9. schôdza

Dobre. Dovolím si radšej použiť inštitút záverečného slova, aby som nemal len dve minúty. K jednotlivým faktickým by som sa vyjadril.
Teda ku kolegyni Anke Zemanovej. No, ja som napríklad už urobil si aj také stretnutie s primátorom Banskej Bystrice, keďže som odtiaľ, a pýtal som sa ho, aké má on predstavy. A má k tomu rôzne výhrady, ale sám mi povedal, navrhneme. Určite to chceme využiť, tento inštitút. Už sa teraz toho bojím, ako to dopadne v našom meste.
K tomu, ako je to v mestách, v ktorých primátori sú poslanci strany SMER, ktorí toto iniciovali, tak to by som naozaj si rád vypočul. Bohužiaľ sa tu nenachádzajú. A bolo by veľmi, veľmi prínosné, keby na to zareagovali a keď nie tu, kľudne cez médiá, ako budú a sú pripravení na uplatňovanie tohto zákona po 1. novembri.
Pán poslanec Gál, ja sa vrátim k tomu, a asi teraz asi o tom aj debatujete, ja som presvedčený, že ak je napísané v zákone "je možné použiť" a potom je, že na čo, tak ja som teda presvedčený, že ak tam nie je slovo "len na", tak potom určite, určite; počul som rôzne výklady, vy ste presvedčený o tejto variante, bolo by to veľmi zaujímavé, keby sa to riešilo.
Súhlasím s pánom Viskupičom, čo povedal k tej výnimke a tej som sa vo svojom príhovore nedotkol, že áno, že majitelia nových domov do 150 metrov sú vyňatí, ale majitelia bytov sú vlastne nepriamo zaťažení, keď si kupujú napríklad byt v novostavbe a má 30 metrov, 40 metrov. Kupujú si malometrážne byty, pretože sú neni z tých bohatších, no ale tak im dajme ten poplatok. Pretože u koho skončí ten poplatok? No, chceme povedať, že ten developer je ten zlý, lebo je úplne jasné zo zákona, že nie, zvýši mne daň z nehnuteľnosti, pretože to neurobí žiaden starosta, žiaden primátor, pretože to sú stratené voličské hlasy. Ale ukázať prstom na developera, ktorý ide stavať, to je ten zlý, toho zaťažíme. Ako to je ale so všetkými poplatkami, či už sú to bankové poplatky alebo akékoľvek, aj tento poplatok skončí nakoniec na faktúre pre toho kupujúceho, kto si kupuje ten byt a aj ten malometrážny.
K pánovi Budajovi. Áno, súhlasím, že toto je závažná vec, a aj preto si myslím, že v čase, kedy sme dva mesiace pred začiatkom účinnosti tohto zákona, už nie je veľmi čas na to, aby sme teraz začali novelizovať a plátať ten zákon, ktorý tu máme. A preto my navrhujeme zrušiť ho a poďme pracovať na niečom systematickom, novom, ktoré; riešení, ktoré pomôže obciam financovať infraštruktúru, avšak nie tak, ako je to upravené v tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 220. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 224.
Dávam slovo poslancovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Juraj Droba, a v ich poverení uvádzam ako navrhovateľ tento zákon.
Cieľom tohto jednoduchého zákona, jednoduchého návrhu je zásadná vec, zrušenie daňových licencií, zrušenie § 46a v zákone. Dovolím si ešte v úvodnom slove povedať, že predpokladáme negatívny dopad tejto zmeny na štátny rozpočet, výpadok približne 70 miliónov eur ročne.
Chceme povedať, že návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy a návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazanáh, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Rajtárovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z toho zákona 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Okrem navrhovateľa a spravodajcu nikto, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte sa mi trošku obšírnejšie vyjadriť k návrhu tohto zákona. Opakujem, ide o veľmi jednoduchú a ľahko pochopiteľnú vec, zrušenie § 46b v zákone o dani z príjmov, to znamená vypustenie daňových licencií zo zákona o dani z príjmov. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide, daňové licencie boli zavedené dva či tri roky dozadu za druhej vlády Roberta Fica a niektorí tieto daňové licencie nazývajú – a celkom oprávnene – ako daň zo straty.
Ide jednoducho o to, že zákon o dani z príjmov stanovuje pre právnické osoby, pochopiteľne, povinnosť platiť daň zo zisku, aktuálne vo výške 22 % z daňového základu. To znamená, že pokiaľ právnická osoba dosiahne kladný daňový výsledok, má, ako sa ľudovo hovorí, zisk, tak z tohto zisku platí, pochopiteľne, daň z príjmu vo výške 22 percent. Ak je ten zisk napríklad 100-tisíc eur v nejakom roku, tak daň z príjmu činí 22-tisíc eur. To je v poriadku, tomu rozumieme.
