6. schôdza

000Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Krajniak, ja som si vypočul váš prejav, spočiatku som síce nevedel, ako sa týka čiernych stavieb, lebo ste hovorili o vzdelávaní Rómov, ale musím povedať, ak som dobre pochopil niektoré, alebo porozumel niektoré fakty, ktoré ste spomínali, že niektoré vaše výroky sú priam nebezpečné.
Keď ste hovorili o tom, že 90 % Rómov na slovenských dedinách sa nechce vzdelávať, že chodia do školy len kvôli tomu, aby mali sociálne dávky, myslím si, že toto je šírenie klamstva. Pretože mám spolužiakov z vysokej školy, ktorí učia na vojenských školách, mám dokonca aj mnohých bývalých žiakov, ktorí učia na rómskych školách, pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach. Okrem toho, že musia učiť, musia aj odvšivávať Rómov, teda deti, ale napriek tomu hovoria častokrát, že tieto rómske deti sú tvorivejšie, hravejšie, že chcú chodiť do školy. Zlyháva tam rodičovská výchova, ale nemyslím si, že by problém bol v samotných deťoch, ale tak, ako ste možno aj to chceli povedať, skôr v ich rodičoch alebo samotnej výchove. Preto si myslím, že, že zovšeobecňovať a hovoriť o rómskej populácii ako o nejakom, o nejakej národnosti, ktorá tu môže vyvolať na Slovensku veľký sociálny a ekonomický problém, že vzdelanie v tejto oblasti úplne zlyháva, je, ako som už spomínal, nebezpečné.
A čo sa týka ešte týchto vecí, chcel by som vyzdvihnúť napríklad starostu z východu, ktorý sa volá Ledecký, ktorý v Spišskom Hrhove dokázal Rómov motivovať k tomu, aby si sami začali budovať domy. Veď takýchto ľudí by sme mali podporovať a možno by taký človek mal byť splnomocnencom vlády pre rómsku komunitu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel som cteným kolegom, ktorí zareagovali, iba povedať, že budem mať, že zareagujem potom v rozprave, aby som stihol zareagovať na každého z vás, lebo každému z vás by som chcel odpovedať, načo by mi tie dve minúty nestačili.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Zajtra sa po rómsky povie tajsa, pán Fecko, to len tak medzi nami.
A dovoľte mi, aby som aj túto príležitosť využil na to, aby som vyzval pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, lebo je neprípustné, aby post ministra vnútra zastával človek podozrivý z prepojení na organizovaný zločin.
Politici sa usilujú o blaho občanov. Všetci o tom vieme. Možno to znie trochu paradoxne po tom, čo som povedal pred chvíľou pánu ministrovi Kaliňákovi. Ale je to tak. Niektorí najmä o to vlastné blaho, ale pre potreby debaty pripusťme, že politikom ide o blaho občanov, akurát majú rozdielne predstavy, ako k tomu blahu občanov dospieť. Existujú rôzne prístupy, povedzme, ak chceme zvýšiť životnú úroveň obyvateľov, tak môžme mať prístup A, ktorý je založený na tom, že treba povzbudiť podnikavosť ľudí, vytvoriť priestor pre to, aby sa dobre podnikalo a pracovalo, štát by mal menej zasahovať do ekonomiky, mali by sa znižovať dane a odvody a malo by sa vytvárať dobré podnikateľské prostredie, mal by sa spružniť trh práce a potom to pôjde. Potom sa naštartuje ekonomika, podnikateľom sa bude dariť, budú zamestnávať ľudí, budú ich dobre platiť, zvýši sa životná úroveň. Nazvime ten prístup, povedzme, pravicový. Potom existuje iný prístup, prístup B, ktorý hovorí o tom, že štát má zodpovednosť za to, že zvýši ľudom životnú úroveň, že by mal viac zdaňovať, aby mohol viacej prerozdeľovať, že by mal prísnejšie regulovať tých zlých podnikateľov, aj v Zákonníku práce, aj v iných sférach, pretože podnikatelia sú tí, ktorí sú v podstate nepriatelia. Štát je ten dobrý. Tento prístup, povedzme, nazvime ľavicový. Tieto dva prístupy sú síce protikladné, ale spája ich jedna vec, že sú príliš komplikované. Príliš zložité. Preto okrem prístupu A a prístupu B tu máme aj prístup C, ktorý je založený na tom, že je to príliš zložité, tak spravme to nejako jednoduchšie. Prístup C, ak by chcel riešiť napríklad životnú úroveň, tak by poslanec vyznávajúci tento prístup prišiel do parlamentu s návrhom zákona, ktorý by mal dva paragrafy. Prvý by znel: Životná úroveň všetkých občanov Slovenskej republiky sa zvyšuje o 20 percent. A druhý paragraf by znel: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. Tento prístup C môžeme si nazvať populistický.
