9. schôdza

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Takže ja, pán kolega, vidím rozdiel medzi tým, čo sledujeme reformou samosprávy, a v tom, čo sledujeme lazníckym zákonom.
Ja cez laznícky zákon vidím to, že môžeme prinavrátiť ľuďom hodnotu. A tá hodnota je vzťah k pôde, čím sa môže meniť aj pohľad ľudí na potravinovú sebestačnosť. Ak by sme na bio boom nadviazali podľa môjho názoru laznícky zákon, myslím si, že by sme prinavrátili vážnosť pôdohospodárstvu, čo dnes chýba. Dnes je 2 100 žiadostí o farmárčenie mladých farmárov a pani ministerka je schopná dať dotáciu 800 ľuďom. Zvyšní ľudia ostanú neporiešení a majú vzťah k tej pôde. Ja si myslím, že možno by sme vedeli motivovať aj iných ľudí a naozaj sa uberali formou sebestačnosti potravinovej.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Len chcem podčiarknuť význam financovania samospráv a rozdeľovania peňazí vo verejných financiách vzhľadom na motiváciu samospráv priťahovať na svoje územie podnikateľské subjekty.
Ten momentálny stav je taký, že štát vyberie daň z príjmu a rozdeľuje ju podľa vzorca, kde je počet obyvateľov a dokonca nadmorská výška a podobne. Výsledkom je, že kým štát sa snaží priťahovať investorov na Slovensko, tak obce alebo mestá od nich skôr pýtajú poplatky za vyvolané investície. Čiže tam vidno, že v tom systéme je nejaký zádrhel. A vidíme aj to v praxi, že obce skôr majú motiváciu priťahovať na svoje územie vládnych politikov, aby dostali dotácie od štátu, a nie až tak podniky.
Áno, môže sa stať a hrozí a, isteže, nenulové riziko je, že pokiaľ by napríklad participovali obce priamo na dani z príjmov subjektov, ktoré sú u nich umiestnené, tak by, vyzerá to tak, že by sa mohla, mohla zvýšiť nerovnosť medzi regiónmi. Ale práve medzinárodné štatistiky ukazujú, že tie krajiny, ktoré majú vyššiu daňovú autonómiu na úrovni obcí a miest, tie majú nižšie regionálne rozdiely.
Ďakujem.

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, určite s tebou so všetkým súhlasím, čo si povedal o tom, že je nutná reforma samosprávy, ale myslím si, že ten pohľad na tie laznícke obce by sa tiež tam mal nejakým spôsobom zakomponovať. Poviem to na príklade našej obce, kde som bol dva roky starostom, mám teda nejaké skúsenosti z toho.
Terchová nie je malá obec. Čo sa týka počtu obyvateľov, má viac ako 4-tisíc duší. Z rozpočtu, z podielových daní dostávame viac ako milión euro ročne teraz. Takže aj z toho hľadiska to vyzerá, že celkom fajn. Lenže čo sa týka rozlohy, Terchová je najväčšou obcou v okrese Žilina. Sme plochou, katastrom väčší ako mesto Žilina, máme 85 km štvorcových. A čo sa týka roztrúsenosti obydlí, osád, tak je tam 64 osád, kde trvale žijú ľudia. Do týchto osád vedie 52 km ciest. Takže aj keby sa nejak rozdeľovali tie peniaze ináč, tak tento aspekt takto roztrúsenej obce by sa tam určite, sa mal nejak zohľadniť, lebo, ako hovorím, nie je to malá obec, je to pomerne veľká obec, a myslím si, že sme typickou lazníckou obcou, kde tí ľudia, ktorí tam žijú v tých osadách, tak na tých jednoducho tie peniaze nestačia.
Takže rád by som ten tvoj pohľad alebo toho tvojho asistenta, ktorý je odborníkom v tejto veci, celkom rád ako videl a rád by som sa o tom aj možnože porozprával.
Ďakujem veľmi pekne.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Dostál.
Nech sa páči.

