9. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len chcem poskytnúť taký trošku možno iný pohľad na túto problematiku, pre ktorú sme sa rozhodli teda otvárať ústavu a venovať sa tejto legislatívnej práci.
Kolega Drobný tu pred chvíľkou hovoril o tom, že aké sú zhruba ekonomické aspekty vývozu alebo ťažby dreva. Ja musím povedať, že my sme tento návrh dali ako reakciu na nečinnosť vlády v minulom volebnom období, kde mala jedinečnú príležitosť, jedinečnú príležitosť spraviť takýto malý, ale potrebný krok ku ochrane nielen dreva a drevnej hmoty ako takej, ale ku ochrane celého životného prostredia Slovenskej republiky, a tým aj kvality života nás všetkých. Žiaľ, takejto iniciatívy sme sa napriek obrovskej možnosti zo strany vlády v minulom volebnom období nedočkali, a preto sme s ňou prišli my.
Nerobíme si ilúzie o tom, že by nebodaj naša iniciatíva našla podporu dostatočného počtu poslancov, ale vnímame to triezvo a vieme, že ak aj by sa nepodarilo presadiť túto vec, tak sa možno podarí začať celospoločenskú diskusiu na tému ochrana slovenských lesov a zodpovedné správanie sa k nášmu životnému prostrediu.
Všetci, ktorí chodíte po Slovensku, a to je drvivá väčšina z vás, a máte otvorené oči, musíte totiž vidieť, musíte totiž vidieť, že slovenské lesy sa postupne, ale isto menia na holé ruby, že sú nie vyťažované, ale vyhladzované, vyhladzované celé oblasti, celé mikroregióny a to drevo mizne hlavne v noci na preťažovaných kamiónoch veľmi často do zahraničia.
Je to absolútne neudržateľný, absolútne neudržateľný stav. A je to prejav našej totálnej nezodpovednosti voči našim potomkom, našim deťom a našim vnukom. Pretože kým my sme mali to šťastie vyrastať na Slovensku pomerne husto zalesnenom, tak ak to pôjde ďalej takýmto štýlom, o 20 rokov sa môže stať, že keď budú naše deti chcieť vidieť nejaký skutočne hustý les, budú musieť odísť do zahraničia.
Pani kolegyňa Zemanová, vy ste podotkli, že možno to nie je nejaká systémová úprava, lebo je to následok nefunkčného štátu. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, s tým musím aj ja súhlasiť, ale my sme presvedčení, že keď je niečo zlé, tak je lepšie spraviť aspoň niečo, aspoň o niečo sa pokúsiť, ako len skonštatovať, je to zlé, štát nefunguje, okrem všetkého iného sa rozkrádajú a humpľujú aj lesy a len potichu sa pozerať na to, ako sa nádherné lesnaté Slovensko mení pomaly na nejaký polopúštny reliéf krajiny v niektorých oblastiach.
Takže, pani kolegyňa, neberte to v zlom, že by sme boli naivní alebo by sme nevedeli, ale berte to ako takú snahu spraviť prvý krok, prvý krok k tomu, aby sme zastavili, zastavili toto, naozaj už všetku možnú mieru presahujúce pľundrovanie slovenskej prírody.
Ja si myslím, že tí z vás, ktorí trošku vnímate realitu v ostatných európskych krajinách, tak je vám, tak ako nám, rovnako jasné, že Slovenská republika so svojou neúčinnou politikou ochrany životného prostredia ostatným krajinám, a hlavne tým pašerákom, je vyslovene na smiech. Vyslovene na smiech.
Náš pokus zaviesť v ústave ochranu drevnej hmoty ako strategickej suroviny by preto mal byť len prvým krokom k tomu, aby sme ďalej prijali ďalšie zákony, ktoré sa budú zaoberať detailami tejto problematiky a ktoré povedú k tomu, že tých kamiónov vyvážajúcich, či legálne, alebo nelegálne, drevo zo Slovenska do cudziny bude čoraz menej. V ideálnom prípade, že sa bude to drevo, naše slovenské drevo spracovávať u nás na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Poprosím, pán poslanec Boris Kollár.

