9. schôdza

Keďže nechcem vytvoriť precedens, že keď niekto sa prihlási podľa, ako to avizoval pán poslanec Dostál, po uzavretí možnosti sa prihlásiť do rozpravy, tak som stiahol svoje prihlásenie do rozpravy, lebo, ale si myslím, že evidentne zlyhalo mi len technické zariadenie, hlásil som sa rukou. Ale keď pán poslanec Dostál si myslí, že to je tak, tak nechcem vytvárať nejaký negatívny precedens.
A keďže tým pádom nie je možné podať ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme avizovali, že mal by byť prijatý, aby tento zákon mal vôbec zmysel, tak potom asi nebudeme mať možnosť podporiť ani tento návrh v druhom čítaní.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, o tomto návrhu zákona sa v tejto sále zákonnosti, ako hovorí Janko Mičovský, hovorí opakovane, teraz prichádza i v tomto volebnom období ako krok, ktorým sa znižuje podľa nás nie dôvodný dohľad štátu nad občanom v súvislostiach, ktoré takýto dohľad nevyžadujú, ktoré sú napríklad, ako som sa zmieňoval v prvom čítaní, napríklad v Českej republike už roky rokúce zrušené, a myslím si, že vykročiť týmto smerom je jednak zmenšenie, niekto by mohol povedať, aj šikany obyvateľstva. A minimálne, keď sme už tu hovorili o tom, že čo sa dá zákonmi zlepšiť alebo nezlepšiť, tak pripomínam, že doterajšia verzia úpravy vzťahu občana, ktorý odchádza nad 90 dní do zahraničia alebo nadobúda prechodné bydlisko, bola síce sankcionovaná 33 eurami, ale minister vnútra mi of record v tejto sále, v tomto priestore povedal, že však sa to aj tak nevymáha.
No, domnievam sa, že ak existuje zákonná norma, ktorá nie je potrebná, ktorú nemajú iné demokratické štáty, ktoré ju zrušili, a ktorá predstavuje nadstavbový dohľad nad obyvateľstvom a ešte nie je ani vymáhaná, tak by nemala existovať.
Preto si myslím, že to, že tento zákon, pripúšťam na moje prekvapenie, prešiel prvým čítaním a dokonca i vo výbore pre verejnú správu získal podporu, napriek rozloženiu poslaneckých hlasov v takom a každom inom výbore, tak si myslím, že nespravíme nič zlého, ak ho prijmeme.
Domnievam sa, že je celkom rozumné, aby novelou zákona poskytnuté právo občanovi ohlásiť svoj pobyt v zahraničí trvajúci viac ako 90 dní a ohlásiť štruktúram to, že mení alebo odchádza z trvalého bydliska do prechodného bydliska, je dobrým opatrením, občan toto právo má a môže mať, ale niet dôvodu, aby bol sankcionovaný, ak takéto právo nevyužije, a urobiť z toho, mať z toho povinnosť, ako je to teraz.
Treba povedať, že k návrhu zákona bola jediná pripomienka zo strany legislatívneho odboru Národnej rady, keď tento legislatívne technickou úpravou spojil dve vety do jedného celku, čo si ako predkladatelia osvojujeme a súhlasíme s tým a myslíme si, že za daného stavu by nemalo prijatiu tohto zákona nič čeliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov v znení neskorších predpisov, podávam Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom túto spoločnú správu výborov.
Národná rada sa uznesením č. 138, uznesením pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov, pričom za hlasovalo 5 poslancov, proti nehlasoval nikto a hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Počet členov výboru je 13, prítomných bolo 12. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 27 z 5. septembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uvedených uznesení výborov vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týkal toho, čo hovoril pán Osuský.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o pripomienke s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
A ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach, ktoré som čítala, odporúča Národnej rade uvedený návrh v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe a predneseného v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 34 zo 6. septembra 2016. Tento výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď a zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem.

Vážená snemovňa, nerobím si, samozrejme, nikdy ilúzie o návrhu zákona, na prvom mieste ktorého medzi predkladateľmi som napísaný, ale napriek tomu si myslím, že tento totálne nestranícky zákon znamená zníženie byrokracie pre všetkých občanov bez rozdielu ich politickej afiliácie a preferencie, nevidím dôvod, aby takýto zákon neprešiel.
