9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Presne tak, ako bolo povedané v rozprave, tak výpis z obchodného registra má platnosť tri mesiace a medzitým môže dôjsť aj k desiatim zmenám. Čiže to overenie tej právnej identity v danom okamihu, kedy pri nejakom podpise zmluvy alebo pri nejakom úkone niekto donesie tri mesiace starý výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, už dávno to situácia nemusí byť platná. Čiže je, aj by som povedala, oveľa legitímnejšie, keď si ten daný účastník vzťahu, či to je verejná, teda samospráva, alebo štátna správa, napojí sa na portál, ktorý je spravovaný štátom, tak ten údaj, ktorý vidí v tom danom okamihu, je ďaleko čerstvejší ako ten, ktorý možno má s guľatou červenou pečiatkou v rukách. To znamená, že naozaj treba urobiť zmenu aj na tých portáloch, aby nebolo tam uvedené, že má len informatívny charakter. Táto informácia následne si bude vyžadovať úpravu teda v tom počítačovom systéme.
Ale tiež si myslím, že akože pre právne úkony typu nejakého prevodu spoločnosti a podobne navzájom asi si budú vyžadovať nejaké papierové podoby, ale čo sa týka vo vzťahu k inštitúciám, ku vzťahu k predkladaniu dokladov, tak rozhodne výpis, nahliadnutie do internetu alebo vytlačenie si v danom okamihu výpisu by malo postačovať.
Samozrejme, je to celé o informatizácii spoločnosti, je tu snaha, aj v programovom vyhlásení vláda tvrdí, zriadila samostatný post pre pána Pellegriniho, ktorý by to mal riešiť a, myslím si, že ktorý by mohol uvítať túto snahu ako takýto prvý krok.
Ešte ma napadá jedna vec, že z praxe, možno aj vy sa s tým stretávate, že podnikatelia si v pravidelných cykloch, teda každé tri mesiace, dávajú robiť originál výpisov a majú ich tam v šanónoch založené, proste štvrťročne, v štvrťročných periódach. Je to kopu peňazí, nezmyselných peňazí pre podnikateľov, ale možno je to príjem do štátneho rozpočtu, ale je to veľmi; povedzme si to úprimne, šikana, ktorá v konečnom dôsledku ani tú právnu podstatu, tú právnu relevanciu platnosti toho trojmesačného dokumentu, je aj tak druhoradá, lebo už dávno situácia môže byť zmenená.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie, ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 222).
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mihálovi za navrhovateľov, aby návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 222.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne a kolegovia, som poverený mojimi kolegami Eugenom Jurzycom, Jankou Kiššovou a Natáliou Blahovou, aby som predniesol návrh novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorého podstatou je zmena pravidiel pri zvyšovaní dôchodkového veku.
Návrh spĺňa všetky náležitosti, stojíme si za ním, bude mať mierne negatívny finančný dopad pre rozpočet Sociálnej poisťovne. Je v súlade s ústavou a medzinárodnými predpismi.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gaborčákovej. Nech sa páči.

Ďakujem. Pekný deň.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 222. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.l
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 226 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne žiadnu prihlášku som nedostal, ale pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto iný. Nie, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem. Pokúsim sa vysvetliť, o čo v tomto návrhu ide.
Verím, že viete, že od 1. 1. 2017 sa začne postupne zvyšovať dôchodkový vek. Pre zjednodušenie si povedzme, že v súčasnosti podľa platného zákona je dôchodkový vek 62 rokov u všetkých, prakticky u všetkých mužov a zároveň aj u väčšiny žien. 1. 1. 2017 sa však dôchodkový vek podľa zákona, ktorý bol schválený už pred snáď piatimi, štyrmi rokmi, zvýši a konkrétne aj vieme v tomto čase o koľko. Dôchodkový vek sa zvýši o 76 dní.
Čiže pre váš, pre príklad, ak budeme mať muža, ktorý dosiahne vek 62 rokov 31. decembra 2016, teraz na Silvestra, tak pre neho ešte platí, že dôchodkový vek, je to rok 2016, je 62 rokov. Čiže 31. decembra 2016 dovŕšením 62 rokov veku môže požiadať o starobný dôchodok, aj ho zrejme dostane. Jeho priateľ, ktorý má tú smolu, že sa narodil o rok, pardon, o rok, o deň neskôr, čiže na Nový rok, 1. januára, bude mať 62 rokov 1. januára 2017. V roku 2017 to znamená, že pre neho už podľa platného zákona bude platiť dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní. Čiže on nemôže požiadať o dôchodok toho 1. januára, ale musí si ešte vlastne 76 dní počkať, teraz to asi nepoviem z hlavy presne, ale niekedy 15. marca 2017 až môže požiadať o starobný dôchodok. Čiže vlastne približne dva a pol mesiaca si musí počkať.
