9. schôdza

6.9.2016 - 23.9.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

22.9.2016 o 17:53 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:51

Natália Grausová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcela vyzvať všetkých kolegov koaličných aj opozičných, aby odložili, prosím vás, odložte všetky animozity. Nie je dôležité, aká strana alebo kto podáva návrh, ale je dôležité, či je ten návrh dobrý a či je ten návrh užitočný pre našich ľudí, pre náš štát. A toto je návrh dobrý a veľmi potrebný.
Tak znova hovorím, ak vám záleží, ak vám čo len trošku záleží na našej vlasti, na našej republike a ak vám čo len trochu záleží na našich občanoch a na našej budúcnosti, prosím, odložte nenávisť, odložte animozitu a pridajte sa k tomuto dobrému zákonu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 17:51 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:51

Ľudovít Goga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel tiež pripojiť k názoru pána poslanca Kotlebu, pretože zhodou okolností tento týždeň som sedel s mojím známym podnikateľom, ktorý sa pred časom zaoberal práve vývozom dreva, oznámil mi, že možno pred niekoľkými rokmi vyvážali ešte veľké množstvo vagónov mesačne, dneska tá komodita cenovo sa dostala zrejme veľmi, veľmi, veľmi dole, že už sa tomu vôbec skoro nevenujú, ale napriek tomu tá ťažba toho dreva sa zvyšuje. Takže my naozaj vyvážame iba holú surovinu a ničíme si naše lesy. Takže plne tento zákon podporíme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 17:51 hod.

Ing.

Ľudovít Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:53

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte, aby som vám pripomenul sľub, ktorý sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky všetci zložili, a síce ten, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky. Som presvedčený, že túto povinnosť najlepšie splníme tak, že začneme sami od seba. Tak, že urobíme poriadok v našich vlastných radoch, teda priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Tomuto účelu slúži aj návrh ústavného zákona, ktorý vám dnes predkladám.
Podstatou tohto ústavného zákona je zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, čím sa na jednej strane zefektívni práca Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne sa aj zníži zaťaženie štátneho rozpočtu. Považujem za potrebné občanom pripomenúť, čo všetko dostávajú poslanci z ich daní a čo všetko teda môžme ušetriť, ak znížime počet poslancov o 50.
Na prvom mieste to je plat poslanca, ktorý je v súčasnosti vo výške 1 961 eur mesačne. Nasledujú paušálne náhrady, ktoré majú poslanci z Bratislavského kraja v sume 1 385 eur mesačne a mimobratislavskí poslanci v sume 1 615 eur mesačne.
To však ešte nie je všetko. Okrem toho dostanú každý mesiac 2 077 eur na odmeny pre asistentov a poslanecké kancelárie zriadené mimo priestorov Národnej rady.
Pri znížení počtu poslancov na 100 tak daňoví poplatníci ušetria za jedno štandardné štvorročné volebné obdobie minimálne 14,67 mil. eur. V prípade, že by tieto položky neboli zmrazené na úrovni roka 2011, suma ušetrených peňazí by presiahla 18 mil. eur.
A to som zatiaľ hovoril len o tých peňažných úsporách, ktoré sú ľahko vyčísliteľné. Okrem nich totiž existuje celý rad ďalších výdavkov, ktoré sú spojené s prácou poslanca a ktoré by sme logicky ich znížením ušetrili.
Konkrétne ide o zníženie nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady a, samozrejme, nákladov na zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, teda o jednu tretinu, ale nejde len o šetrenie peňazí daňových poplatníkov, ide predovšetkým o to, aby sme zefektívnili prácu Národnej rady, aby sme urýchlili legislatívny proces, ktorý sa častokrát úplne zbytočne naťahuje. A naťahuje sa len preto, že veľká časť poslancov cíti potrebu komentovať absolútne všetko, teda aj to, čomu často ani nerozumie, len preto, že si veľa poslancov pomýlilo Národnú radu s divadlom alebo cirkusom, v ktorom je potrebné za každú cenu zaujať divákov.
Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že ako poslanci tu nie sme preto, aby sme sa predvádzali, aby sme si budovali vlastné ego, aby sme sa ukájali na našich vystúpeniach, ale sme tu preto, aby sme riešili problémy Slovenska a Slovákov. A tieto problémy vyriešime len vtedy, ak namiesto zbytočných slov a dlhých, únavných a nič neriešiacich debát, ak namiesto rečnenia schválime čo najskôr také zákony, ktoré ľudia potrebujú, ktoré potrebuje naše Slovensko.
Je zrejmé, že nižší počet poslancov logicky znamená aj rýchlejší priebeh schvaľovania zákonov. Menej poslancov znamená menej vystúpení v rozprave, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, 100 poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný na to, aby Národná rada plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 máme síce zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aká je však realita? Čo dokazujú dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady? Jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú buď žiaden, alebo len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží na tom, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov.
Je známy fakt, že niektorí poslanci majú vo veľkej obľube porovnávanie Slovenska s inými štátmi alebo hľadajú a radi napodobňujú cudzie vzory v zahraničí, obzvlášť, ak ide tzv. vyspelé demokracie alebo ide o štáty v západnej Európe. Ja im teda urobím radosť a porovnám veľkosť slovenského parlamentu s veľkosťami parlamentu iných tzv. vyspelých demokracií, ktoré nám tak často dávajú za vzor.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Existuje ale celých 12 členských štátov Európskej únie, ktorých parlamenty majú väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca, ako má Slovenská republika. Ako príklad uvediem Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, ale aj našich susedov Poľsko, Maďarsko či Česko. Všetky tieto štáty fungujú bez problémov aj s menšími parlamentmi vzhľadom na počet obyvateľov, ako máme my.
Keď si už teda chceme brať príklady zo zahraničia, neberme si ich vtedy, keď je to proti záujmom Slovenska a i občanov, ale vtedy, keď je to pre ľudí a výhodné.
Pripomínam, že aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále ďalších 6 štátov Európskej únie s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Na záver by som len chcel dodať, že o tomto ústavnom zákone nebudú rozhodovať len poslanci z nášho klubu ĽS - Naše Slovensko, ale aj poslanci zo strany SaS, ktorá pred pár rokmi sama presadzovala zníženie počtu poslancov. Dokonca v tejto veci iniciovala referendum, ktoré sa za okresanie parlamentu vyslovilo viac ako 900-tisíc občanov. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tejto veci postavia, či zostanú verní svojmu programu a tomu, čo sľúbili svojim voličom, alebo svojich voličov zradia a zaprú sami seba len preto, že tento návrh predkladáme my poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

