12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, štátny záverečný účet je niečo, čo štandardne sa prináša do parlamentu po tom, ako zbehne rok, tak je dôležité, aby Národná rada vlastne pozrela aj na tento dokument. Je to rok 2019. My sme už hlboko v roku 2020 a aj tá kríza, ktorá prišla s pandémiou a spôsobila veľký ekonomický šok, nás preniesla do úplne iných čísel, a preto niekedy možno až tak nevieme uchopiť tie výsledky, ktoré boli v roku 2019.
Čo ja chcem k tomu povedať, je, že jednak tú správu máte k dispozícii a sú tam všetky čísla. Nevidím úplne dôvod, aby sme teraz išli úplne dopodrobna, pretože ja sám som ten rozpočet v roku 2019, keď sa zostavoval, kritizoval. Mal to byť rozpočet, ktorý teda mal byť vyrovnaný, ale hovorím, už toho bolo veľmi veľa povedané a v tomto momente, myslím si, že nie je potrebné tomu venovať nejakú väčšiu pozornosť, pretože už sme mu venovali veľa pozornosti v čase, keď sa teda nenaplnil a aj potom.
Samozrejme, ak by ste chceli na túto tému diskutovať, veľmi rád, pretože naozaj tie výsledky sa nepodarili dosiahnuť. Je to rozpočet predchádzajúcej vlády a tie základné parametre, ktoré by som mohol spomenúť, sú možno ten schodok, teda deficit, ktorý mal byť vyrovnaný, ale nebol, a taktiež možno nejaký plánovaný dlh, ktorý bol plánovaný predtým na nižší. Ale tak ako som povedal, myslím si, že v tomto momente je to skôr na vás, či sa k tomu chcete vyjadriť; hovorím, ja som už k tomu svoje povedal, keď to bolo, keď to bolo vhodné.
Teraz toto je taká trošku vec, že keď sa konzultuje vlastne tento štátny záverečný účet, tak už je ďaleko ako keby od toho roku, ale myslím si, že je dôležité zase, aby to v parlamente bolo, my sme ten termín aj posunuli, zvykne sa to na jar. Na druhej strane možno ten kontrast je dobrý, keď sa bude rokovať takto na jeseň, že máte rok 2019 a o dva mesiace by tu mal byť rozpočet na rok 2020. Tak v tomto kontexte je dobré, aby to bývalo na jeseň, ale práve pre ten kontrast tej, toho veľkého ekonomického šoku, ktorý sme zažili tento rok, tak aj tie čísla sa budú môcť zdať neporovnateľné, ale ja pri predstavení rozpočtu na rok 2020 budem vychádzať aj z týchto čísiel, lebo bude to dôležité zasadiť do kontextu. Takže, samozrejme, som vám k dispozícii na akúkoľvek diskusiu na tieto čísla, takže je to taká povinná jazda pred tým, čo nás čaká na jeseň, a tým, čo nás čaká hlavne budúci rok veľa výziev.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť a toľko za mňa, ešte tu bude mať dôležitejší. Ďakujem.

Ja ešte teda, ak doplním, kým príde pán Mitrík, to je práve ešte možno taká prax – pre tých, ktorí ste noví –, že vlastne vždy sa k tomu vyjadruje ešte aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vlastne hovorí svoje stanovisko. Myslím si, že to stanovisko je naozaj dôležité a zaujímavé si vypočuť, on hodnotí vlastne z pohľadu tej efektívnosti, hospodárnosti a vypichuje tam konkrétne, konkrétne veci z toho rozpočtu, čiže práve to je tá zaujímavejšia časť, preto som aj ja skrátil tú svoju, lebo som chcel nechať priestor práve preňho, aby ste si mohli vypočuť ten pohľad.
Z hľadiska toho celého procesu plánovania, kontroly, napĺňania kontroly a hodnotenia verejných financií je dobré a myslím si, že je dobré, aby sme si aj zvykli viacej na to, že ten Najvyšší kontrolný úrad má svoje miesto z hľadiska vyjadrovania sa aj k tej hospodárnosti, efektívnosti verejných výdavkov, aby viac-menej to bolo bližšie, bližšie k pozornosti samotných, aj verejnosti.
