9. schôdza

Vážený pán poslanec Kresák, vážené dámy a páni, vystupujem v záverečnom slove nie kvôli tomu, že by som sa bránil diskusii, to viete, že som na ňu vždy otvorený. Nechcem vzhľadom na to, že budeme rokovať aj po 19.00 hod., zdržovať ctenú snemovňu. V prípade, ak by bol záujem o diskusiu o tom, samozrejme, som tomu rád prístupný.
Iba niekoľko poznámok.
Pán kolega Kresák, ten problém občania bez trvalého pobytu, občania s cudzou štátnou príslušnosťou, v poriadku, myslím si, že nie je problém to doplniť takým spôsobom, ako by sa vám zdal byť želaný, ale vo všeobecnosti k tomu, čo ste definovali ako tento problém plus definíciu neprispôsobivej osoby. My sme v skutočnosti sa snažili ten okruh osôb, ktoré by sa takto dali zadefinovať, čo najviac zúžiť, čo najviac zúžiť, aby sme nemohli byť podozrievaní z toho, že by sme takýmto spôsobom chceli konať nebodaj proti nejakej osobe, ktorú by snáď neoprávnene sme mohli považovať za neprispôsobivú. To znamená, paradoxne naším cieľom bolo, aby len vo výslovne preukázateľných a asi všeobecne akceptovaných, teraz nemyslím právne, ale vecne akceptovaných dôvodoch, sa jednalo o tú osobu, ktorá by mohla spadnúť do účinnosti tohto zákona. To znamená, to bolo zámerom práve, aby sme to neurobili príliš široké.
Určite, ak by bol priestor na diskusiu v druhom čítaní, tak sme prístupní akýmkoľvek argumentom, aby to bolo urobené takým spôsobom, aby ste napríklad vy, mne by osobne aspoň na tom záležalo, aby ste aj vy mohli z hľadiska svojho, teraz to poviem, právnického svedomia takýto typ právnej normy podporiť. To znamená, určite by mi to stálo za diskusiu.
Čo sa týka slobody pohybu, uvádzali ste tam, za akých okolností možno slobodu pohybu obmedziť. No, myslím si, že ste tam spomenuli napríklad aj ochranu verejného majetku, ochranu verejného poriadku za istých situácií. Myslím si, že toto je vec, ktorá sa týka predmetu tohto zákona, a zároveň ste spomenul, že sa vám zdá, že vzhľadom na to, že to oprávnenie by mal policajný orgán, to znamená, vykázať tú osobu, že sa vám zdá, ako keby to bol trest. No, pre nás je to ochrana potenciálnej obete pred neprispôsobivými občanmi. Analogicky, ako je ochrana potenciálnych obetí pred páchaním domáceho násilia.
A teraz znovu ste spomenuli, že, alebo teda poviem to tak. Polícia okrem iného má vo svojej právomoci podľa zákona o Policajnom zbore ochranu verejného poriadku, keď už nič iné. Akým spôsobom by sme, teraz znovu s vami sa nesnažím polemizovať právne, iba vysvetľujem, snažím sa vám vysvetliť, akým spôsobom a prečo bol tento zákon takto koncipovaný, akým spôsobom by sme chceli nazvať to opakované narúšanie dobrého susedského spolunažívania, akými termínmi a ako by sme asi zabezpečili výkon toho rozhodnutia alebo toho, že aby tí ľudia boli pred tým chránení? No jedine asi nejakým policajným orgánom. Inak si to predstaviť neviem. A neviem si predstaviť, kto iný by to robil. Asi súkromná SBS-ka to urobiť nemôže.
A to znovu hovorím len na vysvetlenie toho, že prečo ten zákon bol takým, čiže my sme sa ho snažili koncipovať opatrne, aby sme nemohli byť upodozrievaní z toho, že by snáď mal sankcionovať príliš vysoký alebo veľký okruh osôb.
Povedali ste, že je tam ešte ďalšou podmienkou, a to aby nebolo možné nápravu zjednať inak. No, to je práve ten problém, že nám sa zdá. Verte mi, že som sa, problém Žehry a problém Oskara Dobrovodského, to je pre mňa niečo ako vec osobnej cti, že sa na to nechcem vykašlať, pretože mi je strašne ľúto, že napriek snahe strašne veľa ľudí tieto dva problémy sa roky a roky nedaria vyriešiť. Práve prípad Oskára Dobrovodského, ktorý berem teraz ako ten, berte to ako tú key study, na základe ktorého si to ľahko môžme ukázať. Je tam prípad, kde sa snažili pomôcť advokáti, snažili sa pomôcť prokurátori, snažili sa pomôcť, každý mal dobrú vôľu nejakým spôsobom to vyriešiť, a nenašlo sa riešenie tohoto problému.
A tak sa pýtam teraz neprávne, ale rečnícky: Nedokáže si ten štát, tento štát poradiť ústavne komfortným spôsobom s problémom toho, že proste nejakí ľudia sa správajú neprispôsobivo a opakovane dlhé a dlhé roky? Ako inak to chceme riešiť? Tento problém trvá v mnohých mestách, obciach roky a roky. Čo s tým chceme robiť vecne?
Preto sme sa rozhodli tento návrh predložiť s rizikom toho, že možno nájde kritiku, s rizikom toho, že možno sú tam nejaké veci, ktoré bude treba doladiť, ale zdá sa nám, že po tých rokoch aspoň niečo by s tým bolo treba robiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Jána Moru, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je pod tlačou 213. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 217.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Morovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 213.)

