9. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, máte pravdu v tom, že ekonomike Slovenskej republiky sa začína dariť a že tá situácia hospodárskeho rastu je nádejná. Na druhej strane je pravda aj to, čo ste tiež naznačili, a to, že mzdy našich zamestnancov, či už v štátnom sektore, školy, zdravotnícke zariadenia a podobne, sú mimoriadne nízke v porovnaní s okolitým svetom. Preto je prirodzené, že vláda Slovenskej republiky siaha na tie odvetia, ktoré sú veľmi výnosné, a snaží sa od výnosných bánk alebo proste bohatých bánk získať finančné prostriedky na to, aby mohla zvýšiť svojim ľuďom, svojim zamestnancom platy a zvýšiť životnú úroveň. Takže nie je to o tom, že by sme chceli viacej zobrať občanom. Chceme viac zobrať tým, ktorí vyvážajú svoje zisky zo Slovenskej republiky do zahraničia, a chceme, aby viac týchto peňazí zostalo na Slovensku pre našich ľudí.
Z hľadiska politiky je to celkom prirodzené, pretože tak Slovenská národná strana, ako aj ďalšie politické subjekty, ktoré sú v koalícii, mali podobný program. My sme napríklad sľúbili, že ak sa Slovenská národná strana dostane k moci, tak že sa bude snažiť tie finančné prostriedky, ktoré zo Slovenska utekajú, ponechať na Slovensku a vytvoriť podmienky pre vyššiu životnú úroveň našich občanov. Takže plníme volebné sľuby a je to proste postup, ktorý je v súlade s naším programom, s ktorým nás naši voliči poslali do parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, ďakujem. Ale chcel by som povedať, že to, čo hovoríte, vôbec nie je naša situácia. My tu vôbec nejdeme teraz riešiť to, že by sme mohli z týchto peňazí zvyšovať platy našim zamestnancom. A ak naši zamestnanci vo verejnom sektore majú nízke platy, tak sa poďme pozrieť práve na efektivitu. Ako som hovoril, desať rokov neprebehol audit, personálny audit vo verejnej správe. Tam sa potrebujeme pozrieť a tam nájdeme zdroje aj na to ako zvýšiť. A súhlasím s vami, že potrebujú v určitých rezortoch naozaj títo ľudia zvýšiť platy, ale my sa tu bavíme o tom, že ideme, a ja sa nechcem zastávať bánk, áno, samozrejme, solidarita tu musí byť. Bohatší nech pomáhajú chudobnejším alebo tým slabším, ja s tým úplne súhlasím. Ale toto nie je situácia, ktorú riešime tuto. Povedzme si, čo, ide ďalšia kríza? Očakávame nejakú krízu? Tak potom prečo navyšujeme? A aj keby, koľko peňazí z tohto rezolútneho fondu budeme mať? Ako to bude vedieť výrazne pomôcť? Veď toto nie je systémový krok.
Takže nehovorme si tu teraz a nepoužívajme tu slová na to, aby sme zakryli, že ideme pomôcť. Ja by som chcel vidieť, koľko tých peňazí skončí reálne v platoch, aké triedy sa zvýšia, keď už chceme tým argumentovať, ale, hovorím, toto nie je predmet problému. Tu sa bavíme o naozaj, a teraz ja som to napadol, aj celý, celý balíček. Pretože tu je problém. My sa tu nebavíme o tom, ako ideme reformovať Slovensko. Bavíme sa o tom, ako z ľudí pomaličky, potichučky im ťahať peniaze z vačku a používať to na svoje plány, ktoré nikto nepozná. Akú víziu? Programové vyhlásenie vlády sme tu mali. Aká tam bola vízia? Však sme sa tu o tom bavili niekoľko týždňov. A teraz hovoríme ľuďom: tak, viete, čo, na túto víziu, ktorú sme vám presne nepovedali, vyberieme viac peňazí. Veď to ľuďom nedáva zmysel. Už nemôžme ľudí takto vodiť dlhšie za nos. Takže to je všetko, čo som chcel povedať. Teraz možno trošku tak priamejšie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní. Do parlamentu sme vlastne ako prvý bod rokovania dostali prvý zákon z nového daňového balíčka, ktorý pripravil pán minister financií. Keď som si celý ten balíček pozorne preštudoval, pozrel, o čom to celé bude a koľko to bude občanov stáť, tak ten záverečný účet, ktorý bude naplnený naplno od roka 2019, pretože tie opatrenia budú teda nabiehať, niektoré, postupne, tak v roku 2019 takýmto spôsobom chce vláda vytiahnuť z vreciek občanov alebo podnikateľských subjektov okolo 500 mil. eur ročne, 500 mil. eur ročne. Dobre sa zamyslite nad touto sumou.