22.9.2016 o 17:53 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:00

Katarína Macháčková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej..., pardon, to som zopakovala, teda prerokovala v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

22.9.2016 o 18:00 hod.

JUDr.

Katarína Macháčková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:02

Marian Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto naša iniciatíva vychádza nielen z nášho volebného programu, ktorý sme teda sľúbili dodržať pre našich voličov, ale najmä z tých skúseností, ktoré ako nováčikovia v parlamente sme tu za tých pár mesiacov práce v Národnej rade získali.
Asi mi viacerí dáte za pravdu, ale mnoho, mnohokrát sa tu v súčasnom volebnom období stalo to, že Národná rada Slovenskej republiky sa vďaka vystúpeniam viacerých, viacerých poslancov zmenila na nefalšovaný cirkus. Na nefalšovaný cirkus.
Dovolím si tvrdiť, že v tomto sme v podstate vychádzali z tej istej, z tej istej nosnej myšlienky, z ktorej vychádzal i predseda Národnej rady pri snahe novelizovať rokovací poriadok Národnej rady. Ale ja to zhrniem veľmi jednoducho, veľmi krátko do niekoľkých viet. Do niekoľkých viet.
Viete veľmi dobre, že asi sme spoločne v súčasnom volebnom období toho veľa pre Slovensko naozaj neurobili. Naozaj sme toho veľa pre Slovensko nespravili. Na druhej strane sme mnohokrát poskytli ľuďom dôvod ani nie tak na zábavu, ako skôr na dokonalý hnev z toho, že ako sa správajú poslanci, dobre zaplatení z ich daní, ako sa správajú tí, ktorí namiesto toho, aby riešili skutočné problémy Slovenska, si tu medzi sebou nadávajú, osočujú sa, útočia na rodinu a robia podobné veci, ktoré naozaj na pôde Národnej rady alebo akéhokoľvek iného parlamentu nemajú čo hľadať.
Ďalší taký negatívny jav, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, ale asi nielen pre mňa, je ten, že mnohí poslanci, mnohí poslanci akoby trpeli nejakou formou schizofrénie alebo možno nejakého nieže rozdvojenia, ale znásobenia svojej osobnosti, keď sa k jednej veci potrebujú vyjadriť v rozprave dvakrát. Prihlásia sa písomne a prihlásia sa aj ústne. Akoby nestačilo, akoby nestačila tá jedna možnosť prihlásiť sa do rozpravy buď písomne, alebo ústne, tak chcem aj vtedy, aj vtedy, lebo hore sú nejakí novinári a potrebujú nás natočiť a potrebujeme spraviť z toho divadlo a pokračovanie cirkusu. Nič sa tým nedokáže, k ničomu to nevedie, len sa naťahuje čas, len sa naťahuje čas a produktivita práce Národnej rady čoraz viac klesá.
V tejto situácii, v tejto situácii nám teda ako najjednoduchšie a najlogickejšie riešenie napadlo znížiť počet poslancov. Pretože menej poslancov, menší cirkus. Veľmi jednoduchá logika. Menej poslancov, menej dvojitých vystúpení v rozpravách, ktoré sú o tom istom alebo sú o ničom. Menej poslancov, menej hádok, menej vzájomných útočení, menej vzájomných osočovaní, menej animozít a menej všetkých tých negatívnych, negatívnych javov, ktorých, žiaľ, je tu viac ako dosť.
Kolega Schlosár vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o ekonomických aspektoch úspor, ktoré by vyplynuli zo zníženia počtu poslancov Národnej rady o 1/3. Ja sa skôr zameriavam na tie aspekty zefektívnenia, zrýchlenia, zjednodušenia práce Národnej rady a zlepšenia samotného prostredia, v ktorom sa my všetci, či chceme, alebo nechceme, nachádzame, aj keď možno ho vytvárajú len dookola tí istí jednotlivci.