Takže teraz odovzdám slovo už pánovi Mitríkovi; poďte, už ste na rade; takže, myslím si, že to zaujímavé počúvanie ešte príde aj teraz z jeho úst. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som predniesol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu za rok 2019. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o NKÚ si vám dovoľujem predložiť stanovisko úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za ten; za uplynulý rok.
Štátny záverečný účet je mimoriadne dôležitý dokument, ktorého obsah stanovuje metodika ESA 2010, čo umožňuje objektívne porovnávať parametre hospodárenia štátu a samosprávy s ostatnými členskými krajinami. Zároveň štruktúra tohto dokumentu dáva jasnú odpoveď, ako sme v uplynulom roku naplnili záväzné ciele hospodárenia hlavných subjektov verejnej správy. Tiež veľa napovedá o kvalite plánovacieho procesu jednotlivých rozpočtov i úrovni ich riadenia a kontroly.
Prvým posolstvom tohto štátneho záverečného účtu je fakt, že hlavný cieľ rozpočtu verejnej správy nebol splnený, naopak, deficit verejnej správy sa prehĺbil. Schodok verejnej správy dosiahol výšku 1,22 mld. eur a medziročne stúpol o 9,6 percenta. Schodky verejnej správy nie sú ničím výnimočným, ale Národná rada Slovenskej republiky schválila cieľ vyrovnaného hospodárenia krajiny a tento cieľ napriek hospodárskemu rastu nebol splnený. Nenaplnila sa tak dlhodobo proklamovaná potreba vyrovnaného rozpočtu. Táto skutočnosť sa najmä v období pandémie, ktorá sa výrazne podpísala pod najhlbšie prepady hospodárskeho rastu v posledných desiatich rokoch, ukazuje, ako bola nesprávne zvolená rozpočtová politika najmä v oblasti vývoja štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo zdôrazňoval potrebu vyrovnaného hos... vyrovnaného rozpočtu a vytvárania rezerv na horšie časy. Čo sa však nestalo, naopak, dobré časy sa nevyužili pre zásadné reformy, ktoré by vytvorili podmienky pre dlhodobo udržateľné verejné financie. Riziko vážnych problémov v oblasti verejných financií sa tak pre ďalšie obdobie prehlbuje a to aj napriek možnostiam využitia značných európskych zdrojov.
Najvýraznejšie sa na schodku verejnej správy podieľal štátny rozpočet. Nedosiahli sa plánované daňové príjmy a to i napriek medziročnému nárastu takmer o šesť percent. Neplnenie plánovaných cieľov v daňových príjmoch bolo okrem iného spôsobené tým, že v priebehu roka sa rušili niektoré opatrenia, ktoré mali prispieť k rastu daňových príjmov, na druhej strane sa nerealizovali opatrenia zvyšujúce daňové príjmy. Opätovne sa v priebehu roka menila daňová legislatíva, v dôsledku ktorej sa znížila daňová sadzba na vybrané činnosti.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo poukazuje na riziká zmien v priebehu rozpočtového roka, ktoré sa podieľajú na zníženej kvalite výsledkov plánovania rozpočtov. Prijímanie takýchto zmien by malo byť výnimočné a nie takmer pravidlom ostatných období plánovacieho procesu. Slovensko príliš často mení daňovú legislatívu i odvodovú legislatívu v priebehu rozpočtového roka, často bez dostatočného zváženia dopadov na správu daní a platcov daní a na všetky väzby, ktoré takéto zmeny ovplyvňujú.
Výsledkom neplnenia zámerov v oblasti príjmov znamená, že Slovenská republika stále zaostáva za priemerom Európskej únie v podiele príjmov na hrubý domáci produkt. Kým priemer v Európskej únii je podiel na úrovni cirka 45 %, Slovenská republika dosiahla úroveň 41,5 %, čo je horší výsledok, ako dosiahlo napríklad Česko či Maďarsko.