Pán minister financií na jednej strane rád hovorí o tom, akým spôsobom sa zlepšil za jeho éry výber daní, napríklad dane z pridanej hodnoty, o koľko miliárd viac Slovenská republika získala. Človek by očakával, že sa život na Slovensku tým pádom bude meniť k lepšiemu, pretože vyšší výber daní, to znamená, väčšie možnosti štátneho rozpočtu ako investovať napríklad do výstavby ciest, infraštruktúry, ako investovať do zlepšovania zdravotníctva, školstva, štátnej správy, vôbec fungovania úradov a podobne. No, ale ja teda keď chodím po Slovensku, tak toho zlepšenia veľa nevidno. Všimol som si teda napríklad na bratislavskom obchvate sa vymenili zelené tabule s hranatým bielym písmom za zelené tabule so zaobleným písmom. Je to také krajšie, určite to niečo stálo, určite to bola strašne potrebná investícia, ale neviem, prečo sa občania stále sťažujú na nefungujúce zdravotníctvo, neviem, prečo naše deti utekajú študovať do zahraničia. Nechápem to, keď sa tu máme vraj tak dobre a keď máme taký vyšší výber daní. A keďže to nestačí, tak minister financií prináša do parlamentu balík, ktorý vytiahne z vreciek občanov ďalších 500 miliónov.
Dobre. Tuto v tomto konkrétnom prípade ide o bankový odvod, bankový odvod, ktorý má slúžiť na to, aby tu bola určitá zábezpeka pre prípad krachu nejakej banky, rozkotúľania sa úspor občanov neznámo kam. Pripomínam, že, že vlastne takýmto spôsobom sa v roku 2012 už vyzbieralo od bankových, od bánk asi tých 750 mil. eur, a podľa pôvodného zámeru mal tým pádom tento inštrument skončiť, pretože ten účel bol splnený. Neviem to komentovať ďalej, necítim sa byť odborníkom na banky, ani na ich fungovanie. Ale 750 mil. eur, tak to banky vlastne v tomto roku by mali dokopy, kumulatívne odviesť a tým pádom tento mechanizmus má byť ukončený. No, nebude tomu tak, je to super nástroj, ako päťdesiat miliónov ročne vytiahnuť, vytiahnuť od bánk. Ale, pozor, vytiahnuť od bánk, to znamená, že tie banky si to samozrejme niekde schovajú. Schovajú si to do poplatkov, ktoré platíte vy, občania, vy, podnikatelia. To nie je len tak. Tých 50 mil. tu nikto len tak nevyčaruje. To sa všetko premieta do drahších služieb. Ľudia sa pýtajú, prečo je u nás toto, toto drahšie ako napríklad v Rakúsku, Českej republike a podobne. No, napríklad preto, lebo tu máme rôzne zašifrované odvody, poplatky, rôzne skryté náklady, o ktorých občan netuší, ale jednoducho sú tu. Sú tu a toto je jeden z ukážkových príkladov, ako takto vlastne 50 mil. ročne zaplatia občania, nikto iný, nikto iný. A volá sa to, volá sa to osobitný odvod vybratých finančných inštitúcií.