Celkom z hlbokého presvedčenia hovorím, že ak vidím, že zákonná norma je dobrá, tak hlasujem za ňu bez rozdielu, keď ide o to, kto ju predložil. Včera som hlasoval za niekoľko vládnych návrhov a budem za niekoľko z nich hlasovať i dnes, pretože, ako bolo povedané, zákon síce nespasí svet, ale ak zlepší beh vecí, tak stojí za to, postaviť sa zaň a hlasovať zaň.
Ešte raz hovorím, čas na ohňostroj pri prejdení prvého opozičného návrhu ešte nie je, a ak prejde, nemyslím si, že ktorýkoľvek z vás, reprezentujúci ktorúkoľvek stranu, sa dopustí smrteľného hriechu. A vyzýval by som snemovňu pri tejto príležitosti zamyslieť sa nad posolstvom zákona každého, ktorý za tie ďalšie roky príde, a zamyslieť sa, že i keď nespasí svet, či nie je posunom k lepšiemu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Tento návrh, ako ste už aj postrehli vy, resp. sami ste sa zapájali, vzbudil teda do pripomienkovania alebo do diskusií, vzbudil veľmi veľké emócie, resp. veľmi veľa sa o ňom rozprávalo. Podľa nášho názoru, čo sme si vypočuli aj od starších kolegov, teda ako mladší sme počuli, že návrh rokovacieho poriadku, resp. rokovací poriadok ako taký je potrebné zmeniť. Preto prichádzame so zmenou.
Táto zmena nevychádza z toho, že sme sa, že sa niekto ráno zobudil a vymyslel si ho, resp. bez skúseností niečo dal na papier a takto to predložil, tento návrh vychádza z analýzy, z porovnávania rôznych právnych poriadkov, tak ako fungujú parlamenty v iných štátoch Európskej únie.
Rovnako návrh zákona, teda návrh zmeny rokovacieho poriadku videl a odkonzultovali sme aj s legislatívno-technickým odborom tuná v Národnej rade, ktorý vlastne vychytal všetky muchy, ktoré rokovací poriadok starý, doteraz platný, má.
Nebudem dlho hovoriť o tomto návrhu, nakoľko všetci ste sa s ním, predpokladám, podrobne oboznámili, ak nie, tak ste o ňom minimálne dosť toho počuli. Ja len uvediem jednu vec. Ja v podstate som naozaj, ako som spomínal v úvode, nový poslanec, a to, čo som zažil na začiatku tohto volebného obdobia, bolo pre mňa šokom. Nebojím sa povedať, že to bola čistá psychiatria. Starší poslanci, niektorí, mi hovorili, že zvykneš si, nechaj to tak. Prepáčte, ja si zvyknúť nechcem na takýto spôsob, preto dnes máme pred sebou návrh novely rokovacieho poriadku a prosím vás o jeho schválenie a podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pán predkladateľ, chcem v zmysle v § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku ako spravodajkyňa v prvom čítaní, ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom, vystúpiť v prvom čítaní k návrhu zákona o rokovacom poriadku.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Pán predkladateľ vo svojom úvodnom vystúpení ho bližšie ďalej rozviedol, preto ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ďalej odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený výboru ústavnoprávnemu vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Skončila som svoju spravodajskú informáciu, poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k prvému čítaniu o tomto návrhu zákona za poslanecký klub OĽANO - NOVA.
Keďže ide o prvé čítanie, tak nebudem hovoriť o konkrétnostiach, resp. spomeniem ich len námatkovo, pretože prvé čítanie znamená, že debatujeme o celkovej filozofii zákona, o tom, či má postúpiť do druhého čítania.
Ak mám zhrnúť náš postoj hneď k úvode, filozofiu alebo koncept tohto zákona, tejto novelizácie odmietame, pretože chce riešiť údajné problémy v rokovaní parlamentu podľa nás nezmyselnými, nefunkčnými, nedemokratickými, a dovolím si povedať, aj protiústavnými návrhmi. Vidíme v tom aj pokus o obmedzenie slobody prejavu v parlamente, čo je alarmujúce.
Klub OĽANO tento návrh nepodporí a budeme hlasovať jednoznačne proti.
Chcem aj, pani spravodajkyňa, dať procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, aby bol tento návrh zákona vzatý späť na prepracovanie.
