6. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ako sme počuli, momentálne začnem tak možno netradične, aj hlasno, nálada je zrejme dobrá, pretože vedieme 2:0 v tomto zápase. Keby som to bol vedel skôr, možnože tiež by som prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, aby sme tým učiteľom naozaj pridali, keď je tak dobrá atmosféra, ale keďže som zachytil trošku aj mediálne výstupy, aké zazneli k tomu, čo prerokúvame dnes, odhodlal som sa vystúpiť, aj keď tak kratšie k tomu, aby som jasne povedal, že nemá byť ten mediálny výstup o tom, že tu bol nejaký spor o tom, že či učitelia si zaslúžia alebo nezaslúžia vyššie platy. Respektíve akí učitelia si zaslúžia vyššie platy, či všetci, alebo iba tí kvalitní, pretože to by sme najprv museli tú kvalitu zadefinovať, museli by sme mať trošku jasno v tých pojmoch.
Ale úplne v úvode, ešte skôr by som rád uviedol na pravú mieru to, aby sme sa nepozerali na tých učiteľov, ktorí sa verejne prezentovali a ozývali za svoje práva, ako na ľudí, za ktorými niekto stál. Ja ich dobre poznám a viem veľmi dobre, že robia to, čomu veria. Možnože sme už všetci tak nastavení, že nevieme úplne si priznať, že sú v dnešnej dobe ešte ľudia, ktorí sú ochotní bojovať za svoje práva, že nesedia, nešomrú len, ale aktívne sa do niečoho zapájajú. Môžeme mať na to názor, rôzne názory, ale pokiaľ chceme, aby učitelia boli tým vzorom pre naše deti a my chceme od našich detí, aby ich budúcnosť, aby v tej budúcnosti, budúcej krajine sa zúčastňovali na aktívnom menení tejto krajiny, tak aký vzor pre nich môže byť jasnejší ako človek, ktorý sa vie za seba postaviť a ozvať? Kto nečaká, čo mu kto zhora dá, kto ide za svoje práva bojovať?
Myslím si, že aj ja osobne, aj mnohí iní ľudia sú v poslednom čase svedkom našej mladej generácie, že to je nejaká generácia Y, ktorá je príliš zahľadená možno do seba a neviem, či je to tými sociálnymi sieťami, modernými technológiami, akosi uniká tej realite, ako keby tou realitou iba ako tak chcela preplávať. Nemajú veľmi záujem o to, čo sa okolo nich deje. My naozaj ich musíme motivovať, aby sa začali mladí ľudia viacej angažovať v tom priestore a potom bude dobre s touto krajinou.
Možnože si myslíme, že tí ľudia sú niekým riadení. A oni naozaj nie sú, ja ich poznám a viem, že robia len to, čomu veria. A pokiaľ chceme a myslím si, že by sme sa mali zhodnúť na tom, že aktívne občianstvo je jedna z vecí, ktorá nás môže zachrániť pred názormi, ktoré teraz v Európe začínajú dominovať a ktoré, nebojím sa nazvať, ukazujú temnú stranu ľudských pováh, kde ľudia sa už nevyjadrujú, respektíve skôr prispôsobujú tomu, čo povie niekto iný. Mali by sme ich skôr vyzývať, aby sa zúčastnili debát o smerovaní slovenského školstva.
Za svojej niekoľkoročnej skúsenosti v Slovenskej komore učiteľov sme síce zažili veľa pozvaní, ale častokrát sme z nich mali rozporuplné pocity. Áno, boli sme pozvaní, rokovalo sa, boli sme vypočutí a nakoniec sa nič z toho, čo sme presadzovali, nedostalo do záverečných riešení.
Ak by sme chceli aj argumentovať tým, koľkí vlastne boli zapojení do týchto protestných aktivít, ukazuje nám to ešte jednu stranu mince. Slovenský učiteľ v súčasnosti už veľmi neverí, že sa niečo s jeho sociálnym, alebo socioekonomickým postavením môže meniť. Je v akejsi dezilúzii. Na každé zmeny, ktoré sa udejú zhora, pozerá s veľkým podozrením, čo sa to zase na mňa chystá, aká znova reforma? Ako nič v zlom, pán minister, ale oni niektorí fakt tak zareagovali, že najväčšia reforma za 25 rokov, čo to bude?
