9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa, pán predsedajúci, číslo tlače neviem, nebola som, čo sa toho týka, nejak na to pripravená, ale dostala som odpoveď od pani ministerky Matečnej 27. 6. 2016, s odpoveďou nie som úplne spokojná a budem požadovať pani ministerku o doplnenie a nepožadujem hlasovanie Národnej rady o nespokojnosti s interpeláciou. Uvidím ešte, ako bude doplnená odpoveď na moje dotazy.
Ale chcem tie pripomienky tuná odkomunikovať s vami. Ide o to, že neobstojí odpoveď pani ministerky právne ani politicky, ide o vlastne vstup verejnosti, umožniť vstup verejnosti na lesné pozemky, konkrétne v lokalite Biela skala, Červený Kameň, kde je zverník, ktorý je oplotený, a na veľkej ploche s výmerou takmer 32 mil. štvorcových metrov je tam zakázaný vstup verejnosti.
Podnet na interpeláciu som obdržala od občianskeho združenia, s ktorými sme komunikovali, bolo tam vykonané, bola som sa tam aj osobne pozrieť a tento podnet aj leží na, ako jeden z podnetov, vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Moje námietky k odpovedi idú, sú takéto:
Právne námietky sú také, že v zmysle ústavy podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa odseku 2 tohto článku ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Namiesto toho pani ministerka obhajuje súčasný nezákonný stav. Názory poľovníkov formuláciou "mám za to", teda nie odvolávkou na zákon. Napríklad aj formuláciou "mám za to" tak pani ministerka vlastne pritakáva, že osobou oprávnenou umožniť vstup na pozemky vo zvernici je najmä vlastník, správca alebo obhospodarovateľ a užívateľ zvernice.
Naopak, ustanovenie, zákon § 57 o ochrane prírody a krajiny, tak kde sa hovorí, že každý má právo pri rekreácii, turistike a pod. na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve, v správe najmä štátu, ale toto právo sa nevzťahuje na lesné škôlky, zvernice. Vykladá sa to ako zákaz, hoci táto formulácia v zákone ako zákaz nie je.
Ako vyššie uvedené zákon o ochrane prírody ustanovuje, že každý má právo pri rekreácii, turistike a pod. na voľný prechod na pozemky, ale toto právo sa nevzťahuje na lesné škôlky, zvernice a chmeľnice. Čiže každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Z uvedeného vyplýva, že pohyb osôb vo zvernici nie je zakázaný ani podľa zákona o lesoch, ani podľa zákona o poľovníctve, ani podľa zákona o ochrane prírody, teda nikto ho nemôže zakázať, a vstup verejnosti do zvernice je teda voľný. A keďže orgány štátu môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nemajú právo vstup a pohyb občanov vo zverniciach zakazovať a ani nikomu v tom brániť.
V tomto duchu bolo aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava z 5. 4. 2006, kde je, že nie je oplo..., á, že zvernica, ktorá je oplotená, nie je zariadením, na ktorý by sa vzťahoval zákaz vstupu. Naopak, je zariadením poľovníckym a zákon o poľovníctve žiadny zákaz vstupu verejnosti do zverníc neobsahuje. V tomto duchu rozhodnutia boli Lesy, štátny podnik, vyzvaný na odstránenie zámkov na bránach a tabúľ na zákaz, so zákazom vstupu do zverníctve a podľa, no, avšak túto požiadavku a návrh Lesy odignorovali. Preto je, teda aj bola interpelácia.
Politicky nedocenená odpoveď, resp. nekorektná odpoveď pani ministerky je vlastne nedocenenie spoločenského rozmeru témy, na ktorú sme poukázali, pretože týka sa to desiatok tisíc občanov v dotknutom území, ale aj stoviek tisícov návštevníkov najnaštevovanejšieho hradu na Slovensku Červený Kameň, ktorí keď chcú vyjsť do štátneho lesa, tak len pár sto metrov odtiaľ majú smolu, pretože na plochu 32 mil. metrov štvorcových územia sa nedostanú, územie je oplotené, so zábranami a, dá sa povedať, aj s arogantným správaním sa správcu.
