9. schôdza

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem.
S poslankyňou Jurinovou aj Gaborčákovou sme vydali tlačovú správu, ktorú sme nazvali, že ak by si minister vnútra plnil svoje úlohy, tak kotlebovci by sa mohli prestať hrať na ochrancov ľudí. A naozaj, naozaj vieme o tom osobne, z vlastných skúseností, že naozaj, ako si spomenula, existujú rizikové úseky na železničných tratiach a práve o tom sme hovorili, že kde si tu štát plní úlohu, pretože cestujúci, ak to takto bude pokračovať s hliadkami a nebude si štát plniť úlohu, teda ministerstvo vnútra, tak cestujúci budú ešte viac naozaj nenávidieť Rómov, ale nezabudnú velebiť tých, ktorí ich ochraňujú. Teda ako si polícia plní svoju úlohu?
Ale my máme aj riešenie a prišiel s ním Peter Pollák, ktorý je dnes expertom hnutia pre menšinovú politiku a ja vám ho skúsim aj prečítať. "Ukázalo sa, že zapojenie Rómov do zaistenia bezpečnosti v minulosti v projekte sa postupne mnohonásobne vracia všetkým občanom, väčšine aj menšine. Kriminálnikov či vagabundov nie je až tak veľa, no ich činy kazia meno úplne všetkým členom komunity. A teda hovoríme o tom, že podobné rómske občianske hliadky, ako tu už boli predstavené v minulosti, by mohli pracovať napríklad aj vo vlakoch. Poznajú prostredie i problémy, poznajú svojich ľudí a vedia ako na nich. V tomto majú určitý náskok i pred políciou, preto vedia páchaniu priestupkov či trestných činov účinne zabrániť. Rómske občianske hliadky už dokázali, že vedia spolupracovať s políciou, kontrolovať nočný pokoj, predchádzať konfliktom a naozaj spolupracovať s bezpečnostnými zložkami." Takže máme aj návod, ako zapojiť túto menšinu práve do riešenia problémov, ktoré niektorí členovia z ich komunity robia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za všetky reakcie. Ja len podčiarknem, že v žiadnom prípade nechceme, aby chodili po vlakoch zelené hliadky alebo teda chlapci v zelených tričkách, ako to nazval náš kolega. Naozaj urobme všetko preto, aby sa bezpečnosť vo vlakoch zlepšila a nech štát použije nástroj, ktorý už tunak Hanka Verešová predstavila, napríklad. Oficiálny nástroj. Nie, aby si niekto naozaj uzurpoval to, že on ako osoba, súkromná osoba, dokáže ochrániť dostatok. Alebo potom vzdelávajme ľudí tak, aby sa každý zaujímal o toho, koho máme vedľa seba. Možnože v tom prípade by nebolo treba zelené hliadky, ani chlapcov v zelených tričkách, ani nejaké špeciálne hliadky po vlakoch, možno by stačilo, že by zapracovala u každého nejaká občianska statočnosť.
Ale ja by som ešte raz chcela pani ministerku požiadať, keby mi dala vedieť, že či naozaj prijatím takejto novely v podstate trestného zákona dôjde k zlepšeniu, ja neviem, podávania žalôb alebo či sa budú ľahšie vyšetrovať alebo aj či bude dochádzať k odsúdeniu, k jednoduchšiemu vyhodnoteniu tých prejavov extrémistických. Naozaj, že či tá sloboda slova, o ktorej hovoril Daniel Lipšic, nebude príliš spätá.
Ďakujem pekne. Spiata. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam.
Ja som na úvod môjho vystúpenia naschvál spomenula niektoré veci. Za prvé, čo tento zákon nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť. A povedala som slovo "naschvál", pretože sú výhrady, ktoré som, samozrejme, očakávala, a dôsledné naplnenie princípu rovnosti pred zákonom je, samozrejme, to, čo vyrieši veľa toho, s čím sme dnes nespokojní. A nepopieram aj to, že tá nespokojnosť aj prameniaca z tohto dôvodu môže viesť až k podpore extrémizmu. Ja ale som presvedčená, že aj cez túto právnu normu k rovnosti pred zákonom sa môžte priblížiť a je to proste ďalší krok.