Ďakujem všetkým štyrom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Budaj, my obaja máme skúsenosti z väčšieho mesta, z Bratislavy, ako funguje samospráva, a vieme o tom svoje, ale v porovnaní s malými obcami je ten rozsah služieb, ktoré väčšie mestá sú schopné poskytovať svojim obyvateľom, neporovnateľné. To, samozrejme, prináša aj nejaké problémy a mnohé problémy, ale, ale, ja sa zaoberám aj problémom tých, tých menších obcí a tie sú z nášho pohľadu priam neuveriteľné, čo sa niekedy deje v tých menších samosprávach, akým spôsobom je ignorovaný zákon, obchádzaný zákon, ako na drzovku sa tam kradne. V tých väčších mestách aj to kradnutie býva oveľa sofistikovanejšie.
Pani poslankyňa Gaborčáková, no, nie som si istý, že, že či môžeme prinavrátiť ľuďom hodnotu tým, že zavedieme nejaké dotácie. Ja si myslím, že hodnota ľudí sa neodvíja od dotácie a dotácie nie sú dobrý spôsob, akým čokoľvek riešiť a prinavracať niekomu, niekomu hodnotu.
Pán poslanec Jurzyca, ja plne, plne súhlasím, že vyššia daňová autonómia, alebo teda vyššia schopnosť samospráv rozhodovať o výške svojich príjmov by prospela samotným obciam a je to lepšie opäť riešenie ako nejaké selektívne dotácie od štátu, ktoré si dokážem vybaviť podľa toho, že či som, alebo nie som členom alebo starostom za vládnu stranu.
A pán poslanec Laurenčík, samozrejme, že to je na debatu o kritériách pre rozdeľovanie.

Otváram všeobecnú rozpravu. Hop. Pardon. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Nech sa páči, pán poslanec. Takto, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy. 
A nech sa páči, pán poslanec Fecko. Tak.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ako som avizoval, chcem aj v rozprave trošku rozobrať filozofiu tohto zákona, aby sme to mali už. (Reakcia z pléna.) Ešte rozprava pokračuje. (Reakcia z pléna.) Nie, to nie je reakcia, to je rozprava, ako som avizoval. Áno, rozprava? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Áno, áno. (Reakcia z pléna.)
Som v rozprave, pán kolega, takže máme to vykonzultované s pánom predsedajúcim.
Takže zareagujem asi prv na vás, pán kolega Dostál, že mne sa vidí, že toto sa nebije, toto sa nebije s reformou tej našej verejnej správy. Ja, samozrejme, tiež vidím veľa anomálií, ale myslím, že k tomu sa asi vrátime v ďalších zákonoch, ktoré, predpokladám, že v tomto volebnom období tu budú, týkajúce sa samospráv, a ja budem predkladať minimálne dva, ktoré nebudú riešiť laznícke, ale obecné veci terajšej samosprávy, ktorá funguje a má tiež, samozrejme, veľa chýb.
Ale musím povedať jedno, že pokiaľ tu budeme čakať na nejaké systémové riešenie a budeme čakať ešte štyri, osem, dvanásť rokov, tak tie laznícke osídlenia už tu vôbec nebudeme mať. To už bude aj..., už zbytočne, to už ani nedebatujme o tom, lebo tých systémových riešení som tu za tých sedem volebných období videl 1 500, aké tam budeme robiť, a zisťujeme, že stále len skáčeme. Raz špecializovaná štátna správa, potom všeobecná štátna správa, potom zase špecializovaná štátna správa a zase všeobecná štátna správa. A stále proste skáčeme a my nevieme, kam chceme ísť, a, samozrejme, tie, jak ste spomínali, že kantóny, pán Rybníček a župy a všetko možné, áno, O. K., ja tiež nemám s tým problém, ale myslím si, že to, že tá laznícka obec, resp. to roztrúsené osídlenie tam bude, či to, bude ju spravovať obec, teraz nejaké, možnože okres a teraz to spravuje malá obec, stále to laznícke osídlenie tam bude a o to nám v prvom rade ide.