Chcem ešte uviesť, že pani ministerka v podstate tvrdí, že nemá oprávnenie v tejto veci konať, avšak jej ministerstvo je zriaďovateľom spoločnosti Lesy, á, zakladateľom spoločnosti Lesy, štátny podnik, cez ktorú má právo a povinnosť pôsobiť na odstránenie nezákonného stavu. V tomto zmysle môžme považovať, á, považujem odpoveď pani ministerky za alibistickú. A namiesto toho, aby sa zasadila o nastolenie zákonnosti, obhajuje záujem poľovníkov a vlastne celá interpelácia na niekoľko strán bola len vágnou odpoveďou.
V odpovedi na ďalšiu otázku pani ministerka uviedla, že sprístupnenie zverníc je výlučne na rozhodnutí vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemkov vo zvernici. Žiadam, aby bolo doplnené, na základe akého predpisu pani ministerka má tento názor.
Odpoveď taktiež nereaguje na vzťah nájomcu, ktorým vykonáva práva poľovníctva vo zvernici Biela skala 2. Nájomcom je Slovenská poľovná spoločnosť, s. r. o., ktorá nebola ani podľa starého zákona o poľovníctve a ani podľa aktuálne platného zákona nemôže byť nájomcom za výkon práva poľovníctva. Nie je totiž poľovníckym združením alebo inou poľovnou spoločnosťou, teda spoločenskou organizáciou so stanovami, správou kontroly zo strany poľovníckeho zväzu. A vlastne súčasný nájomca Slovenská poľovná spoločnosť týmto požiadavkám vyhovuje len svojím názvom, avšak nespĺňa literu zákona.
Očakávala som, že pani ministerka na základe interpelácie podnikne konkrétne kroky k tomu, aby Lesy, štátny podnik, podnikli kroky na zrušenie zjavne nevýhodnej a nezákonnej zmluvy.
Takže jediné pozitívum odpovedí vidím v závere interpelácie, kde pani ministerka pripúšťa otvorený priestor na diskusiu a hľadania možno aj nejakej legislatívnej zmeny. Tu však nevidím až takú nevyhnutnosť, stačilo by dodržiavať literu existujúceho zákona. Je však pravdou, že istá nezrovnalosť je tu práve, v úvode mojej reči spomínanej, v zákone o ochrane prírody, kde sa dostalo do zákona o ochrane prírody pojem zvernica, avšak ďalej sa v zákone s ním nepracuje a práve táto skutočnosť napomáha, že si asi Lesy robia svoj výklad zákona.
Takže existujúci protizákonný stav a jeho zakrývanie zo strany Lesov, štátny podnik, a ministerstva pôdohospodárstva je neudržateľný a verejnosť ho vníma ako nespravodlivosť zo strany štátu, ktorá sa dá odstrániť jednoduchými aktami riadenia a personálnymi opatreniami bez toho, aby sme sa museli obracať, resp. my alebo občianska verejnosť, na Ústavný súd.
Čiže v tejto veci takto bude formulovaná aj moja požiadavka na pani ministerku o doplnenie odpovede a následne uvidím, ako bude predložená teda moja informácia výboru o mojich krokoch, a potom uvidíme, či budeme hlasovať, či dám hlasovať do parlamentu o vybavení interpelácie, alebo nie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Ja mám, vážený predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne a kolegovia, ja mám svoju rozpravu určenú k odpovedi na interpeláciu 45 na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Chcela som, aby ma počúval, ale možno ma počúva.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny k oblasti financovania sociálnych služieb zo strany vyšších územných celkov mi v odpovedi skonštatoval, že zákon o sociálnych službách nediskriminuje neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, keďže výška príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb sa odvíja od priemernej výšky výdavkov v zariadeniach zriadených vyšším územným celkom.
Nie je to tak. Pán minister, musíte predsa vedieť, že samospráva si objednáva služby u neverejných poskytovateľov na určitý počet klientov, ktorých si ona sama určí. Pri zariadeniach, ktoré však samospráva zriaďuje ako svoje rozpočtové organizácie, tieto sú financované na základe odhlasovaného rozpočtu.