Dovolím si možno povedať v tomto vystúpení najskôr pár slov k niektorým tým technickým otázkam, možno nielen úplne technickým, ale ktoré otvoril pán poslanec Lipšic, a potom asi k dvom zásadným otázkam, ktoré tu najviac rezonovali, a to je téma slobody slova a potom by som sa ešte tých hliadok dotkla.
V prvom rade, áno, ja si uvedomujem, že v novele trestných kódexov riešime viac otázok, aj otázky, ktoré nesúvisia úplne bezprostredne s tým, čo je predmetom článku I tohto zákona. Na druhej strane v dôsledku článku I sme museli novelizovať aj Trestný zákon, Trestný poriadok a v tomto balíku alebo v tejto novele zároveň implementujeme niekoľko noriem Európskej únie, v dôsledku čoho Trestný zákon a Trestný poriadok otvorené jednoducho boli. A časť z toho, čo implementuje, sa týka aj témy extrémizmu, tak priznám sa, vyhodnotili sme to tak, že proste je tu jedna hodnota, naozaj v nasledujúcich článkoch riešiť len tie bezprostredné otázky, ktoré bezprostredne nadväzujú na to, čo riešime v článku I, alebo aj druhá hodnota, aby sme trestné kódexy neotvárali naozaj každý mesiac alebo každé dva mesiace. Čiže snažili sme sa aj nejakú legislatívnu efektívnosť do toho vniesť, ale nemyslím si, že to bola základná výhrada.
Áno, pokiaľ ide o rozhodovanie trestných činov extrémizmu, navrhujem, aby túto kompetenciu výlučne mal Špecializovaný trestný súd. Ja som naozaj presvedčená, že je to agenda, ktorá vyžaduje špecializáciu, pretože síce ten počet prípadov je relatívne malý, ale na druhej strane tie rozhodnutia, kvalita týchto rozhodnutí ovplyvňuje spätne alebo má veľký spoločenský dopad a zároveň to, akým spôsobom dokážu sa súdy vysporiadať s rozhodovaním týchto vecí, má preto pre celú spoločnosť veľký význam. Čiže špecializácia, možnože sa na tom zhodneme, na túto oblasť význam má.
Tá úvaha, prečo Špecializovaný trestný súd. Nie som si istá, že či aj pri rozhodovaní v týchto veciach nejaké väzby nenájdeme, ale tá úvaha bola hlavne vedená tým, že ja som dnes naozaj presvedčená o tom, že Špecializovaný trestný súd má najlepšiu kapacitu posilniť, najlepšiu kapacitu posilniť svoju kapacitu aj v tejto oblasti takým spôsobom, aby tie rozhodnutia boli kvalitné a dobré. Čiže týmto bola vedená táto úvaha, ja to mám odkonzultované s predsedom Špecializovaného trestného súdu, ten to akceptoval a myslím si, že je to vhodné riešenie.
Viem, že vyzerá ako keby v kontradikcii s týmto to riešenie, ktoré prinášam pre Bratislavu a Košice, pokiaľ ide o okresné súdy v sídle kraja. A týka sa to naozaj len Bratislavy a Košíc a je to praktická otázka alebo praktické riešenie súčasnej situácie. Hovorím to otvorene. Je to v tejto časti veľmi praktické riešenie existujúcej situácie, čo nič nemení na tom, že aj Bratislava I, aj košické súdy treba riešiť aj inak, kapacitne, a posilniť trestné grémiá a že sú to proste súdy, či už bratislavské a košické, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. A teda nielen v oblasti rozhodovania v trestných veciach. Čiže áno, je to praktické a pragmatické riešenie, ktoré vychádza z komunikácie s týmito súdmi. Pokiaľ prinesie riešenie alebo prinesie výsledky toto riešenie, tak ja budem naozaj rada. A som rada, že sa zhodneme v tom, že rozšíriť trestnú zodpovednosť právnických osôb treba.