Náš postoj je konzistentný od začiatku, ako pán predseda začal hovoriť a potom aj konať vo veci novelizácie tohto zákona. Nesúhlasíme ani s jeho základným nastavením, teda to, ako sa tvári, že ide niečo robiť, ani to, ako bol tvorený.
Podľa nás to má aj politické rozmer a je to snaha prekryť škandály a kauzy tejto vlády. Cez leto sa nepodarilo ututlať kauzu Kaliňák, Bašternák, Fico, Bonaparte, a tak bolo treba niečo vytiahnuť. Uprostred leta, keď vláda odpočívala, mala prázdniny, prišiel pán predseda 7. augusta s listom alebo s e-mailom, dostali sme to aj v elektronickej podobe, aj v písomnej, novelu návrhu na novelizáciu a žiadal od nás pripomienky.
Ja osobne som reagoval, bol som na dovolenke, ale okamžite som prerušil dovolenku, reagoval som, komunikoval som s našimi poslancami natoľko, nakoľko sa mi ich podarilo zohnať. Viacerí z nich mi zareagovali, ale veľmi rýchlo sme sa zhodli na tom, že nebudeme vytvárať alibi, nebudeme prispievať k takémuto spôsobu tým, že by sme poslali jednu, dve, tri, päť, desať pripomienok, z ktorých by možno niektoré menej významné boli zapracované a bolo by argumentované, že, no veď, veď aj tie vaše námietky sa tam dostali. Nám sa nepáči na tom návrhu prakticky nič a my vysvetlíme aj prečo.
Keď sa argumentuje o tom, že prečo je potrebná novelizácia rokovacieho poriadku, tak sa hovorí o tom, že tu je čistá psychiatria, že opoziční poslanci protestujú. Viete, ono je to veľmi zvláštne a čudné, ak riešime to, že opoziční poslanci protestujú a akým spôsobom protestujú a nie to najpodstatnejšie, proti čomu protestujú. Viete, máte teraz pracovnú schôdzu parlamentu, prvú takú riadnu, kde konečne vláda predložila po pol roku dostatočný balík zákonov, ktoré seriózne idú, teda pokúšajú sa niečo riešiť. Videli ste, že by sme tu, ja neviem, vykrikovali, robili kotrmelce, nejak sa zvláštne obliekali alebo čosi vyrobili niečo nenormálneho? Normálne pracovne rokujeme.
Váš problém je v tom, vy ste to aj, pán navrhovateľ, priznali, že ste nováčik. A nováčik nie ste len vy, nováčik je aj pán predseda Národnej rady, ktorý rovno z nuly vyštartoval na stovku a je zrazu predsedom parlamentu. Samozrejme, všetka česť, podporili sme ho. Ale vy ste ešte poriadnu pracovnú schôdzu nezažili. Na základe troch mimoriadnych schôdzí, ktoré sú naozaj veľmi mimoriadne, lebo tak vážne keď je minister vnútra namočený do takých káuz, kde ide o státisícové až miliónové úniky na daniach a úplatky, tak máme sklopiť uši, pritiahnuť si kravatu a povedať, áno, pán predseda?! V žiadnom prípade nie, to je hanba pre Slovensko. Je to úplne morálne bahno. A keď niekto pritom koná emocionálnejšie a povie čosi, tak to je ten najväčší problém! Obmedzme na 20 minút, povedzme, že musíme nosiť kravaty a nie tričká. Toto je problém? Nehanbíte sa?! Skúste ešte chvíľku počkať a pozrieť sa na to, ako to vyzerá.
Pozrite sa, ako teraz vystupujú naši poslanci, ako hovoríme o problémoch, ako vystupujeme. Pán poslanec Heger napríklad k finančným zákonom, s ktorými prišiel pán minister financií Kažimír. Úplne normálne, prečo by sme tam šaškovali? Ale my nešaškujeme pre šaškovanie. My riešime naozaj veľmi vážne veci.
Minister Kaliňák tu nemá čo robiť! V každej krajine by bol za horami, za dolami. A my máme sklopiť uši?! Nie! Takže budeme sa tak správať, pokiaľ sa táto vec nevyrieši.
Teraz pracujeme, sú tu vládne návrhy, fungujeme. Keď príde mimoriadna schôdza na odvolanie pána ministra Kaliňáka, nedovolíme, aby tie veci boli zamietnuté pod koberec.
