9. schôdza

6.9.2016 - 23.9.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

21.9.2016 o 15:39 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:12

Vladimír Sloboda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 30 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 219). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.9.2016 o 15:12 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:14

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Takže začnem najskôr trošku históriou, ako vlastne sa ten zákon na svet dostal. Vieme o tom, že práve v Bratislave ako hlavnom meste je veľký problém s tým, ako majú mestá financovať infraštruktúru, ktorá súvisí s novými projektami, novými polyfunkčnými objektami a obytnými objektami. Tento zákon alebo prijatie tohto zákona iniciovali práve zástupcovia developerov, ktorí v procese stavebného konania boli; alebo bolo od nich požadované, aby prispeli na vyvolané investície, ktoré súvisia so stavbou, ktorú oni tam chcú vložiť. Z tohto dôvodu aj ujali sa toho vtedy vládni poslanci, pán Raši, pán Choma, a prišli so zákonom, ktorý, ako som už povedal, sa volá zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
Ibaže počas rokovania o tomto zákone sa ten úmysel minul účinku. Ten zákon bol nakoniec zásadne zmenený a ciele, ktoré sa od neho očakávali, nebudú vôbec splnené. Naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie, ale o tom neskôr v rámci všetkých dôvodov, pre ktoré dávam tento návrh.
Dôvody sú natoľko závažné, že za lepšie riešenie, ako upravovať, považujeme jeho úplné zrušenie. Mestá majú už v súčasnosti nástroje, ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch a nie je potrebné prijímať ďalšiu legislatívnu normu, ktorá prinesie len administratívnu záťaž.
A teraz k jednotlivým dôvodom, prečo túto novelu navrhujeme. Poplatok sa platí už v čase vydania stavebného povolenia. To znamená v čase, kedy ešte nebolo ani len zakopnuté do zeme, prvé zemné práce neboli vykonané, a teda žiadna záťaž územia nenastala. Poplatok sa vyberá v čase, kedy sa správoplatňuje stavebné povolenie, a je podmienkou na vydanie právoplatného stavebného povolenia. Som presvedčený, že toto nie je určite správny čas, kedy máme vyberať poplatok za rozvoj.
Ďalším dôvodom je, že poplatok sa platí za meter štvorcový úžitkovej plochy, a dokonca aj za rekonštrukcie. Rekonštrukcia objektu nijako nezaťažuje okolie objektu, v ktorom sa objekt nachádza. A veľkou a zásadnou chybou tohto zákona je to, že zaťažuje aj obyvateľov, ktorí si zatepľujú svoje bytové domy, pretože tieto nie sú z toho vyňaté. To znamená, že ak dnes je poplatok stanovený v zákone od 10 do 35 eur za meter štvorcový, tak sa môže stať, že ak sa rozhodne, rozhodnú obyvatelia bytového domu, ktorý má povedzme 50 bytov a každý byt má priemerne 50 metrov štvorcových, to hovoríme o malých bytoch, to máme 2 500 metrov štvorcových. Ak mesto nastaví VZN tak, že nastaví len 10 eur za meter štvorcový, títo ľudia, ktorí si chcú zatepliť svoj bytový dom, zaplatia 25-tisíc eur poplatok. Ak tento zákon nadobudne účinnosť a mestá prijmú VZN, ten zákon im prikazuje, že poplatok je minimálne 10 eur. Ten zákon im nehovorí, že môže byť od nula. Teda, ak prijmú VZN, musí byť poplatok minimálne 10 eur. Tak ak toto nastane, tak sme skončili so zatepľovaním bytových domov!
Ďalší veľký dôvod: Poplatok sa neplatí za rodinné domy s podlahovou plochou do 150 metrov štvorcových. Úmysel asi dobrý, nezaťažujme tých, ktorí povedzme sú nie najbohatší, sociálne alebo stredná trieda, možno nižšia sociálna trieda, tak vyjmeme z toho domy do 150 metrov štvorcových. Ibaže skúsenosť hovorí, že práve nové developerské projekty, v ktorých sa spúšťa výstavba rodinných domov a je ich tam povedzme sto, si práve naopak vyžadujú najväčšie investície do infraštruktúry, ktorá s výstavbou týchto domov súvisí, no ale títo nám neprispejú na ňu nič.