Ja sa chcem, ja sa chcem, pán minister, spýtať a verím, že mi odpoviete, či v rámci rozpravy alebo záverečného slova, čo tie ďalšie zákony, na ktoré sme sa v úvodzovkách tešili, že dáte na toto rokovanie Národnej rady, na toto septembrové rokovanie. Tešili sme sa na daň z dividend, tešili sme sa na osobitý odvod v podnikaní v regulovaných odvetviach, čiže zjednodušene povedané, povedzme telekomunikační operátori. Tešili sme sa na novozavedený odvod, čiže daň, daň z neživotného poistenia. Občania, počujete? Vaše poistenie, ktoré platíte napríklad za poistenie bytu alebo domu alebo havarijné poistenie auta alebo poistenie za zodpovednosť za škodu, zdražie o 8 %, pretože minister financií je kreatívny a vymyslel novú daň, daň z vybratého neživotného poistenia. Čiže tieto produkty zdražejú, ja to hovorím veľmi zjednodušene, samozrejme, o 8 percent. Pýtam sa teda, pán minister, všimol som si, že na stránke vlády, kde teda nie sú žiadne bližšie informácie, len tie, že rokovanie o týchto zákonoch bolo prerušené, rád by som sa teda spýtal a využil túto príležitosť, čo bude s tými ďalšími zákonmi z toho daňového balíčka, najmä pokiaľ, opakujem, ide o daň z dividend, osobitný odvod v telekomunikáciách a v ďalších tých regulovaných odvetviach, čo bude s tou novou daňou z neživotného poistenia? A napríklad, čo hovoríte na pána Holjenčíka, ktorý zavádza daň z vodomerov, či je to podľa vás fér, či je to korektné voči ľuďom?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, možno tých spletitých otázok, ktoré si položil ministrovi financií, ešte pre mňa chýba jedna. Či tento osobitný odvod zase má slúžiť na riešenie Váhostavu. Či sa zle pamätám, že z osobitného odvodu sa riešil aj Širokého problém? Dnes opäť zavádzame? Tak sa, tak by bolo namieste sa spýtať pána ministra, či vie o nejakom ďalšom takomto probléme, ako bol s Váhostavom, a potrebuje vyzbierať dopredu peniaze?
Ďakujem.

Ďakujem pánovi kolegovi Mihálovi za veľmi vecné zhrnutie aj faktov, čo sa týka teda vládneho balíčka, ktorý naozaj, ktorého cieľom je len vybrať čo najviac peňazí z vreciek daňových poplatníkov a potom tieto peniaze previesť nášmu, teda vášmu človeku a vašim, vašim ľuďom, napríklad cez rozkrádanie DPH.
Chcem sa vyjadriť aj špecificky k tomuto bankovému odvodu. Takisto, takisto bola veľmi správna poznámka kolegu Zsolta Simona o tom, že z tohto bankového odvodu sa vyplácali podvedení živnostníci, podvedení oligarchom SMER-u – SD Jurajom Širokým a jeho Váhostavom. Takže tiež sa chcem spýtať, či sa takého niečo bude opakovať.
No a ďalšia vec je, keď sme hovorili aj o tom, že sa tu vyberajú nejaké takého odvody a ďalšie veci, aby sa zdvihli platy a podobne, tak viete, že čo sa týka tohto bankového odvodu, tak do budúcnosti Európska únia plánuje spraviť to, že ten bankový odvod sa celý presunie na nejakú európsku úroveň a budú sa zachraňovať z peňazí, ktoré majú uložené občania Slovenska v zdravom bankovom sektore na Slovensku, sa budú zachraňovať aj choré matky našich teda pobočiek zahraničných bánk. Čiže chcel by som nejakú víziu do budúcnosti, ako tomuto buď zabrániť, alebo ako sa k tomuto budete stavať.