Zoberte si to šťastie alebo tú smolu. Ten, kto má narodeniny 31. decembra, ide do dôchodku v tento deň a ten, ktorý mal tú smolu, že sa narodil o deň neskôr, pôjde do dôchodku až o dva a pol mesiaca neskôr. Keď si to zoberieme cez peniaze, ak je priemerný novovymeraný dôchodok dnes okolo 420 eur mesačne, tak vlastne tomu druhému, ktorý môže žiadať o dôchodok až 15. marca, tomu druhému vlastne zoberieme 420 plus 420 plus 210, čiže vlastne týmto zákonom on cez peniaze príde o vyše tisíc eur na dôchodku, ktorý by inak čerpal, ale čerpať môže až od 15. marca.
Pamätáte si na Ľudovíta Kaníka a tzv. staro- a novodôchodcov? Pamätáte si na to? To bolo jednoducho o tom, že dovtedy platný zákon, ktorý platil do 31. decembra 2003, stanovoval nejaké pravidlá pre výpočet dôchodku a Ľudovít Kaník ako minister presadil nový zákon, práve túto štyristošesťdesiatjednotku s účinnosťou od 1. januára 2004, ktorá zásadným spôsobom, naozaj zásadným spôsobom zmenila pravidlá pre výpočet dôchodku. Takže ten občan, ktorý šiel do dôchodku 31. decembra 2003, šiel po starom, tzv. starodôchodca, a ten, ktorý šiel 1. januára, deň nato, lebo deň po sebe sa narodili, tak ten už bol tým novodôchodcom. A bol medzi nimi zásadný rozdiel vo výške dôchodku. Jeden to mal lepšie, druhý horšie, ťažko sa to vysvetľuje, lebo nie je to až také jednoduché. Ale jeden deň rozhodol niekedy zásadným spôsobom o výške dôchodku.
Poprosím, tu síce v menšom, omnoho menšom merítku, ale vlastne opakujeme chybu Ľudovíta Kaníka. Nie síce vo výške výpočtu dôchodku, ale vo veci stanovenia odchodu do dôchodku, nároku na dôchodok. Práve som vám pred chvíľkou povedal príklad. Ten, ktorý sa narodí 1. januára, príde približne o tisíc eur. Je tisíc eur pre dôchodcu zanedbateľná čiastka? Podľa mňa nie. No, čiže popísal som súčasný stav.
A teraz ten náš návrh. Ten náš návrh sa dosť komplikovane vysvetľuje cez tie paragrafy, ale pokúsim sa to povedať čo najjednoduchšie, zrozumiteľne. Ten náš návrh vlastne hovorí, aby sa dôchodkový vek posúval, v podstate aby to o tých povedzme dva a pol mesiaca ročne teda stúpalo. Čiže my nie sme teraz v situácii v návrhu, že chceme poprieť tú filozofiu zvyšovania dôchodkového veku ako takú, ale my vlastne navrhujeme, aby sa ten dôchodkový vek posúval po dňoch. Čiže, keď sa vrátim k príkladu, ten, kto pôjde do dôchodku 31. decembra 2016, lebo vtedy má 62 rokov, tam to platí. A ten, ktorý sa narodí 1. januára a bude mať 62 rokov 1. januára 2017, tomu sa dôchodkový vek, pozor, zvýši o jeden deň. O jeden deň. Nie o 76 dní, čiže nebude musieť čakať do toho 15. marca, ale symbolicky si počká do 2. januára. Rozumieme si? Čiže áno, už spadne do toho režimu zvyšovania dôchodkového veku, ale tak že o jeden deň. Ten, ktorý sa narodí 10. januára, tomu sa to posunie o dva dni. Ten, ktorý sa narodí 30. januára, tomu sa to posunie o 3 dni. Rozumiete? Čiže celkovo sa to o tých 76 dní naozaj posunie, ale až v prípade občana, ktorý sa narodí na konci roku, hej. Čiže tie rozdiely pri dôchodkovom veku medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa narodili deň po sebe alebo týždeň po sebe, rozhodne nebudú. Budú o jeden deň, možno o dva, ale nebudú také dramatické, ako to vlastne hovorí aktuálne platný zákon.
Neviem, či stačí tento priestor na to, čo chcem vysvetliť. Len, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, ako skutočne v dobrom vás varujem. Budete sa po 1. januári stretávať s ľuďmi na stretnutiach, mítingoch, na uliciach, vaši známi, vaši rodinní príslušníci sa vás budú pýtať, čo je toto, preboha, za hlúposť. Tento sa narodil na konci roku, išiel do dôchodku, tento sa narodil 5. januára, musí čakať do marca. A neodpustím si ako matfyzák a známy autor daňových odvodových typov ešte povedať jednu poznámku, ktorá z tejto strany s tým súvisí.