Rovnako, ako tu už bolo povedané, že strana SaS mala tento bod vo svojom programe a robila kvôli tomu referendum, bolo tu alebo je tu viac poslancov, ktorí sa v minulosti vyjadrili, že zníženie počtu poslancov Národnej rady by bol určite pozitívny krok na zlepšenie práce. Ja som preto sám zvedavý, aj keď už dopredu tuším asi, ako hlasovanie o tomto návrhu dopadne, ale chcem vás všetkých, ktorí tú situáciu v súčasnom volebnom období vnímate podobne, chcem vás všetkých vyzvať na to, aby sme nabrali tú odvahu, sme nabrali tú odvahu si povedať, že ak by nás v budúcom volebnom období bolo o 1/3 menej, tak Slovensko žiadnu traumu neutrpí. Nemyslím si, že občanom by tá tretina poslancov chýbala a že proste sme odhodlaní zabojovať aj o ten znížený počet mandátov, o ten znížený počet poslaneckých kresiel, ktoré ale v konečnom dôsledku neprinesú zhoršenie, ale, práve naopak, zlepšenie efektivity práce celej Národnej rady.
Myslím si, že bez ohľadu na to, či ide o našu stranu, iné opozičné alebo strany vládnej koalície, je to otázka veľmi jednoduchých prepočtov. Áno, samozrejme, pri znížení počtu poslancov o 1/3 by najviac poslaneckých mandátov stratila najsilnejšia strana. V časoch, keď najsilnejšia strana mala okolo 40 %, by ten rozdiel bol obrovský. Dnes už ten rozdiel tak veľký by nebol. Menšie strany, samozrejme, tie straty by mali ešte menšie, povedal by som, že až zanedbateľné, ale to je taký náš egoistický pohľad na vec.
Pozrime sa na to, pozrime sa na, spoločne, pohľadom, očami občanov daňových poplatníkov. Zaplatia menej, resp. zaplatia toľko isto, ale minie sa menej. Minie sa menej. Tie peniaze, ktoré sa tu ušetria, môžme použiť na čokoľvek, čokoľvek iné, rozumné. A z pohľadu zastávania alebo realizácie nejakých volebných sľubov voči ľuďom je to úplne to isté. Či za niektorý klub bude bojovať 15 poslancov, alebo len 10, 30 poslancov, alebo len 20, si myslím, že je absolútne nepodstatné. Absolútne nepodstatné. Pretože, ako hovoril náš profesor matematiky na vysokej škole, snaha sa cení, ale hodnotia sa len výsledky.
A my by sme dnes mohli aj v tomto prípade ľuďom ukázať tie výsledky, ktoré by boli znásobené alebo podčiarknuté tým, že už viackrát v tomto volebnom období z úst predstaviteľov viacerých politických strán zazneli myšlienky o tom, že by tu mal sa zaviesť lepší poriadok, disciplína, konštruktívna práca a všetky tieto pozitívne, pozitívne atribúty. Ja som presvedčený aj spolu s kolegami a myslím, že aj s mnohými, mnohými obyvateľmi Slovenskej republiky, že zníženie poslancov o 1/3 zo 150 na 100 je jednoznačne jedným z takýchto krokov. A doposiaľ sa tak nespravilo len preto, len preto, že poslanci, my, vtedy iní poslanci, v sebe nenašli odvahu, aby za takýto krok, ktorý by znamenal zmenu znútra, zahlasovali.
Takže toto berte, prosím, ako ďalšiu príležitosť v sebe pohľadať tú odvahu a bez ohľadu na politické tričko, absolútne bez ohľadu na politické tričko a zaradenie do opozície alebo koalície môcť jednoducho byť pri tej obrovskej zmene - zmene k lepšiemu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.9.2016 o 18:02 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:11