A o čo nám išlo, to ešte vám musím priamo z návrhu zákona odcitovať, "zachovanie a obnova existenčne", opakujem, existenčne "ohrozeného unikátneho tradičného spôsobu bývania a hospodárenia". Ešte raz, existenčné ohrozenie unikátneho tradičného spôsobu bývania a hospodárenia na Slovensku. O to nám ide. Nejde nám o to proste, aby sme tam rozbíjali niečo, ale o udržanie a to je, myslím, že celý zmysel. A ja by som nebol rád, aby sa..., každá krajina..., aby sa nejakým spôsobom deštruovalo pohľad na tento zákon. Myslím si, že aj účinná krajinotvorba, ktorá by tu mala fungovať, hovorí o nejakej možnože vizuálnej panorámacii, panoramatizácii určitej, určitého štátu alebo krajiny. Keď si pozrieme Švajčiarsko, tak Alpy áno, krásne tento, hej. Pozrieme si Slovensko, nemali tam byť Tatry nie s nejakými mrakodrapmi pred nimi, ale Tatry, tak to vidíme. A ja by som povedal, že a dáme k tomu ďalšie laznícke osídlenie, ktoré tu máme, a to by mohol byť tiež nejaký imidž Slovenska a jak som už spomenul ten cestovný ruch a ďalšie veci, o tom ani nebudem debatovať.
Ale poďme k tomuto zákonu. A to znamená ako k zákonu, ako som povedal, že najväčším problémom bolo vymedzenie, tak preto sme špeciálne vykategorizovali obce, ktoré, ktoré k takémuto lazníckemu osídleniu sa hlásili a prakticky je ich v prílohe 125. Samozrejme, určité katastrálne územia môže mať aj viacej miestnych častí, takže v niektorých obciach máte miestne časti, ktoré, to laznícke osídlenie, akože priamo tam existuje. To znamená, tých miestnych častí bude možnože ďalších nejakých možnože 50, to znamená, celkove sa to bude týkať nejakých 150, 170 miestnych častí.
Obyvateľom, na ktorého sa táto dotácia z rezortu pôdohospodárstva a dopravy bude vzťahovať, je každá osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a na lazoch má trvalý pobyt a bežne obhospodaruje pôdu najmenej tisíc metrov štvorcových a trvalý pobyt má minimálne 20 rokov. To sú tí starousadlíci, to je tá ich pôvodná usadlosť, ktorá tam bola, fungovala možnože ešte z nejakého valašského osídlenia, neviem kedy, a prakticky my ju momentálne chceme zachovať existenčne, aby tam bolo. Lazníckym osídlením je, samozrejme, osada, ktorá sa nachádza, teda obydlie, ktoré sa nachádza v danej lazníckej oblasti na lazoch.
Ako ste hovorili, že obec bude iba takým prietokovým ohrievačom, tak my hovoríme jedno, že obec, samozrejme, musí v prvom rade tým obyvateľom, pokiaľ by tento zákon prešiel, obec musí povedať, aký nárok na to majú, aká je tu vlastne nejaká legislatíva, musí tam byť tá osveta. Bez osvety nespravíme nič. A práve sme povedali tak, že obec bude tým žiadateľom. To znamená, občan si bude pýtať, keď už bude vedieť, akú, aký nárok má na jednotlivé dotácie, tak obec dá..., občan dá žiadosť na obec a obec bude tá, ktorá bude dávať na ministerstvo. Hovoríme, že obec by mala mať v prvom rade jasno, čo tam potrebuje, či to, čo ten občan žiada, nie je nejakým spôsobom mimo misu, tak preto nebude to odtrhnuté od reality, oni to budú o tom rozhodovať, že ktoré tam budú žiadosti u nej dané, nedané, a táto žiadosť tohto občana bude postúpená cez laznícku obec priamo ministerstvu.
Na ministerstve bude, samozrejme, tiež určitá komisia, ktorá bude hľadieť na tú, by som povedal, technokratickú časť, aby tam boli všecky, by som povedal, doklady, ktoré sú potrebné k tomu. To znamená, listy vlastníctva, či spĺňa podmienky, na ktorú realizáciu ide, a ďalšie veci. Takže myslím, že toto je dosť vyšpecifikované v paragrafoch, ktoré tento zákon predkladá.
Samozrejme, okrem obyvateľa toho, ktorý dovŕšil osemnásty rok, má nárok na tú dodaciu na obyvateľa aj maloletá osoba a výška týchto dotácií je, keď už ministerstvo nejakú určí, a dúfam, že ministerstvo to prijme za svoje, tak je polovičná oproti tej plnoletej osobe. To myslím, že má svoju logiku, a nebudem to ďalej nejako rozoberať.