Ďalšia argumentácia, ktorá úzko súvisí s týmto: prečo tieto veci prenášate na ulicu? No lebo ste nás odtiaľto vyhnali a hrozíte, že nám to tu vôbec nedovolíte preberať! Odloženie mimoriadnej schôdze, lebo my sme si povedali, že teraz nie, lebo predsedníctvo, lebo neviem čo. Existuje Ústava Slovenskej republiky, existuje rokovací poriadok, existuje demokracia, kde opozícia musí mať právo, ak zvolá mimoriadnu schôdzu, aj o nej rokovať. Nielenže napíšeme si a pán predseda, hm, hodí sa to, nehodí, je vhodný čas, nie je vhodný čas. Opozícia tu nie je preto, aby tesala len nejaké okraje zákonov a prikyvkovala vláde.
Takisto problém je tričko, tričko poslanca. Myslím, že mňa ste tu asi nevideli v tričku. Síce raz, keď sme podporovali Pochod za život, tak som si obliekol tričko, že som za život, na hlasovanie. Ale chodíme úplne bežne oblečení tak, ako je to aj dané v nejakej etikete. Ale to tričko nenosí niekto preto, lebo je vagabund, a nosí nejaké tričko, ja neviem, akej firmy, ale na ňom je niečo napísané, nejaké posolstvo, ktoré beží po Slovensku a ktoré je veľkým problémom, samotné to posolstvo.
Takisto pán Danko opakovane hovorí o tom, že to je hrozné, lebo tu priniesli falošné bankovky. Kde máte potvrdenie o tom, že ste ich zlikvidovali? Veď to je úplne smiešne. Normálne by sme zas asi začať trestne stíhať ľudí, čo hrajú hru monopoly alebo nejaké podobné, že či majú potvrdenie, že môžu používať falošné bankovky a ako ich zlikvidovali, keď dohrali hru. Veď to je nezmysel! Veď to neboli žiadne falošné bankovky. A pánu predsedovi sme to ixkrát vysvetlili. Boli to atrapy, kde sme chceli kvantifikovať, čo je to 12 mil. kešu, pretože je to neuveriteľné v akejkoľvek krajine, aj napríklad, ako je Rumunsko, ak by minister vypustil takýto nezmysel a takto kryl daňového podvodníka, že priniesol niekto v taškách 12 mil., lebo bola doba kešu. Veď to je absolútny nonsens! Neprijateľné! Nech to ľudia vidia, že, bohužiaľ, ľudia si nevedia predstaviť alebo neprichádzajú do styku s hotovosťou v takýchto množstvách. Nerobili sme to preto, lebo sme chceli dehonestovať toto miesto, Národnú radu, ale preto, aby to ľudia videli.
Dneska je doba vizualizácie, dneska si ľudia oveľa viac pozrú fotografiu, video, ako budú čítať nejaké siahodlhé texty. Ja osobne čítam rád, ale myslím, že väčšina spoločnosti potrebuje aj vidieť. Ako sa hovorí, že lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.
Pretože sú mimoriadne okolnosti, tak to vyžaduje mimoriadne konanie. A okolnosti sú mimoriadne. A preto nemôžme na základe toho usudzovať a meniť rokovací poriadok.
Keď ma 7. 8. oslovil pán predseda, tak ja som reagoval. Dostali sme termín do 12. augusta, aby sme reagovali. Ráno 12. augusta som odoslal e-mail predsedovi parlamentu. Odpovedal som, že ďakujem za jeho návrhy, ale my takýto spôsob odmietame a navrhujeme, a odvtedy to hovoríme stále, aby sa vytvorila pracovná skupina, aby sme si povedali, dobre, vnímame potrebu novelizovať rokovací poriadok, tak si teda sadnime a povedzme si, aké sú problémy jedna, dva, tri, štyri, päť, a potom začnime hľadať riešenia.
Viete, lebo na mnohé veci, keby on z prvej povedal, pán predseda, ktorý to teda celé viedol, že takto, tak mu povieme, počúvaj, pán predseda, ty si v parlamente pár mesiacov, ešte nikdy si nebol v opozícii. Skús sa na to pozrieť z takejto strany, lebo v ďalšom volebnom období možno budeš, a my dúfame, že budeš v opozícii, budeš sa na to pozerať inak. A rokovací poriadok sa nerobí pre túto vládu, pre tohto predsedu, pre toto volebné obdobie, ale pre celé rokovanie parlamentu. Takže ak áno, stiahnime, ako som navrhoval, tento návrh zákona, sadnime si a povedzme.
