverejňuje sa miera nezamestnanosti v prvom roku a v piatom roku jednotlivých škôl. Zverejňujú sa jednotlivé stáže na tých školách. Zverejňuje sa podiel zamestnaných absolventov po prvom roku k pomeru všetkým žiakom, ktorí študujú na škole, aby sa vedelo, koľko tých mladých ľudí je zamestnaných. V Bulharsku sa zverejňuje zamestnanosť, mzda absolventov a ďalších šesť ukazovateľov. Vo Veľkej Británii je to dvadsaťročná prax zverejňovania všetkých vecí, ktoré sa; už iba dve minúty; všetky veci, ktoré sa zverej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa traja páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pôvodne som ani nechcel vystúpiť v rozprave, myslím, že stanovisko SaS tu úplne plnohodnotne predstavil pán kolega Gröhling, ale ten záver tejto rozpravy vo mne vybudil jednu otázku a v podstate aj vystúpenie pána Žarnaya, prečo to vlastne celé ideme robiť. Lebo ja si myslím, že sme sa tu dostali, pán Žarnay, do veľmi, veľmi nebezpečnej situácie, lebo tvrdiť, že väčšina učiteľov na väčšine škôl to robí dobre a stačí im dať viacej peňazí, je kategorický a kapitálny omyl. Kategorický a kapitálny omyl. Väčšina učiteľov robí svoje vlastné maximum. To podčiarknem a podpíšem kedykoľvek. Robí svoje maximum v rámci možností materiálnych, robí svoje maximum v rámci možností klasifikačných, na to, čo majú, to robia do úplného udretia. S tým úplne súhlasím. Ale zároveň výsledkom ich práce sú deti, ktoré nemajú vnútornú motiváciu sa učiť, sú deti, na ktorých špecifické potreby sa takmer nikdy neprihliada, a je školstvo, ktoré je zamrznuté v paradigme frontálneho učenia ešte z čias Márie Terézie. A ak povieme, že teraz potrebujeme hlavne nechať učiteľov prežiť, navyšovať im stále platy a nechať ich robiť tak, ako robili doteraz, tak slovenskému školstvu nepomôžeme. Ani náhodou nie.
To, čo tu musíme urobiť, je zmena systému ako takého. Samozrejme, vôbec diskusia o tom, či o 6 alebo o 10 %, je úplne zbytočná, hej. To je záchranné koleso, ktoré vrháme do vody na to, aby sme tých topiacich sa učiteľov na základe 25 rokov naozaj zlej činnosti ministerstva školstva a komplet celého systému, ktorý vzdelávanie zabezpečuje, vytiahli z tej vody, nechali ich nadýchnuť a dali im možnosť začať robiť veci lepšie. Nie je diskusia o tom, či máme zvyšovať učiteľom platy o 6 alebo 10 %, ja hovorím – presne tak, ako to bolo povedané pred voľbami – každý rok minimálne 10 % plus ďalšia investícia do zvyšovania materiálneho, metodického zabezpečenia vzdelávania. To tam, tuto sa určite zhodneme a nepokračujeme ďalej.
Čo je ale veľmi nebezpečné povedať, je povedať, že veď iba im dajme lepší priestor pre život a nechajme ich robiť tak, ako robili doteraz, a ja som presvedčený o tom, že tam nevznikne priestor na to, aby sme zlepšili podmienky v slovenskom školstve. A ten dôvod je ten, že súčasný spôsob vzdelávania na väčšine škôl na Slovensku ignoruje výsledky moderných vied o tom, ako funguje napríklad detský mozog. Ignoruje to, čo to znamená, keď dieťa sa otáča svojou pozornosťou von a keď sa svojou pozornosťou otáča dovnútra na svoj vlastný vnútorný život. Vy namiesto toho, aby sme deti zaťažovali hlavne v období od ôsmich do dvanástich rokov, lebo vtedy sú takmer nekonečne schopné absorbovať dáta, a potom ich dostávali do situácie, že viacej sa obracajú na svoje vlastné fungovanie vo svete, svoju vlastnú identitu, na vytváranie vzťahov, na vytváranie svojej budúcnosti na základe toho, čím chcú vo svete byť, tak my im práve vtedy začíname nakladať. A sám veľmi dobre viete, obidvaja sme učitelia, že dieťa na začiatku puberty oveľa viacej rieši to, aké má vzťahy s učiteľom, so svetom, so spolužiakom a ako vyzerá sociálna sieť okolo neho než vzťahy k chemickým alebo fyzickým vzorcom. Tie ho vtedy veľmi málo zaujímajú. To je prvá vec.
Druhá vec, učitelia aj keby dnes chceli reflektovať na požiadavky modernej doby, keby chceli vytvárať zmiešané vekové skupiny, kde funguje sociálna dynamika, v ktorej silnejší pomáhajú slabším, starší pomáhajú mladším, kde sa združujú deti rôzneho veku na základe spoločných záujmov a nie, nemusia sa zdržovať len v tej istej vekovej kategórii, nevedia, ako to majú urobiť. Ak by sme chceli vytvárať špecifické inkluzívne prostredie, v ktorom každé dieťa – aj špeciálne nadané, aj mimoriadne nadané, aj dieťa so špeciálnymi potrebami, aj dieťa, ktoré má zdravotný hendikep, aj dieťa, ktoré má slabo podnetné prostredie – nachádza odozvu takú, aby dokázalo maximálne prejaviť svoj vlastný potenciál, tak to urobiť nevieme.