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, na úvod chcem povedať, že vzhľadom na počet obyvateľov Slovenskej republiky a napríklad na porovnanie v Českej republike počet poslancov parlamentu si myslím, že ja osobne nemám problém tento návrh podporiť a s najväčšou pravdepodobnosťou ho aj podporím pri hlasovaní.
Chcem vás však upozorniť na dve úskalia vašej argumentácie. Argumentovali ste argumentom, či by niekomu tých 50 poslancov chýbalo. Chýbalo by niekomu VÚC, ak by boli zrušené? To znamená, že ak hľadáme efektivitu, tak zrušme aj, zrušme aj ďalšie veci, ktoré sú v tomto štáte zbytočné. My sme mali napríklad vo volebnom programe zrušenie VÚC, pretože si myslím, že práve to je ten medzičlánok, ktorý žerie oveľa viacej peňazí, ako nakalkuloval pán kolega navrhovateľ tie jednotlivé finančné úspory.
Po druhé. Druhé úskalie je v tom, že ak sa bavíme o parlamente iba z hľadiska efektivity a úspory peňazí, tak potom, samozrejme, najväčšou úsporou peňazí najrýchlejším rokovaním alebo procesom schvaľovania zákonov by bolo, ak by sme zaviedli orientálnu despociu, lebo tam by sme nemali problém s tým, že by sme sa museli zdržovať nejakým zdĺhavým procesom.
Ja som to zámerne doviedol ad absurdum iba kvôli tomu, aby som ukázal, že si myslím, že v tomto prípade argumentovať tou efektivitou nie je úplne namieste.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 18:11 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:13

Marian Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, začnem odzadu teda. To ste naozaj dohnali trošku do extrému, lebo potom sa môžme baviť, keď by sme išli na to takýmto myšlienkovým pochodom, sa môžme baviť o rozpúšťaní parlamentu a podobných veciach. Naopak, my sme rozprávali o tom, akým spôsobom je možné zlepšiť efektivitu práce.
A čo sa týka tej vašej prvej myšlienky o úspore na rôznych stupňoch štátu, tak ja s vami súhlasím, dajte taký návrh, ja nemám s tým problém, zahlasovať za to, ja ako župan môžem veľmi zodpovedne, si myslím, povedať, že v mnohých otázkach sú vyššie územné celky absolútne nezmyselné a že je to úplne pritiahnuté za vlasy a určite by možno nejakú zmenu to chcelo. Ale dnes máme možnosť rozhodnúť o zmene znútra, sami o vlastnej vnútornej zmene, ktorá si od nás nevyžaduje nič iné, len tú odvahu povedať, že, áno, od ďalšieho volebného obdobia nás môže byť menej a bude pre nás väčšou výzvou stať sa poslancom Národnej rady. A zároveň, zároveň si myslím, že by to prispelo aj k tomu, že mnohí ľudia by si poslanecký mandát viac vážili a mnohí ľudia by sa ako poslanci Národnej rady k tomu aj potom inak stavali a inak správali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 18:13 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:15

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý návrh zákona, ktorý tu dnes predkladáme s kolegami, je novela zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Táto novela sleduje úplne ten istý cieľ ako novela ústavy, ktorú sme dnes už predložili, a teda zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100. Dôvody, pre ktoré je potrebné túto novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schváliť, teda nebudem opakovať.
Chcem len uviesť, že táto novela upravuje konkrétne tie ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré priamo súvisia so znížením, teda najmä so znížením počtu poslancov, teda najmä so spôsobom prideľovania jednotlivých mandátov. Upozorňujem, že ide výlučne o technickú zmenu bez toho, aby sa menil spôsob prideľovania mandátov, ktorý v súčasnosti vychádza s tzv. Hagenbach-Bischoffovej formuly.
Takže toľko moje úvodné slovo. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

22.9.2016 o 18:15 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:17

Katarína Macháčková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

22.9.2016 o 18:17 hod.