K otázke slobody prejavu. Ja som aj na túto vec reagovala vlastne vopred vo svojom úvodnom slove, pretože som očakávala túto diskusiu a hlavne považujem túto diskusiu za absolútne legitímnu diskusiu na pôdu parlamentu. Priznám sa, že ja zdieľam trošičku iný pohľad a pri tej navrhovanej právnej úprave sme vychádzali aj z toho, ako dnes vyzerá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, kde z tejto judikatúry už dnes vyplýva test primeranosti zásahu do slobody prejavu. A ja vidím ten test v štyroch bodoch.
V prvom rade, že k tomu zásahu do slobody prejavu musí dôjsť, samozrejme, na základe zákona a v jeho medziach, to je zrejmé. Musí existovať nejaký legitímny cieľ tohto obmedzenia. Cieľom v tomto prípade je ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd iných osôb, ktoré takéto prejavy narúšajú, a ohrozenie základov demokratického ústavného štátu. To som hovorila aj v mojom úvodnom slove. Že proste tu niekde vidíme tú hranicu, kedy už dochádza k ohrozeniu základného demokratického ústavného štátu. Samozrejme, to obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu. To znamená, k obmedzeniu dôjde, iba ak dôjde k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a zároveň bude spoločenská nebezpečnosť tohto konania väčšia ako nepatrná. Hovorím stále o teste primeranosti zásahu do slobody prejavu, ktorý sa dá vyčítať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. No a po štvrté je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že extrémizmus aj formálne delikty extrémizmu za určitých okolností útočia na samotné základy demokratického právneho štátu a majú za cieľ odstrániť alebo obmedziť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Za týchto podmienok potom aj obmedzenie prejavu možno považovať za legitímne. Je to otázka konceptu, je to otázka prístupu, je to otázka legitímnej debaty.
Ja som sa snažila naznačiť, z čoho sme vychádzali, keď sme predkladali túto novelu. A aj si naozaj myslím, že tá hranica, a síce ohrozenie demokratických základov tohto štátu, proste je niekde tou hranicou, ktorá nemôže byť prekročiteľná.
Možno malú poznámku k tomu, čo povedal vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Budaj. No, ja by som nehlasovala spolu s kolegami Kotlebovej strany a nehlasoval ani MOST – HÍD.
Pani poslankyňa Jurinová, ale ja to spojím aj s pani poslankyňou Verešovou. V prvom rade, my sme sa už na tú tému bavili, pani poslankyňa Jurinová. Áno, tá téma novej právnej úpravy, pokiaľ ide o obete trestných činov, je na stole. Čiže teraz predpokladám, už sme si rozdávali úlohu, že sa aktivizuje pracovná skupina, ktorá má túto novelu pripraviť, pokiaľ viem, aj vaša asistentka je členkou, takže teraz v septembri počítam s tým, že začne tá pracovná skupina pracovať. Tak ja verím, že v priebehu nasledujúceho roka budeme mať tú právnu úpravu v parlamente.
Pokiaľ ide o hliadky, ja som presvedčená, že všetko musí mať svoje pravidlá a nikdy by som si nedovolila obmedzovať občianske aktivity. Poznáme rôzne hliadky, nielen rómske hliadky, poznáme rôzne zelené hliadky a tieto občianske aktivity určite prinášajú všeobecný verejný prospech. Spravidla tie, ktoré ja poznám, pracujú presne tak, ako ste to pomenovali, pani poslankyňa Verešová, v spolupráci so samosprávou alebo v spolupráci s políciou alebo s inštitúciami štátu cielene. Je na otázku, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Doteraz sme proste tomuto problému nečelili a naozaj je na úvahu, či by to nemalo mať nejaký právny rámec.