Ďakujem.

Ďakujem mojim dvom kolegom, ktorí k tým moji otázkam pridali na pána ministra financií ďalšie svoje. A ja ešte tiež pridám niekoľko drobných otázok. Pán minister financií, kedy sa bude zvyšovať nezdaniteľné minimum? Štyri roky je stále rovnaké. Kedy sa bude zvyšovať odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch? Kedy sa bude zvyšovať daňový bonus na deti? Štyri roky je stále rovnaký.
Ďakujem za odpovede.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v podobnej štruktúre, ako to urobili už kolegovia predo mnou, kde teda pozreli sa aj na ten samotný návrh zákona, ale zasadili ho aj do širšieho kontextu už teda predkladaného a čiastočne pripraveného daňového balíčka. Dovoľte mi práve začať tým širším kontextom a potom pristúpiť k samotnému obsahu tohto inak veľmi stručného zákona. Myslím, že z pohľadu miliónov eur na počet písmen to bude jeden z najefektívnejších daňových zákonov v histórii Slovenskej republiky, čo ale však ešte neznamená, že je ten zákon dobrý.
Z hľadiska toho širšieho dovoľte mi trošku do toho vniesť politický element, a to je ten, že na rozdiel od minulej vlády, táto vláda nie je ľavicová. Táto vláda je ľavicovo-pravicová. Obsahuje teda jednu silnú stranu, ktorá sa deklaruje ako ľavicová, dve silné strany, ktoré sa deklarujú ako, alebo slabšie, pardon, strany, ktoré sa deklarujú ako pravicové, respektíve teraz už ide len o jednu takú stranu, pardon, som zabudol, že ste, že ste si to pozmenili, a potom jednu stranu, ktorá sa v tomto spektre až tak nevymedzuje, aj keď myslím, že je oficiálne skôr pravicová, je to Slovenská národná strana. To znamená, že máme 49 poslancov, ktorí sú ľavicoví, a zvyšok koalície, viac, asi 30 poslancov v tejto chvíli, ktorí sú stredopraví. To je dôvod, že aj daňová politika tejto vlády by mala byť oveľa vyváženejšia v tomto smere, ako bola politika minulej vlády. A to bola aj jedna z vecí, ktoré minimálne strany MOST a SIEŤ, keď vyjednávali vládu, identifikovali ako dôvod, prečo boli do tej vlády ochotní ísť. Konkrétne vtedy hovorili o tom, že presadili úplne iný koncept a prístup k daňovej politike, zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky živnostníkov a teda ľudia práce a ľudia samoživiteľstva uvidia, že stálo za to na nich vstúpiť týmto stranám do tejto vlády. Tieto strany však urobili jednu úplne zásadnú elementárnu politickú chybu, a to je to, že ani v koaličnej zmluve, ani v programovom vyhlásení vlády si nezabezpečili celkový prístup vlády k daňovej politike, ktorý by odrážal tento miešaný ľavo-pravý charakter vlády.