Tak teraz si kladiem otázku, ktorý z týchto prístupov sa uplatnil pri predkladaní tohto návrhu zákona. Je to prístup pravicový? Ľavicový? Obávam sa, že C je správne. Zázraky na počkanie nemožné do troch dní. Aby sme boli spravodliví k predkladateľom, nemožné do desiatich dní. Stavebný zákon už dnes obsahuje spôsob, akým sa odstraňujú čierne stavby a áno, tento spôsob, ktorý je zadefinovaný v zákone, sa nevyužíva dôsledne alebo, teda je to eufemizmus, skoro vôbec. Ale toto je tradičný slovenský postup, že ak niečo nefunguje, tak miesto toho, aby sme sa snažili nájsť spôsob, ako zákon uplatňovať, ako jeho plnenie vymáhať, tak schválime nový zákon. V tomto prípade, našťastie, len pár odsekov.
Pozrime sa teda na to, čo ten zákon obsahuje. Zákon zavádza špeciálnu kategóriu čiernych stavieb, čiernych stavieb postavených na cudzom pozemku, lebo čierne stavby už aj dnes možno odstrániť, alebo nariadiť ich odstránenie. A preto túto špeciálnu kategóriu vytvára špeciálny režim ich odstraňovania. Navrhuje sa nový § 88 ods. 3, ktorý znie: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e)," (to je tá čierna stavba na cudzom pozemku) "stavebný úrad nariadi jej odstránenie aj na návrh vlastníka pozemku alebo obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, ak s tým vlastník pozemku súhlasí, a o odstránení stavby rozhodne do desať dní odo dňa začatia konania o odstránení stavby." Rozhodne do desať dní. Ak má človek aspoň trošku tušenia o tom, čo je to správny poriadok, o tom, ako sa postupuje pri rozhodovaní v správnom konaní, v stavebnom konaní, akomkoľvek inom konaní, vie, že tento zámer je absolútne nerealistický, aby boli dodržané všetky postupy, aby sa právny orgán rozhodoval so znalosťou veci po dôkladnom oboznámení sa so všetkými faktami, aby dal všetkým účastníkom konania možnosť vyjadriť sa. Ale teda pre takú ilustráciu spomeniem, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva povinným osobám lehotu osem pracovných dní na to, aby odpovedali na žiadosť o informácie. Čo ako jednoduchá je tá žiadosť o informácie, tak ktorýkoľvek úrad má 8 pracovných dní, čo je v najlepšom prípade 10 kalendárnych dní, častokrát je to viacej, ak tam padnú oba víkendy, ale na odpoveď na žiadosť o informácie vlastne dáme rovnakú, rovnakú lehotu ako na rozhodnutie o odstránení stavby.
