9. schôdza

6.9.2016 - 23.9.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.9.2016 o 16:30 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:30

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, k napísaniu takéhoto návrhu zákona v zásade môžu existovať dve inšpirácie, možno viac, ale napadajú mi dve.
Jedna taká, že si niekto pozrie zákon, prečíta si ho a narazí tam na niečo, čo sa mu zdá problematické, na niečo, čo by podľa neho mohlo spôsobovať problémy, na niečo, čo by mohlo byť upravené inak, a pripraví alebo posunie niekomu nápad, že bolo by dobré túto vec zmeniť, lebo veď by to mohol byť problém.
Druhá inšpirácia je taká, že niečo, čo je napísané v zákone, naozaj ten problém spôsobuje. Spôsobuje ho reálnym ľuďom a spôsobuje reálny problém, nielen možný.
Tento typ, tento zákon alebo tento návrh zákona, s ktorým prichádzame, bol inšpirovaný tým druhým spôsobom. Nie je to teda výmysel alebo vec nejakej právnej úvahy a teoretickej analýzy zákona o rodine. Je to vec toho, že kolegyňa Blahová naozaj narazila na reálnych, živých ľudí z mäsa a kostí, ktorým súčasná právna úprava, ktorá sa týka zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti pri rozvode manželom, ktorým boli spoločne zverené deti do niektorej z týchto foriem náhradnej starostlivosti, zaniká.
Natália Blahová hovorila o tých reálnych problémoch, ktoré to spôsobuje. Ja by som sa vrátil k tomu právnemu rozmeru a k argumentácii, prečo si myslíme, že je potrebné zákon o rodine zmeniť. Tak ako zákon neviaže vznik náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej starostlivosti na existenciu manželstva, nemal by podľa nášho názoru viazať zánik tejto starostlivosti na zánik manželstva. Do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti možno zveriť dieťa aj jednotlivcovi, možno zveriť aj jednému z manželov, ak s tým druhý manžel súhlasí alebo ak pre nejaké ťažkosti nie je možné získať jeho súhlas a možno zveriť aj manželom.
A opäť, nie v každom prípade, keď manželstvo zaniká, zaniká aj náhradná osobná alebo pestúnska starostlivosť, pretože manželstvo môže zaniknúť nielen rozvodom, môže zaniknúť aj smrťou jedného z manželov a v takom prípade automaticky pokračuje náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť u toho manžela, ktorý žije.
Domnievame sa teda, že nie je žiadny logický dôvod, aby zánikom manželstva formou rozvodu zanikala náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť. Táto právna úprava je podľa nášho názoru nielen nelogická, ale aj nesprávna. Tú nesprávnosť vidíme v tom, že zákon o rodine v súčasnej podobe jednoznačne uprednostňuje osobné formy náhradnej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou. Je to natvrdo napísané v zákone a nie je to len litera, je to aj duch celého toho zákona. A je to tak správne, že ak deti nemôžu žiť vo svojej biologickej rodine so svojimi biologickými rodičmi a je im potrebné poskytnúť náhradnú starostlivosť, tak osobné formy náhradnej starostlivosti, či už pestúnska, alebo náhradná osobná starostlivosť, sú lepšie pre dieťa ako ústavná starostlivosť, ktorá by mala byť len tou poslednou možnosťou.
Súčasná právna úprava od zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti pri rozvode manželov však spôsobuje stav prinajmenšom právnej neistoty pre deti, ktoré žijú v rodine manželov, ktorých manželstvo sa práve končí, a ktoré sa ocitajú v akomsi právnom vákuu a v určitých prípadoch to môže viesť aj k tomu, že miesto náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti skončia pri ústavnej starostlivosti.
Okrem toho, že je to podľa nášho názoru nelogická právna úprava a nesprávna právna úprava, je aj problematická najmä z praktického hľadiska, aj o tom tu už bola reč, že je viazaná na návrh bývalého manžela alebo manžela v rámci rozporového konania. Čiže súd nerozhoduje automaticky o tom, komu z tých rozvádzajúcich sa manželov ponechá dieťa v pestúnskej starostlivosti alebo v osobnej, v náhradnej osobnej starostlivosti, ale musí to niekto z nich navrhnúť.
Špecifický je ten problém vo vzťahu k pestúnskej starostlivosti, čo opäť vo svojom príspevku spomenula Natália Blahová, keď zákon nehovorí o tom, že na návrh ponechá v pestúnskej starostlivosti alebo v náhradnej osobnej starostlivosti, hovorí iba o, zákon hovorí o ponechaní v osobnej starostlivosti. Ja si myslím, že korektný výklad zákona by mal, by mal znamenať, že ak sa spomína osobná starostlivosť, tak je to tá forma, v ktorej to dieťa bolo až dovtedy. Ale evidentne prax ukazuje, že existujú inštitúcie, ktoré to vykladajú inak a osobnú starostlivosť zamieňajú výlučne s náhradnou osobnou starostlivosťou, čo teda nie je problém, ak je dieťa aj dovtedy v náhradnej osobnej starostlivosti, ale ak je dieťa v pestúnskej starostlivosti, tak to pre tých bývalých pestúnov alebo pre toho, ktorý má záujem pokračovať v tej starostlivosti, môže byť problém, napríklad z hľadiska, z hľadiska príspevkov finančných.
