9. schôdza

Ďakujem. Zaujalo ma na prejave kolegyne Zemanovej to, keď uviedla, že v Čechách je pravidlo, že sa v súvislosti s prejavom poslanca môže všetko, čo súvisí s jeho mandátom. Chcel by som k tomu uviesť, že aj na Slovensku je to tak a bude to tak, aj keď tento zákon bude prijatý, pretože tento zákon bude v rozpore s ústavou a my sa budeme riadiť aj po prijatí tohto zákona ústavou. Takže bude to platné, len sa bude zdať, že to nie je platné, ale to, myslím si, že autorov tohto zákona vôbec nezaujíma, pretože im ide o získanie moci aspoň na chvíľu, kým budú môcť robiť všetky tie veci, ktoré oni obvykle robia. Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja zareagujem asi iba dvoma takýmito postrehmi. Povedala si, že diktatúru sme si, teda diktatúru sme si odštrngali v roku 1989. Žiaľ, iba odštrngali, ale nevymenili. Nevymenili sme ľudí. VPN už teraz priznáva, že chcelo iba kontrolovať. Nebolo v stave prevziať zodpovednosť, to znamená, určití ľudia sa po 3, 4, 5 mesiacoch od novembra 1989 doslova, že striasli a pokračovali v tom istom pod iným názvom, pod iným režimom, akože demokracia.
Ján Pavol II. svojho času, keď bol aj u nás na návšteve, Svätý otec povedal, že demokracia bez hodnôt sa zmení na diktatúru. A bojím sa, že to je asi naša dnešná realita, ako ju máme.
Som rád, že si potvrdila, že vlastne obmedzenia času rokovania poslancov aj teraz v existujúcom rokovacom poriadku sú prijateľné, by som povedal, a Národná rada, ktorá má tu, samozrejme, tú väčšinu, či už vládnu alebo koaličnú väčšinu, stále si vie odsúhlasiť skrátenie, predĺženie. To znamená, že nevidím dôvod v tejto pasáži niečo meniť, pretože už aj tí naši predchodcovia, ktorí prijímali tento rokovací poriadok, to mali v hlave ujasnené, že môže byť takýto problém, že bude problém s tými vystupovaniami časovými. Takže tiež sa pripájam k tomu, aby sme sa na iné možnože pasáže v rokovacom poriadku zamerali, napríklad individuálny poslanecký prieskum, ako spomínala kolegyňa Jurinová, ktorý by bol super, keby sme ho mohli realizovať, nie iba na rozhodnutie výboru.
Takže ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klus. Prosím, aby ste zaregistrovali, že došlo k výmene medzi pánom poslancom Klusom a pani poslankyňou Cigánikovou.
Nech sa páči, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi predsedovi, že umožnil túto zmenu, keďže som sa zajtra z rokovania Národnej rady ospravedlnil.
Ja by som sa pokúsil v mojom vystúpení poukázať na niekoľko dôležitých faktov, ktoré považujem aj z hľadiska odborného, keďže som túto otázku riešil aj s kolegami politológmi, za možno nie celkom vydarené a vychádzam z toho, čo som zachytil aj od pána premiéra, respektíve od pána predsedu Národnej rady, že v druhom čítaní sú ochotní a schopní prísť s pozmeňujúcimi návrhmi. Takže konkrétne chcem poukázať, kde tieto pozmeňujúce návrhy budú viac ako potrebné, pretože taký zákon, ktorý nie je možné dodržiavať, je podľa môjho názoru zbytočný a ukazuje sa aj v očiach občanov, že ak by sme sami ignorovali niečo, čo sme si schválili, tak by to rozhodne nepridávalo na tej ambícii, ktorú pán predseda tlmočil, a teda urobiť z Národnej rady Slovenskej republiky akúsi výkladnú skriňu kultúry a etiky v tejto krajine.
Začnem konkrétne v rámci čl. 1 ods. 3 v § 23 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
"Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále."
