12. schôdza

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Vladimírou Marcinkovou, je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolávanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva pochybnosti o jeho celkovej spôsobilosti vykonávať takúto verejnú funkciu. Ako predkladatelia považujeme takýto stav za nevyhovujúci a navrhujeme ho zmeniť.
V tejto súvislosti si dovolím upozorniť, že obdobný návrh zákona predložila vláda Slovenskej republiky na júnovú schôdzu, navrhla ho prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tomuto návrhu vyhovela a v skrátenom legislatívnom konaní 15. júla návrh zákona bol schválený Národnou radou v treťom čítaní.
Následne pani prezidentka využila svoje právo a vrátila návrh zákona na opätovné prerokovanie s odôvodnením, že podľa jej názoru neboli dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, a odporučila Národnej rade, aby pri opätovnom prerokovaní návrh zákona neschválila.
Národná rada uznala výhradu pani prezidentky tým, že pri opätovnom prerokovaní nebol zákon schválený, a teda, a teda tá právna úprava nenadobudla platnosť ani účinnosť.
Tým, že ešte na júnovú schôdzu bol predložený náš, náš poslanecký návrh zákona, ktorý rieši obdobným spôsobom rovnaký problém a po schválení vládneho návrhu zákona sme požiadali o jeho presun na septembrovú schôdzu, je teraz možné v riadnom legislatívnom postupe bez skracovania legislatívneho konania rokovať o tomto návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému poslaneckému návrhu zákona (tlač 151).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V návrhu je priložené stanovisko ministerstva financií, ktoré potvrdzuje, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 139 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30, resp. v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. V podstate v zákone sa riešia záležitosti ohľadne preventívnej rehabilitácie a aktívneho odpočinku profesionálnych vojakov. Ide, v podstate ide o to, že je to asi súčasťou komplexnej starostlivosti o profesionálneho vojaka, čo je vlastne vytvorenie a zabezpečenie podmienok zameraných na pravidelnú regeneráciu jeho fyzických a duševných síl, ktorých stav je ovplyvnený rôznymi typmi záťaží vyplývajúcimi z náročnosti výkonu vojenského povolania.
Táto starostlivosť o profesionálneho vojaka sa zabezpečuje poskytovaním preventívnej rehabilitácie v troch formách, a to formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní 21 dní, rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany alebo formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky v trvaní 14 dní.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že profesionálnemu vojakovi, ktorý má nárok a záujem o preventívnu rehabilitáciu, sa na základe jeho žiadosti v prvom rade poskytne preventívna rehabilitácia formou rekondičného pobytu s liečebným režimom alebo formou rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany. Až následne, ak profesionálnemu vojakovi nebude poskytnutá preventívna rehabilitácia jednou z dvoch uvedených foriem, poskytne sa mu na základe jeho žiadosti preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecnými záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 204. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Z uvedeného, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viacerí sa možno pamätáte, že v roku 2018 bola schválená parlamentom taká rozsiahlejšia novela zákona o politických stranách, ktorá upravovala množstvo otázok. Bola aj, bolo tam aj uplatnené prezidentské veto, čiže tá samotná novela bola dosť kontroverzná. Dalo by sa, samozrejme, diskutovať a opravovať tam aj viacero ďalších vecí, ale ja sa teraz s týmto návrhom zákona do toho nepúšťam.
Táto novela sa dá označiť skôr za takú technickú novelu, ktorej cieľom je zrušiť povinnosť pre politické strany a politické hnutia viesť si ten tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici a s tým súvisiace povinnosti a obmedzenia týkajúce sa napríklad prevodov medzi jednotlivými účtami politických strán a hnutí ku dňu účinnosti návrhu zákona, ako aj upraviť pravidlá na vyrovnanie zostatku medzi takto zrušeným osobitným účtom a bežným platobným účtom politických strán a hnutí do konca tohto roka.
Tá účinnosť je tam navrhovaná na 15. novembra tohto roka s tým, že článok II, čo je súvisiaca novela zákona o Štátnej pokladnici, tam je posunutá tá účinnosť až 1. januára 2021 práve preto, aby bol dostatočný časový priestor pre politické strany a hnutia, aby si presunuli tie zostatky z toho tzv. osobitného účtu na svoj bežný účet.
Nechcem tu prerozprávať celú tú dôvodovú správu. Je, samozrejme, k návrhu zákona priložená. Ja len stručne by som k tomu rád uviedol, že politické strany a hnutia v súčasnosti majú povinnosť mať tri účty. Jeden je taký bežný platobný účet, potom je to ten transparentný účet na účely vedenia volebnej kampane, no a teda tá novela z roku 2018 zaviedla ešte tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici s tým, že ten osobitný účet nie je ani transparentný, takže sám osebe nám ani verejnosti neposkytuje nejakú pridanú hodnotu k tomu, ako sa s ním narába. Navyše Štátna pokladnica nie je zďaleka tak flexibilná, ako sú komerčné banky, a celkove pri vyhodnotení uplatňovania tohto osobitného účtu v praxi ten účet je skôr záťažou pre politické strany a hnutia, ako by bol nejakou pridanou hodnotou pre nich samotné alebo pre verejnosť.