JUDr.

Katarína Macháčková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:19

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v mene troch predkladateľov tento návrh zákona.
Tento návrh, začnem politicky, vychádza z niečoho, čo pred parlamentnými voľbami sľúbili alebo podporili všetky, pardon, nie všetky, väčšina parlamentných strán, a to je posilnenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov. Myslím, že ten koncept hmotnej zodpovednosti netreba dlho vysvetľovať, sme s ním všetci oboznámení. Je to problém, ktorý dnes vzniká v tom, že často a niekto, kto koná v mene štátu, v mene obce, v mene verejnej inštitúcie, spôsobí škodu a následne ale tú škodu nemusí uhradiť. To znamená, že tú škodu, ktorú spôsobil konkrétny človek svojím rozhodnutím, svojím konaním, platia daňovníci. Tento stav je ťažko vysvetliteľný, ťažko ospravedlniteľný, a preto, ako som už spomenul, sa väčšina parlamentných strán hlási k tomu, že ho treba zmeniť.
Napriek tomu však nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády v tejto, v tejto podobe, v akej ho dneska ideme aj my vysvetliť, a vláda zároveň zatiaľ nedala žiadny časový záväzok, kedy teda to, čo si ona dala za cieľ, naplniť mieni. Preto sme sa aj v nadväznosti na kauzy, ktoré teraz sledujeme v oblasti napríklad pána Bašternáka, rozhodli tento zákon predložiť.
Ešte pred tým, než sme ho však predložili, sme sa rozhodli zároveň zistiť aj, ako funguje ten dnešný systém. Takže dovoľte mi na začiatok povedať niečo, čo ešte nezaznelo, a to je, ako na Slovensku dnes v číslach funguje systém, dnešný systém hmotnej zodpovednosti. Vybrali sme si dve oblasti, kde je nespochybniteľná škoda a je aj veľmi ľahko zistiteľný vinník.
To jedna je oblasť už existujúceho zákona, ktorý dnes novelizujeme, to je zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde súdy rozhodnú, že taká škoda bola spôsobená a konkrétne peniaze musia byť vyplatené konkrétnemu poškodenému. To znamená, je úplne jasné, o koľko peňazí štát prišiel, na základe čoho a je možné aj dosledovať, kto za to môže.
Druhá takáto oblasť je oblasť verejného obstarávania, kde Úrad pre verejné obstarávanie v prípade porušení zákonov ukladá pokutu obstarávateľom za jeho porušenie a opäť je tým pádom možné aj vedieť, aká škoda bola spôsobená, aj ju možno dosledovať, kto ju spôsobil.
Pozreli sme sa teda na to, ako dnes v praxi v týchto dvoch typoch prípadov, ktoré sú absolútne nediskutovateľné, absolútne jasne vyčíslené, čo sa deje. Zistili sme, že od roku 2011 v týchto dvoch prípadoch bolo spolu spôsobená škoda vo výške viac ako 3 mil. eur, ktorá je rozhodnutá platne súdmi, resp. Úradom pre verejné obstarávanie. Preto sme napísali všetkým ministrom, generálnemu prokurátorovi aj generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne list s otázkou, ako vymáhali tieto škody, voči komu a či boli tieto škody vymožené. Spolu sme sa pýtali na 141 prípadov, ktoré spolu, ako som už spomenul, predstavujú viac ako 3 mil. eur. Dostali sme odpoveď, že len v 4 % prípadov boli tieto škody vymožené úplne alebo čiastočne od zamestnancov alebo predstaviteľov úradov, 77 prípadov sa škody nevymohli, nevymáhali alebo sa vraj vymáhať nedali a 16 % prípadov je vymáhania v štádiu riešenia. A zatiaľ o ňom nevieme. Inými slovami, za všetky škody spôsobené za ostatných 5 rokov v tejto chvíli štát získal len 4 % škody z 5, zvyšok buď nikdy nezíska, alebo v malom počte prípadov je ešte šanca, že sa mu to môže podariť.
Nechcem vás tu dlho zdržovať tým, že by som citoval odpovede štátnych orgánov, ktoré znejú trochu ako, pes mi zožral domácu úlohu. Máme odpovede od ministrov o tom, ako v archívoch je všetko skartované, nie je možné dohľadať, nie je možné zistiť, nie je možné zistiť vinníka, nie je možné zistiť, čo sa stalo.