Je nám všetkým jasné, na čo konkrétne reaguje tento návrh. Je zrejmé, že problémy, ktoré tu nastali v súvislosti s otvorením mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, sa prejavili alebo pretavili do tohto návrhu. Ja osobne sa ale domnievam, že to nie je celkom fér. Fér, keď už pre nič iné, tak preto, lebo musíme byť pripravení na takmer akúkoľvek situáciu tu v Národnej rade Slovenskej republiky a predstavme si situáciu, že nám jednoducho prestane fungovať technicky naše hlasovacie zariadenie, alebo nám tu vypnú elektrinu v čase nejakého krízového stavu, a práve preto sme mali v tom pôvodnom ustanovení rokovacieho poriadku zmienené to, že môžeme zisťovať počet poslancov prítomných na rokovaní Národnej rady aj inak ako technickými prostriedkami. A preto odporúčam už len z hľadiska bezpečnosti tohto štátu zvážiť, či je dobré, aby sme sa v tomto čl. 3 dostali do takejto niekedy možno až patovej situácie.
Ďalší odsek, ktorý by som si dovolil zdôrazniť, a to je ten, ktorý už niekoľko mojich predrečníkov a predrečníčiek zdôraznilo, to je práve § 30 určenie dĺžky rečníckeho času. Podľa mňa je dĺžka rečníckeho času v rozprave najviac 20 minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu. Bolo tu viackrát zdôraznené, že by tu mala byť dodržaná istá rovnosť, ktorá je základným predpokladom parlamentnej demokracie. Ja sa stotožňujem s týmto názorom a presne, ako naznačil pán poslanec Kollár pred pár minútami, aby, keď už nie je možné ponechať súčasný stav a teda fungovanie bez obmedzení, ktorý sa ukazuje z hľadiska viacerých dôvodov, boli tu naznačené napríklad otázky rokovania o štátnom rozpočte, prípadne aj iné dôležité akty, ktoré si vyžadujú dlhší čas, ako navrhnutých 20 minút. Tak potom naozaj ustanovme tento čas rovnako pre všetkých a verím tomu, že toto nie je opatrenie, ktoré by zásadným spôsobom mohlo zmeniť fungovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Nakoniec ja priznávam, bol som prekvapený, keď som tu bol prvý týždeň, že tu nie je obmedzené minútami vystúpenie jednotlivých poslancov, pretože napríklad zo samosprávy sme zvyknutí na toto obmedzenie a snažíme sa objektívne aj rešpektovať. Na druhej strane, ako som naznačil, aj tam dochádza k situáciám, kedy nevyhnutne musíme hovoriť dlhšie a ukazovalo sa ako nevyhnutné možno dôjsť k istej miere liberalizácie. Takže tu v tomto prípade by to bol krok späť a pravdepodobne nie ten najsprávnejší. A keď, tak, ako hovorím, dodržme rovnosť medzi nami, je to viac ako potrebné. Pretože presne tak by podľa môjho názoru aj odborného mali fungovať parlamentné demokracie všade vo svete.
Väčším problémom ale je § 32 ods. 3, ktorý v zmenenej podobe znie nasledovne: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácie na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie, ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov." Tu je hneď za tým napísané, že voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2.
Už tu niekoľkokrát odznelo, že dnes je možné robiť audiovizuálny záznam v podstate takým spôsobom, že je až nezistiteľné, že ho robíme. V zásade všetky poslanecké notebooky, ktoré sme dostali k dispozícii, alebo aj tie, ktoré máme súkromné, by sme do sály tým pádom vniesť nemohli, pretože ten záznam je možné urobiť rôznym spôsobom. Stačí len natočiť správnym spôsobom notebook a je teda zrejmé, že tento návrh alebo tento odsek je v praxi nerealizovateľný. Nehovoriac už o tom, že si neviem predstaviť, že by sme odovzdávali mobilné telefóny pred vstupom do sály. Pre niektorých, ako bolo povedané v prípade pani poslankyne, by to bolo až životu nebezpečné a technicky nezrealizovateľné.