Dotácia, ktorá ide na rekonštrukciu bývania, tá hovorí o, samozrejme, určitých prísnejších kritériách, ktoré hovorí o tom, že tam už ten občan, ktorý o to bude žiadať, ten lazník, samozrejme, že bude musieť sa zaviazať, že 15 rokov bude tú stavbu potom užívať a bude jasne v prevádzkyschopnom stave na to, na čo požadoval, či už na to bývanie, alebo na to obrábanie. To znamená, že bude slúžiť tomu hospodárskemu účelu tá budova a tá stavba, ktorá z týchto dotácií sa akože..., bola financovaná.
Je tam tiež spolufinancovanie tohto lazníka a v tom naj-, by som povedal, že -lepšom prípade môže dostať až 90 % z danej dotácie na tú rekonštrukciu tohto obydlia a bývania na lazoch a, samozrejme, adekvátne to spolufinancovanie potom, zvyšok, tých 100 % hradí zo svojho rozpočtu ten príslušný lazník.
Podpora hospodárenia, to je ďalší ten typ z týchto typov podpôr, ktoré sme v tomto návrhu akože navrhli zákona, a tu prakticky, by som povedal, že sa očakáva bežné obhospodarovanie lazníckej osady, teda lazníckej pôdy na zachovanie a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriediel a prameňov a výrobu tradičných potravín. A takisto sa to môže až do tých 90 % týchto nákladov oprávnených, ktoré sú tam. To je tá krajinotvorba, ktorú ten človek momentálne robí alebo sa snaží robiť aj bez tej podpory, a nechcite mi povedať, že na tých lazoch máme vekový priemer 30 rokov. To je, dúfam, že nám jasné, že tam väčšinou nám ostávajú už iba tí prestarlí, čo sú na dôchodku, a títo prakticky už fyzicky nie sú v stave, tak preto je to jeden stimul, aby sme zachovali ten unikát, aby možnože tie stimuly primäli aj tú mladšiu generáciu si povedať, že dobre, tak ostanem tuná pri svojom otcovi a budem fungovať, alebo nejaký synovec, nejaký iný z príbuzenského vzťahu člen príde a povie, že áno, chcem, aby tá tradícia na tých lazoch pokračovala našej rodiny, lebo tú už máme 300 rokov, 200 rokov tu sme, tak je hanba, že my ju tu nevieme udržať.
Takže štát, myslím si, že tu by si mal podať pomocnú ruku, či sa ti to páči alebo nepáči, a nebudeme debatovať, či je to samospráva malá, veľká, obec má 50 obyvateľov, 5-tisíc obyvateľov, to je jedno, lebo tie financie prídu z ministerstva a obec iba bude sústreďovať tie žiadosti, ktoré pôjdu, a bude ich postupovať ďalej a povie, že áno, to sú naše žiadosti, a, samozrejme, bude viesť nejakú tú evidenciu o nich a bude, samozrejme, hlásiť na ministerstvo, že čo sa vyčerpalo, čo nie, a zvyšok bude musieť vrátiť, čo sa nevyčerpá.
To znamená, sú to účelovo viazané dotácie. Nemôžme ich tam dávať hala-bala, lebo tých rozkrádačiek, ktoré, či vezmeme hocijaké dotácie, eurofondy, už bolo dosť. Tak my sme proti účelovosti a presne viazanom a kontrolovanom, lebo u nás na Slovensku hlavne tá kontrola viazne, a myslím si, že tu, keby teda to prešlo do druhého čítania, myslím, že aj s vašou podporou, myslím, že by sme to vedeli ešte aj sprísniť, jak sa vám to zdá, že v zákone je toho málo na tú kontrolu týchto poskytovaných dotácií.
Dávali sme tam ešte ďalšiu vec, a síce že dokedy sa žiadosť predkladá ministerstvu. Priamo sme to viazali na určitý dátum a to je marec príslušného roku, kedy by to malo ísť, a následne tá komisia, ktorá je na ministerstve, ktorá je zriadená, zriaďuje ju minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, lebo gro tých dotácií ide z toho nášho ministerstva pôdohospodárstva, tak, samozrejme, že ona potom musí to vyhodnotiť v lehote do 30 dní, a pokiaľ sú tam nejaké chyby, samozrejme, musí to ten, teda tá obec cez toho žiadateľa opraviť.