Odsek 4: "Ak ten, kto bol povinný odstrániť stavbu podľa ods. 1 písm. e), neodstráni do 10 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby, na jeho náklady zabezpečí odstránenie stavby stavebný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, a to bezodkladne. To sa nevzťahuje na odstránenie inžinierskej stavby." Odstránenie stavby za 10 dní je asi možné, ak vyhodíme do vzduchu, alebo niečo podobné, ale skôr odstránenie stavby od vykonateľnosti rozhodnutia je reálne v prípade tých chatrčí v rómskych osadách ako v prípade paláca pána Talapku postaveného na štátnom pozemku. Tam neviem, či by bolo veľmi reálne očakávať, že sa také niečo udeje do 10 dní, ale to už tak signálne, signálne zaznačuje, že vlastne komu je tento zákon určený a že nejde o Talapkov.
Odsek 5: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e) a osoby podľa ods. 2" (teda tí, ktorí tam majú tie stavby) "nie je možné zistiť, stavebný úrad uloží povinnosť odstrániť stavbu v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza, teda odstrániť stavbu v obci v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza." Ak nie je známy vlastník, tak teda má to odstrániť samotná obec. Tým nám vzniká trochu paradoxná situácia, že obec je v akomsi trojjedinom postavení, že obec je iniciátor toho konania, sama navrhne, aby tá stavba bola odstránená, potom obec ako stavebný úrad rozhodne o tom, že tá stavba bude odstránená, a nakoniec nariadi obci, čiže samej sebe, aby, aby tá stavba bola odstránená, prípadne ju sama odstráni ako stavebný úrad, keď vlastník tej stavby nekoná. Čiže akési odstraňovanie na vlastný návrh a ešte potom samému sebe prikazovanie.
Je to trochu paradoxné, ale čo tam po paradoxoch. Toto by nepochybne malo finančné následky pre obce. Nielenže by mali viac práce, čo sa týka rozhodovania, s rozhodovaním a konaním, ale aj so samotným odstraňovaním, či už to budú odstraňovať ako obce, ktoré odstraňujú, keď nie je známy vlastník, alebo ako stavebný úrad, ak vlastník nekoná. To nepochybne prinesie určité náklady a bude to mať vplyv na rozpočet tej obce. Predkladatelia tvrdia, že vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, uvádzajú to v doložke vplyvov. Nijako to nezdôvodňujú. Ani mne to nedáva nejaké logické vysvetlenie. Ako je možné, že keď obci uložíme nové úlohy, nedáme jej na to nové peniaze? A zároveň očakávame, že obce budú odstraňovať, čiže konať a nie od všetkých tých, na ktorých náklady to budú odstraňovať, to dokážu vymôcť, resp. keď to budú odstraňovať ako obec, nie ako stavebný úrad, tak to budú odstraňovať na vlastné náklady. Takže zaťaží to rozpočty obcí.
Aj stanovisko ministerstva financií upozorňuje na to, že práve z týchto dôvodov to môže mať a teda zrejme bude mať negatívny vplyv na rozpočty obcí alebo rozpočet verejnej správy. Bolo by asi žiaduce v budúcnosti pri predkladaní takýchto návrhov aj odôvodniť, v čom predkladatelia očakávajú pozitívny vplyv, lebo ministerstvo financií v tomto prípade argumentuje, čo bude znamenať ten negatívny vplyv. Tu len teda podotýkam, že nad rámec toho, čo si je možné prečítať v návrhu a dôvodovej správe, tak ministerstvo financií evidentne nedisponovalo informáciou, že pán poslanec Krajniak je pripravený z vlastného zatiahnuť prípadné náklady, ktoré s tým obce budú mať.
Je to klasická scéna, klasický postup, ktorý sa uplatňuje na Slovensku, a nielen na Slovensku. Máme tu nejaký zložitý problém a nájdeme naňho jednoduché riešenie, žiaľ, len zdanlivé, nie reálne. Ale vyzerá to dobre, prinajmenšom pred voličmi, ktorí sú negatívne naladení voči Rómom, či už na základe vlastných negatívnych skúseností zo spolužitia, alebo na základe informácií z médií, alebo na základe vlastných predsudkov a takých, ktorí by najradšej všetkých Rómom poslali rovno do plynu. Tí všetci budú tomuto návrhu nepochybne tlieskať, cítiť sa ním oslovení.