Ja si myslím, že tam, kde ide naozaj o ochranu verejného záujmu, tak je úplne normálne a prirodzené, že dochádza k takejto symbióze – štát, občianska spoločnosť, alebo samospráva a občianska spoločnosť. A má to naozaj dobré výsledky. Ale tváriť sa, že nahrádzam štát, a cez to si zbieram politické body, to je už o inom a ja si myslím, že toto jednoducho štát opustiť nemôže. Preto súčasťou tohto balíka je aj tá novela, ktorá sa týka hliadok vo vlakoch. A samozrejme, že odpoveď štátu, odpovedám, pani poslankyňa Jurinová, musí byť, že proste musí dokázať vlastnými kapacitami proste bezpečnosť a poriadok aj vo vlakoch zariadiť, a očakávam, že sa tak aj stane. Máme kompetentných ministrov, musia sa o to postarať.
Takže toľko k tejto právnej úprave. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu a v druhom čítaní – tak ako pri iných zákonoch – som otvorená ďalšej diskusii a prípadným vylepšeniam. Ďakujem pekne.

Možno bude; aj keď si nemyslím, že to bude mať nejaký efekt na hlasovanie parlamentu; priestor na výbore povedať si viac o slobode prejavu aj z pohľadu judikatúry štrasburského súdu, pretože tá teda vôbec nie je veľmi jednotná. Nehovorím to s radosťou. Je to úplne čistá kazuistika, sú rozhodnutia v Štrasburgu vo veci ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), ktoré extrémistický prejav chránia, konkrétne napríklad komunistické hviezdy, komunistické symboly, čiže si myslím, že je veľmi ťažké nájsť nejaké úplne presné pravidlo v Štrasburgu. Je to veľmi tá judikatúra k čl. 10 rozporná, čo nie je dobré, samozrejme, ale nie je pravdou ani to, že Štrasburg extrémisticky práve jeho postih umožňuje. Je to kedy ako, kedy ako, čo nie je, neslúži k cti štrasburského súdu, musím povedať. Ale veď si potom môžeme k judikatúre povedať, čo konkrétne.
Ale čo si myslím, že je to úplne to najzákladnejšie, je, že vy ste hovorili, že ten legitímny cieľ je ochrana práv a slobôd iných, v dôstojnosti. Ale to sa vždy podľa mňa môže týkať len jednotlivca a nie skupiny. Lebo tie skupiny nevyhnutne zákon o advokácii vyselektuje, ktoré chce trestnoprávne chrániť. Tak zdravotné sestry nie, ale proste Slovákov, Rómov a katolíkov áno, proste to je hlavný problém. A ja to zopakujem ešte raz, že keď niekto vykonáva nejakú základnú slobodu, to neznamená, že to je vždy dobré. Tú slobodu má, ale môže ju niekto vykonávať a môže byť popritom aj idiot. To neznamená, že čím viac toho vykonávam, tak tým som proste lepší. Nie! Napriek tomu si myslím, že k slobodnej spoločnosti patrí to, že neobmedzujeme a nedávame štátu kompetenciu zobrať najväčšie delo, ktoré má, trestné právo, a obmedziť slobodu prejavu.

Ďakujem pekne.
Ja som sa hneď prihlásila, ako ste začali hovoriť; nie; ako ste rozprávali, tak ma napadlo, že som zabudla povedať premlčateľnosť niektorých trestných činov, ktorú upravujete. Pri tej príležitosti som sa vás aj chcela spýtať, ale na to som zabudla vo svojom príhovore, že minulý rok alebo teda tiež viackrát, možnože dva-trikrát sme dávali novelu zákona trestného, kde sme žiadali o zrušenie premlčateľnosti trestných činov pri sexuálnom zneužívaní. Bol to taký balík trestných činov, ktoré sa týkali proste týchto sexuálnych trestných činov. Takže otázka, že či by ste mali vôľu možno, však, že to nie je asi celkom debata na plénum, že pouvažovať o tom, že keďže už takýto zákon zahŕňa aj zmenu paragrafov v oblasti extrémizmu, ale zároveň aj premlčateľnosti, či by sa do toho balíka nedal zahrnúť aj práve trestný čin, o ktorom som hovorila.