Sme presvedčení, že naším návrhom pomôžeme dať veci späť z hlavy na nohy, teda že základné pravidlo bude, nie že automaticky zanikne náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť pri rozvode a iba v tých výnimočných prípadoch môže súd na návrh rozhodnúť o tom, že ponechá v starostlivosti niektorého z rodičov, ale že základné pravidlo by malo byť, že ak sa rozvádza manželstvo, tak súd má rozhodnúť aj o tom, že ktorému z rozvádzajúcich sa manželov ponechá v náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti dieťa, ktoré im bolo obom spoločne zverené. A iba, samozrejme, v prípadoch, keď ani jeden z nich nemá záujem pokračovať v tejto forme starostlivosti, alebo v prípade, že je to v záujme maloletého dieťaťa, lebo samozrejme, že aj taká situácia môže nastať, v takom prípade súd rozhodne o zániku tejto formy starostlivosti.
Čiže navrhujeme, aby zanikol jeden zo spôsobov, alebo vypustiť zo zákona jeden zo spôsobov zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti, a ak o tom súd rozhodne, no tak to bude tá iná forma, ktorú už dnes zákon pozná, že súd môže rozhodnúť o zrušení týchto foriem starostlivosti.
Upozorním ešte na prechodné, prechodné ustanovenia. Navrhujeme účinnosť zákona k 1. januáru a s tým, že podľa nového postupu by sa malo, alebo teda podľa, podľa nových pravidiel by sa malo postupovať pri tých rozvodových konaniach, o ktorých súd nerozhodne do konca roku 2016. Domnievame sa, že táto právna úprava, ktorú navrhujeme a ktorú ak parlament schváli, tak by sa mala stať účinnou od 1. januára 2017, je výhodnejšia a je viac v záujme maloletých detí, a preto by sa podľa nej malo postupovať.
K dvom veciam ešte by som sa rád vyjadril, ktoré sa objavili v rámci diskusií o tomto návrhu zákona v rámci jeho prípravy. Vznikla jednak otázka, že či touto právnou úpravou nezhoršíme postavenie biologických rodičov, pretože podľa súčasnej právnej úpravy súd môže na návrh rozhodnúť o zverení alebo ponechaní v starostlivosti jedného z manželov, ak sa biologickí rodičia naďalej nemôžu starať o dieťa alebo ak nemajú o to záujem. Ak automaticky bude súd rozhodovať o tom, že ponechá v starostlivosti jedného, a teda určí, ktorého z rozvádzajúcich sa manželov, tak, samozrejme, tento moment, moment biologických rodičov tam odpadne. Ale opäť to už Natália Blahová povedala vo svojom príspevku, súdy majú priebežne posudzovať, či biologickí rodičia nie sú schopní a nemajú záujem opäť sa starať o svoje vlastné deti a samozrejme, že v takom prípade je záujem biologických rodičov uprednostnený pred náhradnými formami starostlivosti o dieťa. Ale nevidíme žiadny dôvod viazať toto preskúmavanie záujmu a možnosti biologických rodičov starať sa o vlastné deti na rozvod manželov, ktorí majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti.
Druhá vec, otázka je, že či by, či by tejto vecnej hmotnoprávnej zmene v rámci zákona o rodine nemala zodpovedať alebo nemalo by to byť doplnené o nejakú zmenu civilného mimosporového poriadku, v ktorého § 100 sa uvádza, že: "s konaním o rozvode manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode". Zvažovali sme aj túto možnosť, ale keďže nové procesné kódexy boli po siahodlhej príprave schválené iba nedávno a nadobudli účinnosť 1. júla, tak si myslíme, že nie je vhodné, aby sme takouto formou zasahovali do novoschváleného kódexu, a teda prostredníctvom poslaneckého návrhu v takejto parciálnej veci boli tí, ktorí prvýkrát novoschválený civilný mimosporový poriadok navrhnú novelizovať, preto sme od toho upustili a sme presvedčení, že aj táto zmena v zákone o rodine určite pomôže zlepšiť situáciu tých ľudí, s ktorými sme sa reálne stretli a na ktorých problémy Natália Blahová upozornila.
Samozrejme, že ak po čase príde k novele civilného mimosporového poriadku, ak sa toho nazbiera viac v rámci aplikačnej praxe, tak toto je zrejme jedna z vecí, ktorú bude dobré ošetriť aj tam, ale myslím, že to nie je nevyhnutné robiť v tejto chvíli.
Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že tento návrh zákona je v záujme maloletých detí a umožní deťom, o ktorých sa nestarajú alebo nemôžu strať ich vlastní biologickí rodičia, nech už je to z akéhokoľvek dôvodu, aby sa ich postavenie čo najviac priblížilo postaveniu detí, ktoré žijú vo svojich vlastných rodinách so svojimi biologickými rodičmi.
Preto si vás aj ja dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.9.2016 o 16:30 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:44

