6. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, Ondrej, ale myslím, že si bol ešte stále mierny. Lebo treba povedať, že tento návrh, keď sa dovedie do dôsledkov, je vyslovene škodlivé. Keď si ho totiž domyslíme dokonca a pozrieme sa na tých tzv. hrdinských starostov, o ktorých pán predkladateľ hovoril, tak si skúsme namodelovať.
Jeden hrdinský starosta príde s tými buldozérmi, zrovná osadu so zemou, lebo ju vyhlási za kopu šrotu alebo odpadu, v ktorej zhodou okolností bývajú nejakí ľudia, ale to ho netrápi. To znamená, že osada padla. Máme tam sto alebo stopäťdesiat alebo dvesto ľudí, ktorí do týždňa zahustia obyvateľstvo ostatných osád zhruba do 15 alebo 20 kilometrov, kde majú bratrancov, sesternice, a máme dve alebo tri hustejšie osady. Ak tieto zrovnáme so zemou, tak budeme mať ešte hustejšie osady, tie ostatné, čím vznikajú konflikty s majoritnou spoločnosťou. A nakoniec, keď budeme mať tých hrdinských starostov, ktorí zrovnajú všetky osady, čo spravíme s tými tisícmi ľudí, ktorí zostanú stáť? Kde je to rýchle riešenie na úrovni Kotlebovej slávnej desiatky, ktoré potom pomôže? No nie je! Nie je žiadne.
A namiesto toho, aby sme sa pozreli na komplexnú situáciu a našli riešenia, ktoré budú posúvať veci dopredu, tak prichádzame s hlúpymi nápadmi, ktoré nám ľudí, ktorí teraz žijú aspoň v chatrčiach, budú vyháňať do lesov, do jaskýň, zemľaniek, kde už k ním nedôjde ani učiteľ, ani doktor, ani sociálny pracovník, nikto. Tento návrh je kapitálna blbosť. A treba to povedať hneď na začiatku. Nehrať sa s tým a poslať ho tam, kde patrí, do koša.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Poliačik. (Reakcia z pléna: Nie, pán Žarnay.)

Ďakujem. Ja len v krátkosti. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za to, že to, čo som ja nazval tak miernejšie, že niektoré názory pána Krajniaka boli nebezpečné, on ich nazval pravým menom, že sú to názory, ktoré priamo podnecujú k rasovej neznášanlivosti, k extrémizmu a k nenávisti. A tí, ktorí to pozerali alebo budú sledovať neskôr, mu zatlieskajú, že takto nebojácne, otvorene pomenoval, ako sa Rómovia na Slovensku správajú, aké máme my ostatní s nimi problémy. Ale v skutočnosti tento návrh zákona nič nevyrieši, iba populisticky zvýrazní osobnosť pána poslanca Krajniaka.
Myslím si, že tento zákon je diskriminačný voči Rómom, pretože ak by som aj súhlasil s tým, že by sa mali rušiť alebo likvidovať čierne stavby, ktoré si niektorí rómski občania, a zdôrazňujem niektorí, nie 90 % Rómov, postavia, tak potom by sa mali celé roky likvidovať aj stavby postavené načierno majoritnej časti obyvateľstva, vrátane stavby, ako ste spomínali, pán Dostál, pána podnikateľa Talapku, ale aj ďalších, ktorí si za peniaze mohli dovoliť porušiť zákony, a doteraz sa im to toleruje.