Poviem príklad. V programe SIET-e bola veta o tom, že sa nebude zvyšovať celkové daňové zaťaženie v štáte, dokonca, že sa bude znižovať. Priznám sa, že nepoznám do detailu program MOST-u, je tu aj pán predseda MOST-u, ale predpokladám, že niečo podobné tam bolo tiež. Ale ak sa mýlim, ospravedlňujem sa, nechcem vám nič dávať do úst. Napriek tomu takéto nič v programovom vyhlásení vlády ani v koaličnej zmluve nie je. Čo, to umožňuje pánovi ministrovi Kažimírovi, ako dnes už pomerne skúsenému politikovi, v podstate zahrať veľmi peknú hru s týmito dvoma alebo aj troma stranami, podľa toho, či počítame aj SNS do tejto skupiny, a to je to, že v koaličnej zmluve a programovom vyhlásení veľmi pekne podpísal, že zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky, aj keď teda bez akéhokoľvek konkrétneho dátumu, kedy sa tak stane, a teraz prišiel s veľkým daňovým balíčkom, ktorý chce vybrať na ľuďoch, chce vybrať od ľudí na daniach oveľa väčšie sumy, ako sa majú ušetriť obmedzovaním a zrušením tých položiek, ktoré som spomenul. Inými slovami, stredopravé strany sa v oblasti daňovej politiky, aspoň zatiaľ to tak pôsobí, dali úplne obohrať. Som rád a vyslovujem, ja neviem, aby to neznelo nejakým spôsobom nadnesene, vyslovujem vďačnosť strane MOST za to, že minimálne, síce neskôr, ale dnes na túto hru nenaskočila a napríklad už voči pripravenej dani z dividend, aspoň pokiaľ som zachytil, otvorene sa protestuje, respektíve chceli ju riešiť opäť. Dúfam, že som to vystihol správne, pán predseda? (Reakcia z pléna.) Skoro, no. Takže je to síce pomerne neskoro, lebo pán minister môže, pán minister môže hovoriť, že len plní programové vyhlásenie vlády. Zároveň môže, samozrejme, stranu MOST a ostatné strany veľmi pekne tlačiť, pretože povie, že dobre, to, čo robí každý minister financií rád na koaličnej rade, povie: ´Tak, viete, bola tu tá daň z dividend, nebola v rozpore s programovým vyhlásením vlády, nebola v rozpore s koaličnou zmluvou, mala vyniesť toľko a toľko miliónov ročne, tak strana MOST ju nechce, tak čo už, tak nebude daň z dividend, no ale niekde to musíme zoškrtať. Takže aké rezorty máte, pán predseda strany MOST? V týchto rezortoch vám to budeme škrtať.´ To znamená, že pokiaľ nemáte takúto zásadu, ako základnú zásadu vlády v programovom vyhlásení vlády a v koaličnej zmluve, tak minister financií je veľmi silný partner koaličným partnerom, najmä teda tým menším, pretože sa s ním môže hrať trošku ako mačka s myšou, a aj to pán minister ako skúsený kocúr už aj robí.
Takže to je ten širší kontext toho daňového balíčka. Tým pádom my dneska naozaj nevieme, čo z toho, o čom sa hovorí, prejde. Je možné, že nebude žiadna daň z dividend, bolo by to veľmi dobré pre konkurencieschopnosť Slovenska, keby nebola, ale, a už vôbec nie v tej výške, ako ju pán minister navrhuje, ale ja na rozdiel od kolegov by som povedal, že možnože dnes nemá až taký zmysel diskutovať o detailoch toho balíčka, lebo on je len politickým kladivom pána ministra financií na jeho koaličných partnerov, aby teda buď skresali svoje výdavkové požiadavky vo svojich rezortoch, alebo mu odkývali tieto dane. Z pohľadu ministra financií je to technokraticky pochopiteľný prístup, pre slovenskú ekonomiku a pre slovenských občanov už až taký dobrý nie je, najmä naozaj z toho dôvodu, že slovenskej ekonomike sa darí. Ale keď sa pozrieme na vývoj, povedzme, čistých miezd, keď sa pozrieme na porovnanie skutočnej životnej úrovne Slovákov, nechcem hovoriť o Rakúšanoch a Nemcoch, alebo dokonca ani v porovnaní s Čechmi, ku ktorým sa už blížime z hľadiska HDP na hlavu. Ak chcete nahnevať občanov, tak jeden zo zaručených spôsobov z mojich skúseností je začať im tvrdiť, že v podstate už máme rovnakú ekonomickú výkonnosť ako Česká republika, pretože skoro každý Slovák, okrem teda tých našich, ktorý bol na návšteve v Čechách, vie, že tá životná úroveň predsa len v praxi je ešte dosť odlišná, a to je vďaka mnohých faktorom. A práve preto v takých časoch prichádzať s ďalším zvyšovaním dane naozaj nie je veľmi múdre a dokonca v časoch takéhoto ekonomického rastu je to aj ťažko politicky obhájiteľné. To už o tom však už viac hovorí iný, ja som len chcel do toho vniesť naozaj ten širší politický rámec koaličnej vlády, ktorú tu máme a ktorá by naozaj mala robiť oveľa vyváženejšiu daňovú politiku, ako ju robila vláda minulá. A zatiaľ ju nerobí.