Ďalší z dôvodov. Výška poplatku je v zákone ustanovená, ako som spomínal, od 10 do 35 eur za meter štvorcový. To znamená, že ak mesto prijme všeobecné záväzné nariadenie a začne aplikovať tento zákon do praxe, tak musí vyberať tých 10 eur za meter štvorcový a nemôže nijako nastaviť sadzbu nižšiu, ako je 10 eur. Čiže aj keby chcelo mesto podporiť nejakým spôsobom výstavbu, napríklad v priemyselnom parku chce privítať nového investora, no tak ho musí privítať desiatimi eurami za meter štvorcový. A keď budeme hovoriť o hale, výrobnej hale v rozpätí povedzme 3 000, 5 000 metrov štvorcových, tak sa dostávame na desiatky tisíc eur poplatkov. To nehovorím o veľkých investoroch typu Jaguar a podobne. To znamená, že na jednej strane, keď som pri tej výške poplatku, vláda zo štátneho rozpočtu posiela stimuly firmám, aby prišli do obce a obec ich privíta, ľudovo povedané, fackou, ktorá je vo forme poplatku za rozvoj. A ešte raz opakujem: poplatok za rozvoj, už zle sa to počúva.
Ďalší nedostatok tohto zákona je ten, že neustanovuje povinnosť využitia poplatku na účel, pre ktorý bol vôbec zamýšľaný. V zákone sa hovorí, že môže použiť na účely a náklady na infraštruktúru, ktorá súvisí s daným, s danou novou výstavbou. Môže, ale chýba tam slovo "len", "môže len na". Je to tak, môžme si, poslanec kýve hlavou, ale môžme si pozrieť znenie zákona. (Reakcia z pléna.) Je možné. (Reakcie z pléna.)
Zároveň, čo mi na tom vadí, je to, že ak už sme prijali zákon o poplatku za rozvoj, tak potom sme mali zobrať právomoc mestám, ktoré majú upravené v cestnom zákone, podľa ktorého môžu žiadať vyvolané, žiadať financovať vyvolané investície v prípade novej výstavby. Takto sme tým, ktorí chcú stavať, investovať, pridali len ďalší poplatok a vlastne to, čo sami developeri iniciovali, sa celé míňa účinku. Zaťažili sme ich ešte viac. Pochopil by som, keby sme toto zo zákona cestného vyňali a toto by čiastočne nahradzovalo vlastne výpadky v rozpočtoch miest.
Na záver jeden ešte dôvod, ktorý si myslím, že patrí k tým závažným, a to je ten, že zavádzame poplatok na nové stavby. Inak povedané, ovplyvňujeme trh nehnuteľností a tých, ktorí prichádzajú noví, tých zaťažíme. Tých, ktorí tam už sú, tých nezaťažujeme. Považujem to za nespravodlivé, aby sme zaťažovali a vstupovali tak na trh s nehnuteľnosťami. Ale to nie je jediný trh, ktorý je takto ovplyvňovaný. Takýmto spôsobom je ovplyvňovaný trh vo všeobecnosti. Pretože ak takto zaťažíme investora, ktorý príde do regiónu, tak tento investor je v nevýhode vo vzťahu k podobným firmám alebo rovnakým firmám podnikajúcich v rovnakej sfére podnikania.
Máme teda za to, že problematika rozvoja územia novou výstavbou nemusí automaticky byť záťažou daného územia, naopak, v mnohých prípadoch môže nová výstavba priniesť rozvoj obce. Sme presvedčení, že obce majú už dnes dostatok nástrojov, ktoré môžu využiť na to, ako financovať svoje potreby vo výstavbe infraštruktúry.
A dôvodom, prečo navrhujeme tento zákon zrušiť a nie nejako novelizovať, je časová tieseň. Tento zákon je účinný od 1. novembra tohto roka a ak nechceme, aby sa začal uplatňovať od 1. novembra, je nutné začať to riešiť čo najskôr.
Takže toľko za mňa, rád zodpoviem potom na faktické otázky. To je z mojej strany všetko. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.9.2016 o 15:14 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:14