Viete, čo je to predčasný starobný dôchodok? Predpokladám, že viete. To je teda možnosť, ktorú dáva zákon občanovi vo vyššom veku, ktorému chýbajú dva roky do dôchodkového veku, aby v prípade, že nemá prácu, teda nie je poistený, nepodniká, aby mohol ísť vlastne do toho predčasného dôchodku. A teraz vám poviem takýto príklad.
Občan dosiahne vek 60 rokov 31. decembra 2016. Čiže podľa zákona, ktorý platí v tomto roku, keďže na konci roku, tohto roku dosiahol vek 60 rokov, chýbajú mu dva roky do dôchodkového veku, tak tým pádom si na tom konci tohto roka, 31. decembra napríklad, môže žiadať o predčasný starobný dôchodok a aj ho dostane. Jeho kamarát, ktorý sa narodil 1. januára a 1. januára 2017 bude mať 60 rokov, čiže sú deň po sebe, 1. januára 2017 bude mať 60 rokov, naňho spadne už tá zmena a on vlastne môže žiadať o predčasný dôchodok až toho 15. marca zase. Rozumiete? Čiže rovnako ako je to pri starobných dôchodkoch diskriminujúce medzi dvoma ľuďmi, ktorý jeden sa narodil na konci roka, druhý sa narodil tesne po Novom roku, tak rovnako to bude diskriminujúce aj z hľadiska čerpania predčasných dôchodkov. A s tým súvisí jednoducho to, a to sa už deje, že tí, ktorí majú tých 60 rokov niekedy v novembri, decembri, sa chystajú na tie predčasné dôchodky, pretože si toto dobre spočítali, to je znovu o tej tisícke eur, ktorú dostanú skrátka naviac. To je úplne jednoduchá matematika.
Čiže ak si niekto myslí, že veď to bude v pohode fungovať, to čo hovorí dnešný platný zákon, ja vás varujem nepriamo, teda varujem pána generálneho riaditeľa Vážneho, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, aby nebol prekvapený, keď v novembri, decembri zaznamená výrazný príliv žiadostí o predčasné starobné dôchodky práve kvôli tomu, že takto ja ako žiadateľ získam naviac plus-mínus tisíc eur. Ak sa prijme tento náš návrh, tak ten tlak na tie predčasné dôchodky taký jednoducho nebude. To mi verte, z princípu tej filozofie, toho pomaličkého posúvania dôchodkového veku.
Neviem, či mám povedať ešte jednu fintu, ktorá s tými predčasnými dôchodkami súvisí, ale predpokladám, že radšej nie, pretože to už by bolo možno príliš, príliš veľa. Stačí to nechať v tejto rovine, ale je tam ešte jeden háčik, ktorý je možno aj dobre verejne nepovedať, aby sa to nezneužívalo, ale naozaj je tam ešte jeden veľmi zaujímavý háčik, na ktorý môže Sociálna poisťovňa skutočne doplatiť pri tom platnom zákone, ak sa neprijme táto naša novela.
Zaznamenal som komentár k tejto novele zo strany ministerstva práce, mediálne, slovami hovorcu, že to, čo navrhujeme, je príliš komplikované. Áno, súvisí, súhlasím. Na prečítanie pre bežného človeka je to skutočne komplikovanejší text ako to, čo je v platnom zákone, ale... My tiež hovoríme, že zákony by mali byť jednoduché a tak ďalej, ale v tomto prípade podľa nás treba uprednostniť možno trošku komplikovanejšie znenie jedného paragrafu, ktoré ale prinesie spravodlivejšie riešenie toho problému zvyšovania dôchodkového veku.
Ďakujem.

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predpokladám, že nechcete zaujať stanovisko k vlastným slovám. Pani spravodajkyňa, nie? Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 224).
Len ani jedného z predkladateľov tu nevidím. (Reakcie z pléna, telefonovanie predsedajúceho služobným telefónom.) No, mýliť sa je ľudské, ako hovoril ježko.
Takže mal som to zle položené, lebo medzitým kolegovia si menili predkladateľov aj teda spravodajcov. Takže máte pravdu, ešteže ste ma upozornili, páni poslanci, sledujete to.
Takže fakt teraz ideme už k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh tlače, teda zákona má číslo tlače 203.
Pán poslanec Milan Krajniak, nech sa páči, ako predkladateľ máte slovo.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o exekučnej amnestii), tlač 203.]