Takže prosím predkladateľov tohto zákona, aby naozaj zvážili, či je vôbec vhodné niečo takéto, niečo takéto vnášať do rokovacieho poriadku. O to zvlášť, že dnes tá technika naozaj pokročila tak ďaleko, že nevieme dnes povedať, čo bude dajme tomu o rok novým technickým výdobytkom, akým spôsobom potom budeme musieť reagovať aj na akékoľvek iné možnosti, ktoré sa ponúknu, hovorme o inteligentných hodinkách, hovorme o inteligentných perách, kľúčoch, čomkoľvek. Čiže v tomto prípade naozaj zvážme a vyhoďme tento odsek, pretože je kontraproduktívny voči, voči nám všetkým, pretože nielen opozícia, ale, predpokladám, aj koalícia si bude chcieť ponechať telefónne zariadenia, prípadne notebooky v sále.
Ďalším problémovým bodom je § 32 a konkrétne, že do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. No kolegovia z hnutia Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko tu už nie sú, ale oni sú asi najznámejší tým, že sa radi pýšia odznakmi za svoju politickú stranu. Je pravda, že viacerí z nás takéto odznaky majú, videl som ich u kolegov zo Slovenskej národnej strany, aj SaS má svoje odznaky, áno, aj kolegovia od Sme rodina majú svoje odznačiky. A pravda je taká, že toto asi nemôžme považovať za nejakú zásadnú politickú reklamu, ale záleží od výkladu predsedajúceho a veľmi sa obávam, že by v takýchto prípadoch dochádzalo k sankcionovaniu jednotlivých poslancov. Ja si myslím, že viacerí z nás istým spôsobom sme možno aj hrdí na to, že reprezentujeme istý poslanecký klub, a preto možno takýto drobný odznačik, ktorý by sa dal chápať ako šírenie politickej reklamy, by asi nebolo najvhodnejšie sankcionovať. Rovnako tak je to aj v prípade pier alebo niektorých drobných zariadení, ako sú napríklad USB kľúče, kde tiež máme niektorí aj logo politickej strany ako súčasť marketingového predmetu, ktorý sme používali napríklad vo voľbách. Čiže opäť moja prosba, verím, že konštruktívna voči predkladateľom tohto návrhu zákona, aby toto z rokovacieho poriadku vypadlo.
Pokračuje to ale ďalej, do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2. Iste asi nikomu nie je príjemné, ak by tu niekto z nás si rozložil večeru alebo obed, to si nemyslím, že by vôbec niekto bol ochotný alebo schopný urobiť, ale napr. za seba poviem, že pravidelne nosím vo svojej taštičke aj nejaké to lízatko pre moje krsňatá alebo pre moje dcérky a neviem si predstaviť, že by čisto teoreticky niekto zriadil kontrolu, ktorá by pozerala do našich tašiek, či náhodou, nazvime to, že jedlo, nevnášame. Boli to spomínané absurdné prípady, kedy dostávame keksík alebo čokoládku ku káve. To všetko sú veci, ktoré by stáli za to, aby sme sa nimi zaoberali a aby z toho návrhu zákona vypadli. Takže opäť moja prosba, urobme tak skôr, ako bude neskoro.
Je tu ešte viacero ďalších vecí, ktoré by sa dali oponovať. Nechcem sa opakovať po mojich predrečníkoch. Chcel som upozorniť na konkrétne legislatívne články, ktoré sú podľa môjho názoru problematické a verím tomu, že niektoré z nich by sa do druhého čítania mohli dostať v zmysle pozmeňováku, aby tam teda buď neboli alebo boli nejakým spôsobom pozmenené, alebo potom je tu ešte jedna možnosť, stiahnuť tento návrh zákona a ak je naozaj nevyhnutné ho predkladať, čo ja osobne si nemyslím, tak už bez týchto veľmi diskutabilných častí.
Takže toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Remišová, nakoľko nie sú žiadne faktické poznámky na predrečníka.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Vážené dámy, vážení páni, nie je náhodou, že novela rokovacieho poriadku prichádza v čase, keď vládna koalícia sa nevie vyrovnať so vzťahmi svojho ministra, s človekom podozrivým z daňových podvodov. Keď ten istý minister namiesto vyšetrovania podozrivého, obhajuje ho so slovami, že však je normálne platiť 12 miliónov v hotovosti, lebo však to bola doba cashu. V čase, keď si predseda politickej strany pýta, citujem ho: "do správy verejnoprávny rozhlas a televíziu". V čase, keď sa namiesto problémov občanov rieši Horalka, dvojbodka alebo hračkárske bankovky.