Evidentne sa nevieme pochopiť. Problém bude asi v zadefinovaní si cieľa, ktorý chceme dosiahnuť, a tým by malo byť vytvoriť spravodlivé prostredie vo verejných službách, ktoré je financované z verejných zdrojov. Teda prostredie, v ktorom si klient vyberie slobodne kvalitné sociálne služby, na ktoré bude samospráva rovnako prispievať ako na svoje vlastné zariadenia.
Aby sme dosiahli tento výsledok, museli by sme mať vždy na pamäti zachovanie princípu solidarity, princípu subsidiarity a spravodlivého rozdeľovania verejných zdrojov. A aby sa to stalo, je nutné aj podľa predstaviteľov Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb definovať verejnú prospešnosť, všeobecnú prospešnosť v poskytovaní verejných služieb, znamená to zaviesť štandardy poskytovaných verejných služieb obyvateľstvu, ktoré majú charakter verejnoprospešných služieb v oblasti sociálnych služieb, ale to sa týka aj školstva, zdravotníctva, vedy, výskumu a kultúry. Jednoducho služieb vo verejnom záujme.
A na základe týchto štandardov nám musí ísť o klienta, o dostupnosť služby a o efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Teda o kvalitu a konkurenciu poskytovanej služby, nie o to, kto je poskytovateľ: verejný, neverejný, štátny, neštátny, cirkevný, súkromný. A preto je naozaj nutné zrovnoprávniť financovanie poskytovateľov z verejných služieb z verejného a súkromného sektora na základe ukazovateľov kvality a rozsahu poskytovanej služby a tak vytvoriť nediskriminačné prostredie dopytu a ponuky verejnej služby.
Ako príklad možno uviesť zákon o vysokých školách, podľa ktorého je dôležitý obsah a rozsah činnosti, nie zakladateľ vysokej školy. Takto by mal fungovať spravodlivý sociálny štát, klient by si slobodne vybral poskytovateľa služby a štát alebo samospráva by mu na túto službu mala rovnako prispievať, ako by to bolo v prípade, keby bol v zariadení sociálnej služby zriadenom samosprávou.
Zdôrazňujem, v súčasnosti nastavené pravidlá zakladania a financovania subjektov poskytujúcich verejné služby neuznávajú rovnaké práva štátnym, samosprávnym, cirkevným a súkromným zariadeniam.
Ďalej chcem reagovať, pán minister, na vaše zdesenie nad tým, ako ste to napísali v odpovedi, že predstavitelia platformy za rovnoprávne financovanie hovoria o hospodárskej súťaži. Dovolím si vám pripomenúť, že oznámenie Komisie č. 2012/C 8/02 o použití pravidiel EÚ v oblasti štátnej podpory na vyrovnávaciu platbu za poskytnutie služieb hospodárskeho záujmu jasne hovorí o tom, že sociálne služby sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Mimo hospodárskeho priestoru je vyčlenená len sociálnoprávna ochrana detí, ktorá je aj u nás úplne bezplatná. Službou všeobecného hospodárskeho záujmu je každá ekonomická činnosť, ktorá spadá pod rámec verejných služieb. To znamená, že je to taký záväzok poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý ho prijal vo verejnom záujme a ktorý by ho inak pre jeho ekonomické nevýhody neprijal.
Z toho dôvodu je zavedený inštitút tzv. vyrovnávacej platby. Vyrovnávacia platba slúži ako kompenzácia poskytovateľa sociálnych služieb, to znamená, že je to celková výška prostriedkov z verejných rozpočtov, ktoré sociálne služby potrebujú k zabezpečeniu dostupnosti poskytovaných služieb pre svojich občanov. Je to v podstate vykrytie straty z hospodárskej činnosti organizácie poskytujúcej verejnú službu.
Môžem vás uistiť, že neverejní poskytovatelia neberú svoje poskytovanie sociálnych služieb ako službu podnikateľov s účelom za vytváraním zisku, ako píšete vo svojej odpovedi. Nuž čo ja viem, tak v zmluvách, ktoré uzatvárajú neverejní poskytovatelia so samosprávami, sa títo poskytovatelia zaväzujú, že ak chcú získať príspevok z verejných zdrojov, nemôžu pri poskytovaní sociálnej služby vytvárať zisk. To je fakt, o tom nemusíme ďalej debatovať.