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účelom tohto návrhu zákona je dosiahnuť ochranu občanov pred neprispôsobivými občanmi bez ohľadu na farbu pleti týchto neprispôsobivých občanov alebo asociálov a bez ohľadu na to, či táto neprispôsobivosť spočíva vo výtržníctve, v dílovaní drog, prípadne v alkoholizme.
Táto právna úprava je robená analogicky s tým, že už dnes je možné vykázať páchateľa podozrivého z domáceho násilia do istej vzdialenosti od potenciálnych obetí. Analogicky navrhujeme, aby v prípade opakovaného udeľovania pokút za narúšanie dobrého susedského spolunažívania mohol byť takýto neprispôsobivý občan na príslušnú dobu policajným orgánom vykázaný z miesta bydliska.
Návrh odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis

22.9.2016 o 16:44 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:45

Peter Šuca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 205). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Skryt prepis

22.9.2016 o 16:45 hod.

PaedDr.

Peter Šuca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:47

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Môžem? No ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Stále počúvame, že si máme zvyknúť, máme sa prispôsobiť, máme si utiahnuť opasok. Toto počúvam 25, 27 rokov od nežnej revolúcie. Musíme si utiahnuť opasky, potom bude lepšie. Teraz počúvame najnovšie, musíme si zvyknúť, musíme sa prispôsobiť. Kto nám to hovorí? No hovoria nám to politici. Už to počúvame aj z Európskej únie v súvislosti s imigrantami. Musíme si zvyknúť, dokonca aj niektorí poloblázni nám už rozprávajú, že si máme zvyknúť na terorizmus. Posledný nám to povedal, v New Yorku to vyslovil moslimský starosta Londýna. Máme si zvyknúť na terorizmus.
Všetci si máme začať zvykať na takéto hlúposti. A ja sa pýtam, komu to hovoríme, že si máme zvyknúť? Komu to títo štandardní politici hovoria, máme si zvyknúť. No hovoria to obyčajným, slušným ľuďom. Slušným ľuďom, ktorí chodia do roboty, pracujú, odvádzajú dane, ľuďom, ktorí dodržiavajú písané a nepísané pravidlá. Týmto ľuďom hovoríme, aby si zvykli.
A na druhej strane tu máme ľudí, ktorí nedodržiavajú vôbec nič. Vôbec nič. Vôbec nedodržiavajú žiadne pravidlá, vôbec o tom nevedia, aké majú povinnosti, ale vedia presne, aké majú práva. A tie vyžadujú.
Ja sa pýtam, dokedy budeme tolerovať takýchto neprispôsobivých ľudí, ktorí robia peklo zo života týmto slušným ľuďom, ktorí platia dane, ktorí dodržiavajú elementárnu slušnosť, ktorí dodržiavajú spravodlivosť, ktorí dodržiavajú pravidlá? Týmto ľuďom títo neprispôsobiví robia zo života peklo!
Naša štandardná politická scéna sa na toto pozerá už 27 rokov. A aký je výsledok? Choďte sa pozrieť medzi ľudí, kto sa musí prispôsobiť na konci dňa. Tí slušní, tí, ktorí dodržiavajú všetky pravidlá. Tí sa musia prispôsobovať týmto neprispôsobivým.
Ako to vyzerá v praxi? No keby ste išli sa pozrieť, tak ľudia na jednej strane musia si stavať väčšie ploty, musia, aby im nevykradli úrodu, neukradli psa. Musia si kúpiť nový zámok, lebo aby neboli vykradnutí. Nemôžu pustiť deti von, na chodbe napríklad, bývate v činžiaku, no tak sa vám tam nasťahuje nejaký drogový díler, urobí vám z toho drogový brloh a vy si nemôžete pomôcť. To decko nemôžete pustiť von, tam sa vám váľajú striekačky a neviete si pomôcť. Do parku ho pustiť nemôžete dole, lebo to obsadila prostitúcia, tam sa váľajú použité kondómy - a toto robia tí neprispôsobiví. A neviete si pomôcť.
Keby ste išli medzi ľudí a spýtali sa ich, či ich zákon chráni - nie. Nedá sa to postihnúť. Máme sa prispôsobiť, to je jediné, čo počúvame.
A ja som neni ochotný pristúpiť na túto hru. Preto prinášame návrh zákona proti týmto neprispôsobivým, je to v prvom čítaní a verím tomu, že sa nám to podarí posunúť ďalej, lebo tí ľudia tam vonku to už očakávajú od nás, že sa konečne začneme starať aj o nich, že budeme počúvať ich prosby, ich sťažnosti. Oni sú v ťažkej beznádeji. Potom sa nedivme, že vznikajú také prípady, ako sa stali dole na juhu alebo tunák v Devínskej. Skutočne o tých ľudí sa musíme začať starať a musíme im pomôcť ich chrániť pred týmito ľuďmi, lebo tie hodnoty tunák vytvárajú títo obyčajní ľudia, ktorí dodržiavajú zákon, ktorí dodržiavajú písané, nepísané pravidlá. Na nich stojí táto spoločnosť. A som presvedčený, že na takýchto obyčajných ľudí, ktorí naozaj dodržiavajú všetky pravidlá, na takých stojí náš západný civilizovaný svet. A potrebujeme ich chrániť.
Preto si dovolíme priniesť teraz návrh zákona na ochranu proti neprispôsobivým.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.9.2016 o 16:47 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:52