No pri daňovej licencii vlastne ide o to, že pokiaľ by aj právnická osoba nemala zisk, bola by v strate, daňovej strate, respektíve ten zisk keby bol symbolický, veľmi nízky, tak právnická osoba podľa § 46b má v každom prípade povinnosť platiť tzv. daňovú licenciu, ktorá je v troch úrovniach: 480 eur, to je vlastne tá najnižšia suma. Pokiaľ je právnická osoba platiteľom DPH, tak ide o 960 eur. A pokiaľ dosahuje obrat, ak sa nemýlim, nad 500-tisíc, možno sa mýlim teraz, ročne, tak je tam tá suma daňovej licencie až 2 880 eur.
Najmä pre menšie, malé, respektíve, použijem výraz, tzv. jednochlapové eseročky, v prípade, že jej táto spoločnosť, právnická osoba, eseročka nedosiahne zisk, je platba vo výške obvyklých tých 960 eur ročne dosť vysoká. Keď si to premietneme na mesiac, tak vlastne zodpovedá to sume 80 eur na mesiac. A keď si predstavíte niekoho, kto sa teda doslova v pote tváre snaží zarobiť, uživiť svoju rodinu tým, že si založil malú spoločnosť a týmto spôsobom sa samoživí, pracuje, podniká, tak ak sa mu z nejakých dôvodov možno nedarí, možno sú tam nejaké vyššie investície, odpisy, jednoducho musí platiť vlastne mesačne najmenej 80 eur v podobe dane, daňovej licencie. Nie je to práve najmenšia suma.
Sú, samozrejme, mnohí, ktorí z určitých strategických dôvodov majú založených viacero spoločností, jedna spoločnosť im reálne žije, podnikajú, dosahujú zisk, ďalšie spoločnosti z istých dôvodov sú tzv. spiace, čiže sú zapísané, sú platné, zaregistrované v obchodnom registri, ale tá spoločnosť vlastne nepodniká, no musí tak isto platiť daňovú licenciu. Tých subjektov, ktoré sú týmto spôsobom, dá sa povedať, poškodené a sú zaťažené touto daňovou licenciou, touto daňou zo straty alebo z nečinnosti, tých je pomerne veľa.
A musím uznať, že pokiaľ ministerstvo financií pred tými troma rokmi argumentovalo, keď sa to zavádzalo, že ten akýsi trh sa prečistí a tieto spiace spoločnosti z toho trhu zmiznú, tak určite to nejaký takýto efekt má, pretože mnohí podnikatelia tie spoločnosti začali, pochopiteľne, likvidovať. V každom prípade to môže byť škoda, pretože aj keď sa niekomu momentálne nedarí, respektíve tá jeho spoločnosť, ako sa hovorí, spí, možno by začala žiť o rok, o dva, začala by prinášať zisky, to znamená, možno by prinášala viac aj daní do štátneho rozpočtu, možno by začala zamestnávať zamestnancov, čo by prispelo k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. A v každom prípade mať alebo nemať daňové licencie je jasný argument, toto je jasný zásah do podnikateľského prostredia a do jeho zhoršovania.
Ak ministerstvo financií tvrdí, že týmto sa obmedzujú daňové úniky, no tak ak raz nejaká spoločnosť nejakým spôsobom nepodniká, je len zapísaná v obchodnom registri, tak kde tam je aký daňový únik, skrátka niekto si založil namiesto jednej dve spoločnosti, jedna nerobí nič, druhá podniká, tam možno sú daňové úniky, ale tou daňovou licenciou je zaťažená práve tá firma, ktorá skrátka spí. Je len zapísaná v daňovom, v obchodnom registri, čiže aký tam už je len daňový únik. Alebo zoberte si investora, ktorý založí spoločnosť, investuje, nakúpi budovy, nakúpi technológie, strojné zariadenia, zoberte si len to, že odpisy pri budovách sú dnes pri nevýrobných budovách 40 rokov, pri výrobných 20 rokov. Čiže je vám asi jasné, že pokiaľ povedzme kúpite za 100-tisíc eur, za 500-tisíc eur nejakú nehnuteľnosť, ktorú potrebujete na podnikanie, tak ten ročný odpis je veľmi, veľmi nízka suma. A ten zisk, ktorý vám tá firma, ten príjem, ktorý vám tá firma, novootvorená firma začína prinášať, zrejme nevykompenzuje tie úvodné investície. Ide tu o nejakého špekulanta, ide tu o nejakého daňového podvodníka? Podľa mňa nejde, ale je zaťažený daňovou licenciou.