Výdavky verejnej správy v roku ´19 dosiahli výšku 40,4 mld. eur, čo znamená, že rástli nielen medziročne, ale boli o 9,5 % vyššie, ako sa rozpočtovalo. V absolútnom vyjadrení to znamená, že verejná správa minula cirka o 3,5 mld. viac, ako sa zaviazala v schválenom rozpočte. Aj tieto čísla svedčia o tom, ako je záväzné schválenie rozpočtu verejnej správy vrátane štátneho rozpočtu, ktorý je v zmysle legislatívy zákonom roka.
Najvyšší kontrolný úrad zdôrazňuje, že okrem výšky výdavkov je dôležitá aj štruktúra. A práve štruktúra výdavkov verejnej správy, najmä štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu, poukazuje, že hlavná časť navýšenia výdavkov išla do spotreby, ktorá nebude generovať výrazné budúce príjmy, naopak, skôr navyšovať výdavky aj v budúcom období. Zásadnejšie reformy výdavkov sa neudiali ani v roku 2019. Naopak, volebný rok priniesol obeť rastúcich výdavkov. Výška kapitálových výdavkov ani v roku 2019 neprispela k odstráneniu modernizačného dlhu a presúva sa tak na ďalšie roky. Aj rok 2019 potvrdil riziká, na ktoré Najvyšší kontrolný úrad poukazuje dlhodobo, a to je nedostatočne fungujúce programové rozpočtovanie, ktoré sa postupne stáva formálnou záležitosťou.
Výdavky štátneho rozpočtu boli v roku 2019 rozdelené do 72 programov. Merateľné ukazovatele priradené k jednotlivým programom sú však iba formálne. Nehovoria o výsledkoch a poskytujú minimálnu pridanú hodnotu pri rozhodovaní. Síce sa vie, kam výdavky smerujú, ale na základe ukazovateľov nevieme posúdiť, aká je efektívnosť a účinnosť použitia týchto výdavkov. Takýto stav rozpočtového programovania potvrdzujú závery kontroly Najvyššieho kontrolného úradu vo väčšine ministerstiev. Merateľné ukazovatele a rozpočty na väčšine rezortov, a to aj na tých najväčších, neposkytujú komplexný a efektívny nástroj na monitorovanie a hodnotenie programov vlády Slovenskej republiky.
Osobitným problémom je kontrola celého rozpočtového procesu a jeho výsledkov. Kontrolné kapacity verejnej správy, ale najmä štátnej správy sú vysoko poddimenzované a objektívne nemôžu poskytovať manažmentu štátnej správy vierohodné informácie o tom, ako hospodárne, efektívne a účelne peniaze a ľudia sú využité. Kým na kontrolu použitia každého eura z eurofondov máme rôzne úrovne kontroly, milióny a niekedy až miliardy eur z vlastného rozpočtu sú bez kontroly a ich efektívneho a účelného využitia.
Súčasťou rozpočtu verejnej správy sú aj rozpočty územnej samosprávy, ktoré dosiahli na hotovostnej báze prebytok 641 mil. eur, pričom až 64 % prebytku tvorili rozpočty obcí. Výsledky hospodárenia územnej samosprávy sú tak aj v roku 2019 ako výsledky štátneho rozpočtu.
Relatívne pozitívne sa vyvíjalo hospodárenie Sociálnej poisťovne a štátnej zdravotnej poisťovne a to najmä vďaka vývoju na trhu práce. Najvyšší kontrolný úrad však dlhodobo upozorňuje na prístup štátu k odvodovým povinnostiam ako povinnej osoby, ktorý nesie znaky diskriminácie voči ostatným povinným osobám.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že zostavenie štátneho záverečného účtu zodpovedá požiadavkám metodiky ESA 2010, Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k predloženému dokumentu. Pripomienky vznesené v našom stanovisku majú byť inšpiráciou pre zodpovedné orgány štátnej správy, ako eliminovať hlavné riziká rozpočtového procesu, zvýšiť kvalitu rozpočtového procesu a hodnotenie výsledkov hospodárenia. Národnej rade Slovenskej republiky odporúčame zobrať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte na rok 2019 vo výške 2 mld. 201 mil. eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,9 mld. a prijatými bankovými úvermi v hodnote 300 miliónov.
Pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2019.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2019 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutiami č. 100 z 19. mája 2020 a č. 149 z 23. júna 2020 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2019. V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady č. 100 z 19. mája 2020 a č. 149 z 23. júna 2020 uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet (uznesenie č. 60 zo dňa 10. septembra 2020) a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj (uznesenie č. 25 zo dňa 9. septembra 2020) a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2019, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. 4. 2020 dosiahol 1,3 %,
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. 4. 2020 dosiahol k 31. decembru 2019 sumu 45,2 mld. eur, čo predstavuje 48,0 % hrubého domáceho produktu,
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahli 15,8 mld. eur, výdavky 18 mld. eur a schodok 2,2 mld. eur.
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2019 vo výške 2,2 mld. eur k 31. decembru 2019 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,9 mld. eur a prijatými bankovými úvermi v hodnote 0,3 mld. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2019: V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali a vzali na vedomie všetky výbory bez pripomienok.
Gestorský výbor uznesením č. 64 zo dňa 16. septembra 2020
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2019 (tlač 100),
3. určil ma ako spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi, aby som uviedol Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za rok 2019. V podstate nadviažem na to, čo predo mnou hovoril teda jednak pán minister a predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za predchádzajúci rok. Okrem hodnotenia najdôležitejšieho pravidla, t. j. ústavného limitu na dlh, prináša pohľad na ďalšie zákonom stanovené povinnosti, najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu samospráv a financovania ich kompetencií.
K tej prvej časti, pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. V roku 2019 pokračoval pokles pomeru hrubého dlhu verejnej správy k hrubému domácemu produktu. V apríli 2020 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu na konci roka 2019 veľmi tesne pod úrovňou 48,0 % HDP, čo znamená, že dlh klesol pod sankčné pásmo ústavného zákona. K definitívnemu potvrdeniu podielu dlhu na HDP dôjde v jesennej notifikácii v októbri 2020.
K zníženiu úrovne dlhu mimo sankčných pásiem prišlo po siedmich rokoch od ich prvého prekročenia v roku 2012, kedy dlh dosiahol 51,8 percenta. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá, že vláda prijme dostatočné opatrenia na to, aby dlh v čo najkratšom čase klesol pod sankčné pásma tzv. dlhovej brzdy. Podľa rozpočtovej rady existuje niekoľko dôvodov, na základe ktorých je možné konštatovať, že opatrenia prijaté do roku 2019 neviedli k dostatočne rýchlemu zníženiu podielu dlhu na HDP. Ide predovšetkým o tieto:
Na pokles podielu dlhu na HDP mali v rokoch 2013 až 2016 podstatný vplyv jednorazové opatrenia vlády s celkovým príspevkom 4,8 % HDP. Hospodárenie vlády bez jednorazových opatrení prispelo k nárastu dlhu o 2,9 % HDP.
K poklesu dlhu mimo hranice sankčných pásiem v roku 2019 prispelo najmä zníženie hotovostnej rezervy v priebehu roku 2019. V pomere k HDP bola hotovostná rezerva najnižšia od roku 2015, čím sa toto pravidlo splnilo skôr formálne. Neprimerané znižovanie hotovostnej rezervy zvyšuje riziká pre financovanie potrieb štátu, čo sa prejavilo aj počas prepuknutia pandémie koronavírusu a s ňou súvisiacej zníženej likvidity na finančných trhoch.
Za ďalšie, vláda opakovane posúvala dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu a splnenie strednodobého rozpočtového cieľa v podobe štrukturálneho deficitu najviac 0,5 % HDP, pôvodný termín pre rok 2017 bol posunutý na rok 2019. Vyrovnaný rozpočet nebol dosiahnutý ani v roku 2019, deficit dosiahol úroveň 1,3 % HDP a štrukturálny deficit úroveň 2,1 % HDP.
Nedodržanie vlastných rozpočtových cieľov bez toho, aby sa objavili nové negatívne skutočnosti, a zároveň nevyužívanie pozitívnejšieho ako v rozpočte uvažovaného ekonomického vývoja v posledných rokoch na zrýchlenie znižovania deficitu a dlhu v porovnaní s vládnymi cieľmi spôsobilo, že hrubý dlh ku konca roka 2019 je približne o 10 % vyšší, ako by bol, keby, keby, ak by vláda zohľadnila tento vývoj pri riadení rozpočtu.