Takže zdá sa nám, aj zdá sa mi, že nie je, nie je nevyhnutné, aby strany mali tri účty, ale že stačí, keď budú mať ten transparentný na účel volebnej kampane, lebo ten zaujíma nakoniec najväčšiu časť aj verejnosť, najväčšiu časť verejnosti, a keď budú mať ten bežný platobný účet, ktorý bude taký flexibilný, aby vedeli uhrádzať z neho tie platby, ktoré majú, resp. aby vedeli prijímať príspevky zo štátneho rozpočtu v zmysle zákona.
Takže toľko k samotného návrhu zákona. Samozrejme, ak by boli nejaké otázky, v rámci diskusie už potom rád zodpoviem.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Z uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci, teda ja som pôvodne ani nemal v pláne vystupovať, ale teda keď pán podpredseda Národnej rady očakáva nejakú vášnivú diskusiu, tak nechcem ho úplne sklamať, tak aspoň pár slov by som, by som povedal k tomu návrhu zákona, asi to až tak vášnivé nebude.
A táto novela je reakciou na, na novelu z roku 2018, myslím, a ktorú, ktorá bola, ktorá bola schválená teda z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady a vtedajšieho aj terajšieho predsedu Slovenskej národnej strany, nedávno znovu potvrdeného Andreja Danka. A tá novela obsahovala veľké množstvo ustanovení. Väčšina tých ustanovení je úplne v poriadku. Vyplynula z podnetov, ktoré malo ministerstvo vnútra na základe aplikačnej praxe, kde sa ukázalo, že niektoré veci je potrebné upraviť podrobnejšie alebo inak ako dovtedy.
No ale dostali sa, dostali sa do tej novely a potom aj do zákona o politických stranách a neskôr aj do rôznych volebných zákonov a zákonov o volebnej kampani aj rôzne podivuhodnosti a nelogickosti. Súhlasím s pánom poslancom Vetrákom, že je potrebné sa k tomu, k tomu vrátiť. Otázka je, že ako rýchlo, a teda v akom, v akom rozsahu.
Len by som si dovolil upozorniť napríklad na to, že tá novela stanovila nejaké, štruktúru orgánov a počty, minimálne počty členov orgánov strany, že orgány strany sú najmä najvyšší výkonný, rozhodcovský a revízny orgán, každý orgán strany okrem štatutárneho musí mať najmenej troch členov. Výkonný orgán strany musí mať najmenej deväť členov a najvyšší orgán strany musí mať najmenej dvadsaťsedem členov. Čiže stanovili sa veci, ktoré dovtedy boli v zákone upravené iba rámcovo a podľa môjho názoru to bolo úplne v poriadku, že má existovať nejaký štatutárny orgán a má, má existovať nejaký kontrolný a revízny orgán, ale išlo sa do podrobností, do podrobností, ktoré podľa môjho názoru nie sú, nie sú odôvodnené. A určite to nevyplynulo z problémov aplikačnej praxe, vyplynulo to zo svojvôle vtedajších, vtedajších poslancov SNS, a teda najmä predsedu SNS, ktorý mal pocit, že takýmto spôsobom by sa to malo zaregulovať.
A teda myslím si, že sú to veci, ktoré síce možno nemajú také praktické dopady ako niektoré, niektoré iné naliehavé veci, ale myslím si, že by sme sa k nim mohli vrátiť možno aj, aj teda, ak by bola vôľa, v rámci druhého čítania, doplniť tam nejaké veci. Alebo keď nie, tak, tak, tak by sme, by sme si mali k tomu sadnúť a povedať, že čo z tých pozostatkov Dankovej novely, ktoré boli jeho autorskou licenciou, a si myslíme, že má naďalej ostať v zákone o politických stranách a čo, čo by sme zo zákona o politických stranách mali dať preč a vrátiť ho do toho pôvodného preddankovského stavu.
Ďakujem.

Ja len veľmi krátko, lebo bola tu taká úvaha zo strany pána poslanca Dostála, že či nebudeme rozširovať v druhom čítaní tú novelu. Ja osobne by som tomu nebol veľmi rád ani nie tak pre môj postoj k prílepkom, ale, samozrejme, bolo by treba potom zvážiť, či je to prílepok, aby som to hneď nevyhlasoval, keď nevidím za prílepok. Ale hlavne kvôli tomu, že môj zámer bol, aby toto bola taká jednoduchá technická novela, ktorá politickým stranám odníme tú administratívnu záťaž nadbytočnú, ktorú majú s vedením toho tretieho účtu a ktorý navyše nie je transparentný.