V dôvodovej správe sa píše o tom, že je to zákon proti čiernym stavbám, ale ako ukázalo aj vystúpenie pána poslanca Krajniaka, o tie čierne stavby tam nejde predovšetkým, lebo väčšinu z jeho vystúpenia v rozprave, ktorú tu mal predo mnou, nevenoval ani tak problematike čiernych stavieb ako problematike našich rómskych spoluobčanov. Vidím za tým kalkulovanie s rasistickými náladami verejnosti, snahu zviesť sa na nich, vytĺcť z toho politický kapitál, ale čo je zlé, čo je nebezpečné, zároveň je to aj povzbudzovanie takýchto nálad. To sa mi na tom návrhu, aj keď to tam nie je napísané čierne na bielom, ale však všetci vieme, že o čo tam vlastne ide, zdá horšie, ako samotný fakt, že je to populizmus a že technicky to takto ťažko môže fungovať. A považujem za nezodpovedné, aby sa takto správali politici. Nepochybujem, že táto téma a podobné témy budú na pôde tohto parlamentu otvorené ešte viackrát, mnohokrát a nie je to ani prvýkrát, čo sa táto téma takýmto spôsobom otvára.
Pán poslanec Krajniak hovoril, že toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán Počiatek, toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Kaník, teda prichádzal s ním opakovane. No ale ja som si prečítal tie návrhy pána poslanca Kaníka a prečítal som si váš návrh. Váš návrh je recyklát, mierne upravený recyklát, ktorý aj z hľadiska štruktúry toho návrhu zákona je veľmi, veľmi podobný, nevravím že identický, a samozrejme, že keď chcem riešiť ten istý problém, tak nemôžem to riešiť úplne iným spôsobom, ak mi ide o ten istý cieľ. Nepoužívam slovo recyklát v negatívnom slova zmysle, bežne vyrábam recykláty. Rozdiely tam sú a teda najviditeľnejšie rozdiely, ktoré som tam našiel, že pán poslanec Kaník mal mantru 30 dní, teda do 30 dní sa malo rozhodnúť o návrhu na odstránenie stavby a ak stavebník alebo vlastník tej stavby nekonal, tak stavebný úrad mal, teda aplikoval 30 dní, tak stavebný úrad mal začať konať v tejto veci a odstrániť tú stavbu sám. Tuto naši kolegovia prichádzajú s mantrou 10 dní, aj na rozhodnutie, aj na začatie konania v smere odstránenia stavby, ak stavebník nekoná. Tak toto je také prvé vylepšenie pôvodne Kaníkovho návrhu. A, bohužiaľ, zasa je za tým podľa môjho názoru očakávanie nejakého politického zisku z toho, Však ale im ukážeme, Boha jeho cigánskeho, nie?! Čo tridsať dní? Desať dní!
Druhé vylepšenie spočíva v tom, že návrh na odstránenie stavby v tom Kaníkovom návrhu, no mohol dať vlastník pozemku, čo asi má istú logiku. V tomto prípade to môže spraviť aj obec so súhlasom vlastníka pozemku. Neviem, v čom je to lepšie? Skôr sa mi zdá, že je to otvorenie priestoru pre to, aby si z toho starostovia robili agendu na miestnej úrovni. Čiže ani v tomto ohľade, aj keď som nebol fanúšikom návrhu pána poslanca Kaníka, tie vylepšenia vo vašom návrhu som myslel v úvodzovkách, ak to snáď nebolo jasné.