A nakoniec mám otázku, a dovolím si teda požiadať o doplnenie mojej interpelácie, v písomných i ústnych prejavoch vo vzťahu k veľkej novele zákona č. 448/2008 o sociálnych službách hovoríte opakovane o zavedení mechanizmu financovania sociálnej starostlivosti podľa stupňa odkázanosti. Mimovládne organizácie alebo neverejní poskytovatelia to nepovažujú za dostatočné. Vidíte víziu v zavedení príspevku na starostlivosti podľa stupňa odkázanosti, aj keby to muselo byť rozplánované na dlhší čas a príspevok by sa zvyšoval postupne každý rok? Budete s nimi o tom rokovať?
To je všetko. Budem vďačná za odpoveď pánovi ministrovi, za doplnenie odpovede.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám.
Pán Budaj tu nie je, asi to nebol procedurálny návrh.
Nech sa páči do rozpravy, pán poslanec Ivan, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám tu reakciu na odpoveď, ktorú mi poslal pán minister vnútra Robert Kaliňák, a týka sa problémov občanov v obci Dvorianky.
Obec Dvorianky je na východe Slovenska v okrese Trebišov a táto obec má veľké problémy, konkrétne teda obyvatelia v tejto obci majú veľké problémy s tým, že im cez obec... (Ruch v sále.)
Môžem poprosiť tichšie trošku.
Že im cez obec jazdia kamióny s hmotnosťou nad 12 ton nadmernou rýchlosťou a spôsobuje to nielen vibrácie, ale následne praskanie objektov v tejto obci a nevedia nijako presvedčiť orgány štátnej moci, aby im pomohli. Oslovovali už aj ministerstvo dopravy, oslovovali aj ministerstvo vnútra, aby zaviedlo a nainštalovalo v tejto obci stacionárne radary, ktoré by kontrolovali dodržiavanie rýchlosti v tejto obci.
Odpoveď pána ministra bola: "V prípade zavedenia automatizovaného dohľadu v cestnej premávke inštitút objektívnej zodpovednosti bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky presadzovať umiestnenie technických prostriedkov aj v tejto obci."
Tak ja sa pýtam, v prípade zavedenia, veď práve ministerstvo vnútra má o tom rozhodnúť.
Dovolím si ilustratívne vám ukázať, ako vyzerá komunikácia v tejto obci (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu) po tom, ako bola prekvalifikovaná na cestu 1. triedy. A ako sami vidíte, na tejto ceste nie je možné ani zastaviť policajnému autu, ktoré by meralo rýchlosť, a ani odstaviť vodiča, ktorý ide nepovolenou rýchlosťou, lebo nie je kde. Cesta bez krajnice, hneď vedľa cesty sú trávnaté plochy a ešte je to aj v spáde. A to, čo tam vidíte, tie odbočovacie pruhy, to sú vlastne len cestičky k jednotlivým bránam rodinných domov. Takto je to cez celú obec a približne ďalších 300 metrov za a pred obcou. To vám pripájam ešte aj obrázky tzv. spomaľovacích ostrovčekov, ktoré ale nikoho nespomaľujú, a prax je taká, že kamióny to napríklad v noci strihnú vľavo a žiaden ostrovček neakceptujú.
Som rád, že tu je aj pán minister dopravy, lebo aj na toho a ešte na vášho predchodcu sme dávali interpeláciu v zmysle tom, že Slovenská správa ciest, ktorá mala opraviť tieto spomaľovacie ostrovčeky, zdá sa, že vcelku ignoruje termíny, ktoré záväzne má rešpektovať, ale to neskôr, lebo dnes sme tu vo veci interpelácie na ministra vnútra.
Takže moja požiadavka opätovne na pána Kaliňáka je: Zriaďte, prosím, konečne tie stacionárne radary, pretože podľa nás sú jediným riešením, ako v skutočnosti kontrolovať nedodržiavanie rýchlosti.
