9. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Kollár, hovorili ste, že jediné, čo chceme, aby ste nás počúvali, teda čo my opozícia chceme od vládnej koalície, aby nás počúvali. Myslím, že toto dosť vysoká ambícia, mne by úplne stačilo, keby nás nechali rozprávať tak ako doteraz.
Ja som až tak milo prekvapený, koľko je... (potlesk), koľko je tu teraz koaličných poslancov, lebo, lebo obvykle ich tu toľko, toľko nebýva, vítam ich záujem.
A ďalej ste povedali, že ste ešte nevideli, že by sa v tomto parlamente naťahoval čas, no ja som to videl, vídavam to bežne a videl som to napríklad aj včera, ale nevidím na tom nič zlého, lebo to naťahovanie času, jeho účelom predsa nie je to, aby sa o 20 dní oddialilo prijatie nejakého zákona, ale je to bežná parlamentná taktika na to, aby povedzme nejaká debata nekončila večer 18.58 hod., ale keď je dôležitá a keď majú ďalší poslanci potrebu sa vyjadriť, aby bol na ňu priestor. Je to úplne bežné, legitímne, používa to opozícia, používa to koalícia, používalo sa to v minulosti, používa sa to dnes, netreba z toho robiť žiadny problém.
Posledná vec, tá rovnosť. Čiže poslanci budú mať obmedzené vystúpenie na 20 minút, členovia vlády a vedenie parlamentu budú mať možnosť vystupovať neobmedzene a navyše sa budú môcť opakovane zapájať. Istá nerovnosť je už dnes, pretože, pretože aj dnes sa už môžu povedzme vedenie parlamentu alebo členovia vlády prihlásiť aj opakovane, ale tá nerovnosť nie je taká dramatická, keďže aj poslanci majú možnosť sa prihlásiť aj písomne a potom aj ústne a majú neobmedzenú možnosť rozprávať, keď chcú rozprávať hodinu, tak rozprávajú hodinu. Keď bude čas obmedzený, keby bol aj pre vedenie parlamentu, tak to bude oveľa dramatickejšie, lebo budú mať možnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. Pán Kollár, verte mi, že ja mám empatiu k ľuďom, ktorí sú v parlamente noví, veď aj ja som ním kedysi bol, tak len, predsa len mi dovoľte niekoľko poznámok.
Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že celkom sa ani nemôžete spoliehať iba na vašu päťmesačnú skúsenosť s politikou a s fungovaním parlamentu. Rokovací poriadok Národnej rady, ten musí pracovať so skúsenosťami možno desiatich rokov. By ste neverili, prebieha na stránkach odbornej tlače veľmi čulá diskusia na jednotlivé inštitúty, o ktorých sme tu hovorili, a že pravdepodobne by nebolo zlé, keby ste sprostredkovali možno za váš klub, lebo čakal som na kvalifikované stanovisko vášho klubu, nejaké názory ako potvrdené odbornou obcou ľudí, ktorí majú renomé v tejto krajine a podobne, lebo viete, už som to tu raz hovoril, my nikdy nesmieme byť v pozícii, že čo nevieme, tak to neexistuje, to neexistuje. A naozaj máme za sebou veľmi zložitú skúsenosť z vášho fungovania z predchádzajúceho volebného obdobia a to je, dovolím si povedať, jednou zo základných motívov, jeden zo základných motívov, ktorý vedie možno aj predsedu k tomu, že predkladá tento názor.
Bližšie, samozrejme, k tomu sa pokúsim niečo povedať, len dovoľte mi niekoľko týchto poznámok.
Ďakujem.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. No ak tento návrh rokováku je dielom odborníkov, ktorých ste v tejto veci oslovili, tak možno by ste mali prehodnotiť, s akými odborníkmi sa radíte.
Pán poslanec Kollár, cítil som z vášho prejavu také prekvapenie, čo vlastne vládna koalícia sleduje touto novelou rokovacieho poriadku. Ja som bol tiež pôvodne prekvapený a myslel som si, že dôvodom je napríklad odpútanie pozornosti od kauzy Baštrnák alebo niečo podobné, ale potom si dnes ráno na facebookovom profile Igora Matoviča vypočul krátky záznam predsedu parlamentu, ktorý je vlastne otcom myšlienky tohto rokováku, ktorý už citoval aj pán poslanec Laurenčík, ale myslím si, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, takže pozrite sa na to. (Rečník priložil mobilný telefón k mikrofónu a spustil prehrávanie záznamu.)
"Prejavy, ktoré vidíme v ulici, demonštrácie, urážanie, hanenie, ale asi by to malo byť miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia následne potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia."
Ďakujem.