Viete, ja mám pocit, že na jednej strane pán predseda hovorí, takýto je problém, kultúra, je tu čistá psychiatria, toto sa deje, hentamto sa deje, tričká, horalky a predloží novelizáciu, návrh na novelizáciu taký, ktorý nič z toho nerieši. Nič z toho nerieši. Pretože, poviem vám takú jednu vec, treba obmedziť dĺžku prejavu, lebo niektorí poslanci veľa hovoria. Kedy začala schôdza? V utorok o jednej. Máme dneska tretí deň ráno schôdzu, čiže de facto v podstate nemáme za sebou ešte ani plnohodnotné dva rokovacie dni a sme na 34 bode, to už som preskočil tie, ktoré sú presunuté. Na 34. bode z 84, pričom väčšina z 34 bodov boli veľké vládne predlohy. Načo potrebujeme obmedzovať dĺžku času? Veď tu na budúci týždeň skočíme. Vôbec to nepotrebujeme.
Áno, sú prípady, keď nejaký poslanec proste cíti potrebu sa vyrozprávať a hovorí tu hodinu pätnásť, môže sa stať taký prípad. Ale úplne normálne vystupujeme, kolegovia z opozície, hovoríme vecné argumenty. Ja sám nebudem hovoriť možno ani tých 20 minút. Vôbec to nie je potrebné. Len budíme dojem, že ideme niečo riešiť. Zavedieme obmedzenie na 20 minút a bude tu kultúra, bude tu úcta, bude tu úplne iná atmosféra. Veď je to smiešne! Nie je to pravda, je to hlúposť, je to klamstvo, je to zavádzanie. A môžem to povedať preto takto tvrdo, pretože sme to ixkrát namietali, nerobte to, je to zbytočné. Ak to urobíte, tak kamuflujete. Neriešite vôbec žiaden problém!
A ak budeme pomenovať, že a taký poslanec má taký problém a hentaký taký problém, to už kde ste videli, aby sa zákony pripravovali takto? Nevyriešite to, naopak, dáte možnosť robiť ešte väčšie obštrukcie a ešte väčšie teatro opozičným poslancom. Či to budeme my, alebo neskôr vy.
Ďalšia vec je, že, ako som hovoril, že v dobe vládnej dovolenky, v dobe, keď parlament nezasadal, potreboval, cítil potrebu akútne zareagovať pán predseda v strede alebo na začiatku augusta poslať e-mail, okamžite zíďme sa, rokujme. Počas leta som sa niekoľkokrát zúčastnil na grémiách. Zaujímavé, pána predsedu netrápila korupcia, vymožiteľnosť práva, nezávislosť prokuratúry a polície, školstvo alebo zdravotníctvo. Ale strašne ho trápi, aby obmedzil na 20 minút vystúpenia v rozprave, aby riešil to, či chodí niekto v tričku. Je to úplný nezmysel.
Teraz budem politicky tvrdý, ale prepáčte, SNS a váš predseda, koľko zákonov ste predložili na túto schôdzu? S čím prišli ministri, ktorých ste nominovali? Ani jeden návrh! Rokovací poriadok: 20 minút, tričká, horalky. Nezmysel! Začnite sa zaoberať poriadnymi vecami. (Potlesk.) Riešte školstvo, zdravotníctvo, vymožiteľnosť práva a nie takéto nezmysly.
Aby bolo jasné, rokovací poriadok nie je nezmysel, rokovací poriadok je vážna vec, ale nie takýmto systémom. Zdá sa, že pán predseda chce vzbudiť dojem, že postupuje razantne. Prepáčte mi, pri všetkej úcte, postupuje splašene a nie razantne! Je to nezmysel. Slovensko to potrebuje? Áno, možno na 54. mieste v prioritách. Riešte to, čo je na 1., 2., 3., 4., 5. mieste.
