9. schôdza

Ďakujem pekne. Takže vlastne mám zjednodušenú prácu. Budem reagovať len na pani kolegyňu Vaľovú. Pani kolegyňa, chodili sme zbierať petíciu. Petičný stánok si môžte rozložiť aj vy sama kdekoľvek bez toho, hovorím o zbieraní podpisov, zbieranie podpisov na odvolanie ministra Kaliňáka, toto ste si zobrali do úst. Okrem toho prebiehala súbežná akcia, na ktorú žiadali, ja neviem už, ktorá kolegyňa, ale áno, zabratie priestoru, lebo si robili, lebo si robila a viacerí poslanci tam zvykli chodiť, takže neviem, že tam nebol nikto, neverím, zabratie priestoru na akciu, s ktorou, ktorú nazvali akoby letná poslanecká kancelária. Úlohou bolo naozaj stretanie s ľuďmi, nebola to žiadna demonštratívna akcia. Bolo to, no ľudia, ktorí prechádzali po námestí, mali možnosť zastaviť sa a porozprávať sa s poslancami, poprípade s ich asistentami. To, že si tam rozložili aj nejaký transparent, to hádam vám nebude vadiť a verím, že to VZN-kom nabudúce nezakážete tak, ako chcete robiť toto v rokovacom poriadku.
Takže nemala som záujem školiť a vôbec som nehovorila o spočítavaní, pani poslankyňa, nabudúce, prosím vás, lepšie počúvajte. Hovorila som o tom, že toto ustanovenie sa mi nezdá vôbec dôležité takým spôsobom, ako ho upravujete. Vymenovala som tri ustanovenia, ktoré beriem ako relevantné v tomto, v tejto novele rokovacieho poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Natália Blahová. Vzhľadom na to, že už jej to druhýkrát prepadlo, je vylúčená z rozpravy. Poprosím vzhľadom na výmenu pána Krajniaka Milana, pána Borisa Kollára, aby sa ujal slova v rozprave.
Procedurálny návrh, pani poslankyňa Renáta Kaščáková.

Ďakujem. Ja si dovoľujem len tlmočiť pani poslankyňu Blahovú, ktorá odkazuje, že stráca svoje, svoje pôsobenie v rozprave, nakoľko teraz sa venuje naozajstným problémom, ktoré trápia ľudí.

Dobre, prosím vás procedurálny návrh, nie PR pani poslankyne. Ďakujem, všetko dobré.
Poprosím, pán Boris Kollár.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy, vážení páni kolegovia, nebudem dlhý. Krátko sa chcem vyjadriť už teraz len k bodom. Prečo som vstupoval do politiky? No preto, lebo som tým ľuďom dole sľúbil, že sa budem snažiť zmeniť tento systém. Tento politický systém, ktorý je založený hlavne u tých štandardných politikov, ktorí tuná ľudí celý čas, už dvadsaťpäť rokov zavádzajú, klamú, vytvárajú štruktúry oligarchické a hlavne podporujú nespravodlivosť.
Budem hovoriť teraz k tomuto zákonu, prečo ho nepodporíme. Preto, lebo tento zákon podľa môjho názoru potiera základ citu pre spravodlivosť. Potiera absolútne elementárnu spravodlivosť. Ľudia tam dole dvadsaťpäť rokov vnímajú, že my máme tu ľudí rovných a rovnejších. Keď dole niekto ukradne pytel cementu, tak ide do basy. Keď nejaký oligarcha ukradne miliardu, nič sa nestane, maximálne sa dostane v Trende na titulku ako podnikateľ roka, prípadne zaňho štát ešte zaplatí aj dlhy, prípad Váhostavu. Ľudia cítia, že tu máme rovných a rovnejších.
A teraz vládna koalícia predkladá návrh rokovacieho poriadku, návrh zákona, ktorý znova robí rovných a rovnejších. V tomto prípade nás ide obmedziť na slove, obyčajných poslancov obmedzí na dvadsať minút a vedenie parlamentu, predseda, podpredsedovia, prípadne členovia vlády nebudú ničím obmedzení. To znamená, že znova vytvárame rovných a rovnejších. Mne vadí táto elementárna spravodlivosť, že je tu narušená.