Príprava rozpočtu verejnej správy sa každoročne opierala o nerealistické očakávania vo vývoji niektorých príjmov a výdajov, pričom výška negatívnych rizík v rozpočte na roky 2020 až ´22 schválenom v decembri 2019, ako ich v čase pred schválením rozpočtu identifikovala rozpočtová rada, bola výrazne vyššia, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch.
Počas obdobia, kedy bol dlh v sankčných pásmach, vláda prijímala nové opatrenia s negatívnym vplyvom na deficit a dlh, čo zamedzovalo rýchlejšiemu poklesu dlhu. Nedostatočné znižovanie úrovne dlhu po roku 2012 je potrebné vnímať aj v kontexte pravdepodobného výskytu ďalších potenciálnych kríz a šokov, ktorým bude slovenská ekonomika čeliť.
Ďalšia časť je limit verejných výdavkov. Ústavný limit na dlh by mal slúžiť ako posledný nástroj na zabezpečenie udržateľnej úrovne dlhu a vláda by mala využiť všetky možnosti na to, aby realizovala hospodársku politiku vrátane proticyklickej politiky v rámci tohto limitu. Ústavný zákon ako nevyhnutnú súčasť zodpovedného hospodárenia predpokladal okrem limitu na dlh aj zavedenie operatívneho nástroja riadenia rozpočtu výdavkových limitov.
Nadobudnutím účinnosti ústavného zákona sa mali bezodkladne vyvíjať kroky smerujúce k implementovaniu výdavkových limitov vrátane určenia záväzného termínu, ktorý doteraz nebol stanovený. Z pohľadu požiadavky ústavného zákona je možné skonštatovať, že zatiaľ neboli prijaté žiadne záväzné kroky vlády, ktoré by smerovali k zavedeniu výdavkových limitov. Súčasný právny stav absencie záväzných limitov výdavkov verejnej správy porušuje ústavný zákon a malo by byť prioritou súčasnej vlády implementovať záväzné viacročné limity verejných výdavkov čo najskôr.
Hodnotenie osobitných ustanovení pre územnú samosprávu. V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti: za prvé, či štát finančne kryl straty samospráv, za druhé, či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy bez finančného krytia, a výška dlhu samospráv. Tu by som skonštatoval, že štát finančne nekryl straty samospráv. Štát sa však, štát však pokračoval v zlepšovaní hospodárenia vybraných samospráv poskytovaním úverov za veľmi výhodných podmienok, ako aj odpustením poskytnutých finančných výpomocí. Rozpočtová rada preto odporúča stanoviť pravidlá pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a prípadnému predchádzaniu platobnej neschopnosti.
Podľa rozpočtovej rady v priebehu roku 2019 nedošlo k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie ich financovania zo strany štátu. Súčasné znenie ústavného zákona neobsahuje objektívne kritériá, ktoré by umožňovali rozpočtovej rade jednoznačne vyhodnotiť súlad s ústavným zákonom.
Posledná časť sú pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli z formálneho hľadiska takmer v plnej miere splnené. Z pohľadu zrozumiteľnosti rozpočtu sa zlepšila komunikácia odhadu vývoja salda v bežnom roku, keďže odhadované rozdiely voči rozpočtu boli pripísané tak aj z hľadiska najvýznamnejších faktorov na vývoj salda. Pozitívom je aj prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Nedostatkom trojročného rozpočtu je, že neobsahoval všetky potrebné, všetky opatrenia potrebné na splnenie stanovených cieľov. Zároveň všetky ukazovatele, ako hrubý dlh, štrukturálne saldo, tempo rastu výdavkov, ktoré sú dôležité z hľadiska posúdenia rozpočtu, sú vypočítané za predpokladu naplnenia cieľov. Tento spôsob prezentácie rozpočtu neodôvodnene vytvára pozitívnejší obraz o budúcom vývoji verejných financií a potláča do úzadia informácie o skutočných rozpočtovaných hodnotách a dôsledkoch pre plnenie európskych a národných fiškálnych pravidiel.