Táto zmena rokovacieho poriadku je jednoznačne určená proti opozícii a povedal to, potvrdil to počas tohto víkendu aj premiér Fico. My pána Fica už dávno žiadame, aby si urobil poriadok s pánom Kaliňákom a opozícii dal konečne pokoj, aby sme si mohli robiť svoju robotu. Namiesto toho pán Fico vyhlásil, že dá pokoj pánu Kaliňákovi a vyzval pána Danka alebo pochválil ho za to, že ide urobiť poriadok s opozíciou. Áno, povedal to takto doslova, že konečne urobí poriadok s opozíciou. Čiže to proklamované, že tento, že sa mení rokovací poriadok preto, lebo je potrebné ho zmeniť a bude to platiť aj pre koalíciu, aj pre opozíciu, sám pán Fico hovorí, že je to primárne na to, aby sa konečne urobil poriadok s opozíciou.
Minulé volebné obdobie vládna strana SMER sama a predseda parlamentu Pavol Paška zastával názor, že "vyhraj voľby a môžeš všetko", ale ani pán Paška si nedovolil takéto obmedzovanie opozície. Ani pán Paška tu nevyvolal toľko konfliktov a toľko rozdelenia a hovorím, zbytočných konfliktov.
Niekoľkomesačný boj Andreja Danka proti Horalkám a plagátikom prináša teda svoje ovocie. Výsledkom je dokument, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v Severnej Kórei. Novela rokovacieho poriadku dáva predsedovi nevídané právomoci, pretože predsedajúci bude mať právo okrem výzvy na zachovanie poriadku, môže prerušiť rokovanie Národnej rady na ním určený čas, čiže znefunkčniť parlament podľa svojej ľubovôle trebárs aj na rok. Keď si zmyslí, že schôdza ďalšia bude v roku 2020, tak ďalšia mimoriadna schôdza o odvolávaní pána Kaliňáka bude v roku 2020. Ak poslanec neuposlúchne, predseda má právo vykázať zo sály všetkých poslancov, jeden poslanec neuposlúchne, všetci pôjdu von. A pripomínam, o tom, že čo je za hranicou slušnosti a čo nie, bude rozhodovať človek, ktorého parlamentné mikrofóny zachytili, ako hovorí priamo počas vedenia schôdze slovo, ktoré ja sa tu ani neodvážim povedať. On tvrdí, že chcel povedať niečo iné, ale to už je iná debata.
Ak by o tom, čo je za hranicou slušnosti, rozhodoval čestný a charakterný človek, dalo by sa spoľahnúť na objektívne a nestranné uplatňovanie rokovacieho poriadku tak voči koalícii, ako aj voči opozícii, lebo však tak by to malo byť. Denník N pred niekoľkými dňami písal o tom, že pán Danko bol spolumajiteľom firmy, ktorá podľa spisu Gorila mala obchodovať s odposluchmi tajnej služby, obchodovať s odposluchmi tajnej služby je niečo veľmi závažné. Napriek takejto temnej minulosti mal dnes Andrej Danko výrazný vplyv na nomináciu riaditeľa tajnej služby a takisto Andrej Danko bol vo vedení firmy, ktorú za Mečiara sprivatizovala jeho rodina a za krátko ju pochybným spôsobom priviedla do krachu a zanechala veľké dlhy voči štátu. Čiže mám opodstatnené obavy, či rokovací poriadok bude nestranným a objektívnym spôsobom uplatňovať predseda tak voči koaličným poslancom, ako aj voči opozičným poslancom.