A ten dôvod je v prvom rade, samozrejme, zlyhanie štátu, ale dôvod je aj ten, že učitelia nevedia, ako to majú robiť, a teda neplatí téza, že ich stačí iba zachrániť, podporiť a lepšie zaplatiť. Tí učitelia, ktorí nechcú učiť inak, musia z toho systému časom jednoducho ísť preč a musia ich nahradiť takí učitelia, ktorí inak učiť budú vedieť. To je vzorec Holandska, to je vzorec Fínska, to je vzorec Maďarska, to je vzorec každej jednej úspešnej vzdelávacej reformy. Neklamme si, že slovenskí učitelia sú chránený druh. Momentálne sú druh na vyhynutie a treba ich podporiť, aby začali fungovať ako plnohodnotná, rešpektovaná a rozoznaná súčasť slovenskej spoločnosti, aby ich plat sa začal blížiť platu vysokoškolsky vzdelaného občana Slovenskej republiky. Ale zároveň s tým treba začať zvyšovať nároky na ich prácu. A tam presne vstupuje do systému meranie kvality vzdelávania, tam presne sa musíme začať orientovať v tom, aký máme systém, tam presne musíme začať zisťovať, koho je aká pridaná hodnota, a potom, čo hodíme prvé záchranné koleso, aj druhé, aj tretie a vytiahneme ich z toho bahna, kde sú teraz, treba začať hovoriť o tom, okej, nastavili sme si nejakú úroveň, od ktorej vyššie už od vás budeme, vážení učitelia, tiež vyžadovať nejakú pridanú hodnotu. Ja som za prísnosť, ja som za veľmi vysoké nároky na obidvoch stranách.
Samozrejme, že musíme začať prísne a s vysokými nárokmi na strane tých, ktorí rozhodujú, na strane ministerstva, na strane samospráv. Ministerstvo musí nastaviť prostredie, hlavne prostredníctvom svojich priamo riadených organizácií, ktoré násobne zvýši metodickú podporu učiteľom, násobne zvýši podporu, čo sa týka nastavovania školských vzdelávacích programov, násobne zvýši možnosti pomoci konkrétnym školám, aby sa nemuseli s tými zmenami pasovať samotné. To je, samozrejme, zodpovednosť ministerstva a tam treba investovať peniaze, tam treba presmerovať energiu z národných programov, eurofondov, tam treba jednoznačne významným spôsobom posilniť úlohu štátu pri poskytovaní materiálnej, pedagogickej, metodologickej pomoci jednotlivým školám. Ale na druhej strane musíme počuť, áno, máme vôľu učiť lepšie. Áno, máme vôľu naslúchať potrebám svojich vlastných detí. Áno, máme vôľu vytvárať inkluzívne prostredie, v ktorom sa každé dieťa bude cítiť vítané a pre každé dieťa budú vytvorené také podmienky, aby mohlo pokračovať v živote ako úspešný a šťastný človek. A to nespravíme tak, pán Žarnay, že povieme, že teraz to väčšina učiteľov na väčšine škôl robí dobre. To je zbytočné a plané chlácholenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

..., pán predsedajúci.
za seba môžem povedať, že ja som nikdy netvrdil, že sa nedá zlepšovať. Súhlasím s tým, že áno, pri súčasných podmienkach toho systému, v ktorom doteraz fungovali slovenskí učitelia, robia naozaj maximum v rámci svojich možností, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí idú nad rámec svojho maxima a nad rámec svojich možností, ktorým sa veľmi veľkej podpory doteraz nikdy nedostávalo, na ktorých sa často zabúdalo, o ktorých nepísali v médiách ani neboli v televízii, pričom to robili vždy inak. A častokrát boli skôr okolím odsudzovaní za to, ako to robia inak. A myslím si, že aj zo strany, keby sme pozorne si prezreli jednotlivé vyjadrenia predstaviteľov stavovských organizácií a napríklad aj zo Slovenskej komory učiteľov, nájdete tam veľké množstvo ľudí, ktorí o tom už aj v minulosti písali a neboli vypočutí. Takže asi sa musíme viacej počúvať. Asi musíme o tom viacej hovoriť, viacej diskutovať, dávať priestor tým, ktorí vedia potiahnuť svoje okolie tým smerom, že to vzdelávanie bude nastavené pre potreby dieťaťa. Máme tých lídrov, tak ich začnime konečne podporovať v rámci tých komunít, v ktorých oni pôsobia. Vytvorme systém mentoringu, ktorý ich vyzdvihne, ktorý ich dobre zaplatí.
Ale keď sa tu už spomínal ten výtlak, bez toho, že naozaj ten plat toho učiteľa postavíme podstatne vyššie, ten tlak nikdy nenastane a nevytlačíme z toho systému iných, ktorých, ja ich nepovažujem ani niekedy za učiteľov, ale za niečo iné.