A keď ste hovorili v priebehu svojej reči, že to je otázka, že či máme kompetentných ministrov, mysleli ste evidentne pána ministra vnútra. Ja by som vám rada dala odpoveď. Ja si myslím, že nemáme kompetentného ministra vnútra, preto by už mal konečne odstúpiť aj sám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel zareagovať na to rozšírenie agendy Špecializovaného trestného súdu. Ste povedali, pani ministerka, že je to konzultované vlastne aj s pánom predsedom súdu a že s tým súhlasí. Ja sa mu ani veľmi nečudujem, lebo mafiáni sú už zavretí a korupcia sa nejakým zázračným spôsobom za vlád Roberta Fica nikdy nedostala pred Špecializovaný trestný súd. Tak buď je to tým, že vtedy sa korupcia nepácha, alebo je to niečím iným. Ale to sú čísla a fakty, takže možno keby sme nerozširovali agendu Špecializovaného trestného súdu, tak za vlád Roberta Fica by tak trochu aj stratil tento súd opodstatnenie svojej existencie. A potom je skôr ocenenia hodné, že namiesto zrušenia, o čo sa pokúšala prvá Ficova vláda, sa snažíme zachovať tento súd rozširovaním tejto agendy a možno bude treba rozšíriť ešte aj o ďalšie prípadné skutkové podstaty.

Ďakujem za slovo.
Pani Žitňanská, mne sa zdá, že vytvárate podmienky na to, aby stále rástol práve cigánsky extrémizmus, to je extrémizmus menšiny voči väčšine. A tento extrémizmus je chránený vaším vládnym zlepencom. Vy nikdy nepochopíte ľudí na Gemeri, na Spiši a v iných lokalitách, kde žije táto menšina. Vy radšej prenasledujte vlastencov, ktorí chránia ľudí!
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani ministerka, vy ste vo svojom prejave spomenuli, že dúfate, že ostatné kompetentné rezorty budú situáciu s bezpečnosťou vo vlakoch riešiť. Ak si myslíte, že takýto chabý a naivný verejný prísľub ľuďom, ktorý v týchto vlakoch cestujú, postačí, tak to ste na veľkom omyle. Ja teraz budem parafrázovať nášho poslanca Milana Uhríka, keď poviem, že na to, aby sa bezpečnosť v týchto vlakoch začala riešiť, je potrebné, aby ste si skúsili vy osobne pracovať aspoň týždeň ako sprievodkyňa na trati Poprad – Stará Ľubovňa a pochopili by ste, o čom celá táto situácia je. A verím tomu, že do pár dní by situácia s bezpečnosťou bola vyriešená.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tak nebola som vyzvaná. Dobre.
Pani Žitňanská, chcem sa spýtať, že či nie je extrémistom, naopak, ten, tí, ktorí rozkradli a rozkrádajú tento zákon, tí, čo sem chcú navláčiť moslimských kolonizátorov a hrdlorezov, tí, čo za pár halierov rozdali strategické podniky do zahraničia, čo chcú vypredať aj našu pôdu pod zadkom, ktorú máme, a možno a v budúcnosti aj našu vodu. A chcem vám odporučiť, že nezaškodilo by možno, keby ste si taký rok pobývali, žili v jednej cigánskej osade niekde na východnom Slovensku, pokúsili sa ich integrovať a potom hovorte o takýchto veciach. A dúfam, že budete aj cigánskych extrémistov brať za extrémistov a aj keď si sem navláčime moslimských extrémistov, dúfam, že aj tí budú považovaní za extrémistov. A kto ste vy, aby ste si osobovali a vôbec pár ľudí osobovali rozhodovať o tom, kto sú extrémisti? Pretože extrémisti sú práve tí druhí, ktorí kradnú, ktorí rozkrádajú tento štát. A dúfam, že budete postihovať aj protislovenské vystúpenia kohokoľvek.
A ešte sa chcem opýtať, že keď mňa niekto nazve fašistom alebo extrémistom, či mu môžem dať, streliť facku vrátane ministra alebo predsedu parlamentu, pretože včera to vlastne tým postojom k facke poslanca Osuského sa to, bolo to parlamentom odobrené. Takže či môžem komukoľvek z vás vrátane ministrov a podpredsedov parlamentu, či ich môžem preplieskať. (Potlesk.)