A nechcem popierať, že problém, ktorý chcete týmto návrhom zákona riešiť, je veľmi vážny. Sú tu čierne stavby, čierne stavby na cudzích pozemkoch. Čierne stavby na vlastných pozemkoch sú tiež problém, aj keď iný problém asi. Tie čierne stavby, ktoré budú postavené v budúcnosti, ale aj tie čierne stavby, ktoré už dnes stoja, lebo však aj tie sú problém, aj s tými treba niečo robiť. A problém len nie sú stavby v rómskych osadách. Problémom je život ľudí v rómskych osadách. Problém je spolužitie Rómov a nerómov v rómskych osadách alebo v obciach, v ktorých blízkosti sa nachádzajú rómske osady. Ale vytvárať ilúziu, že na zložité problémy existujú jednoduché riešenia, aby som zacitoval kolegu Krajniaka, podľa môjho názoru k skutočnému riešeniu tých zložitých problémov nejako nepomôže, skôr naopak. A na čo by sme si mali dávať pri takýchto citlivých témach zvlášť pozor, je, aby sme nevyvolávali vášne, negatívne emócie či rovno nenávisť. Je ich tu aj tak dosť. A nemali by sme zabúdať, že tu nejde o nejaké čísla, sociálne javy, budovy, ale ide tu o ľudské bytosti a ich životy a ich dôstojnosť. A samozrejme, že ten slovník, keď hovoríme pri pulte v sále Národnej rady, je trochu iný, ako keď tú tému komunikujeme trebárs na Facebooku alebo v článku alebo na stretnutí s občanmi. A mali by sme sa v tomto správať zodpovedne, korektne a slušne bez ohľadu na to, či hovoríme o Rómoch z osád alebo trebárs o utečencoch.
Pán prezident Kiska tu včera zdôraznil význam vzdelávania. Nesúhlasím s pánom poslancom Krajniakom, že 25 rokov sme to robili takto. Ak by sme to takto robili, tak sa nestane to, že segregácia vo vzdelávaní sa prehlbuje a má také rozmery, ako dnes má. A súhlasím, že nedá sa to vyriešiť iba tým, že škola niečo bude robiť, alebo budú robiť niečo nejakí sociálni pracovníci. Samozrejme, že rodina je dôležitá. Ale mnohé komunity sú už v takej situácii, že tá samotná rodiny bez nejakej vonkajšej pomoci už si sama nie je schopná pomôcť. A asi sa zhodneme, že ten problém je oveľa komplexnejší a vyžaduje si aj oveľa komplexnejšie riešenia, aj na tom, že voči porušovaniu zákonov má byť nulová tolerancia a majú sa zákony vymáhať nielen vo vzťahu k porušovateľom zákonov v rómskych osadách. Ale aj keď môžeme pochybovať o tom, že to, čo pán prezident Kiska načrtol ako cieľ, ktorý by sme si mali dať, ktorý sa týka výsledkov rómskych detí, ktoré budú dosahovať a ktoré by mali byť rovnaké ako výsledky iných detí, možno je to nerealistické, možno to nevieme dosiahnuť, ale nepochybne to ukazuje cestu, ktorou by sme sa mali uberať. Nesúhlasím s názorom, že vzdelanie to nerieši. Vzdelanie samé osebe to nerieši, samozrejme, ale bez vzdelania, bez vzdelania to nepôjde. Špeciálne to platí pre deti z rómskych osád.
Ak sa ten kruh, o ktorom hovoril aj pán poslanec Krajniak, má preťať, tak na to určite nebude stačiť iba nulová tolerancia voči porušovaniu priestupkov alebo iba to, že schválime nejaký zákon, ktorým sa teoreticky zdanlivo vytvorí nejaký nástroj, ktorým sa bude efektívnejšie potláčať vytváranie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. To samé osebe nepovedie ani k tomu, že rómske deti budú mať väčšiu chuť sa vzdelávať, ani že rómski rodičia z týchto osád, tí, ktorí sa dnes správajú nezodpovedne, sa budú správať zodpovednejšie, že ľudia, ktorí dnes nemajú prácu, tú prácu si nájdu.