Juraj Droba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Boris, v tvojich slovách som sa našiel, alebo aspoň myslím, že som sa našiel, a chcem ťa poprosiť týmto verejne a oficiálne, aby si neuvádzal tento príklad, lebo ja som povedal nejaký výrok a ty dobre vieš, ako som ho myslel. Nebolo to o tom, že si musíme na niečo zvykať, bolo to myslené tak, že islamský terorizmus tu jednoducho je a bude s nami, či sa ti to páči, alebo nie, a akokoľvek militantný budeš, tak do roku ho nevyhubíme.
Takže iba hovorím, že nezatvárajme oči pred realitou, tento problém tu, bohužiaľ, v Európe bude dlhé roky a musíme vedieť sa tomu prispôsobiť a je lepšie to očakávať, ako byť prekvapený, keď sa niečo stane. Nehovorím, aby sme nebojovali, bojujme.
Zvyšok tvojho príspevku, samozrejme, viem sa pod neho podpísať a dokonca zvažujem, že zahlasujem za váš návrh.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 16:52 hod.

Mgr. MBA M.A.

Juraj Droba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:53

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Pán poslanec Droba, ja som vás nespomínal. Hovoril som v mojom príspevku o politikovi, o starostovi Londýna, ktorý toto vyjadrenie povedal v New Yorku, že sa musíme prispôsobiť, a hovoril to v súvislosti s terorizmom.
Skutočne som ťa nespomenul a neviem, prečo si to otvoril, teraz to všetci vedia, že niečo asi takéto podobné si povedal, ale skutočne som hovoril o starostovi Londýna. A ešte zatiaľ starosta Londýna nie si.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 16:53 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:54