Dobre, zaoberáme sa teda rokovacím poriadkom, politické témy, kauzy, škandály sme sa pokúsili prekryť. Úplne to nevyšlo, dojem sme vzbudili. Viete, čo ma zaujalo pri nástupe čestnej stráže po prvýkrát, ktoré sa dialo tento týždeň? Pán predseda povedal jednu vetu, pretože ja som tam bol, ale postavil som sa z opačnej strany, pretože som nechcel byť na fotke, kde pri čestnej stráži stojí minister Kaliňák, lebo to je hanba na mraky! Postavil som sa z opačnej strany, kde boli novinári. A celé som si to pozrel a vypočul, lebo mám úctu k Národnej rade, lebo mám úctu k histórii Slovenska. Ale nie zneužívať ju takýmto spôsobom. Pán predseda vtedy povedal: "Dúfam, že verejnosť ocení." Presne tak, to je to, v čo dúfa. Predloží rokovací poriadok, zavolá čestnú stráž, lebo dúfa, že verejnosť to ocení.
Ja vám garantujem, že verejnosť by oveľa viac ocenila, keby ste naozaj riešili tie problémy, ktoré som pomenoval. Keby vaši ministri, keby vaši poslanci prišli s takýmito návrhmi. A vy poviete, no ale my sme tu noví, dajte nám sto dní. Tak potom nešaškujte s novelou rokovacieho poriadku, keď ste tu noví! Nič o tom neviete, neboli ste v opozícii, prinášate tu takéto veci! Počkajte, stiahnite to a potom sa môžme o tom baviť.
Táto predložená novela vôbec nerieši nielen problémy Slovenska, ale ani problémy rokovania parlamentu. Ak by sa prijala v takejto podobe, tak je to ujma na demokracii, ujma na práci parlamentu a nie niečo, čo pomáha zlepšiť jeho efektivitu. Akurát sa pokúša zastrašiť opozíciu a posilniť mocenské ambície niektorých ľudí, hlavne, bohužiaľ, musím to povedať, súčasného predsedu parlamentu. Je to veľmi nebezpečné.
Opakovane znova, keď sa pýtate, čo navrhujeme. Navrhujeme: vytvorme pracovnú skupinu, sadnime si spolu, dajme na stôl čistý papier, identifikujme problémy, navrhnime riešenia a podrobme ich kritike z koaličného aj opozičného pohľadu a poďme do parlamentu so spoločným návrhom.
Jedna z vecí, ktorá je podľa mňa zvlášť alarmujúca, je to, akým spôsobom sa navrhuje obmedzenie rozpravy. Neobmedzene môžu vystúpiť podľa súčasného návrhu navrhovateľ toho, o ktorom rokujeme, spravodajca a potom ešte ministri určití, plus časovo má aj predseda poslaneckého klubu alebo zástupca klubu o desať minút viacej. Ale môžu vystúpiť len raz ostatní poslanci, to buď písomne, alebo ústne, ale minister môže vystúpiť neobmedzene aj počtom, aj časom. Veľmi nemusíme nič si vymýšľať, nič nemusíme predpokladať.
Príde tu minister Kaliňák, ktorý tu, bohužiaľ, už nemal byť, ale je tu ešte stále a vystupuje tu, príde a bude hodinu a pol a on tu tak dokáže kydať na opozíciu, rozoberať všetko, čo bolo za Dzurindu, pred Dzurindom, a bude hovoriť o tom, o Lipšicových, neviem akých, veciach, ale pán poslanec Lipšic, ktorý nebude zrovna vtedy navrhovateľ alebo spravodajca, ak mal už vystúpenie 20-minútové, tak bude môcť naňho reagovať dve minúty faktickou poznámkou. A on povie dve minúty a príde Kaliňák a znova bude hodinu a pol naňho kydať špinu, lebo predsa vláda kontroluje parlament. Vláda je predsa nad parlamentnom, nie? Nie! Parlament je nad vládou. Parlament kontroluje, potvrdzuje a odvoláva vládu. Tu máme pražiť Kaliňáka a nie Lipšica. Ale toto robí váš návrh. To je podľa mňa, som laik, protiústavné. Ak to schválite, pôjdeme s tým na Ústavný súd, nech rozhodne. Ale to je veľmi nezmyselné.
Ešte raz. Možno aj vy budete, a my dúfame, že budete, v ďalších volebných obdobiach v opozícii, vypomstí sa vám to. Nerobte to! Nie je to žiadne riešenie.