Z tohto dôvodu sa mi zdá, že ten návrh nie je dobrý, a ja ho teda nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.

Ja sa kolegom ospravedlním, ale iba dokončím to, čo som nemohol dokončiť pre krátkosť času. Hovoril som o tom, že je tu priveľa policajtov a málo poriadku. Aj stavebný zákon a stavebný poriadok sú veľmi zložité, a predsa je tak veľa čiernych stavieb. Vonkoncom nie iba v rómskych osadách. A už niekoľko volebných období nie a nie prijať zákon, ktorý by riešil definitívne čierne stavby. Je očividné, že slovenská vrchnosť, to, čo tu vládne, samotná nechce poriadok, resp. nechce taký systém, kde by pravidlá platili pre každého rovnako.
Riešenie čiernych stavieb špeciálne na cudzom pozemku, pán predkladateľ, je očividne riešenie rómskych osád a ja si tiež myslím, že je to iluzívne riešenie. Cesty existujú aj iné a boli aj odskúšané. Ak mi to čas dovolí, spomeniem cestu, ako vznikol Dornkapple. Čo ste Bratislavčania, viete, Dornkapple je časť Bratislavy, ktorá sa dnes volá Trnávka. Pred rokmi tam rástli tŕne, preto sa to tak volalo a bolo to pusté pole. Potom mesto chcelo vyriešiť sociálny problém, áno, aj mnohých rómskych spoluobčanov, rozparcelovali po americkom štýle parcely na pravouhlé ulice. Zaviedli tam za mestské peniaze kanalizáciu a dali záujemcom podmienku, že do dvoch rokov si tam niečo musia postaviť. Keďže som jednému kamarátovi to, niečo po rokoch, po polstoročí, opravoval, tak viem, že to boli veľmi skromné stavby. Veľmi skromné, aj malé, ale boli ich. A začal tam život. Dnes je to vilová štvrť. Takto sa dá riešiť aj rómska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, Ondrej, ale myslím, že si bol ešte stále mierny. Lebo treba povedať, že tento návrh, keď sa dovedie do dôsledkov, je vyslovene škodlivé. Keď si ho totiž domyslíme dokonca a pozrieme sa na tých tzv. hrdinských starostov, o ktorých pán predkladateľ hovoril, tak si skúsme namodelovať.
Jeden hrdinský starosta príde s tými buldozérmi, zrovná osadu so zemou, lebo ju vyhlási za kopu šrotu alebo odpadu, v ktorej zhodou okolností bývajú nejakí ľudia, ale to ho netrápi. To znamená, že osada padla. Máme tam sto alebo stopäťdesiat alebo dvesto ľudí, ktorí do týždňa zahustia obyvateľstvo ostatných osád zhruba do 15 alebo 20 kilometrov, kde majú bratrancov, sesternice, a máme dve alebo tri hustejšie osady. Ak tieto zrovnáme so zemou, tak budeme mať ešte hustejšie osady, tie ostatné, čím vznikajú konflikty s majoritnou spoločnosťou. A nakoniec, keď budeme mať tých hrdinských starostov, ktorí zrovnajú všetky osady, čo spravíme s tými tisícmi ľudí, ktorí zostanú stáť? Kde je to rýchle riešenie na úrovni Kotlebovej slávnej desiatky, ktoré potom pomôže? No nie je! Nie je žiadne.