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Myslím si, že naozaj tento zákon o miestnom poplatku možno mal dobrý úmysel, ale je vlastne zle napísaný, zavádza nespravodlivosť a nerovnováhu do financovania samospráv, ale aj do financovania rozvojových štruktúr.
Ja by som sa chcela opýtať, či náhodou nevieš ako navrhovateľ, že nakoľko sú pripravené obce a mestá, ako prebieha debata o všeobecne záväznom nariadení. Vieme, že v Bratislave je v tomto smere dosť ostrá debata medzi mestom a mestskými časťami, ale mňa by zaujímalo, či napríklad mesto Košice a mesto Žilina majú už zavedené tieto poplatky, lebo na stránke zatiaľ nevidím návrh všeobecne záväzného nariadenia. A zaujímalo by ma, či predkladatelia, primátori týchto miest pripravili už všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by mohlo byť také modelové, a ako vlastne doriešili tieto strety záujmov, lebo, resp. strety nerovnováhy, ktoré boli popísané v návrhu zákona, ktorý teraz predkladáme ako strana SaS alebo ako, ty ako predkladateľ, a ako ich riešili. Takže táto informácia by ma zaujímala.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.9.2016 o 15:14 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:27

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, toto považujem za takú nováčikovskú chybu. Nechcem vás nejak osobne sa dotknúť, ale keď používam nejaké argumenty, tak používam tie argumenty pravdivo a fakticky. Paragraf 11 zákona hovorí, že; ods. 2, výnosy z poplatku na rozvoj je možné použiť a je vymenované. Čiže nie môže a rozhodne sa, je expressis verbis napísané, že na čo môže použiť tá obec. Čiže absolútne nie je pravdivé to, že na hocičo. Je tam vymenované, na čo môže.
A druhá vec, § 7 ods. 2 hovorí, že obec môže ustanoviť sadzby poplatku na rozvoj pre rôzne stavby, ale tam je zas vymenované, niektoré stavby môže vynechať, niektoré nie.
Jediný problém je pre mňa s týmto zákonom, že môže sa pod to schovať aj zateplenie. My teraz akurát do piatku predložíme novelu tohto zákona, kde osobitne vyjmeme, aby z toho neboli nejaké nedorozumenia, že za zatepľovanie sa poplatok nebude musieť týmto platiť.
Ale je nepredstaviteľné, že keď niekto stavia obrovské, súbor nehnuteľností, nebytové priestory, že nič neinvestuje do infraštruktúry, do zázemia tej danej obce. Toto sa vymyslelo kvôli tomuto, lebo u nás sa to voľajako nevžilo, že ten investor sám od seba nejaké parkovisko, nejakú škôlku alebo hocičo vybuduje. Čiže je to dobré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.9.2016 o 15:27 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tento návrh zákona je príkladom toho, že nemali by takto veľké veci prechádzať poslaneckými novelami. Novela pána Chomu a Rašiho totižto bola verejnosti predstavená ako lex proti developerom, ale má to minimálne tri; okrem toho, čo spomínal pán poslanec Gál; tri problémy z môjho pohľadu.
Po prvé, sú vyňaté rodinné domy, čiže zástavba do 150 metrov štvorcových má výnimku, ale ľudia, ktorí žijú v 100-, v 50-metrových, 60-metrových a budú žiť v bytoch, túto výnimku nemajú. Čiže tie slabšie sociálne skupiny, ktoré si takéto byty budú kupovať, sa budú skladať na infraštruktúru ľuďom, ktorí si budú na svojich pozemkoch budovať rodinné domy do 150 metrov štvorcových. To je aj na pozornosť ďalšej zmeny.
Spomínaná rekonštrukcia, áno, návrh bol, aby bola rekonštrukcia vyňatá, ale v súčasnom platnom právnom stave je, že nie je vyňatá. To znamená, niekto si dá polystyrén a zateplí činžiak a má bytovka 2 000 metrov štvorcových a pri súčasnom platnom znení môže dostať poplatok 35 euro na meter štvorcový, ak tak samospráva rozhodne. Zlé, ale dobrá správa, idú to meniť.
Tretie, čo ja si myslím, je, že tá viazanosť na lokalitu, nie na čokoľvek, ale na kdekoľvek. Čiže vznikne nejaká zástavba, vyberú poplatok a nemusí tam vzniknúť žiadna cesta, použijú to niekde úplne inde v rámci samosprávy. To je tretí problém.
A myslím si, že predostriem, že chystáme ústavné podanie z hľadiska testu proporcionality, pretože toto sa dá riešiť aj inak, ak; teda napríklad zvýšením dane z nehnuteľnosti, pretože tento typ poplatku vôbec nemusí byť riešený... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.9.2016 o 15:29 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:31

Vladimír Sloboda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Už kolega Viskupič povedal presne k tejto téme to, čo som aj ja chcel povedať, že jedna vec je, že vyberanie poplatku je závislé od, resp. môže sa stanoviť ku katastrálnemu územiu, prípadne časti obce. A naopak, umiestnenie investície z tohto poplatku už nie je definované územím, katastrálnym územím alebo časťou obce. Takže toto naozaj bude obzvlášť veľkou debatou, ak naďalej bude platiť tento zákon, veľkou debatou hlavne v Bratislave, v Bratislave verzus v mestskej časti. Takže naozaj, kým prebehne táto diskusia, tak asi bude dlho trvať, kým takéto VZN-ko vôbec v Bratislave sa prijme.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.9.2016 o 15:31 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:32