Viete, mne nevadí dvadsať minút, že máme mať obmedzenie času, ja si myslím, že každý človek by mal vedieť vyjadriť myšlienku do dvadsať minút, kľudne to môže byť aj pätnásť minút. Som za, ale obmedzme to potom pre všetkých na tých pätnásť minút. Môžeme si dať desať. Skutočne mi nevadí, keď sa to obmedzí na dvadsať minút, ako je v návrhu, ale potom všetci. Mne vadí, že je tu znova porušená elementárna spravodlivosť a aj kvôli tomuto sme prišli do parlamentu, aby sme naprávali tieto veci. A keď to chceme zaviesť tuná v parlamente, aký príklad dávame potom dole ľuďom? Preto nepodporíme tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca Borisa Kollára je jedna faktická poznámka, pán poslanec Alojz Baránik. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Poprosím, pán poslanec Alojz Baránik.

Ďakujem. Chcem vyjadriť súhlas s tými východiskami, ktoré kolega Kollár uviedol, pretože nebude jeho politická strana súhlasiť s týmto návrhom zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Poprosím, pán poslanec Kollár, je reakcia na faktickú poznámku? Ďakujem, ak nie, pokračujeme v rozprave. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Zemanová Anna. Ak tu nie je pani poslankyňa Zemanová Anna, vy ste? Nech sa páči, ja ospravedlňujem, už si vás teraz zapamätám.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Keďže už štyri dni rokujeme o rokovacom poriadku, tak mám svoj príhovor napísaný, aby som na niečo dôležité nezabudla, lebo si myslím, že celé rokovanie o rokovacom poriadku je veľmi dôležité.
V dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí, že opatrenia smerujú k predchádzaniu rušenia poriadku počas schôdzí Národnej rady, sledujú legitímny cieľ, ktorým je zabezpečenie plynulého chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochranu nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu. Toľko z dôvodovej správy.
Návrh rokovacieho poriadku je v takom ľudovom slangu prezentovaný tak, že švihák pán predseda parlamentu Danko musí umravniť skupinu nekultúrnych poslancov. Treba skonštatovať, že naozaj, že viac ako polovica poslancov Národnej rady sme tu noví, vrátane mňa, vrátane aj niektorých predkladateľov zákona, teda vrátane aj pána predsedu Danka a museli sme si naštudovať tento zákon. Stále ho študujeme a aj tak ešte sa stane, že urobíme nejakú chybičku, ale to sú celkom ospravedlniteľné veci.
Ja som si ten zákon musela naštudovať o niečo viacej vtedy, keď som písala podnet na začatie disciplinárneho konania voči poslancovi Národnej rady a predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi a ten dôvod bol, že pán predseda parlamentu počas rokovania o vyslovení nedôvery členovi vlády Robertovi Kaliňákovi na schôdzi zvolanej na základe návrhu viac ako jednej pätiny poslancov, musím povedať tak, že uprednostnil svoje pocity a podmieňoval pokračovanie v rokovaní schôdze zmenou zákona o rokovacom poriadku. Išlo o ten transparent, ktorý tu ležal na zemi na koberci, transparent s textom "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne".
Ak si spomínate ešte na tú schôdzu, tak hneď na začiatku procedurálnym návrhom, to bola tá prvá schôdza o odvolaní ministra Kaliňáka, tak bolo odsúhlasené, že sa rokuje bez prestávky až do hlasovania, čiže budeme rokovať aj cez noc. Ale prišlo k tomu rozprestretiu transparentu a pán predseda parlamentu vlastne rozpustil schôdzu.