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon má trochu širšiu súvislosť ako len tú, že rieši nejaký problém neprispôsobivých občanov. On má totižto aj čosi v pozadí.
Analytici si kládli otázky po voľbách, ako je možné, že Kotleba je v parlamente, ako je možné, že Kollár je v parlamente, prečo to tak vlastne je. Napísali o tom milióny slov analýz a tie analýzy stáli za, viete čo, ako sa spieva v známej pesničke. Boris tu nie je preto v parlamente, že je celebrita. Celebrity skúšali kandidovať do parlamentu už veľakrát a neboli úspešné. Marian Kotleba nie je v parlamente preto, že my Slováci alebo nejaká časť Slovákov máme sklony k fašizmu. To je idiotský názor niektorých intelektuálov. Marian Kotleba tu nie je preto, že má rád Jozefa Tisa. Marian Kotleba je tu napriek tomu, že má rád Jozefa Tisa. Pretože neviem, či to viete, ale 70 % voličov pána Kotlebu považuje SNP za významnú udalosť našich dejín, ku ktorej sa hlásia, na ktorú sú hrdí. To znamená, ťažko tých 70 % jeho voličov asi možno obviňovať z toho, že chcú podporovať fašizmus.
Dobre, tak prečo teda som v parlamente ja, prečo je v parlamente Boris Kollár, prečo je v parlamente Marian Kotleba? Poviem vám to na príklade tohto zákona.
Pretože, bohužiaľ, v tomto štáte sa stalo štandardom, že tí, ktorí porušujú pravidlá hry, tí sa nemusia ničoho báť. Pokiaľ sa to týkalo privatizácie, nebolo to úplne zrejmé, pretože kto z nás niečo sprivatizoval, koľko ľudí niečo sprivatizovalo a vedelo posúdiť, či je to pod cenu, neni to nad cenu, to bežný človek posúdiť nevie. Pokiaľ sa to týkalo štátnych zákazok, rovnako normálny človek ako posúdi? Bol ten tender zmanipulovaný, nebol zmanipulovaný a ešte aj vtedy si môže povedať, že aj tak všetci kradnú rovnako, je to jedno.
Lenže za tých 27 rokov veci došli tak ďaleko, že niektoré veci sú, bohužiaľ, očividné, že je to zrejmé aj 10-ročnému dieťaťu. Ukážem to na príklade Oskara Dobrovodského.
O Oskarovi Dobrovodskom médiá napísali toho strašne veľa, ale skúsim vám povedať niečo, čo ste možno nevedeli. Oskar je človek, ktorý celý život pracuje, nenatŕča ruku, nepýtal si nikdy nič od štátu. Oskar sa vôbec nezaujímal o politiku. Na politiku sa díval do istého času, ako sa normálne dívame na futbal, že sleduje, kto vyhráva, kto prehráva, keď mu je niekto sympatický, tak mu fandí. Lenže pred siedmimi-ôsmimi rokmi sa k Oskarovi prisťahovali do susedstva rómske rodiny. Ani to ho neprekvapilo, pretože už predtým tam bývali Rómovia, s ktorými nemal žiaden problém. Tí sa odsťahovali, prišli noví. A viete, ako na to Oskar zareagoval? Ako Angela Merkelová: privítal ich, pomáhal im, keď si potrebovali čokoľvek požičať, ja neviem, pracovné nástroje, tak požičal im. Ako typický slniečkar, tak by sme dnes povedali. Takto privítal svojich rómskych susedov.
A čo sa stalo do roka? Najskôr si musel postaviť pletivový plot, potom si musel postaviť murovaný plot. Ani to nestačilo. Stal sa obeťou trestnej činnosti, krádeží, ničenia majetku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Zhruba vtedy, bolo to v roku 2010, som do jeho príbehu vstúpil ja. Pracoval som na ministerstve vnútra, mal som na starosti rómsku kriminalitu, prišiel som sa s ním normálne porozprávať aj s ľuďmi na Družstevnej, že teda ako je ten problém vypuklý. Nainštalovali sme tam kamery, najskôr ako skryté kamery, potom sme tam poslali policajné hliadky, podarilo sa nám vykonať to, že sa tam prestalo kradnúť. A tí ľudia na Družstevnej mali pokoj s tou trestnou činnosťou, pretože už sa proste nediala. Ale nepodarilo sa vyriešiť tú základnú vec, že to, čo sa tam dennodenne deje, a to, čo on musí zažívať, je narúšanie dobrého susedského spolunažívania, čo je porušenie zákona, ale nie je to trestný čin alebo len veľmi ťažko dokázateľný trestný čin.
Keď som vtedy pôsobil na ministerstve vnútra, dve veci boli pre mňa úplne citlivé: problém Žehry a problém Oskara Dobrovodského. Čo sa týka Žehry, pripravili sme návrh zákona, ktorý ten problém mohol vyriešiť a táto snemovňa o ňom ani nehlasovala, odsunula ho do ďalšieho volebného obdobia a potom sa k tomu nevrátila. Keď som to oznamoval ľuďom zo Žehry, ktorí v to dúfali, viete, čo som cítil? Hanbu. Hanbu za to, že tento štát im nevie pomôcť. Už vtedy v roku 2009, 2010, môžete si to nájsť na internete, som hovoril, že máme poslednú šancu, aby týmto ľuďom pomohol štát, pretože inak budú voliť Kotlebu. Môžte si to nájsť. V 2009 som to hovoril prvýkrát. Ale tá šanca bola premrhaná, pretože tí, ktorí predstavovali v tých rokoch štát, jednoducho tým ľuďom nedokázali pomôcť.
Po roku 2012 som tento problém nevedel riešiť, nevedel som ho ovplyvniť, ale dnes viem urobiť aspoň to spolu so svojimi kolegami, že dávame tento návrh zákona, ktorý umožní obnoviť aspoň čiastočne dôveru u ľudí, ktorí sú obeťami takejto činnosti, obnoviť u nich dôveru v štát. A to si myslím, že by malo byť záujmom všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
S touto nádejou sa na vás obraciam a prípadne vás žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