Ďalšia vec. Zákaz akejkoľvek vizualizácie. Viete, ja som tu počul rôzne názory v diskusiách, že, no veď keď si niekto bude chcieť priniesť graf. Nie! Ten váš návrh zakazuje úplne všetko. Akákoľvek ilustračná fotografia. Napríklad bola mimoriadna schôdza k stavu zdravotníctva. Pamätám si, ako tu mali obrázky, kde sme ukazovali, aký je stav v našich nemocniciach. Čo je na tom, čo je na tom škodlivé? Čo je na tom škodlivé? To, že ľudia vidia? A opakujem znova, myslím si, že raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť. Keď si prinesie niekto graf a kto bude o tom rozhodovať, že toto je oukej, že toto nie oukej?! Jednoducho vizualizácia sem patrí!
Ak sú narušené nejaké osobné práva niekoho, môže sa sťažovať, môže vymáhať odškodnenie, že bola pošpinená jeho česť, ale to je nezmysel.
Mám informáciu, že v maďarskom parlamente niečo takéhoto prešlo, kde boli bilbordy, videl som ich teda v preklade, lebo neviem po maďarsky, priznám sa, kde bolo napísané: "Klamete, podvádzate, kradnete!" A takéto veci sa zakázali. A maďarskí poslanci u seba doma na súdoch neobstáli, ale Európsky súd pre ľudské práva uznal, že toto je porušenie ich práv. Pretože parlament je o tom, že musíme mať spôsob, akým vyjadriť svoj nesúhlas. Áno, a verejné osoby musia zniesť aj drastickejší, aj tvrdší postup ako bežná súkromná osoba.
Mimochodom, videli ste tu nejaké bannery za týchto prvých 34 bodov, za tieto prvé tri dni? Riešime vecne záležitosti. Keď možno príde návrh štátneho rozpočtu, tak si tu možno niekto prinesie nejaký graf, kde bude ukazovať, ako to išlo hore, dole a čo robia tieto vlády za posledných desať rokov. Je to niečo, čo dehonestuje parlament? Spamätajte sa!
A na záver by som chcel povedať, že podľa politických dohôd som ja hlasoval na začiatku tohto volebného obdobia, aby Andrej Danko bol predsedom Národnej rady. Tak sme sa dohodli, tak vyšli voľby, to ctíme. Ale viete, keď sa uzavrie nejaká, určitá, nazvem to taká, že zmluva alebo dohoda a potom sa ten subjekt tej dohody úplne zmení, tak je možno prehodnotiť aj tú dohodu. Podľa mňa, podľa tohto návrhu sa predseda parlamentu zmení. Zmení sa z kapitána mužstva na rozhodcu. A v tom prípade ja aspoň tak verbálne sťahujem svoju podporu predsedovi parlamentu, či tomuto, alebo akémukoľvek inému, pretože má byť prvý z rovných a nie nejaký rozhodca. Samozrejme, musí mať svoje právomoci, o tom nikto nepochybuje. A môžme sa baviť o tom, aby boli efektívnejšie, aby viedol schôdzu, aby mal možnosť naozaj zabezpečiť poriadok. Ale nie to, že on bude rozhodca.
Pán predseda sa párkrát preriekol, už ho asi teraz na to upozornili, keď používal výrazy typu "nikto mi sem nebude nosiť". No, v každom prípade toto nie je Národná rada predsedu parlamentu. Toto je Národná rada Slovenskej republiky a my všetci tu zastupujeme občanov. A akékoľvek obmedzovanie je veľmi, je krok veľmi zlým smerom.
Myslím si, že to bolo naozaj veľmi predčasné, zbytočné. Venujeme sa veciam, ktoré nie sú podstatné, a preto vás vyzývame, stiahnite ho. Stiahnite ten návrh. Radšej hamovať, ako banovať. Ako hovorí jeden môj kolega, "najhoršia smrť je smrť z oplašenia".
Takže, aby som dodržal tých 20 minút, tak ja môžem dokonca 30. Ale nie. Ja som skončil, takže ja vám ďakujem. Teším sa na faktické poznámky a budeme pokračovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Z vôle občanov som štvrtýkrát v tomto parlamente a musím povedať, keďže sa budem dotýkať len jednej veci z toho, o čom kolega predrečník hovoril, klasický filibustering som tu zažil tak zriedkavo ako prelet Halleyovej kométy nad svojou hlavou a o tej vieme, že lieta raz za viac než 80 rokov. To znamená, aj tento veľmi obsiahly a vyčerpávajúci a dobrý prejav kolegu vošiel do dvadsiatich minút.