Musím povedať, že tomuto postupu sa vymyká minister Kaliňák, ktorý sa vyhol takémuto typu alibizmu a ten rovno natvrdo nám napísal, že on od vyšetrovateľov a iných príslušníkov Policajného zboru, ktorí rozhodnutiami súdu porušili zákon, spôsobili škodu a štát tú škodu musel ľuďom nahradiť, že on ich od nich zo zásady nevymáha. Takže minister Kaliňák necítil potrebu teda predstierať, že sa to nedá alebo informácie chýbajú, on nám rovno natvrdo napísal, že peniaze daňovníkov sú preňho nič, ak sa jedná o to, aby on ich mal vymáhať od príslušníkov Policajného zboru.
To je len ale príklad, mohol by som citovať ďalšie. Čo však, si myslím, týmto veľmi jasne ukazuje, je to, čo je vždy základná vec pri každej zákonnej úprave, a to je nedostatky súčasného právneho stavu. Lebo ak je súčasný právny stav uspokojivý, netreba ho meniť. Dúfam, že sa zhodneme, že úspešnosť vymáhania zodpovednosti na 4 % nie je uspokojivý stav a že ho zmeniť treba.
Zároveň tie odpovede ukazujú aj našu skúsenosť, že problém však nie je v tzv. politickej vôli, ale aj v mechanizme tých vymáhaní, preto v tomto návrhu ukladáme, riešime túto otázku komplexne.
Ako? Inšpirovali sme sa úpravou súkromných obchodných spoločností, ktoré ukladajú štatutárom vykonávať svoju spôsobnosť odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, najmä sú si povinní zaobstarať a pri rozvoji zohľadniť všetky dostupné informácie a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy ani záujmy niektorých spoločníkov či tretích osôb pred záujmami organizácie, ktorú zastupujú. To sme sa pokúsili preniesť aj do verejného sektora a zároveň sme sa ale pokúsili posilniť proces vymáhania tej škody. Lebo jedna vec je definícia škody a druhá je vymáhanie, lebo ako vidíme, samotné úrady sú pri tom dnes pomerne liknavé, preto navrhujeme dve veci:
Prvá vec je, aby túto právomoc mal generálny prokurátor, resp. Generálna prokuratúra, to znamená, aby mohla vymáhať ona škody. A, samozrejme, prvá otázka sa naskytne, že či si myslíme, že generálny prokurátor bude omnoho aktívnejší a tvrdší, ako je, sú dnes ministerstvá a iné orgány štátnej správy. Preto sme sa rozhodli do toho návrhu predložiť aj druhý prvok, a to je ten, že ak 30 poslancov Národnej rady o to generálneho prokurátora požiada, tak v prípade, ak už rozhodnutím súdu alebo iným orgánom došlo k určeniu škody, to znamená, nie je možné polemizovať o tom, či škoda vznikla, tak generálny prokurátor bude povinný takýto návrh podať. Tým by sa zabránilo tomu, že politicky alebo osobne, dobre, ľudia s politickými alebo osobnými dobrými konexiami sa budú môcť naďalej vymáhaniu škôd vyhýbať.
Toľko k nášmu návrhu pani poslankyne Petrík, pani poslankyne Macháčkovej a mojej osoby. Verím, že bude posunutý do druhého čítania, alebo aj ak nebude, tak dúfam, že prispeje k verejnému tlaku na vládu Slovenskej republiky a na koaličnú väčšinu, aby sa riešenie tohto problému v primeranom rozsahu rýchle dostal na rokovanie Národnej rady, pretože toto je niečo, čo u voličov-občanov veľmi silne posilňuje pocit nespravodlivosti, pocit nerovnakých pravidiel. Každýkrát, keď čítajú alebo vidia ľudia to, že ak im v práci sa stratia dve spinky, tak to musí niekto nahradiť, ale keď verejný činiteľ stratí milión, tak zrazu nič z toho neplatí.
Toto by tento návrh zmenil, a preto si vás dovolím požiadať v mene predkladateľov o jeho podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

22.9.2016 o 18:19 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video