Okrem samotného zlepšovania obsahu dokumentov a prezentácie rozpočtu je dôležitý aj proces tvorby rozpočtu, jeho schvaľovania a implementácie v priebehu rozpočtového roku. Tu mi dovoľte povedať na záver niekoľko našich poznatkov. Schválené rozpočty opakovane obsahujú riziká výpadku príjmov, ktoré sa vo veľkej miere aj napĺňajú. Ďalší problém z hľadiska transparentnosti predstavuje opakované navyšovanie daňových príjmov nad rámec výboru pre daňovú prognózu. Rozpočet v niektorých oblastiach nereagoval na odlišný vývoj v roku 2019 v porovnaní s predpokladmi schváleného rozpočtu na rok 2019, čo sa premietlo do odhadu rizík v roku 2020.
Súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v Národnej rade nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu na najbližší rok je dané historicky a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskou metodikou ESA 2010. Zároveň by bolo vhodné legislatívny rámec upraviť tak, aby sa posilnila záväznosť schváleného rozpočtu vrátane stanovenia transparentných pravidiel pre tvorbu, použitie a zverejňovanie informácií o všetkých rezervách rozpočtu. Veľký objem rezerv znižuje kontrolu parlamentu nad výdavkami rozpočtu najmä v tom prípade, ak nie sú dostatočne špecifikované.
A na záver mi len dovoľte poznámku, že v priebehu implementácie rozpočtu došlo zavedením 13. dôchodku vo februári 2020 k významnému zásahu do rozpočtu na rok 2020, navýšenie výdavkov nad rámec schváleného limitu bez akejkoľvek adekvátnej kompenzácie.
Ďakujem pekne. To je z mojej strany všetko.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2019 (tlač 209).
Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 223 zo dňa 31. 8. 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 14. septembra 2020. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval správu a prijal v nej uznesenie č. 56 zo dňa 10. septembra 2020. Výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2019 (tlač 209) zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 67 zo dňa 16. 9. 2020, určil ma za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň odporučil Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, tak mám len pár slov, tak som to chcel pomaly aj vybaviť z miesta. Samozrejme, nedá sa.
Chcel by som veľmi pekne poďakovať pánovi Šramkovi teda za jedno, za predloženie aktuálnej správy o rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti za minulý rok. Ďakujem mu za to, že teda nastavuje a nastavoval zrkadlo, ako, ako teda my ako verejná správa hospodárime. Už je jedno, kto je, kto je teda aktuálne vo vláde, ale teda hlavne chcem mu poďakovať za celých sedem rokov a vlastne už skoro za osem rokov jeho práce a že vlastne tú inštitúciu postavil z ničoho a postavil ju do toho stavu alebo tvaru, že dneska je to, myslím, jedna z naj, najrešpektovanejších inštitúcií vôbec v tejto oblasti, a verím, že teda takto to bude pokračovať aj ďalej.
Pán Šramko, ešte raz veľmi pekne ďakujeme a veľa šťastia v ďalších profesionálnych výzvach.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, práve dohovoril súčasný predseda alebo teda prezentoval bod súčasný predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a využijem tú príležitosť, že ho tu máme v pléne a poďakujem mu za skvelú prácu, ktorú odviedol vo vedení tak dôležitej inštitúcie. A kľudne mu môžete zatlieskať, ak chcete, ja sa teda určite pridám (potlesk), lebo nastúpil naozaj na náročnú, náročnú cestu tejto novovzniknutej inštitúcie v čase, keď ju preberal spolu s ďalším vedením a nemali ľahkú úlohu.
Táto inštitúcia vznikla na to, aby chránila a dozerala na zdravie verejných financií, tak zjednodušene povedané, na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, čo je naozaj kľúčové a na Slovensku to nastavilo nový trend. A myslím si, že výrazne táto inštitúcia pomohla aj vďaka teda jeho vedeniu a jeho komentárom, ale aj vďaka všetkým tým ľuďom, ktorí pod ním pracovali a prinášali kvalitné dáta, čiže ten potlesk určite patrí aj im a som vďačný za ich prácu.