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, tiež som poslancom v meste Bratislava a môžem len potvrdiť, že toto je, samozrejme, jeden z kľúčových zákonov, ale predkladať ho ako novelu... Priatelia, samospráva, mestá a obce majú desiatky rokov starú legislatívu, ktorá na všetkých miestach praská vo švíkoch. Dneska sa tu hovorilo o vizuálnom smogu, hovorilo sa o doprave. Teraz hovoríme o rozvoji miest, ktorý by naozaj mal byť prispievaný zo súkromného podnikania. Zdôrazňujem, z podnikania. Nie od občanov za to, že si zrekonštruujú byty. To by sme mali povzbudzovať a naozaj podnecovať, pretože taký rozvoj nesmeruje k ich zárobku, ale smeruje iba k oprave existujúceho bytového alebo domového fondu. To tam nie je celkom spravodlivo odlíšené.
Potom ďalší nedostatok je tá lokálna dispozícia výťažku tých peňazí. To, samozrejme, v tých mestách vyvolá na dlhú dobu polemiky a môže to celkom zmeniť politickú mapu a vzťahy vo vnútri miest.
Ale to, čo je najpodstatnejšie, je, že nekúskujme salámovou metódou takéto závažné zásahy do života aj podnikateľov, ale aj obyvateľov Slovenska. Pripravme v spolupráci koalícia a opozícia balík zákonov, ktoré posunú zaostalú legislatívu týkajúcu sa miest a obcí do 21. storočia.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.9.2016 o 15:32 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:34

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobre. Dovolím si radšej použiť inštitút záverečného slova, aby som nemal len dve minúty. K jednotlivým faktickým by som sa vyjadril.
Teda ku kolegyni Anke Zemanovej. No, ja som napríklad už urobil si aj také stretnutie s primátorom Banskej Bystrice, keďže som odtiaľ, a pýtal som sa ho, aké má on predstavy. A má k tomu rôzne výhrady, ale sám mi povedal, navrhneme. Určite to chceme využiť, tento inštitút. Už sa teraz toho bojím, ako to dopadne v našom meste.
K tomu, ako je to v mestách, v ktorých primátori sú poslanci strany SMER, ktorí toto iniciovali, tak to by som naozaj si rád vypočul. Bohužiaľ sa tu nenachádzajú. A bolo by veľmi, veľmi prínosné, keby na to zareagovali a keď nie tu, kľudne cez médiá, ako budú a sú pripravení na uplatňovanie tohto zákona po 1. novembri.
Pán poslanec Gál, ja sa vrátim k tomu, a asi teraz asi o tom aj debatujete, ja som presvedčený, že ak je napísané v zákone "je možné použiť" a potom je, že na čo, tak ja som teda presvedčený, že ak tam nie je slovo "len na", tak potom určite, určite; počul som rôzne výklady, vy ste presvedčený o tejto variante, bolo by to veľmi zaujímavé, keby sa to riešilo.
Súhlasím s pánom Viskupičom, čo povedal k tej výnimke a tej som sa vo svojom príhovore nedotkol, že áno, že majitelia nových domov do 150 metrov sú vyňatí, ale majitelia bytov sú vlastne nepriamo zaťažení, keď si kupujú napríklad byt v novostavbe a má 30 metrov, 40 metrov. Kupujú si malometrážne byty, pretože sú neni z tých bohatších, no ale tak im dajme ten poplatok. Pretože u koho skončí ten poplatok? No, chceme povedať, že ten developer je ten zlý, lebo je úplne jasné zo zákona, že nie, zvýši mne daň z nehnuteľnosti, pretože to neurobí žiaden starosta, žiaden primátor, pretože to sú stratené voličské hlasy. Ale ukázať prstom na developera, ktorý ide stavať, to je ten zlý, toho zaťažíme. Ako to je ale so všetkými poplatkami, či už sú to bankové poplatky alebo akékoľvek, aj tento poplatok skončí nakoniec na faktúre pre toho kupujúceho, kto si kupuje ten byt a aj ten malometrážny.
K pánovi Budajovi. Áno, súhlasím, že toto je závažná vec, a aj preto si myslím, že v čase, kedy sme dva mesiace pred začiatkom účinnosti tohto zákona, už nie je veľmi čas na to, aby sme teraz začali novelizovať a plátať ten zákon, ktorý tu máme. A preto my navrhujeme zrušiť ho a poďme pracovať na niečom systematickom, novom, ktoré; riešení, ktoré pomôže obciam financovať infraštruktúru, avšak nie tak, ako je to upravené v tomto zákone.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.9.2016 o 15:34 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:39

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Juraj Droba, a v ich poverení uvádzam ako navrhovateľ tento zákon.
Cieľom tohto jednoduchého zákona, jednoduchého návrhu je zásadná vec, zrušenie daňových licencií, zrušenie § 46a v zákone. Dovolím si ešte v úvodnom slove povedať, že predpokladáme negatívny dopad tejto zmeny na štátny rozpočet, výpadok približne 70 miliónov eur ročne.
Chceme povedať, že návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy a návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazanáh, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.9.2016 o 15:39 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:41

Jozef Rajtár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z toho zákona 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

21.9.2016 o 15:41 hod.

Dip Mgmt

Jozef Rajtár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video