A doplním to len samotným vyjadrením Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, ktoré citujem: "V obci Dvorianky vzhľadom na chýbajúcu krajnicu a chýbajúce vhodné plochy na zastavenie vozidiel je možné vykonávať meranie rýchlosti len v obmedzenom rozsahu. Kontrola rýchlosti sa vykonáva denne. Vzhľadom na nízku rizikovosť úseku, dlhodobo v obci Dvorianky na hlavnej ulici sme nezaznamenali dopravné nehody. Dohľad nad cestnou premávkou sa na meranie rýchlosti vykoná v rozsahu primeranom dopravno-bezpečnostnej situácii v obci."
Bohužiaľ, ako aj z niekoľkých televíznych spravodajských výstupov je jasné, že predovšetkým v nočných hodinách tranzitujúci kamionisti nedodržiavajú rýchlosť, a to, čo samotní občania aktivisti v tejto obci namerali, boli rýchlosti 70 a viac kilometrov za hodinu.
Takže budem opakovane žiadať ministra vnútra v ďalšej interpelácii, aby nám - ani nie mne, ale aby týmto občanom - odpovedal, kedy, kedy sa dočkajú povedzme aspoň tých dvoch stacionárnych radarov na oboch koncoch obce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Chce sa k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu.
Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republike.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Grausová a pán poslanec Podmanický.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Ja sa v mojej, v podstate mám dve interpelácie, ale je to vlastne tá istá interpelácia, len sa obraciam na dvoch pánov ministrov, a to na pani ministerku spravodlivosti Žitňanskú a pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra Richtera. Prečítam v podstate túto interpeláciu, ktorú každú jednu posielam jednému aj druhému.
Takže v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku podávam nasledovnú interpeláciu:
Vážená pani ministerka Žitňanská, vážený pán minister Richter, chcem sa spýtať, čo mienite urobiť s neprávosťou, ktorá sa pácha na Ústave pamäti národa, kde predseda Správnej rady Ondrej Krajniak si dovolil prepustiť zamestnanca, vedeckého pracovníka, historika Martina Lacka evidentne z dôvodu slobodného vedeckého bádania a kvôli jeho svetonázoru a presvedčeniu, pretože mám za to, že Ústava Slovenskej republiky garantuje každému bez rozdielu nediskrimináciu pre jeho presvedčenie, pre jeho politické názory alebo vieru tobôž v pracovnom pomere, čo je od roku 1989 zrejme neprípustný precedens a unikát.
Jedná sa totiž o inštitúciu, ktorá má skúmať zločiny oboch totalít, ale jej šéf sa správa ako neobmedzený totalitný vládca prenasledujúci podriadených kvôli ich presvedčeniu a slobodnému vedeckému bádaniu. Pripadá mi zvrátené, aby reprezentant inštitúcie, ktorá sa venuje aj sprístupňovaniu archívov o prenasledovaných osobách, aby tento reprezentant sám z ideologických dôvodov prenasledoval mladého slovenského vedca, historika.
Kladiem túto otázku aj preto, lebo Ústav pamäti národa je verejnou inštitúciou zriadenou štátom. Podľa Ústavy Slovenskej republiky, teda čl. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Čl. 2 ods. 3: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôžme nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Čl. 12: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyka, vieru a náboženstva, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať. Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania a viery sa zaručujú" a tak ďalej. "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu." Toto hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Preto pýtam sa, tak pani ministerky spravodlivosti, ako aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ako zareagujú vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, vo veci šikanovania a prepustenia z pracovného pomeru historika Martina Lacka predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Mám za to, že došlo:
1. k porušeniu zákazu diskriminácie z dôvodu politického alebo iného presvedčenia, 
2. došlo k porušeniu slobody a nezávislosti vedeckého bádania,
3. došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
4. k porušeniu zásad a princípov ochrany garantovanej Zákonníkom práce 
a nakoniec vlastne k porušeniu ľudských práv dotknutého historika.