K samotnej dani alebo k samotnému zákonu, ktorý tu je. Keď táto daň bola zavedená, tento odvod bol zavedený, ak sa nemýlim, Ivanom Miklošom za vlády Ivety Radičovej, ale aj v trošku iných sumách, tak mal byť veľmi malý a veľmi dočasný. Potom za vlády Roberta Fica, druhej, za ministra pána Kažimíra sa stal oveľa väčším a trošku menej dočasnejším, aj keď stále mal byť dočasný, a dnes teda už začína byť dočasným, návštevou, prítomnosťou sovietskych vojsk po roku 1968, teda mal by platiť ďalšie štyri roky. Takže dokopy už, myslím, takmer deväť rokov by mal platiť, ak tento zákon prejde, čo je z pohľadu verejných financií už ťažko nazývať dočasným opatrením.
Zároveň, pán poslanec Paška, dovoľte mi reagovať na vaše krátke vystúpenie v tom, že neviem, či je úplne prezieravé povedať to, čo ste vy povedali, pretože oficiálna línia vlády Slovenskej republiky vrátane ministra financií je, že toto je bankový odvod, ktorý nemá nič spoločné s inými verejnými financiami. Určite ho vláda nedvíha na to, aby si v rámci pravidiel ESA 90 (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) vytvárala priestor na iné mrhanie. To je len zbieranie peňazí pre nejakú ďalšiu bankovú krízu, ktorá môže nastať, a v podstate nemá nič so snahou teda pomíňať všetko, čo nie je priklincované. To je oficiálny postoj vlády Slovenskej republiky. A hovoriť teda, že vy chcete tie banky ešte viac tlačiť, aby ste teda mohli míňať na platy alebo na niečo iné, nie je úplne, chcem vám len povedať, nie je úplne v súlade, pokiaľ ja rozumiem, s oficiálnym postojom vlády Slovenskej republiky a nemali by ste toho ministra tak prezrádzať, ešte keď tu je, lebo on potom je, chudák, v ťažkej situácii, že buď bude blamovať vás, alebo trochu vládu Slovenskej republiky. To je komunikačná vec.
Ale tá vecná, politická vec je, že toto nie je v skutočnosti zákon na blaho občanov Slovenskej republiky. A dovoľte mi vysvetliť prečo. Na Slovensku naozaj bankový sektor v minulosti zarábal neštandardne vysoko. Neštandardne, mysliac, povedzme, s inými sektormi ekonomiky a v porovnaní aj s niektorými inými západnými krajinami a to je niečo, čo bol fakt. Na tomto fakte práve začali vlády reagovať tým, že začali tento sektor viac zdaňovať. To sa deje aj v niektorých iných sektoroch, ktoré nadštandardne zarábajú v niektorých iných krajinách. Každý má, zdaňujú sa monopoly, rôzne energetické a podobne, v niektorých krajinách zdaňujú aj maloobchodné predajne, čomu síce úplne nerozumiem, ale ministri financií keď sú, viete, zúfalí ministri financií robia zúfalé veci, a to, čo vidíme, že to spôsobuje, je, že to síce prináša krátkodobý finančný výnos, ale dlhodobo to práve garantuje to, čo nám vadí, a to je ten vysoký zisk a ten neprimeraný zisk. A to z jednoduchého dôvodu. Takéto typy daní, najmä ak sú uplatňované nepredvídane, nespoľahlivo, ak vláda sľúbi, že niečo je dočasné a potom to nie je dočasné, alebo sa to posúva ďalšie a ďalšie roky, je najúčinnejšou prekážkou toho, aby prichádzala konkurencia. Pretože kto z nových podnikateľov bude investovať, a či už zahraničných alebo domácich, do odvetvia, v ktorom nevie, respektíve vie, že jediný cieľ vlády je vyždímať to odvetvie bez ohľadu na to, čo to spraví s jeho fungovaním.