Toto opatrenie, daňové licencie určite neprispeli k dobrému menu Slovenska v očiach potenciálnych investorov a myslím si, že je zbytočné o tom hovoriť, veď v podstate zbytočné je to aj preto, lebo samotná vládna koalícia uznala, že daňové licencie zrušiť treba, veď sa stačí pozrieť do programového vyhlásenia vlády a tam to nájdeme. Daňové licencie chce táto vláda zrušiť. Otázne je, prečo až niekedy ku koncu vládnutia. Znamená to, že táto vláda veľmi dobre rozumie tomu, že daňové licencie sú zbytočné, likvidujú nám podnikateľské prostredie a že ich zrušiť treba, ale, a to je veľmi smutné, chce tento spôsob použiť ako spôsob politického boja tesne pred voľbami, aby tesne pred voľbami vyšla na námestia a pred svojich potenciálnych voličov, podnikateľov, živnostníkov, malých majiteľov eseročiek, pozrite sa, čo sme my pre vás urobili.
Áno, urobíte to, ale urobíte to až o dva roky, takže to je z tohto môjho pohľadu nie celkom šťastné a spadá to podľa mňa pod ten typický výraz politikárčenia, zneužívanie niečoho na politický súboj. Ak sa raz všetci v podstate v tejto snemovni vieme dohodnúť, že daňové licencie treba zrušiť, tak to, prosím vás, neodkladajme o dva roky. Ak tu vidím, že tu je nejaký, s prepáčením, bordel na zemi, tak ho nepôjdem upratať o dva roky, ale urobím to predsa okamžite.
Pri tejto príležitosti ale chcem vládu pochváliť. Treba, zaslúžite si to za to, čo ste urobili dnes na rokovaní vlády. Je veľmi príjemným prekvapením, až nečakaným, že ste – na úrovni vlády zatiaľ – zvýšili paušálne výdavky živnostníkom zo súčasných 40 na 60 % a že idete aj zvýšiť limit pre paušálne výdavky z 5 040 na 20-tisíc eur za rok. To je super, pozitívny krok, čo teda chválim. Ale pokiaľ si môžem dovoliť ešte teda využiť príležitosť, že tu stojím, chcem zároveň povedať, že tento výborný krok ocenia tí živnostníci, ktorí majú mesačný hrubý príjem cez tých zhruba 1 000 eur mesačne. Tí, ktorí zarobia, tí drobní živnostníci, ktorí zarobia do 1 000 eur, tak pre nich je toto zvýšenie paušálnych výdavkov prakticky bezvýznamné, lebo možno im o pár eur klesne daň, nevylučujem, ale tých trápia najmä tzv. povinné minimálne odvody, ktoré sú vyše 200 eur mesačne. To je pre tých drobných živnostníkov najvyššia záťaž.
Čiže poprosím, vážení koaliční kolegovia, kolegynky, ak to môžete ovplyvniť, tak skúste sa rozprávať s vašimi ministrami vo vláde, aby sa zamysleli aj nad určitými úľavami v oblasti tzv. povinných minimálnych odvodov, lebo tento krok, ktorý vláda urobila dnes, je fajn, ale tlieskať mu bude možno horných tzv. 10-tisíc živnostníkov s najvyššími príjmami, ale tá veľká masa, tí, ktorí zarábajú 500, 600 eur mesačne, tým to jednoducho nepomôže. Snažil som sa vysvetliť prečo.
Takže zakončím svoje vystúpenie tým, že vraciame sa, ešte raz, je tu návrh na vypustenie § 46b zo zákona o dani z príjmov, čiže jednoducho návrh na zrušenie daňových licencií. Poprosím, nečakajme, pokým s týmto návrhom príde vláda, poprosím o podporu tohto nášho poslaneckého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vskutku daňovými licenciami sa ešte nijaký daňový únik nejakým spôsobom zabrániť nepodarilo ani podariť nemôže. SMER jednoducho našiel spôsob, ako vyberať z vrecák ľudí peniaze. A nechce sa mu ten spôsob skončiť. Ministrovi sa proste páči, že mu do štátneho rozpočtu prúdia peniaze, ktoré platia ľudia, ktorí nič nikomu zlé neurobili. Sú potrestaní, lebo majú obchodnú spoločnosť? Kedy teda by ste prišli na to, že dane za zubnú protézu? Mal by som aj nápad za lyžiarske vybavenie alebo dajte ľuďom dane za to, že chodia po parkoch. A po čase im to zrušíte. Všetci budú radi.
Je na to jeden známy vtip, ale tento krátky čas neumožňuje rozšíriť argumentáciu, v každom prípade nič iné k tomu nie je možné povedať, len zrušiť to včera bolo už neskoro. Rozprávať o dvoch rokoch je vrchol pokrytectva!

Ďakujem veľmi pekne.
Nech sa páči, pán spravodajca. A, pardon, navrhovateľ.