Vážený predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom nášho legislatívneho konania je návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to v znení:
Čl. IV sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon."
Krátke zdôvodnenie potreby danej legislatívnej úpravy: Je jasné, že kvôli nižšej cene slovenského dreva ho často vyvážajú zahraniční nákupcovia na spracovanie do zahraničia. Je žiaduce, aby sa drevo v Slovenskej republike nielen ťažilo, ale aj ďalej spracúvavalo a finalizovalo.
Cieľom tejto novely zákona je zvýšiť zamestnanosť u slovenských drevospracovateľov a podporiť finalizáciu drevovýroby na Slovensku.
Neobmedzený vývoz slovenského dreva do zahraničia spôsobuje problémy slovenským spracovateľom dreva a zahraničné firmy spracúvajúce drevo nemajú žiadnu motiváciu spracovať drevo na Slovensku alebo investovať do drevovýroby na Slovensku.
Podľa štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Kataríne Macháčkovej.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásený je pán poslanec Drobný, pripraví sa pán poslanec Kotleba Marian.
Nech sa páči, pán poslanec Stanislav Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, si kladie za cieľ pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Bolo by chybou sa na tento návrh dívať z pohľadu roku 2016 alebo z pohľadu jedného volebného obdobia. Les rastie podľa druhu drevín 100 rokov, 120 rokov aj viac. Aj rastúce dreviny ako napríklad topoľ to stihne najskôr za 20 rokov. Už tých 20 rokov je v živote človeka dlhá doba. Za 20 rokov bude aj tento parlament úplne iný. Dnes preto veľmi často berieme úžitok z lesov, ktoré lesník založil, ako sa hovorí, ešte za cisára pána.
Je našou povinnosťou pristupovať k slovenským lesom zodpovedne tak, ako k nim pristupovali celé generácie lesníkov v minulosti.
Doplnenie Ústavy Slovenskej republiky týmito dvomi vetami, to je naozaj iba základné minimum, ktoré môžeme spraviť pre dobro veci. Máme už dnes zákon o lesoch z roku 2005. Hospodárenie v lesoch podľa plánov starostlivosti o les je u nás tiež veľmi dlhou tradíciou, ale ako keby to stále nestačilo. Verejnosť vníma, že stav lesov nie je taký, ako by mal byť, a drevo z nich veľmi často putuje do sveta, kde ho zhodnotia s vysokou pridanou hodnotou.
Viem, že v súčasnosti lesného hospodára trápi celý rad problémov. Sú obdobia, kedy je ťažko predať konkrétny sortiment konkrétnej dreviny. Máme kalamity, v dôsledku ktorých je v istom čase dreva na trhu nadbytok. A kalamita sa spracovať musí, chceme či nechceme, pre zdravotný stav lesov. O tom však by mal byť následne prijatý spomínaný zákon, aby bolo legislatívne možné pružne reagovať na situáciu, ktorá v tomto segmente vznikne o rok, o päť či o dvadsať rokov.
Môže sa v priebehu rokov stať, že nastane nedostatok nejakého sortimentu, a to aj sortimentu pre mnohých obyvateľov existenčne dôležitého, akým je palivové drevo. Zákon, ktorý by v budúcnosti mal naplniť tento navrhovaný nový odsek ústavy, musí mať primárne za cieľ lesnému hospodárovi zlepšiť podmienky pre prácu. Rozhodne by nemal byť len o možnosti regulácie vývozu dreva, to by bolo príliš málo.
Týmito návrhmi doplnená ústava by jasne deklarovala, že slovenské lesy a ich drevo sú jednou z priorít štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.
Poprosím, pani poslankyňa Anna Zemanová.

Pán kolega, dôvod, že sa nezákonne ťaží a vyváža drevo, je dôsledok nefunkčného štátu, štátu, kde nefunguje polícia a štátna správa. Ako zabráni fakt, že by sa drevo stalo strategickou surovinou a že by sa dostalo do ústavy? Zabráni rozkrádaniu alebo nezákonnej ťažbe a vývozu? Ako to dáme do ústavy aj to, že sa nesmie kradnúť?

Ďakujem. Pán poslanec nepožiadal o reakciu na faktické poznámky.
Poprosím, pán poslanec Marian Kotleba.