22.9.2016 o 16:54 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:00

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som chcel len doplniť, že skutočne tento zákon neni absolútne rasistický, my tunák nebojujeme proti konkrétnej nejakej rase, nejakému vierovyznaniu alebo čomukoľvek, my sa bavíme len o neprispôsobivých občanoch, ktorí môžu byť rovnako, môžu to byť moslimovia, môžu to byť Rómovia, môžu to byť kľudne po mojom, Cigáni, môžu to byť bieli, to je jedno, proste keď je raz niekto neprispôsobivý a neviete si s tým pomôcť, tak treba pred takýmito ľuďmi ochrániť ľudí slušných, ktorí naozaj vytvárajú tie hodnoty, ktorí tvoria chrbticu a absolútne tvoria chrbticu tohto štátu, na ktorých tento štát a toto zriadenie stojí, ktorí odvádzajú prácu, ktorí sú slušní, dodržiavajú zákony, a títo ľudia musia byť chránení pred neprispôsobivými ľuďmi.
Aj mne je úplne jedno, akú majú farbu pleti. Takže bol by som veľmi rád, keby niekto toto nedával do kontextu veľmi zlého, lebo on naozaj má chrániť tých slušných a poctivých ľudí. Nič iné, nič viac, nič menej.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 17:00 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:02

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Ďakujem pánovi poslancovi Kollárovi za doplnenie. Príklad Oskara Dobrovodského som použil iba preto, lebo si ho každý vie predstaviť, lebo je známy, samozrejme, že nám je úplne jedno, kto je neprispôsobivým občanom, nás zaujíma to, aby tí, ktorí dodržiavajú pravidlá hry, boli chránení pred tými, ktorí pravidlá hry nedodržiavajú. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.9.2016 o 17:02 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:15