A namiesto toho, aby sme sa pozreli na komplexnú situáciu a našli riešenia, ktoré budú posúvať veci dopredu, tak prichádzame s hlúpymi nápadmi, ktoré nám ľudí, ktorí teraz žijú aspoň v chatrčiach, budú vyháňať do lesov, do jaskýň, zemľaniek, kde už k ním nedôjde ani učiteľ, ani doktor, ani sociálny pracovník, nikto. Tento návrh je kapitálna blbosť. A treba to povedať hneď na začiatku. Nehrať sa s tým a poslať ho tam, kde patrí, do koša.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja len v krátkosti. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za to, že to, čo som ja nazval tak miernejšie, že niektoré názory pána Krajniaka boli nebezpečné, on ich nazval pravým menom, že sú to názory, ktoré priamo podnecujú k rasovej neznášanlivosti, k extrémizmu a k nenávisti. A tí, ktorí to pozerali alebo budú sledovať neskôr, mu zatlieskajú, že takto nebojácne, otvorene pomenoval, ako sa Rómovia na Slovensku správajú, aké máme my ostatní s nimi problémy. Ale v skutočnosti tento návrh zákona nič nevyrieši, iba populisticky zvýrazní osobnosť pána poslanca Krajniaka.
Myslím si, že tento zákon je diskriminačný voči Rómom, pretože ak by som aj súhlasil s tým, že by sa mali rušiť alebo likvidovať čierne stavby, ktoré si niektorí rómski občania, a zdôrazňujem niektorí, nie 90 % Rómov, postavia, tak potom by sa mali celé roky likvidovať aj stavby postavené načierno majoritnej časti obyvateľstva, vrátane stavby, ako ste spomínali, pán Dostál, pána podnikateľa Talapku, ale aj ďalších, ktorí si za peniaze mohli dovoliť porušiť zákony, a doteraz sa im to toleruje.
Takže takisto súhlasím s pánom Poliačikom, čo povedal pre chvíľou, že jednoducho je to útok proti zdravému rozumu a tento zákon tu ani nemal byť podľa môjho názoru predložený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi za super rozpravu. Zopár myšlienok z toho, čo povedal, ma zaujalo. A v tej súvislosti jednak ide o tú originalitu toho spracovania tohto problému. Teraz už keď ponechám to, že vystúpenie pána Krajniaka z veľkej časti sa venovalo niečomu inému, ako tomu o čom pojednáva tento návrh zákona, tak chcem povedať toto: Tento problém, tak ako ho úzko špecifikoval navrhovateľ, má elegantné riešenie. Len to riešenie, samozrejme, zasahuje do toho, čo nám sem zaviedli komunisti a čoho sa tu nikto akosi nechce zbaviť. Keby sme tu mali právo, ako platilo vždy pred tým, ako prišli komunisti, ako platí v Čechách, tak ten, kto by postavil stavbu na cudzom pozemku, by ihneď o ňu prišiel. Pretože stavba ide za pozemkom. Keby to platilo ako v Čechách, tak by to bolo tak, že to, čo je postavené, toho sa to netýka, ale čo je novopostavené, tam automaticky pripadne stavba na pozemok. Teda pripadne vlastníkovi pozemku. Takéto riešenie sme akosi nechceli použiť, pretože by to zasiahlo do komunistickej mentality úpravy nášho občianskeho práva, kde komunisti mali záujem na tom, aby vlastníci pozemkov boli bezvýznamní, aby sa oddelilo vlastníctvo stavby od vlastníctva pozemku. Toto riešenie existuje a nemusel by sa tento problém riešiť cez fokusáciu na to, že kto je tu zlý a kto tu porušuje zákony.