To, že výber nového predsedu spadol na nás, je len zhoda okolností, pretože vlastne funkcia alebo to funkčné obdobie skončilo už minulý rok 26. júna 2019, ale našťastie teda tento zákon pamätá na to, že môže presluhovať predseda, ak nie je zvolený nový. Tým, že vlastne nebol v tom čase zvolený nový predseda tejto rady, tak sme sa toho vlastne, som to dostal ja do vienka a z úcty k tejto inštitúcii, pretože je to nezávislá inštitúcia, mala by ostať nezávislá, je veľmi dôležité, aby tú povesť, ktorú vybudoval aj súčasný pán predseda s celým teda svojím aparátom, aby sa budovala ďalej a ešte, ešte rástla, je to stále ešte mladá inštitúcia. Tak práve preto som sa rozhodol, že urobím výberové konanie, do ktorého nebudem ani zasahovať, aby to bolo jednak transparentné, ale zároveň aby sa naozaj podarilo vybrať toho najlepšieho z najlepších.
A chcem poďakovať z tohto miesta aj pánovi predsedovi finančného výboru, ktorý teda zobral toto pod svoju taktovku a na pôde finančného výboru za účasti jednak koaličných, ale aj opozičných poslancov, ale zároveň aj za účasti predsedu, súčasného predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ďalších renomovaných ekonómov na Slovensku sa mohlo udiať toto verejné výberové konanie pred očami všetkých občanov, ktorí mali o to záujem. Nebolo to jednoduché. Prihlásil sa pomerne pekný počet kandidátov, vypočutie trvalo jeden celý deň a bodové hodnotenie bolo tiež rozsiahle, vo viacerých kategóriách, čiže myslím si, že odviedli všetci, ktorí ste do toho boli zapojení a ktorí do toho boli zapojení, odviedli skvelú prácu a o to jednoduchšie to bolo pre mňa, pretože mi odporučili troch kandidátov, z ktorých každý bol veľmi dobrý.
Ja som teda urobil takú vec, keďže som naozaj chcel k tomu pristúpiť so všetkou zodpovednosťou, že som si, som sa stretol s každým z týchto troch kandidátov a pozrel som si aj hodnotenie, ktoré dostali k svojej vízii, ktorú mali, pozrel som si aj hodnotenie, ktoré dostali k svojmu vystúpeniu práve v tejto výberovej komisii, a zohľadnil som teda ešte jeden parameter, a to bolo skúsenosti aj v takejto, by som povedal, veľkej verejnej funkcii, pretože povedzme si na rovinu, je to veľmi dôležitá a zodpovedná funkcia, kde človek musí vedieť zvládať viacero vecí. Jednak vedie inštitúciu, ale zároveň musí vedieť sa aj hýbať v tých, v tých vodách, v ktorých sa takáto funkcia nachádza.
Prví dvaja, ktorí z výberového konania vlastne vyšli ako najpozitívnejšie, tak mali v tých prvých dvoch parametroch rovnaké hodnotenie. A dôvod, prečo som vybral v poradí druhého s tesným závesom, myslím, že desať alebo dvanásť bodov tam bol po záves, za prvým pánom Martinom Schusterom bol pán Tóth, ktorého dnes tu vám vlastne predkladám ako kandidáta, tak bol to človek alebo je to človek, ktorý má skúsenosti aj s vedením na Inštitúte finančnej politiky. Bol riaditeľom tohto inštitútu a ako viete, toto je veľmi dôležitý inštitút z hľadiska verejných financií aj z hľadiska ministerstva financií, ale vôbec z hľadiska štátu. Čiže veľmi, by som povedal, dôležitá funkcia, kde človek naberie veľa skúseností. A zároveň pán Tóth absolvoval alebo teda bol aj viceguvernérom Národnej banky Slovenska, ktorá je tiež už verejná funkcia a má veľkú skúsenosť teda aj s takýmto pôsobením.
Toto boli tri parametre, ktoré rozhodli, prečo som sa nakoniec rozhodol teda pre pána Tótha a ktorého vám predkladám dnes, aby ste mohli o ňom rokovať a budem veľmi rád, ak ho podporíte.