Peter Kresák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som teda v prvom čítaní vyslovil zopár myšlienok... (Pretrvávajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ešte raz poprosím o kľud v sále.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
... vyslovil zopár myšlienok k filozofii predloženého návrhu zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Situácia je troška ťažká, pretože v prvom čítaní sa má hovoriť o filozofii samotného návrhu, ale v tomto prípade sa nedá, aby som nevenoval pozornosť aj niektorým jeho samotným ustanoveniam. Musím to tak urobiť, pretože, priznám sa veľmi otvorene, ja v tomto predloženom návrhu zákona vidím viacero veľmi vážnych ústavných problémov. Samozrejme, to, čo bolo povedané... (Neustály ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vážení páni poslanci, ešte raz poprosím o kľud v sále aj z úcty ku kolegovi, ktorý naozaj vystupuje, poprosím vás o kľud.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Nechcem spochybniť, spochybniť cieľ, ktorý, alebo účel predloženého návrhu zákona, ktorý bol tlmočený teda predkladateľom vlastne aj predo mnou v rozprave, musím však ale povedať, že platí stále to známe, že niekedy aj cesta do pekla je dláždená vynikajúcimi úmyslami.
Návrh zákona je podľa predkladateľov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Musím však upozorniť, že už samotný jeho názov vyvoláva prvú a základnú otázku. Cieľom návrhu podľa dôvodovej správy je posilnenie ochrany obyvateľov Slovenskej republiky a ich majetku a majetku obce pred neprispôsobivými osobami. Ten termín "obyvateľov", obyvateľ sa objavuje aj v samotnom texte.
Ja sa pritom ale musím opýtať predkladateľov, vy si myslíte, že majetok osôb, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nemá požívať rovnakú ochranu majetku? Pretože vieme dobre, že v zmysle slovenského právneho poriadku je vlastne viacero kategórií osôb... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prepáčte, ešte raz, pán poslanec, ospravedlňujem sa vám, ale chcem vám zabezpečiť kľud v sále.
Vážení poslanci, vážené poslankyne, ešte raz vás poprosím o kľud. Už ani neviem identifikovať, koho by som mal upozorniť. Tak vás poprosím naozaj všetkých. Ďakujem.
A nech sa páči, pán poslanec.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Rozumiem situácii.
Teda chcel som povedať, že samozrejme v zmysle platného právneho poriadku Slovenskej republiky majetok na území Slovenskej republiky môžu vlastniť nielen cudzinci, ale aj osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt, ale dokonca prechodný pobyt. Čiže už prvý problém, na ktorý som sa snažil nájsť odpoveď, nenašiel som, je, prečo sa snažíme chrániť majetok vlastne obyvateľov Slovenskej republiky.
Čo je ale podľa mňa oveľa závažnejšie a tu sa, žiaľ, a veľmi sa ospravedlňujem, nevyhnem istej citácii z práve navrhovaného právneho predpisu, čo je však podľa mňa oveľa závažnejšia skutočnosť, koho a ako definujú predkladatelia v tomto návrhu za "neprispôsobivú osobu". Ak ste si mali možnosť pozrieť predložený návrh zákona, tak iste neušlo vašej pozornosti, že predkladatelia vlastne na definíciu tejto neprispôsobivej osoby v § 2 v navrhovanom vlastne vyžadujú splnenie, kumulatívne splnenie celého radu podmienok.
Ak by som to chcel veľmi zjednodušiť, tak poviem, že prvý balík predstavuje charakteristiku alebo definuje charakteristiku sociálneho postavenia tejto osoby: dlhodobo nepracuje, nemá príjem z činnosti, nepripravuje sa na povolanie, prijala táto osoba z verejných zdrojov viac finančných prostriedkov vo forme sociálnych dávok, ako prispela do odvodov. Sociálna charakteristika. Druhá charakteristika, ktorú musí takáto osoba splniť, aby mohla byť podľa predkladateľov pokladaná za neprispôsobivú osobu, to sú znaky, ktoré súvisia s trestným právom, pretože tá osoba mala v minulosti, musela opakovane spáchať trestný čin ublíženia na zdraví, lúpeže, krádeže a ďalšie, spáchala nejaký trestný čin voči majetku obci, v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo dopustila sa nejakého priestupku proti verejnému poriadku a uvedené neviedlo k náprave.
Tu, žiaľ, ale sa musím hneď na prvom mieste opýtať, že ako to vlastne predkladatelia mysleli. Znamená to, že vlastne podľa ich navrhovanej definície sa za neprispôsobivú osobu nemôže pokladať osoba, ktorá pracuje, ktorá má príjem, ktorá vlastne nepoberá sociálne dávky, ale dopustila sa, spáchala trestný čin ublíženia na zdraví, krádeže, neoprávneného zásahu, spáchala niektorý z ďalších trestných činov voči majetku obce. A tu vlastne narážame na prvý alebo na ďalší vážny problém, pretože vlastne máme tu kategorizáciu. Za neprispôsobivú osobu môže byť označená iba vlastne osoba sociálne slabá, ak to mám tak povedať, ktorá spáchala nejaké trestné činy a priestupky, ale na druhej strane osoba, ktorá nepatrí do kategórie sociálne slabých, ktorá spáchala presne všetko to isté, za takúto neprispôsobivú osobu považovaná nebude.
Čiže aký je teda cieľ, dôvod, cieľ, zmysel nezaradenia osôb, ktoré sa nachádzajú v lepšej sociálnej alebo majetkovej situácii, medzi neprispôsobivé osoby, a teda sú takýmto spôsobom zvýhodnené, ak to tak môžem povedať?