Pokuty. Ak poslanec Andrej Danko navrhuje, že ak poslanec poruší opakovane poriadok na rokovaní Národnej rady, môže dostať pokutu až do výšky 4 000 eur. Zároveň zavádza nový typ disciplinárneho konania voči poslancovi a síce ten, že môže podať mandátovému a imunitnému výboru návrh na začatie disciplinárneho konania. Vieme si predstaviť, kto bude predmetom týchto disciplinárnych konaní. Mimochodom parlamenty, ktoré zavádzajú voči poslancovi sankcie, dávajú mu možnosť aj sa odvolať, nič také v rokovacom poriadku neni, v návrhu.
Andrej Danko argumentuje tým, že podobné právomoci, aké dáva on sám sebe a argumentuje tým, že tie veci, čo zavádza, však tie fungujú aj v ostatných parlamentoch. Už to povedali viacerí poslanci, že vyberá si nejaké čerešničky na torte a zabúda na celý kontext, v akom ostatné parlamenty fungujú. Zabudol napríklad dodať, že predseda britskej komory parlamentu House of Commons je striktne nestraník, ak je predtým členom politickej strany, musí z tejto politickej strany vystúpiť a nesmie byť členom politickej strany ani po ukončení funkcie predsedu. A je to práve preto, aby sa zaručila objektívnosť a nestrannosť voči všetkým poslancom a s takýmto predsedom na čele, samozrejme, britský parlament si môže dovoliť mať také pravidlá, aké má. Andrej Danko je však predsedom len koaličných poslancov. Opozičným poslancom sa vypínajú mikrofóny, od ich zvolenia do funkcie ich len znevažuje, nadáva im a furt im niečo vyčíta. O podobnosti s inými krajinami sa v jeho prípade nedá vôbec hovoriť.
Pokiaľ ide o zákaz transparentov, už to spomenula kolegyňa Zemanová, Andrej Danko sa odvoláva na iné rokovacie poriadky, no niektoré krajiny sa takýmito, prepáčte mi, hlúposťami ani nezaoberajú. Iné krajiny to dovoľujú a menšina zo skúmaných parlamentov to zakazuje. Čo sa týka ďalších inovácií, budem to porovnávať s ostatnými krajinami, v otázke existencie parlamentnej stráže sa ukázalo, že parlamentnú stráž má len menšina z nich a síce šesť z dvadsiatichsiedmich skúmaných parlamentov. Pokiaľ ide o nahrávanie zasadnutia, jedenásť komôr z pätnástich, ktoré poskytli jednoznačnú odpoveď na položenú otázku, umožňuje poslancom počas schôdze v rokovacej sále pokojne nahrávať rokovanie napr. mobilným telefónom a publikovať nahrávku na sociálnych sieťach alebo v médiách. Už to niekto spomínal, pri viacerých dôležitých rokovaniach bolo vysielanie v Národnej rade veľmi nekvalitné, prerušované, nedalo sa sledovať, občania nám volali a preto niektorí kolegovia rokovanie nahrávali a na svojich facebookových profiloch umožňovali, aby to občania mohli sledovať. A pripomínam, občania majú právo vedieť, čo sa v rokovacej sále deje a majú právo na informácie. Čiže pokiaľ vysielanie Národnej rady nebude bezchybné, tak to poslanci nahrávať môžu a môžu to dávať na svoje facebookové profily, ak budú chcieť.
Trinásť komôr zo sedemnástich, ktoré poskytli jednoznačnú odpoveď na položenú otázku, pokiaľ ide o vizuálne pomôcky, umožňuje v rokovacej sále používať vizuálne pomôcky. Trinásť komôr zo sedemnástich. Osemnásť komôr z devätnástich zakazuje poslancom v rokovacej sále počas schôdze vyrušovať. Tu by som chcela zase poukázať na to, ako pán predseda veľmi často, aj ostatní predsedajúci veľmi príliš často upozorňujú najmä opozičných poslancov a svojich koaličných poslancov neupozornia.
Čo sa týka regulácie pravidiel obliekania, len menšina z parlamentov, šesť komôr z tridsaťjedna parlamentov nejakým spôsobom upravuje obliekanie a aj tak ho neupravujú v rokovacích poriadkoch, väčšinou to upravujú v nejakých etických kódexoch alebo v nejakých, nejakom nezáväznom dokumente, čiže v rokovacích poriadkoch sa takéto, tá obsesia pána Danka s tričkami sa vôbec nenachádza.