Môj návrh na to disciplinárne konanie, som bola presvedčená o tom, že to bolo v rozpore so zákonom, preto som v súlade s pravidlami, ktoré sa snažím ctiť, tento, tento podnet dala. Samozrejme, disciplinárne konanie bolo ukončené, ale aspoň bolo prerokované a pán predseda parlamentu si už dal pozor pri druhej schôdzi, keď sme rokovali o, o, začala schôdza o odvolaní, vyslovení nedôvery ministrovi Kaliňákovi a tam už teda procedurálnym návrhom poslancov bola schôdza prerušená a oddialená až teda na tento september, kedy by sme mali po ukončení tejto rokovacej schôdzi rokovať. Čiže tiež si myslím, že to nebolo v súlade, v súlade celkom s pravidlami a s demokratickými princípmi nastavenia zákona, ale teda bolo to schválené aspoň procedurálnym návrhom.
Čiže chcem hovoriť o tom preto, že rokovací poriadok, v podstate aj celá medializácia okolo neho sa venovala smiešnym medializovaným prehreškom poslancov typu zdvihnutia telefonátu v sále, či odhryznutia si z keksíku a návrh rokovacieho poriadku voči, nerieši vlastne takéto situácie, ktoré som popísala pri tak závažnej situácii, kedy poslanci, pätina, viac ako pätina poslancov dá návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Tam ste tie paragrafy prekrútili a podľa mňa protiústavnými obštrukciami ste presunuli, kolegovia z vládnej koalície, teda nie moji kolegovia, ale vy ako vládna koalícia, alebo kolegovia z poslaneckých, z poslaneckých lavíc ste presunuli rokovanie o niekoľko týždňov.
Na to ale, aby sa zlepšil bontón správania sa v Národnej rade, nie je potrebné meniť zákon. Stačí si ho len dobre prečítať a dodržiavať. Ale faktom je, že dodržiavanie pravidiel a zákonov sa, žiaľ, nielen tu, ale v celej spoločnosti nenosí. Ja som to už dnes povedala, že tá aplikačná prax, že uvedieme do zákona také paragrafy, ktoré hneď už pri hlasovaní vieme, že budú neúčinné, že veď uvidíme, ako sa to vyvinie a potom sa zákon zmení, tak to je vlastne dôsledok celej takej, by som povedala, situácie v spoločnosti, ktorá nie je, nie je dobrá a vedie k bezpráviu a k nevymožiteľnosti práva.
Aj súčasný rokovací poriadok hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania, dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť Národná rada uznesením. Pri mojom štúdiu rokovacieho poriadku som pátrala v zákone, ale aj po stránke Národnej rady po spomínanom etickom kódexe. Nikde som ho nenašla.
Pán predseda Danko, vážení predkladatelia, navrhujem vám, stiahnite tento zákon a využite existujúce možnosti, ktoré rokovací poriadok ukladá a ak naozaj cítite tak vážnu potrebu, tak navrhnite etický kódex poslanca, ktorý tu prerokujeme a schválime si uznesením a všetky tie prehrešky, o ktorých tu hovoríme, budú vyriešené vzájomnou dohodou uznesením a nemusíme na to otvárať zákon, lebo zakrývame celú podstatu Horalkami, tričkami, plagátmi, ale v skutočnosti ten návrh zákona je o niečom inom. Nejde o minisukne alebo hlboký výstrih nejakej poslankyne alebo tričko, či telefonát v sále. V skutočnosti je toto všetko len zastierací manéver a náhubok pre opozíciu. Toto je najväčšia hrozba vášho návrhu, pretože rokovací poriadok má slúžiť najmä na upravenie diskusie medzi koalíciou a opozíciou. Je to hlavný nástroj, ktorý v demokratických krajinách môže opozícia nejakým spôsobom prinútiť koalíciu, aby ju vypočula. Diktátorom sme odštrngali v novembri 1989 a vy nám sa snažíte ju opäť krok za krokom zavádzať.