Za ďalšie, čo pokladám takisto za ústavný problém, za ďalšiu skutočnosť pokladám vlastne sankciu, ktorú obsahuje tento predložený návrh zákona. Predkladatelia používajú termín vlastne "vyhostenie". Osoba, ktorá je neprispôsobivá, môže byť vyhostená na základe istého procesného postupu, nie je teraz podstatné, vyhostená z miesta svojho trvalého pobytu, teda zo svojho bydliska, ale nehovoríme napríklad, že kam. Inými slovami, tá osoba sa vlastne stane bezdomovec. My ju chceme niekde vyhostiť, ale nehovoríme na ako dlho a nehovoríme kam. Tu zase, samozrejme, musím sa zamýšľať, či uvedený nápad môže byť v súlade s ústavou garantovaným právom slobody pobytu a pohybu, ako ju pozná čl. 23 ústavy a, samozrejme, aj ako ju pozná Európsky dohovor o základných právach a slobodách.
Mohli by sme argumentovať, a tam, samozrejme, buďme ale veľmi opatrní, že, samozrejme, aj do slobody pohybu a pobytu sa dá zasiahnuť. Dá sa zasiahnuť pri splnení istých podmienok. Samozrejme, prvá podmienka materiálna je, že to musí byť zákonom, návrh zákona mám pred sebou. Tie ďalšie podmienky sú, že vlastne tie slobody, teda táto sloboda pobytu môže byť obmedzená alebo môže byť do nej zasiahnuté, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochrany zdravia alebo ochrany slobody práv iných osôb, prípadne vo vymedzených územiach v záujme ochrany prírody.
No, ale zasa tu musím upozorniť na to, že ak je to nevyhnutné. A tu zase, samozrejme, musíme brať na zreteľ to, ako sa v demokratickom a právnom štáte vyhodnocuje tento test nevyhnutnosti a čo všetko sa musí splniť na to, aby sme mohli povedať, že skutočne zákonom môžme do tohto ústavného práva zasiahnuť.
Nebudem, mám prichystané viaceré rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré to bližšie špecifikujú, ale zjednoduším to. O nevyhnutnosti môžme hovoriť vtedy, ak ten cieľ nie je možné dosiahnuť ináč. Čiže otázka môže stáť, nie je možné v dnešnej spoločnosti na Slovensku dosiahnuť ochranu majetku ináč než vyhostením tej divnej kategórie neprispôsobivých osôb? Samozrejme, moja odpoveď je, že to možné je, a teda že tento zásah a to, čo sa navrhuje, nie je nevyhnutným zásahom, a tým pádom je to niečo, čo podľa môjho názoru nemôže byť označené za v súlade so základným zákonom, ale zároveň aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Ak by som mal teda svoje vystúpenie skrátiť, pretože nechcem venovať, nechcem otravovať ctenú snemovňu citátmi právnych predpisov a ich výkladov, tak ešte upozorním na dve ďalšie otázky, ktoré pri čítaní predloženého návrhu zákona musia podľa môjho názoru človeka napadnúť.
Sankcia "vykázanie" neprispôsobivej osoby. Predkladatelia sa nezaoberajú vlastne tým, či táto sankcia má charaktery trestnoprávnej sankcie alebo či je to sankcia, ktorá má iný charakter. Ja ale teda dospievam k presvedčeniu, že práve tým, že prepájajú predkladatelia svoj návrh s novelou zákona o Policajnom zbore, kde vlastne vkladajú jedno nové ustanovenie, zaraďujú túto sankciu vlastne do oblasti trestného práva, čiže jedná sa o sankciu, ktorá má trestnoprávny charakter.
Ale potom sa zasa musím opýtať na niečo iné, a to je, ako je to vlastne alebo ako by to malo byť s čl. 50 ústavy, ktorý hovorí o tom, že nikoho nemožno vlastne dvakrát stíhať za čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Pretože v tej definícii tej neprispôsobivej osoby, v tej časti, ktorá vlastne vypočítava, čoho všetkého sa mala tá osoba dopustiť v minulosti, tak, samozrejme, musíme vychádzať z toho, že spáchala trestný čin a bola v minulosti za ten trestný čin aj odsúdená.
A teraz sa musím pýtať, či vyhostenie, ktoré má charakter trestnej sankcie, neni vlastne ďalšie potrestanie. Samozrejme, moja odpoveď je, že s veľkou pravdepodobnosťou tak je, a preto mám aj problém so zákazom dvojitého potrestania, tak ako ho definuje vlastne Ústava Slovenskej republiky.
Nuž, ale na záver ešte jedna vec. Dovoľte mi poukázať na tú skutočnosť, že vlastne tento predložený návrh zákona hovorí, ako som spomínal, počíta teda s tým vykázaním. Nedáva nám ale odpoveď, dokedy a ako sa vlastne zistí, že je potrebné, že je nevyhnutné vykázanie. S týmto sa vôbec nepracuje, a tak sa zdá, ako keby vlastne tá sankcia, ktorá sa navrhuje, bola tiež vlastne, počítalo sa s ňou ako s časovo neobmedzenou. Ale to je to najmenej.
Tie prvé výhrady, ktoré som uviedol, pokladám za oveľa vážnejšie a oveľa dôležitejšie. Samozrejme, nebudem vás teraz zdržovať, ctené dámy a páni, s ďalšími otázkami, ktoré prináša tento návrh zákona, s jeho ďalšími nedostatkami, pretože nedáva odpoveď napríklad, či by sa malo pristupovať rovnako k mladistvým osobám alebo k osobám, ktoré už nie sú blízke veku mladistvému. Vôbec sa nezaoberáme tým, že ako sa bude počítať sumár tých trestných činov a priestupkov v prípade, že na niektoré z nich sa napríklad už bude vzťahovať buď zaniklá trestná zodpovednosť, alebo sa na ne vzťahuje amnestia a ďalšie veci.
Čiže z môjho pohľadu je tam množstvo právnych nedokonalostí, ale hlavne tam vidím minimálne tri zásadné ústavné problémy. Nuž, a preto mi dovoľte hneď teraz konštatovať, že ja nebudem môcť podporiť prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní, pretože by som konal v rozpore so svojím vedomím a svedomím právne vzdelaného človeka.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.9.2016 o 17:15 hod.

doc. JUDr. CSc.

Peter Kresák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video