Ťažko, keď máme nejakú negatívnu skúsenosť, a poznáme to aj so svojho osobného života, sa nám znova chce začať veriť, že môže byť lepšie. Pritom námety boli stále dávané a tých námetov je veľa.
Ďalšia vec, ktorú by som tu chcel poznamenať, je, že nemali by sme zabúdať aj na tých starších učiteľov. Je pravdou, aj keď o tom hovoria štatistické údaje, čo som pozeral, že zhruba za 5 rokov nám klesol počet učiteľov do 30 rokov o 35 % a dokonca do 25 rokov o 60 percent. Na rozdiel od toho u učiteľov nad 60 rokov to stúplo až za 71 percent. To znamená, rastie nám priemerný vek slovenského učiteľa a musíme s tým niečo urýchlene urobiť. Ale práve preto treba oceniť tých, ktorí vydržali. Čiže nehovoríme tu o tých úplne najstarších, ale hovoríme o tom strede, ktorí to ťahajú a naozaj oni držia chrbticu tohto školského sveta, ktorý je tak dôležitý pre naše deti.
Oni sa tiež už napočúvali dosť sľubov a tiež častokrát je to tým štýlom, že fakt tá viera u nich začína sa vytrácať. A čo im môžeme ponúknuť? Okrem toho, že urýchlene by bolo dobré sa začať s nimi baviť na tieto témy, mali by sme im ponúknuť aj systém, o ktorom som napr. o niektorých návrhoch čítal aj v materiáloch Inštitútu vzdelávacej politiky Bez kreditov neodídem, odporúčam všetkým, nech sa naňho pozrú, ktorý prichádza s konkrétnymi návrhmi, ako napraviť to, k čomu dospel kreditový systém.
Len v krátkosti, kreditový systém sa minul svojmu účinku hlavne preto, lebo ten plat bol nižšie, ako je ten štandard, ktorý je potrebný pre človeka, aby mohol slušne žiť v rámci toho svojho postavenia ako učiteľa v rámci tej spoločnosti, a využíval sa skôr na to, aby sa dorovnával plat, a tam sa popustili trošku uzdy toho, kto bol poskytovateľom tohto vzdelávania. Áno, bohužiaľ, učitelia sa začali správať trhovo, pokiaľ sa vyskytli poskytovatelia, ktorí umožňovali relatívne rýchlo dostať sa k prostriedkom, tak to využili. A preto sme aj videli ten nárast prostriedkov, ktoré išli do tohto systému vzdelávania.
Ale ak im vieme predložiť alternatívu, kde dokážeme pozdvihnúť ten základný plat, ten základný príjem a nastavíme naozaj systém kariérneho rastu, ktorý bude, momentálne pozostáva v kategórii začínajúci učiteľ, učiteľ s prvou atestáciou, druhou, ak to rozšírime a nastavíme tým spôsobom, že preňho ten kariérny postup bude aj výrazným finančným prilepšením, verím tomu, keď budeme s ním o tom diskutovať, že dosiahneme zhodu, pretože treba myslieť do budúcnosti.
A ešte k jednej veci. Už tu boli spomenutí nepedagogickí pracovníci. Tí nám akosi možnože unikajú a ani si neuvedomujeme, hovorím aj za seba, akí sú dôležití pre to školstvo, ako oni pri tých svojich príjmoch robia veľmi veľa pre tie školy, častokrát ja mám osobné skúsenosti s ľuďmi, ktorí sú aj zapojení v krúžkovej činnosti, pomáhajú, spoluorganizujú množstvo aktivít na tých školách za tak nízke ocenenie. A tí, čo máte skúsenosti s riaditeľmi, a sú tu aj tu v pléne, tak vedia, že je to ťažko týmto ľuďom vysvetľovať, že sa na nich stále akosi zabúda, a treba o tom hovoriť aj tu, na tejto pôde, a keď sa bude riešiť financovanie, ak sa budú riešiť platy pracovníkov, všetkých zamestnancov teda, ktorí pracujú v školstve, nesmie sa na nich zabudnúť. A to už je skôr aj výzva pre nich, aby aj oni za seba vedeli viac možno zabojovať a byť možno viac dôraznejší.