Preto je obzvlášť dôležité, aby rokovací poriadok bol výsledkom konsenzu, aby bol ozaj výsledkom dohody naprieč parlamentnými stranami a slúžil aj vtedy, keď bude úplne iné zloženie parlamentu a napríklad budete aj v opozícii vy. Rokovací poriadok by nemal byť zákon len pre dané volebné obdobie. Mal by slúžiť na roky a mal by naozaj byť akceptovaný naprieč stranami.
Pán predseda Danko, vy ste sa v nejakej rozprave alebo v médiách vyjadrili, že ak poslanci predložia dôkazy o nedemokratických praktikách, predstavia aspoň jeden nedemokratický nástroj, osobne túto novelu stiahnem. To sú vaše slová. Nuž tak aspoň v tomto, minimálne v tomto je nedemokratický. V tom, že vaše návrhy nevzišli zo spoločnej debaty, pretože to nie je demokracia, demokracia je vtedy, keď sa diskutuje.
Áno, som prvé volebné obdobie poslankyňou a aj mňa zarazila atmosféra rokovaní, pokrikovanie a nevyberaný slovník. Nepáči sa mi to. Ale zase vezmime si existujúci rokovací poriadok a aj ten rieši tieto situácie. Stačí ho len dodržiavať.
Dám vám príklad, ako je to v okolitých krajinách. Napríklad v susednom Česku právna teória zastáva stanovisko, že môže sa všetko, čím poslanec prejavuje vôľu v rámci svojho mandátu a čo súvisí s jeho politickou činnosťou. To znamená, že okrem verbálneho vyjadrovania sa môže ísť o pokriky, gestá, vyjadrenia prostredníctvom transparentu alebo doplnku oblečenia, ale aj písomné vyjadrenia, ako je napríklad legislatívny návrh, podpis na dokumente, či písomná interpelácia.
Doplním, že v dôvodovej správe sa uvádza, že navrhované zmeny rokovacieho poriadku vychádzajú aj z poznatkov získaných z právnych úprav krajín Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu a Európskeho parlamentu. Všetci poslanci sme dostali na mail z Parlamentného inštitútu dve štúdie. Jedna sa volá regulácia správania sa poslancov národných parlamentov a európskeho parlamentu v rokovacej sále a druhá - určenie dĺžky času na rozpravu a určenie dĺžky rečníckych časov v rozprave v národných parlamentoch členských štátov Európskej únie.
Tá prvá štúdia má 120 strán a mala za cieľ zistiť, aké sú kompetencie predsedajúceho počas schôdze parlamentu za účelom zachovania poriadku na schôdzi, či a s akými právomocami bola vytvorená parlamentná stráž, aké druhy správania sa poslancov v rokovacej sále na schôdzi parlamentu sú zakázané a na akom právnom základe, alebo či sú regulované pravidlá obliekania sa poslancov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu a či a za akých podmienok je dovolené používať transparenty a plagáty v rokovacej sále.
Druhá štúdia, o niečo menšia svojím rozsahom, mala 49, má 49 strán a zaoberá sa spôsobmi určenia dĺžky trvania rozpravy a určenia dĺžky rečníckych časov v rozprave vo vnútroštátnych parlamentoch členských štátov Európskej únie.
Dala som si tú námahu a pomerne podrobne som si prečítala tieto, tieto štúdie a naozaj neviem, akým spôsobom ste mohli dôjsť k záveru, že vami navrhovaný návrh zákona vychádza z, vychádza z porovnania parlamentnej praxe iných krajín. Vy ste si vybrali len to, čo sa vám hodí. Jablko z jedného parlamentu, zemiak z druhého, korenie z ďalšieho a tvrdíte, že ste dali dokopy najlepší recept na rokovací poriadok alebo rokovací koláč.