Ďakujem pekne. Je absolútnou pravdou, že vyvážať drevnú hmotu a nespracovávať ju na Slovensku, tak to je plytvanie našimi zdrojmi. Rovnako ako drevo musíme chrániť vodu, stopercentne musíme chrániť aj vodu a našu pôdu.
Takže pokiaľ to má byť prvý set zo zákonov, určite ho podporíme a ja si myslím, že to je pre nás strategické a je to veľmi dôležité hlavne pre ďalšie budúce generácie. Pokiaľ si zničíme, rozpredáme vodu, zničíme a vyvezieme všetku drevnú hmotu von, nespracujeme ju, tak to skutočne jednak postihne celé hospodárstvo, lebo to je najlacnejšie, len to vyťažiť a vyniesť von. Ničíme si všetko tunák, a keby sme to začali spracovávať, podstatne lepšie sa to prejaví aj na tržbách, na príjmoch, na zamestnanosti a na všetkom.
Takže tento návrh zákona určite za nás podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Natália Grausová.

Ďakujem. Ja by som chcela vyzvať všetkých kolegov koaličných aj opozičných, aby odložili, prosím vás, odložte všetky animozity. Nie je dôležité, aká strana alebo kto podáva návrh, ale je dôležité, či je ten návrh dobrý a či je ten návrh užitočný pre našich ľudí, pre náš štát. A toto je návrh dobrý a veľmi potrebný.
Tak znova hovorím, ak vám záleží, ak vám čo len trošku záleží na našej vlasti, na našej republike a ak vám čo len trochu záleží na našich občanoch a na našej budúcnosti, prosím, odložte nenávisť, odložte animozitu a pridajte sa k tomuto dobrému zákonu.
Ďakujem.

Pán poslanec Ľudovít Goga.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel tiež pripojiť k názoru pána poslanca Kotlebu, pretože zhodou okolností tento týždeň som sedel s mojím známym podnikateľom, ktorý sa pred časom zaoberal práve vývozom dreva, oznámil mi, že možno pred niekoľkými rokmi vyvážali ešte veľké množstvo vagónov mesačne, dneska tá komodita cenovo sa dostala zrejme veľmi, veľmi, veľmi dole, že už sa tomu vôbec skoro nevenujú, ale napriek tomu tá ťažba toho dreva sa zvyšuje. Takže my naozaj vyvážame iba holú surovinu a ničíme si naše lesy. Takže plne tento zákon podporíme.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko, pán navrhovateľ? Nie. Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka, Martina Beluského a Natálie Grausovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona má tlač 214. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 218.
Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka, Martina Beluského a Natálie Grausovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 214.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte, aby som vám pripomenul sľub, ktorý sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky všetci zložili, a síce ten, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky. Som presvedčený, že túto povinnosť najlepšie splníme tak, že začneme sami od seba. Tak, že urobíme poriadok v našich vlastných radoch, teda priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Tomuto účelu slúži aj návrh ústavného zákona, ktorý vám dnes predkladám.
Podstatou tohto ústavného zákona je zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, čím sa na jednej strane zefektívni práca Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne sa aj zníži zaťaženie štátneho rozpočtu. Považujem za potrebné občanom pripomenúť, čo všetko dostávajú poslanci z ich daní a čo všetko teda môžme ušetriť, ak znížime počet poslancov o 50.
Na prvom mieste to je plat poslanca, ktorý je v súčasnosti vo výške 1 961 eur mesačne. Nasledujú paušálne náhrady, ktoré majú poslanci z Bratislavského kraja v sume 1 385 eur mesačne a mimobratislavskí poslanci v sume 1 615 eur mesačne.
To však ešte nie je všetko. Okrem toho dostanú každý mesiac 2 077 eur na odmeny pre asistentov a poslanecké kancelárie zriadené mimo priestorov Národnej rady.