Len tak medzi nami ženami, pán poslanec, vy musíte reagovať na predrečníka, nie púšťať. Keď chcete niečo púšťať, odtiaľ by ste mohli ešte chvíľku. (Reakcia z pléna.)
Takže, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

Mne sa veľmi páčila jedna veta, ktorú Boris povedal, a myslím si, že tak by to malo byť, tú vetu zacitujem: "Nech sa každý za seba hanbí sám alebo nech sa pozdvihne tým, čo hovorí." O tom by mal byť parlament, nie o tom, aby opozícia rozhodovala, že tak toto sa nám až tak nepáči, že to nebudeme počúvať, alebo aby vládna koalícia robila niečo opačné, to znamená, toto už sa nám tu nechce. Parlament nie je stroj pána Kvorku, ktorý má ticho vrčať a proste schvaľovať zákony á, á Fordova linka, kde keď, preboha živého, máme nejakú časovú proste etapu, keď sa nevyrába, tak sú z toho hospodárske škody.
Parlament je organizmus, ktorý odráža organizmus našej spoločnosti, tohto národa. No môže sa nám nepáčiť, že niektorí ľudia, ktorí sú súčasťou nášho národa, sú leniví, môže sa nám nepáčiť, že niektorí sú možno takí alebo onakí, ale je to jednoducho jeden organizmus a ja sa cítim byť jeho súčasťou. Snažím sa mať ten organizmus rád, brať ho taký, aký je, a to sa nevyvyšujem, len vravím, že každý asi v organizme tohto národa plníme nejakú funkciu alebo mali by sme sa snažiť plniť nejakú funkciu, ktorá je zmysluplná.
A ten organizmus parlamentu reprezentuje ten národný organizmus a ja sa obávam, že ak ten rokovací poriadok bude pokračovať takýmto spôsobom, tak to je pokus o kastráciu toho obrazu, ako ho tento národ názorovo, ideovo a svojimi predstavami o tom, že ako máme pokračovať do budúcnosti, vyzerá.

Pán poslanec Lipšic.

Ďakujem, pán predsedajúci, že ešte vôbec môžeme hovoriť tu, keď ste nám, nás upozornili, že zatiaľ ešte, zatiaľ..., ale príde ten čas... (Rečník gestikuluje dvihnutým ukazovákom.)
Podľa mňa demokracia je diskusia. Diskusia podľa mňa znamená aj počúvanie, ale vidíme, ako si to predstavuje vládna väčšina. Akú časť rokovania o rokovacom poriadku tu bol pán predseda Danko? Keď hovoríte, že, keď hovorí on, že mu ide o slušnosť, niekedy to možno trošku urobí brept, mne to až tak nevadí. Ale teda keď chce počúvať a rokovať, a poďme, kde je druhý deň? Pri všetkej úcte, toto je podľa vašej mienky tá diskusia, ktorá je nevyhnutým základom demokracie? Na niektoré veci upozornil pán poslanec Kollár.
Viete, čo bude absurdné? Že poslanci si nebudú môcť natočiť niečo na video, ale všetci ostatní áno, novinári, zamestnanci, verejnosť na balkóne, len poslanci nie. Vám to nepríde absurdné? A hovorím už opakovane bez akejkoľvek reakcie zo strany navrhovateľov, že ten nápad, aby 20 ľudí z vládnej koalície malo neobmedzený čas rozprávať a len jeden z opozície, je zjavne protiústavný.
Čo viacerí hovoríte, že minister musí reagovať... Ak je navrhovateľom, nech hovorí sedem hodín minister financií a opakovane k rozpočtu, nie je problém! Hovoríme o niečom úplne inom, nie o navrhovateľovi.
Takže obávam sa, že, že, že to je čisto silové riešenie, ktorého cieľom je obmedziť slobodu prejavu, robíte to od svojho, od začiatku fungovania, fungovania parlamentu preto, aby sme nehovorili práve o veciach, ktoré sú spoločensky mimoriadne aktuálne. Áno, kauza Baštrnák je mimoriadne aktuálna. Vy o nej nechcete v parlamente hovoriť.
To je vaša predstava slobody prejavu, to je vaša predstava demokracie? To je predstava, ktorá je horšia, ako mal Mečiar.