To znamená zároveň to, čo vidíme, a to je to, čo sa napríklad ohlasuje už dneska v poisťovníctve vo väzbe na ten odvod, ktorý spomínal aj pán poslanec Mihál, myslím, dúfam, je, že na trhu poisťovníctva máme o niečo väčšiu konkurenciu ako na trhu bankovníctva, ale už na tento odvod aj tu viacerí podnikatelia hovoria o tom, že je možné, že nastane aj konsolidácia prípadne odchodu viacerých významných poskytovateľov.
Je naozaj základná ekonomická poučka, že väčšia koncentrácia na trhu vedie k nižšej súťaži, je to v neprospech občanov, v neprospech spotrebiteľov a má to tendenciu viesť aj k vyšším ziskom alebo teda k silnejšiemu postaveniu tých málo zostávajúcich. Inými slovami, my na Slovensku nechceme situáciu, kde tu budú tri, štyri veľké banky a potom už skoro nikto iný, pretože to je situácia, ktorá je pre spotrebiteľov najhoršia, ale to je k situácii, ku ktorej sa tlačí, tú, ktorej takéto dane najviac prispievajú.
Namiesto toho, a tu musím v rámci korektnosti, ktorú sme držali s pánom ministrom vždy, povedať, že namiesto toho je aj druhá cesta a na tej ceste sme s pánom ministrom aj dokázali spolupracovať v minulosti, možno dokážeme aj v budúcnosti, a to je cesta posilňovania súťaže. My sme na trhu úverov s bývaním osobitne, nebudem to tu celé rozprávať, odznelo to v snemovni viackrát, dokázali presadiť opatrenia za posledných päť rokov, aj za vlády Ivety Radičovej, aj za vlády Roberta Fica, po vzájomnej dohode, ktoré zásadne zvýšili konkurenciu na trhu s bývaním ako na najväčšom úverovom trhu, ktorý sa týka domácností, a spôsobujú bankám prudké znižovanie ziskov. Prudké znižovanie ziskov cez zvyšovanie súťaže. A tie zisky, ktoré banky strácajú, sa ocitajú vo vreckách ľudí, ktorí si môžu dneska refinancovať hypotéky za nepomerne nižšie úroky, ako to bolo len pred pár rokmi. To je alternatívna politika, ktorá nevedie zo začarovaného kruhu koncentrácie, monopolu, regulácie, zdaňovania a vysokých cien, ale do súťaže nižších cien a benefitu pre občanov.