Každopádne slovenské školstvo a slovenský princíp, slovenské vzdelávanie potrebuje nevyhnutné systémové zmeny. Potrebuje, aby sa zadefinovala tá kvalita s merateľnými ukazovateľmi, a tak ako som už aj spomínal v mojom, v jednom z mojich vystúpení, teda v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, ten systém, ktorý nastavíme, musí byť dostatočne jednoduchý, aby sa dal aplikovať čo najskôr. Je nevyhnutný čas zabezpečiť príjem učiteľom taký, aby naozaj slušne žili, aby si mohli dovoliť cez dovolenku, kedy žiaci majú prázdniny, si aj poriadne oddýchnuť, pretože za ten školský rok, ktorý sa za chvíľočku skončí, majú toho naozaj dosť, aby sa nepozerali nad potreby, resp. aby to nebol pre nich nejaký neprekonateľný problém sa zrekreovať a dať si naozaj tú dovolenku, ktorá ich dá do poriadku, pretože prichádzajú pre nich nové výzvy.
Predpokladám, že sa bude niečo musieť urobiť aj s obsahom vzdelávania, pretože pri tých inováciách, ktoré sme zažili, ktoré nemáme ešte vyhodnotené, bude treba zasiahnuť a nastaviť ich tak, aby sme miesto len formulovania nejasných bodov, resp. aby sme sa posunuli aj ďalej v tom zmysle, že nebudeme sa tu baviť o predmetoch, ale budeme sa tu baviť aj o zmene výučby. Budeme sa tu baviť, aj ako spomínalo sa, o zmene klímy a budeme sa snažiť ich podporovať vo všetkých tých veciach. Napríklad teraz ma napadá upraviť aj inštitút experimentálneho overovania, aby tie školy, ktoré sa vedia postaviť k veci iným, inovatívnym spôsobom, neboli nejak hatené nejakými byrokratickými zásahmi.
Čiže aby som to naozaj zhrnul, no vidíte, nebol som až tak krátky, ako som pôvodne chcel. Som nesmierne šťastný, že je tu tak široká zhoda a že naozaj učitelia si zaslúžia pridať, ale v každom prípade mali by sme si uvedomiť, že oni sú veľmi dôležitou silou, ktorá túto krajinu môže zobudiť, túto krajinu môže kamsi posunúť, túto krajinu môže zachrániť, pretože – dúfam, že sa mýlim – prichádzajú ťažké časy.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem naozaj vážne oceniť výkon pána poslanca Sopku, tak nielenže patrí k tým, ktorí neprebehnú pozerať futbal, to platí aj pre pána ministra, ten ale nemôže, poslanec by mohol odísť, ale pán Sopko a to isté Oto Žarnay aj ďalší poslanci, ktorí majú aj dlhoročné skúsenosti aj cítia silný záväzok voči celému vzdelávaciemu systému, tak pokračujú v práci. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že však je všetko dobojované, a predsa veď vládna koalícia si urobí, čo chce, ale myslím, že aj predstavitelia vládnej koalície, aj pán minister si uvedomuje, že títo poslanci stále dúfajú, že vecné argumenty a vecná diskusia nájdu ocenenie aj u vás.
Polemika o tom, že či všetci si zaslúžia, všetci učitelia zvýšenie platov, je podľa mňa márna polemika. No nie je takého hlupáka, ktorý by tvrdil, že neschopný pedagóg si zaslúži vôbec nejaký plat. To je psia povinnosť celého systému, aby malo schopnosť, aby mal ten systém schopnosť očisťovania, neustáleho zlepšovania. Ale práve kým budú nízke platy, tak na mnohých školách budú musieť držať jednoducho takého pedagóga, ktorý je vôbec ochotný za tie peniaze robiť, a o zvyšovaní kvality nebude nikdy ani len začiatok diskusie. Nemožno čakať, že by povedzme firma IBM zriadila tuná pracovisko a vyhlásila by, že očakáva, že za 500 eur tam budú robiť špičkoví odborníci a až sa to pár rokov bude dariť, tak potom bude uvažovať o zvýšení platov. Nemožno proste najprv žiadať, aby sliepka porodila praženicu, a potom čakať, že bude z toho vajíčko.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo.