Na druhej strane musím ale oceniť kvalitu oboch parlamentných štúdií a je ozaj škoda, že netvorili podklad pre tú spoločnú diskusiu a mohli na základe nich sa vybrať dobré veci z rokovania a spoločne sa mohlo dôjsť k nejakému konsenzu. Stačí, keď budete si chcieť pozrieť tieto parlamentné štúdie a otvoríte si závery a zistíte, že vami navrhované zmeny nie sú väčšinovým etalónom správania sa. Spomeniem napríklad, že v otázke zakázaných a dovolených typov správania sa poslancov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu a v otázke regulácie pravidiel obliekania sa poslancov len menšina, to znamená šesť komôr z 31 má pravidlá obliekania sa poslancov počas schôdze regulované. Nuž, parlamentná stráž už tu je, tak ešte by mala byť zavedená módna polícia. (Reakcie z pléna.) Ale tak, stoja nám tam tiež fešáci vojaci, takže ešte módna polícia by sa nám zišla, aby sme vedeli, že čo môžme a čo nemôžme.
Čo sa týka používania transparentov alebo plagátov, tak v rokovacej sále z analýzy vyplýva, že z odpovedí 26 komôr, tak nazývajú tie parlamenty európskych krajín, tak analýza ukázala, že 13 z 27 komôr zakazuje alebo neakceptuje ich používanie, ale používanie, napríklad ale používanie transparentov alebo plagátov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu je dovolené, prosím pekne, v Európskom parlamente.
Čo sa týka určenia dĺžky rozpravy a dĺžky rečníckeho času, tak po prečítaní analýzy vychádza to, že súčasná úprava v našom rokovacom poriadku je bežným štandardom. Model, ktorý sa aplikuje v slovenskom parlamente, je obdobný v šiestich komorách iných parlamentov, a síce tak, že môže byť dĺžka trvania rozpravy a, alebo dĺžka rečníckeho času v rozprave k návrhu zákona stanovená na základe rozhodnutia parlamentu. To máme aj dnes. My sa dnes môžeme uznesením dohodnúť, že na niektoré schôdze si obmedzíme dĺžku, dĺžku rozpravy na dvadsať minút a jednoducho o šesť minút by ste ma vypli.
Takýto model, takisto ako na Slovensku, uplatňuje poslanecká snemovňa a senát parlamentu Českej republiky, naša Národná rada, snemovňa reprezentantov Holandského kráľovstva, parlament Švédskeho kráľovstva a Národné zhromaždenie Maďarska. Čo sa týka nahrávania, tak 11 komôr z pätnástich umožňuje poslancov počas, poslancom počas schôdze v rokovacej sále nahrávať napríklad mobilným telefónom a publikovať nahrávku na sociálnych sieťach alebo v médiách. Trinásť komôr zo sedemnástich umožňuje poslancom počas vystúpenia na schôdzi v rokovacej sále používať vizuálne pomôcky, videá, power-point prezentácie a podobne.
Vo vašom návrhu § 32 ods. 3 po novom znie: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí ale, ak ide o ich vyhotovovanie kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2."
Ja sa pýtam, to naozaj nebudeme môcť používať ani počítače? Túto schopnosť, ktorú som prečítala, majú aj počítače, ktoré sme dostali ako pridelenú pracovnú pomôcku Národnej rady. Čiže nerobme zákony, formulácie zákonov, ktoré už hneď teraz pri tomto prvom prečítaní si, sa dochádzame do rozporu. To snáď, počítače snáď nám zakázať nechcete. (Reakcia navrhovateľa.) No ale tak to, hovoríte, že nie, ale napísali ste, že áno. Dobre. Ja som to prečítala nahlas a každý jeden z týchto počítačov, čo tu máme rozložený, je schopný komunikovať von, je schopný natáčať videá, je schopný robiť fotografie a robiť záznamy rôznych prenosov.
Na záver by som chcela pripomenúť ústavnú garanciu práv poslancov. Článok 73 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Tento článok ustanovuje, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov. Je samozrejmé, že rokovanie 150 ľudí musí niekto viesť. Avšak aj keď predseda parlamentu je jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov, nie je naším šéfom, ale mal by byť dobrým manažérom, riadiacim pracovníkom, ktorého hlavným nástrojom by mala byť konštruktívna diskusia a nie diktát.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Baránik.