Takže takisto súhlasím s pánom Poliačikom, čo povedal pre chvíľou, že jednoducho je to útok proti zdravému rozumu a tento zákon tu ani nemal byť podľa môjho názoru predložený.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi za super rozpravu. Zopár myšlienok z toho, čo povedal, ma zaujalo. A v tej súvislosti jednak ide o tú originalitu toho spracovania tohto problému. Teraz už keď ponechám to, že vystúpenie pána Krajniaka z veľkej časti sa venovalo niečomu inému, ako tomu o čom pojednáva tento návrh zákona, tak chcem povedať toto: Tento problém, tak ako ho úzko špecifikoval navrhovateľ, má elegantné riešenie. Len to riešenie, samozrejme, zasahuje do toho, čo nám sem zaviedli komunisti a čoho sa tu nikto akosi nechce zbaviť. Keby sme tu mali právo, ako platilo vždy pred tým, ako prišli komunisti, ako platí v Čechách, tak ten, kto by postavil stavbu na cudzom pozemku, by ihneď o ňu prišiel. Pretože stavba ide za pozemkom. Keby to platilo ako v Čechách, tak by to bolo tak, že to, čo je postavené, toho sa to netýka, ale čo je novopostavené, tam automaticky pripadne stavba na pozemok. Teda pripadne vlastníkovi pozemku. Takéto riešenie sme akosi nechceli použiť, pretože by to zasiahlo do komunistickej mentality úpravy nášho občianskeho práva, kde komunisti mali záujem na tom, aby vlastníci pozemkov boli bezvýznamní, aby sa oddelilo vlastníctvo stavby od vlastníctva pozemku. Toto riešenie existuje a nemusel by sa tento problém riešiť cez fokusáciu na to, že kto je tu zlý a kto tu porušuje zákony.

Pán poslanec Goga Ľudovít.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel ešte spätne vrátiť k tomu návrhu zákona, ktorý sme ako strana predložili. My sme chceli čiastočne poukázať na situáciu, ktorá sa týka aj neprispôsobivého správania spoluobčanov. To znamená, že ako, ako chceme, aby sa občania, ktorí si beztrestne postavia čiernu stavbu, a nikomu, nikde nie sú za to postihovaní, správali slušne a v rámci spoločenských pravidiel k ostatným spoluobčanom. My máme v strane pána Dobrovodského a ten by vám vedel o tom rozprávať veľmi veľa, ako funguje správanie sa neprispôsobivých spoluobčanov.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ako aj ďakujem za poučenie, že tajsa je zajtra v rómštine. Ja som iba tlmočil názor pána Polláka a bralo sa to ako významove, že oni prakticky berú tak. Samozrejme v každom jazyku, zajtra asi budete mať ako slovo, ale obsah, ako to mám žiť, že zajtra, oni proste neberú, proste žijú dnešným dňom a to im stačí. A ja som sa aj pýtal, že keby to bolo naopak, keby my sme potrebovali dávky sociálne, čo by nám ponúkla ich komunita, aké hodnoty, a bol problém. Povedali, že nemajú nám čo ponúknuť, keby sme to brali v opačnom garde. A, samozrejme, som aj za to vzdelávanie, lebo vzdelávanie má predsa len, či sa nám páči alebo nepáči, veľký význam. Ale ja by som tam chcel podčiarknuť jedno. Mám tiež švagra, ktorý učí v tých osobitných školách a učí Rómov. Proste, že ich hlas, ich hlas je často nevypočutý na ministerstvách. Viete, ako tu sa iba teoretizuje a tí prakticky, ktorí priamo dennodenne s nimi pracujú, tých by som potreboval tu na ministerstve, aby boli v tých poradných komisiách, a nie iba tí stáli, ktorí tam sú už možno dvadsať rokov a už možnože sa celkom doba zmenila.
A čo sa týka, možnože aj zareagujem na to vlastníctvo a vysporiadavanie, áno, po deväťdesiatom roku sa prakticky vlastníkom, vlastník môže stať iba vlastníkom porastu, ktorý vznikol za štyridsať rokov socializmu, ale nemôže sa stať vlastníkom stavby, ktorá za socializmu, dajme tomu, vznikla načierno na tomto pozemku. A to je tiež na zváženie, lebo raz máme ten duálny systém proste, že vlastník pozemku nemusí byť totožný s vlastníkom stavby, akurát porast. Tak sme to riešili aj pri reštitúciách, že pokiaľ porast nám vznikol na našom pozemku za socializmu, vyrástol les, tak drevo je vaše, lebo vy ste majiteľom pozemku. Nič viacej, nič menej. A to je trošku na zváženie, že ako by sa to malo riešiť možnože aj v týchto osadách a v ďalších veciach.
Ďakujem pekne.