Tak v prvom rade chcem poďakovať kolegovi, že teda zastal sa učiteľov ako ľudí, lebo boli časy, kedy maďarská národnosť bola u Slovákov nejako nie veľmi obľúbená, lebo to vytvorili politici. A obávam sa, aby sa to nestalo s učiteľmi, že my v rámci takého našeho voľne diskutujúceho fóra sa rozhodneme, že teda budeme diskutovať, či je správne alebo nesprávne a koľko tým učiteľom pridať. A mám pocit, že tí učitelia sa už hanbia v obyčajnom obchode niečo kupovať, lebo v podstate im všetci hovoria, čo vy chcete, veď máte prázdniny, a teda dávajú vám 6 percent. Ale ja sa obávam, že toto robíme my politici. Naozaj je potrebné konštruktívne diskutovať, netreba jedni druhých napádať, lebo v konečnom dôsledku tí učitelia budú vnímaní verejnosťou ako, niekedy ja to tak vnímam, ako bola maďarská národnosť a hoci to ľudia na tých územiach vôbec nevnímali, obávam sa, že aj voči učiteľom teda môže nastať takýto stav.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Smolíková.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Sopko, pozorne som si vypočula vašu reč a okrem tej prvej časti absolútne so všetkým súhlasím, pretože ako učiteľ ste mi hovorili naozaj z duše a videla a počula som pred sebou človeka, ktorý je naozaj zanietený za to, kvôli čomu sem prišiel a za čo bojuje. Ja sledujem tú vašu činnosť ako v Slovenskej komore učiteľov aj na sociálnych sieťach, viem o nej.
Dotkli ste sa množstva problémov, ktoré ale nie sú určite všetky, ktoré nás trápia a ktoré chceme zlepšiť. Teraz s týmto časom, ktorý ste nazvali, že bude ťažký; áno, je to pravda, uvedomuje si to hlavne pán minister. Prichádza čas, kedy tieto bolesti, ktoré ste podali veľmi rozvážnym, pre mňa až dosť smutným spôsobom, je čas, keď ich môžeme napraviť. A to, či ich napravíme, tak záleží len teraz od nás, či odložíme v tejto otázke tie politické tričká, sadneme si spolu a budeme naozaj konštruktívni, tak ako doteraz sme boli. A ja túto aktivitu naozaj oceňujem.
Ešte jednu vec, dotkli ste sa tých nešťastných kreditov, no a to je záležitosť, ktorá je, dá sa o nej veľa diskutovať. Ale na tú dobu, ktorá bola, tam učitelia mali aspoň nejakú tú šancu si svojím pričinením privyrobiť a to, čo sa dialo potom, že nastala akási turistika, záležalo to už potom od vedenia školy, ako si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sopko, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem všetkým za naozaj aj pochvalné, aj konštruktívne príspevky.
K tým kreditom. Možnože zámer na začiatku bol naozaj správny, aby sa zabezpečil spôsob, akým dať priestor učiteľovi sa neustále vzdelávať a pracovať na sebe. Ale musím sa podeliť s vami so skúsenosťou, ktorú som mal z jedného rokovania, kde som sa dozvedel, že jedným zo zámerov v skutočnosti bola úplne taká jednoduchá motivácia, že nuž ako dostaneme čím viac učiteľov na vzdelávania. Tak, že im ponúkneme peniaze. Myslím si, že ak niekto plánoval tento spôsob ďalšieho vzdelávania alebo kontinuálneho vzdelávania na takomto základe, tak to niekam unikalo úplne inde.
Myslím si, že úplne na začiatku tam tie nastavenia, kedy naozaj sa vyberalo, kto bude poskytovateľom toho daného vzdelávania, to bolo, išlo sa dobrou cestou. Len potom časom zrejme, a toto je možno ten problém, na ktorý musíme narážať a budeme narážať, zvíťazil akýsi ten duch toho, aby sme mali výsledky čím skôr, lebo sme neboli trpezliví a čakali sme, že sa to prejaví v konkrétnych číslach a v konkrétnych grafoch. Ono niekedy niektorým veciam treba dať čas. Verím tomu, ak budeme spoločne pracovať, teda presnejšie spolupracovať pri vytváraní tej vízie, ktorá tu má byť a s konkrétnymi riešeniami, ten čas, ktorý využijeme, bude naplnený.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.