Pri znížení počtu poslancov na 100 tak daňoví poplatníci ušetria za jedno štandardné štvorročné volebné obdobie minimálne 14,67 mil. eur. V prípade, že by tieto položky neboli zmrazené na úrovni roka 2011, suma ušetrených peňazí by presiahla 18 mil. eur.
A to som zatiaľ hovoril len o tých peňažných úsporách, ktoré sú ľahko vyčísliteľné. Okrem nich totiž existuje celý rad ďalších výdavkov, ktoré sú spojené s prácou poslanca a ktoré by sme logicky ich znížením ušetrili.
Konkrétne ide o zníženie nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady a, samozrejme, nákladov na zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, teda o jednu tretinu, ale nejde len o šetrenie peňazí daňových poplatníkov, ide predovšetkým o to, aby sme zefektívnili prácu Národnej rady, aby sme urýchlili legislatívny proces, ktorý sa častokrát úplne zbytočne naťahuje. A naťahuje sa len preto, že veľká časť poslancov cíti potrebu komentovať absolútne všetko, teda aj to, čomu často ani nerozumie, len preto, že si veľa poslancov pomýlilo Národnú radu s divadlom alebo cirkusom, v ktorom je potrebné za každú cenu zaujať divákov.
Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že ako poslanci tu nie sme preto, aby sme sa predvádzali, aby sme si budovali vlastné ego, aby sme sa ukájali na našich vystúpeniach, ale sme tu preto, aby sme riešili problémy Slovenska a Slovákov. A tieto problémy vyriešime len vtedy, ak namiesto zbytočných slov a dlhých, únavných a nič neriešiacich debát, ak namiesto rečnenia schválime čo najskôr také zákony, ktoré ľudia potrebujú, ktoré potrebuje naše Slovensko.
Je zrejmé, že nižší počet poslancov logicky znamená aj rýchlejší priebeh schvaľovania zákonov. Menej poslancov znamená menej vystúpení v rozprave, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, 100 poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný na to, aby Národná rada plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 máme síce zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aká je však realita? Čo dokazujú dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady? Jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú buď žiaden, alebo len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží na tom, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov.
Je známy fakt, že niektorí poslanci majú vo veľkej obľube porovnávanie Slovenska s inými štátmi alebo hľadajú a radi napodobňujú cudzie vzory v zahraničí, obzvlášť, ak ide tzv. vyspelé demokracie alebo ide o štáty v západnej Európe. Ja im teda urobím radosť a porovnám veľkosť slovenského parlamentu s veľkosťami parlamentu iných tzv. vyspelých demokracií, ktoré nám tak často dávajú za vzor.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Existuje ale celých 12 členských štátov Európskej únie, ktorých parlamenty majú väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca, ako má Slovenská republika. Ako príklad uvediem Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, ale aj našich susedov Poľsko, Maďarsko či Česko. Všetky tieto štáty fungujú bez problémov aj s menšími parlamentmi vzhľadom na počet obyvateľov, ako máme my.
Keď si už teda chceme brať príklady zo zahraničia, neberme si ich vtedy, keď je to proti záujmom Slovenska a i občanov, ale vtedy, keď je to pre ľudí a výhodné.
Pripomínam, že aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále ďalších 6 štátov Európskej únie s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Na záver by som len chcel dodať, že o tomto ústavnom zákone nebudú rozhodovať len poslanci z nášho klubu ĽS - Naše Slovensko, ale aj poslanci zo strany SaS, ktorá pred pár rokmi sama presadzovala zníženie počtu poslancov. Dokonca v tejto veci iniciovala referendum, ktoré sa za okresanie parlamentu vyslovilo viac ako 900-tisíc občanov. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tejto veci postavia, či zostanú verní svojmu programu a tomu, čo sľúbili svojim voličom, alebo svojich voličov zradia a zaprú sami seba len preto, že tento návrh predkladáme my poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Kataríne Macháčkovej.