Samozrejme, v tejto komisii na ministerstve nemôže byť človek, ktorý je v konflikte záujmov, to znamená, nemôže byť obyvateľov lazov alebo ináč prepojený s týmto žiadateľom, takže myslím, že aj túto nejakú príslušnú nekalú činnosť, ktorá by mohla pri tejto transakcii vzniknúť, sme vylúčili už priamo v znení zákona v § 11.
Ako som spomínal, na túto dotáciu neni právny nárok. To znamená, je to na vôli ministerstva, či vezme do svojho portfólia, že takýmto spôsobom chceme posilniť naše tradičné hospodárenie a udržať tam tie laznícke aj osoby, aj obydlia v prevádzkyschopnom stave. Zničiť neni problém, udržať je problém a postaviť ešte väčší problém. Takže mne sa zdá, že tá minimálna údržba, na ktorú by sme mali zo strany štátu dávať týmto ľuďom, ktorí tam sú, myslím, že je na mieste, a nemali by sme ju nejakým spôsobom podceňovať a degradovať, či tu bude nejaká reforma, alebo nebude reforma, o päť rokov, o desať, o pätnásť, nejaká systémová. Teraz lazy plačú, teraz sa len vyľudňujú, teraz tam ostane krajina, ktorá nebude mať správcu, pokiaľ štát nezareaguje.
Myslím si, že ďalšie ministerstvo, ktoré v našom zákone citujem, je ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, a rátame s tým, že malo by zabezpečiť, ako som povedal, jednak prispieť a zohľadňovať pri pláne rozpočtu na údržbu a rekonštrukciu ciest aj túto charakteristiku tejto obce a týchto lazníckych osídlení, to znamená, aby tam predsa len nejaká čiastka možnože bola povedaná, áno, oni potrebujú toho viacej, pretože je to takéto rozptýlené osídlenie, a druhú vec, ktorú chceme, aby minister dopravy si nejakým spôsobom do tých svojich dotačných schém možnože osvojil, aby úseky trás autobusových liniek, ktoré potrebujú zvážať deti do školy z týchto lazov, aby tiež bola tam určitá podpora a aby sme prakticky zabezpečili aj vzdelanosť týchto detí, ktoré na týchto lazoch žijú, a nevyháňali ich preč. Je to do veku 26. roku, to znamená, aj študenti vysokých škôl aby mali tam tiež určitú dotáciu, že možná formu denného štúdia, samozrejme, nie na nejaké externé a iné.
Takže asi tak. A myslím si, že tu nejdeme vytĺkať nejaký politický kapitál, možnože to uznáte všetci, chceme iba pomôcť tejto časti nášho obyvateľstva, ktoré na týchto lazoch ešte, chvalabohu, žije, a ja ako ornitológ musím povedať, že niekedy tam nachádzame priamo u nich aj druhy, ktoré by som nečakal, že v takejto nadmorskej výške sa vyskytnú, a sú tam. To znamená, tým, že on to tam obrába, že tam nejakým spôsobom funguje, či je tam už tá nejaká stajňa, možnože nejaký senník, aj viaže určité, by som povedal, tú pestrosť avifauny, a ja som rád, že takéto laznícke osídlenia ešte máme.
Vážení, myslím, že to je zhruba v kocke o tých technikáliách tohto zákona. Pokiaľ som niečo, samozrejme, že vynechal, tak myslím, že každý návrh zákona má pred sebou, je to nový návrh zákona, takýto zákon tu ešte nemáme, takže ideme do niečoho nového, a bol by som veľmi rád, keby sme spoločnými silami dali šancu týmto ľuďom, aby mohli sme aj do budúcna hovoriť našim potomkom, že dedičstvo našich otcov zachovaj nám, Pane, tak sme ho zachovali, lebo to, čo sme už tu zruinovali, koľko dedičstva sme pri privatizácii a likvidácii podnikov, a nechcem hovoriť o družstvách poľnohospodárskych, čo sme tu urobili za tých 25 rokov, stačilo, tak aspoň nejakú časť, povedzme, že nie sme barbari, sme kultúrni občania našej republiky a vážime si dedičstvo našich predkov.
Takže ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a milerád odpoviem aj na faktické pripomienky, ktoré sú na mňa prihlásené.
Ďakujem pekne.