Ako viete, tento kandidát potrebuje mať ústavnú väčšinu, ale osobne si myslím, že by bolo výborné, ak by mal naozaj širokú politickú podporu, ako sme to videli v prípade aj iných nominácií takéhoto charakteru ekonomického. Pamätám si, keď som bol ešte v opozícii a nominovala vtedajšia koalícia pána Ódora na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska a získal širokú, širokú podporu celého parlamentu, myslím, že nejakých 122 hlasov, čo bolo veľmi dobrým odrazom práve toho, že toto je apolitická funkcia.
A naozaj, byť šéfom RRZ je apolitická funkcia a mala by tak ostať a myslím si, že aj pán Tóth je apolitický človek. Je to renomovaný ekonóm a myslím si, že bude veľmi dobré, ak získa túto čo najširšiu možnú podporu z hľadiska parlamentu, a verím tomu, že bude vykonávať túto prácu odborne a objektívne, nech je jeho oponentom na ministerstve financií ktokoľvek, pretože to je základný predpoklad tejto práce. Musí to byť človek, ktorý stráži tú dlhodobú udržateľnosť, teda to zdravie verejných financií.
Dovoľte mi ešte, aby som vám teda prečítal aj takú formálnejšiu časť tohto úvodného slova, aby som splnil všetky náležitosti.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na voľbu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Návrh bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 9. septembra 2020, č. uznesenia 554/2020.
Podľa čl. 3 ods. 2 ústavného zákona 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády Slovenskej republiky.
Funkčné obdobie predsedu a členov rady je podľa čl. 3 ods. 3 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sedemročné. Podľa čl. 3 ods. 5 ústavného zákona funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia, a to dňom vymenovania nového člena rady.
V súčasnosti funkciu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vykonáva pán Ivan Šramko, ktorý tu teda je s nami, ktorému uplynulo funkčné obdobie dňa 26. júna 2019.
V zmysle citovaného ustanovenia ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti predkladám návrh na voľbu Jána Tótha za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Pán Ján Tóth spĺňa podmienky výkonu funkcie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ustanovené v čl. 3 ods. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu a ďakujem za pozornosť.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážení páni podpredsedovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov pristúpil k návrhu vlády Slovenskej republiky na voľbu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ako spravodajca Výboru NR SR pre financie a rozpočet.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady ako tlač 235.
Vláda Slovenskej republiky v súlade s čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov predložila tento návrh a zároveň požiadala o jeho prerokovanie na schôdzi Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 236 z 14. septembra 2020 pridelil tento návrh Výboru NR SR pre financie a rozpočet na prerokovanie s termínom do 16. septembra 2020.
Gestorský výbor prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a prijal k nemu uznesenie č. 63 zo 16. septembra 2020, v ktorom
a) konštatuje, že návrh spĺňa náležitosti podľa čl. 3 ods. 2 tretej vety a čl. 3 ods. 4 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov,
b) súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na voľbu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,
c) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
1. zvoliť na návrh vlády Slovenskej republiky Mgr. Jána Tótha, M. A., za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,
2. hlasovať o uvedenom návrhu formou verejného hlasovania použitím technického zariadenia v rokovacej sále.
Výbor ma zároveň uznesením určil ako spoločného spravodajcu.
Ďakujem pekne, skončil som. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ďakujem ministrovi financií za jeho úvodné slovo, ale omnoho viac za to, že naozaj vynaložil maximálne úsilie na to, aby sme vybrali kvalitného nástupníka Ivana Šramka. Toho vybrala vláda SMER-u, dnešná opozícia, a tiež som veľmi rád teda, že darí sa tu držať určitú kontinuitu na, na veľmi vysokej odbornej úrovni, dúfam, že to bude tak aj v budúcnosti.
Na záver chcem sa Ivanovi Šramkovi poďakovať za jeho, koľko to bolo? Sedem rokov? Za osem? (Reakcia z pléna.) Ešte aj presčasoval, nechcel odísť. No, chcem sa poďakovať za túto osemročnú spoluprácu, myslím si, že pomohlo to krajine, myslím si, že vybudoval silné meno Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jej závery a analýzy boli či pre opozíciu, alebo koalíciu vždy niečím, o čo sa dalo oprieť.
Držím palce Jánovi Tóthovi, myslím si, že je to silné meno, dobrý výber, a teda dúfam, že tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude fungovať tak ako doteraz.
Ďakujem pekne.