Z tohto hľadiska ja nebudem schopný podporiť tento návrh zákona nielen preto, že je, ruší už predtým dané záväzky voči zamestnávateľom a podnikateľskej komunite, ale najmä preto, že podľa môjho názoru prispieva k tomuto začarovanému kruhu, ktorý som práve spomenul, a nie je nakoniec ani na prospech občanov Slovenskej republiky, dokonca ani na prospech verejných zamestnancov, pretože aj tí si berú hypotéky, aj tí si berú spotrebné úvery, aj tí majú účty v bankách. To znamená, že aj oni to, aj oni platia tento prístup, ktorý tu prezentujeme, ale už vôbec nie na prospech zvyšku občanov Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, máte pravdu, pán poslanec Beblavý, že vláda sa vlastne vytváraním a posilňovaním toho fondu na saturáciu alebo na krytie, povedal by som, strát v bankách vlastne istí. Ona sa istí, že v prípade zlej situácie vo finančnom sektore a náhlych nezrovnalostí vo finančnom sektore nemusí vytvárať a zachraňovať banky z vlastného, z vlastných prostriedkov a nemusí sama vytvárať takýto nejaký fond. Vy iste viete, že proste problémy v bankách pretrvávajú najmä v Európskej únii, najmä v Taliansku a v tom južnom krídle, a ak sa vláda usiluje o zvýšenie, povedal by som, tej kapacity tohto a tejto rezervy, tak si vytvára predpoklad na to, aby sama ako taká nemusela niesť zodpovednosť z daní občanov za takéto prípadné zlyhania. A najmä v tomto období, keď vieme o tom, že na Slovensku hypotekárny trh ide za veľmi výhodných podmienok a že banky samotné už upozorňujú na to, že pri prípadnom zvýšení úrokovej sadzby bude zrazu strašne veľa zlých úverov v ich portfóliu, tak, povedal by som, je zmysluplné vytvárať si takúto rezervu.
Ďakujem za pozornosť.

Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že to bol dôvod, pôvodný dôvod pre zriadenie tohto odvodu, aj keď musím pripomenúť, že na Slovensku počas finančnej ekonomickej krízy nedošlo k žiadnemu sanovaniu bánk po roku 2008 a aj stav bankového sektora na Slovensku je výrazne zdravší ako v drvivej väčšine európskych krajín, takže ani v strednodobom horizonte sa nepredpokladá, že by k masívnemu využitiu tohto fondu muselo prísť. Ja som však len pripomenul, že vaša faktická poznámka hovorila o tom, že vláda tieto peniaze robí, berie preto, aby v skutočnosti mohla dnes míňať na vyššie platy, čo som len poznamenal, že čo je síce pravda, lebo presne preto to vláda robí, ale že nie je to zdvorilé úplne hovoriť, lebo vláda sa k tomu oficiálne nepriznáva, oficiálne hovorí niečo úplne iné. Tak len to bola celá moja poznámka.
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, krátke vystúpenie v rozprave, dve faktické poznámky a jedna rozpravová. Tie faktické sú, že máme jeden z najvyšších bankových odvodov v eurozóne, a druhá je, že ministerstvo financií hovorí, že predkladaný návrh spôsobí nárast príjmu verejných financií v priemere asi o 50 mil. najbližšie tri roky. Národná banka ale hovorí, že 60 až 70, tak to je taký polofakt, polootázka, na ktorú poprosím pána ministra odpovedať.
Tá rozpravová poznámka je nasledujúca: v zásade sa v evolúcii ukázalo, že fungujú tie systémy, ktoré sú v ekonomike založené na súťaži. Nie vždy je tá súťaž možná, sú rôzne dôvody, pre ktoré, pre ktoré dochádza k oligopolnej alebo monopolnej štruktúre na trhu, politické, technické alebo ekonomické, to v tomto bode nie je dôležité. Každopádne sú a spoločnosť vidí, že monopol alebo oligopol má tendenciu zvyšovať sumy, znižovať kvalitu, a preto reguluje. V zásade keď reguluje dobre, tak tá situácia je podobná, ako keby sme mali na trhu súťaž. Preto hovorím, že ak teda máme dobrú reguláciu, tak nezvyšujme odvody, a to sa netýka len bankového odvodu, ak máme dobrú reguláciu na trhu. Ak zlú, tak ju zmeňme. V poriadku. V prípade bánk môže ísť o prípad, kedy sa bojí spoločnosť, že bude dochádzať ku krízam, a preto berie tých peňazí viac, ale vtedy sa pýtam, kde je odpoveď na otázku, že máme ten odvod vysoký, a pritom, už dnes, a pritom banky máme v relatívne dobrej situácii oproti iným, mnohým iným krajinám v eurozóne.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)