Som presvedčená, že Slovenská republika sa dostala v čase svojho historického predsedníctva do veľmi zlého svetla a že táto kauza dostáva Slovenskú republiku na úroveň diktátorských režimov. Naposledy dochádzalo k prenasledovaniu zamestnancov za názory v bývalom socialistickom totalitnom režime pred viac ako 26 rokmi.
Ďakujem za pozornosť, dodám písomne. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, aby som interpeloval pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, dopravná situácia v Čadci je už niekoľko mesiacov v neudržateľnej situácii. Mesto sa stalo lievikom dopravných tepien smerujúcich na Poľskú a Českú republiku. Do mesta dnes vedú tri cesty, z ktorých plnohodnotný je len cestný diaľničný úsek s tunelom. Ďalšie dve cesty sú v obmedzenom režime. Na jednej z nich je most v havarijnom stave, ktorý bude vo výstavbe najmenej jeden rok. Už roky sa hovorí o výstavbe diaľničného úseku D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec. Ak sa urýchlene nezačne výstavba tohto úseku, v meste Čadca hrozí dopravný kolaps.
Chcem pripomenúť, že na tento úsek bolo vydaných viacero vyvlastňovacích rozhodnutí, podľa ktorých sa musí začať s výstavbou diaľnice ešte v tomto roku. Viem, že na výstavbu tohto úseku je ukončené verejné obstarávanie.
Preto sa vás chcem, vážený pán minister, spýtať, kedy začne výstavba tohto diaľničného úseku diaľnice D3?
Chcem pripomenúť ešte jednu okolnosť. V krátkom čase bude odovzdaný do užívania aj úsek diaľnice D3 Svrčinovec - Skalité, ktorý paradoxne ešte viac zhorší tú dopravnú situáciu predovšetkým práve na spojnici mesta Čadca a obce Svrčinovec. Preto ak sa nedobuduje úsek D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec, tak tá situácia bude už naozaj neriešiteľná.
Chcem vás preto, vážený pán minister, poprosiť, aby ste urobili všetky kroky pre urýchlené začatie výstavby tohto úseku. Ďakujem za odpoveď.
Potom mám interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Tomáša Druckera.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci zriadenia pracoviska magnetickej rezonancie v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci. Toto zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť pre okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, to znamená spádovú oblasť takmer 130-tisíc obyvateľov. Podľa mojich informácií bola v priebehu roka 2015 potreba MR vyšetrení približne u 3 900 pacientov z tejto spádovej oblasti poistencov všetkých zdravotných poisťovní, teda 3 900 pacientov. Je alarmujúce, že v súčasnej dobe v kysuckom regióne nie je žiadne MR pracovisko, nie je zabezpečená ani 24-hodinová dostupnosť vyšetrení MR, najbližšie sú dve pracoviská v Žiline. Taktiež počas sviatkov, sobôt a nedieľ nie je pracovisko MR k dispozícii.
V uplynulom období Kysucká nemocnica s poliklinikou opakovane riešila problém s akútnymi pacientami, kde bolo k dodiferencovaniu jeho zdravotného stavu nutné vyšetrenie MR, ktoré nemocnica nemala k dispozícii. Na nemocnicu je vyvíjaný abnormálny tlak na skrátenie čakacích dôb na vyšetrenie MR, výnimkou nie sú ani vyhrážky súdnym konaním či podaním sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo lekár, samozrejme, nemôže ovplyvniť, keďže nemá možnosť vyšetrenie zrealizovať.
Kysucká nemocnica leží v prihraničnej oblasti. Susedí s Českou republikou, s Poľskom. Často mávajú pacientov z týchto republík, najmä však z Českej republiky, kde je vyšetrenie magnetickou rezonanciou samozrejmosťou u mnohých diagnóz, pričom ak sa takýto pacient dostane do Kysuckej nemocnice, nie je možnosť magnetickú rezonanciu zrealizovať, čo v konečnom dôsledku nevytvára dobrý obraz o slovenskom zdravotníctve.