Ja si nespomínam, je to možné, že za štyri volebné obdobia som niekedy dvadsať minút prekročil, skôr nie, ako áno. Ale musím povedať, že limitovanie je jeden háčik, okrem iných, novely tohto rokovacieho poriadku. Oveľa väčším háčikom je presne to, čo kolega zmienil a čo podčiarkujem. Tento parlament je kontrolným orgánom jednoznačne nadriadeným vláde. Táto vláda padne, keď bude mať parlament takú vôľu, a každý minister padne, ak tento parlament takúto vôľu mať bude.
Nedokážem pochopiť, ako môže predseda parlamentu, predseda, druhý najvyšší ústavný činiteľ štátu, a predseda zákonodarného zboru prísť vôbec na nápad, že budú existovať parlamentu podriadené osoby, ktoré majú väčší nárok na vystúpenie v parlamente ako samotní volení zástupcovia ľudu. To je proste zneváženie, musím povedať. A nejde mi do hlavy, ako vôbec sa na toto prísť mohlo. Chápem a viem si živo predstaviť, žeby to vyargumentovával tým, že napríklad minister financií pri rozpočte potrebuje viacej času. Pripusťme, že toto by sa mohlo ošetriť neakýmsi spôsobom iným ako tým, že apriórne urobím zo zákonodarného zboru občanov druhej kategórie a z ministrov... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Vašečka, ja podobne ako pán Osuský som bol tiež štyrikrát zvolený do parlamentu a zažil som aj parlament, ktorému skutočne išlo o vec, kde sa rokovalo o veciach a kde bol každý jasne identifikovaný, čo chce, akým spôsobom chce presadzovať svoju politiku. To, čo sa tu dialo za mesiace po voľbách v marci tohto roku, to som nezažil ani za tých najťažších dôb, ktoré mnohí vykladáte rôznym spôsobom, lebo vždy sa rešpektovala pravda a nikto nezavádzal, nehovoril prázdne slová, neklamal, neobviňoval nikoho bez dôkazov.
Takže váš prejav bol pekný, ale sú to len slová, slová a opäť slová.
Ale vy ako veriaci kresťan viete, že nie podľa lístia, nie podľa všetkého iného, ale podľa plodu poznáš strom. A ten váš plod sa teraz prejavuje. Tak sa potom nečudujte.
Ďakujem.

Ďakujem. Myslím si, že dva základné momenty vo veľmi dobrom prejave by bolo treba podčiarknuť.
Prvý bol ten, keď si spomínal, že dá sa vyštartovať z nuly na sto alebo chytiť druhú kozmickú rýchlosť v druhej najvyššej ústavnej funkcii, ale spôsobuje to neblahé účinky. A často sa to ľuďom, ktorí nemajú základnú pokoru a nejaké brzdné mechanizmy, stáva a odkrví sa im mozog. A predseda parlamentu z hľadiska tohto rýchleho zrýchlenia do druhej najvyššej ústavnej funkcie je obvinený z toho, že sa mu odkrvil mozog a prišiel so splašenou novelou rokovacieho poriadku.
Myslím si, že ten druhý moment, ktorý si spomínal, a to je obmedzovanie rozpravy, je asi najväčším šrámom tejto iniciatívy, pretože poznáme Mečiarove televízory. Dokonca pri možno nejakom odkrvení mozgu sa to stalo aj za vlády Ivety Radičovej, kedy sa tu tie televízory s obmedzením dostali. Ale tuná prichádza návrh, aby tu boli nastálo, aby sme si navzájom v parlamente, ktorý má v základe slova, z toho slova slovo rozprávať, reč, hájiť a biť sa za svoju pravdu, aby sme túto bitku za pravdu, ktorú reprezentujeme z vôle voličov, mali obmedzenú.
A to je neakceptovateľné, a preto ďakujem, že si zhrnul, aj ako to bolo, ako to bolo cez leto, že je to neakceptovateľné, nedôstojné a postráda to akékoľvek prvky pokory a odbornosti.