Najväčšmi však Andrejovi Dankovi vyčítam snahu umlčať poslancov a obmedziť im čas a počet vystúpení v rozprave. Doteraz mohli poslanci vystúpiť dvakrát, po novom môžu už len raz, už to bolo povedané, pravidlá pán Danko nemieni uplatňovať ani na seba, ani na členov vlády, čiže keď budeme odvolávať pána Kaliňáka, ten tu môže rečniť aj tri dni a my naňho môžeme reagovať len raz a len dvadsať minút. A to sme v Národnej rade, kde sa vláda zodpovedá parlamentu a nie parlament vláde. A ja sa čudujem, že to poslancom, ktorí sú tu už niekoľko volebných období, že im to vôbec nevadí. Nečudujem sa však tomu, že obmedzovanie poslancov v rozprave nevadí koaličným poslancom, lebo keď sa pozrieme na ich vystúpenia, tak zistíme, že niektorí počas svojho vystúpenia alebo počas svojho pôsobenia v Národnej rade nepovedali ani slovo, nevystúpili v rozprave ani jediný raz, takže skutočne, skrátenie času alebo obmedzenie počtu vystúpení sa ich naozaj veľmi nedotkne.
To, čo teraz prináša rokovací poriadok, to urobí z nášho parlamentu len nejaký automat na odsúhlasovanie vládnych návrhov zákonov. Je to veľká chyba, pretože potom zákony majú zlú kvalitu, musia sa často meniť, novelizovať a komplikuje to život ľuďom aj podnikom. Samozrejme, na diskusiu k niektorým zákonom stačí krátky vstup, ale na diskusiu k iným, komplikovanejším ako napríklad k rozpočtu, je potrebný aj dlhší čas. A to je zrejme cieľ pripravovanej novely Andreja Danka, zamedziť poslancom, aby sme poukazovali na chyby, zlyhania a korupčné kauzy tejto vlády. Ak sa to nedá ináč, tak sa spraví takýto hulvátsky a hrubý spôsob, za ktorý by sa skutočne nehanbil ani Ján Slota s Mečiarom dokopy.
A touto novelou rokovacieho poriadku predkladatelia len dokazujú, že im nejde o dobro ľudí na Slovensku, ale len o vlastné mocenské ambície a už som aj stratila niť, ale chcela som povedať, až sa vrátim k tomu, keď pán Danko hovoril o rokovacom poriadku, tak hovoril, že keď mu skončí štvorročné obdobie, tak verí, že žiadny poslanec nebude tu behať v tričku a nikto nebude v parlamente jesť Horalky. A ja sa pýtam, čo to je za cieľ politika, s ktorým ide do politiky, do verejnej služby, že si dá za cieľ, že mojím cieľom je, aby nikto nebehal v parlamente v tričku a aby nikto nejedol Horalku. Žiadny cieľ, že chcel by som, aby sa ľudia mali lepšie, chcel by som, aby sa zmenilo zdravotníctvo, chcel by som, aby sa zmenilo vzdelávanie, aby sme zlepšili život ľudí. Nie. Cieľom je, aby nikto nebehal v tričku a aby nikto nejedol Horalku. Tak skutočne toto je, toto je novela rokovacieho poriadku.
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria, piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Len tak ma napadlo, že čo si asi tak mohli pomyslieť pracovníci podobných parlamentných inštitútov, ako je u nás, v tých ostatných krajinách, keď sme im zaslali dotazník s takými neuveriteľnými otázkami, tak dôležitými, ktoré sa týkali rokovacieho poriadku. Asi museli byť v šoku, že čo trápi Slovenskú republiku, krajinu, ktorá predsedá Rade Európy, krajinu, ktorá sa v uliciach búri proti tomu, že má vo vláde ministra vnútra, ktorý je spojený s vážnymi obvineniami.

Pán poslanec Pčolinský.