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel ešte spätne vrátiť k tomu návrhu zákona, ktorý sme ako strana predložili. My sme chceli čiastočne poukázať na situáciu, ktorá sa týka aj neprispôsobivého správania spoluobčanov. To znamená, že ako, ako chceme, aby sa občania, ktorí si beztrestne postavia čiernu stavbu, a nikomu, nikde nie sú za to postihovaní, správali slušne a v rámci spoločenských pravidiel k ostatným spoluobčanom. My máme v strane pána Dobrovodského a ten by vám vedel o tom rozprávať veľmi veľa, ako funguje správanie sa neprispôsobivých spoluobčanov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ako aj ďakujem za poučenie, že tajsa je zajtra v rómštine. Ja som iba tlmočil názor pána Polláka a bralo sa to ako významove, že oni prakticky berú tak. Samozrejme v každom jazyku, zajtra asi budete mať ako slovo, ale obsah, ako to mám žiť, že zajtra, oni proste neberú, proste žijú dnešným dňom a to im stačí. A ja som sa aj pýtal, že keby to bolo naopak, keby my sme potrebovali dávky sociálne, čo by nám ponúkla ich komunita, aké hodnoty, a bol problém. Povedali, že nemajú nám čo ponúknuť, keby sme to brali v opačnom garde. A, samozrejme, som aj za to vzdelávanie, lebo vzdelávanie má predsa len, či sa nám páči alebo nepáči, veľký význam. Ale ja by som tam chcel podčiarknuť jedno. Mám tiež švagra, ktorý učí v tých osobitných školách a učí Rómov. Proste, že ich hlas, ich hlas je často nevypočutý na ministerstvách. Viete, ako tu sa iba teoretizuje a tí prakticky, ktorí priamo dennodenne s nimi pracujú, tých by som potreboval tu na ministerstve, aby boli v tých poradných komisiách, a nie iba tí stáli, ktorí tam sú už možno dvadsať rokov a už možnože sa celkom doba zmenila.
A čo sa týka, možnože aj zareagujem na to vlastníctvo a vysporiadavanie, áno, po deväťdesiatom roku sa prakticky vlastníkom, vlastník môže stať iba vlastníkom porastu, ktorý vznikol za štyridsať rokov socializmu, ale nemôže sa stať vlastníkom stavby, ktorá za socializmu, dajme tomu, vznikla načierno na tomto pozemku. A to je tiež na zváženie, lebo raz máme ten duálny systém proste, že vlastník pozemku nemusí byť totožný s vlastníkom stavby, akurát porast. Tak sme to riešili aj pri reštitúciách, že pokiaľ porast nám vznikol na našom pozemku za socializmu, vyrástol les, tak drevo je vaše, lebo vy ste majiteľom pozemku. Nič viacej, nič menej. A to je trošku na zváženie, že ako by sa to malo riešiť možnože aj v týchto osadách a v ďalších veciach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. K pánu poslancovi Poliačikovi, že či som bol, či som bol mierny. No tak zdá sa mi, zdá sa mi lepšie, keď sa vecne bavíme o nejakom probléme, ako keď sa budeme navzájom nálepkovať s tým, že viem si predstaviť, že by, keby tento alebo podobný návrh predložila iná strana, tak by som možno volil aj trochu ostré slová. Tuto očakávam, že je možná aj nejaká diskusia.
Pán poslanec Goga hovoril o tom, že áno, máme tu neprispôsobivé správanie spoluobčanov. Spomenul pána Oskara Dobrovodského, ktorý je členom vašej strany, a ja teda vôbec nechcem zľahčovať tú situáciu, v ktorej sa pán Dobrovodský nachádza, ale aj toto vaše vyjadrenie a vlastne aj úvodné vystúpenie predkladateľa hovorí o tom, že, no, o tie čierne stavby nakoniec ani tak celkom nejde, to celkom nie je to podstatné, čo chcete ukázať spoločnosti, vyslať signál, pretože pán Dobrovodský nemá problém so žiadnou čiernou stavbou vo svojom okolí, pokiaľ viem. No, jeho hlavný problém je trochu v inom asi, nie? A nie v tom, že je to nejaká čierna stavba.
A, pán poslanec, pán poslanec Fecko, no áno, áno, sú niektorí Rómovia, ktorí nemyslia, nemyslia na budúcnosť, a to, čo je problém a to čo vnímam ako nebezpečné, je taká paušalizácia, že tam, že a toto Rómovia a hento Rómovia a tamto Rómovia. Lebo Rómovia sú ľudia ako my, sú tam dobrí, zlí, zodpovední, nezodpovední, slušní, neslušní. Pozerajme sa na nich ako na ľudí.
Ďakujem.