Ja len na margo chcem uviesť. Niekoľko kilometrov za hranicou je mesto Třinec, čo je porovnateľné s mestom Čadca, sú tam dve nemocnice, jedna župná, jedna súkromná, sú v perfektnom stave obe nemocnice a, samozrejme, obe majú magnetickú rezonanciu. Dnes sa to považuje za absolútne štandardný diagnostický prístroj. Nemala by byť nejaká výlučnosť len pri niektorých nemocniciach, ale pri tak veľkej nemocnici, ako je Kysucká nemocnica s poliklinikou, by to mala byť samozrejmosť.
Kysuce sú navyše v zimnom období turistickým centrom s častým výskytom úrazov. Kde v niektorých prípadoch je nutnosť zrealizovania urgentného vyšetrenia magnetickou rezonanciou nevyhnutná. Vyskytli sa opakovane prípady spinálnej traumy, kedy bolo nutné zrealizovať vyšetrenie MR, pričom nemocnica takúto možnosť nemala, z čoho, samozrejme, vyplynula nespokojnosť pacientov a následné podanie sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Najväčšími konzumentami vyšetrení magnetickej rezonancie sú v Kysuckej nemocnici neurologické, traumatologické, interné, chirurgické a detské oddelenia, z ambulancií je to najmä šesť neurologických a päť ortopedických ambulancií z okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, ďalej chirurgické a detské ambulancie. Nedostatkom termínov vo vyšetrení MR sa nemocnici neúmerne predlžuje doba hospitalizácie pacientov a tým sa zvyšujú i náklady na jej liečbu, stúpajú náklady poisťovní a, samozrejme ,náklady sa zvyšujú i transportom pacientov na vyšetrenia MR do iných okresov.
Každý odborný lekár, či už je to z odbornej ambulancie, alebo oddelenia, denne stojí nad dilemou, ktorého pacienta zaradiť na vyšetrenie skôr, lebo termínov je málo a čakateľov na vyšetrenie je podstatne viac. Preto lekár musí na základe svojich odborných vedomostí a praktických skúseností a konzultácií s ostatnými odborníkmi selektovať, ktorému pacientovi umožniť vyšetrenie skôr a ktorému neskôr, aby to bolo čo najobjektívnejšie, čo je podľa môjho názoru v 21. storočí absolútne neudržateľné.
V súčasnej dobe vyšetrujú pacientov z Kysuckej nemocnice na MR pracovisku vo fakultnej nemocnici Žilina, v Univerzitnej nemocnici Martina a najnovšie i na MR pracovisku v Dolnom Kubíne. Nezriedka sa stáva, že pacienti vození dopravnou zdravotnou službou strávia na ceste takmer celý deň a do Kysuckej nemocnice sa vrátia vyčerpaní a nespokojní. Vzdialenosť diagnostického pracoviska núti pacientov cestovať za vyšetrením viac ako 100 kilometrov, čo je spojené strávením času mimo lôžka bez dietoterapie a ostatných infúznych liečiv, čo v značnej miere môže negatívne ovplyvniť ich zdravotný stav, navyše pacienti sú bez odborného zdravotného dozoru a tak ďalej a tak ďalej, tie ďalšie dôvody tu uvádzam.
Ja chcem povedať len to, že Kysucká nemocnica sa už niekoľko rokov nezadlžuje, hospodári kladne, hospodári pozitívne, investovala nemalé finančné prostriedky do špičkovej diagnostiky a radí sa v tomto ohľade medzi najlepšie vybavené nemocnice, ale bez magnetickej rezonancie táto nemocnica nebude schopná, aby plne zabezpečovala zdravotnú starostlivosť.
Preto, vážený pán minister, vás chcem poprosiť, aby ste urobili všetko pre to, aby takéto veľké nemocnice, navyše dobre hospodáriace mali magnetické rezonancie zazmluvnené, priamo nemocnica, tak ako je to v Dolnom Kubíne, celý výnos z vyšetrení magnetickej rezonancie by zostával v nemocnici, nešiel by do žiadnych súkromných rúk, to je absolútne pozitívny prístup. A chcem vás, vážený pán minister, požiadať, aby ste v tomto smere urobili všetky potrebné kroky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či niekto z poslancov hlási ústne v rámci tohto bodu. Traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.