Ale súhlasím s vami, pán poslanec, že mali by sme sa zamyslieť podrobnejšie nad tou novelou z roku 2018, nad tou rozsiahlou novelou a nad ustanoveniami, ktoré, s ktorými teda ani vecne nesúhlasíme, ale to by podľa mňa chcelo asi aj takú troška širšiu diskusiu, aj si tak poriadnejšie sadnúť, a teda ja nejako nepreferujem, že aby sme to robili teraz v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ale teda teším sa na tú diskusiu, rád sa stretnem a mali by sme stretnúť sa asi potom aj v takom širšom kruhu a porozprávať sa o tom, čo z toho zákona, čo v tom zákone treba zmeniť a čo z neho treba vypustiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ako ste už uviedli, predkladám tento návrh zákona za skupinu poslancov, a teda aby bolo aj zrejmé takto verejne, že kto je tá skupina poslancov, tak okrem mňa sú to poslanci pán Dobeš, pán Hus, pán Jílek, pán Liba, pani poslankyňa Pleštinská a pán poslanec Tóth. Zhodli sme sa na tom, že tak, ako to bolo aj uvedené či už vo volebnom programe hnutia OĽANO, alebo aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024, sú tam viaceré ustanovenia, ktoré smerujú k podpore Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že taká najväčšia diskusia a taká najzásadnejšia vec príde ku koncu tohto roka, keď sa budeme baviť o zrušení zákazu dvojitého občianstva. Ten legislatívny návrh je už v procese.
No ale to nie je jediná vec, ktorá Slovákov zahraničných trápi, sú aj ďalšie otázky, ktoré by im mohli nejakým spôsobom uľahčiť život a nakoniec aj im dať najavo, že vzťah Slovenskej republiky k nim nie je len čisto formálny, ale že má aj nejaké praktické dôsledky a že sú tam aj nejaké opatrenia, ktoré my im dáme najavo, že chceme im vyjsť v ústrety.
No a jedným z cieľov tohto návrhu zákona je práve vyjsť v ústrety Slovákom v zahraničí, pokiaľ ide o udeľovanie štátneho občianstva a výšku poplatku, ktorú musia zaplatiť pri udelení štátneho občianstva. Tá je v súčasnej dobe 700 eur a aj po diskusii s ministerstvom vnútra, ministerstvom financií sme sa zhodli, že je tu priestor na to, aby sa tá výška poplatku znížila zo 700 eur na 400 eur a to je jedným, jedným z cieľov tohto návrhu zákona. V podstate bol to aj pôvodný zámer ministerstva vnútra, zhodli sme sa na tom, že táto vec nemusí čakať až do konca roka, môže ísť aj trocha v predstihu. A navyše ďalšia otázka, ktorá s tým súvisí, je, že či budeme hovoriť len o znížení toho poplatku alebo či tam aj nie je priestor teda uplatniť výnimky a odpustiť ten poplatok v prípade osôb, ktoré sa významnejším spôsobom pričinili o rozvoj slovenskej komunity v zahraničí alebo aj o, alebo vyvíjali aj činnosť v prospech Slovenska a udržiavaniu tých vzťahov medzi materskou krajinou, ktorou je pre nich Slovensko, a krajinou, v ktorej žijú. A som rád, že tak ministerstvo vnútra aj financie súhlasili s tým, že je aj priestor na takúto úpravu a tá je tiež obsahom tohto návrhu zákona.
Takže nepôjde len o samotné zníženie poplatku, ktoré bude, samozrejme, pre všetkých, ale budú aj prípady, a to na základe stanoviska Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré budú znamenať, že konkrétny žiadateľ o udelenie štátneho občianstva môže mať tento poplatok odpustený.
Potom sú tu ešte dva špecifické prípady mimo už vzťahov k Slovákom žijúcim v zahraničí, sú to prípady, ktoré sa týkajú iných osôb, resp. ktoré vyplývajú zo smernice Európskej únie. Jedna z nich, teda tá, ktorá vyplýva zo smernice Európskej únie, smeruje k tomu, aby sa v rámci Európskej únie uľahčil voľný pohyb verejných listín, vyplýva to, konkrétne to vyplýva ani nie zo smernice, ale z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 216/1991, je to nariadenie zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a tak ďalej, o zmene ďalších právnych predpisov Európskej únie.
V princípe cieľom je, aby pri poplatkoch, ktoré sa týkajú toho voľného obehu verejných listín, tie poplatky zodpovedali, dá sa povedať, len materiálnym nákladom na ich výrobu. Čiže znižuje sa ten poplatok oproti minulosti, a teda konečne po viac ako roku aj Slovenská republika dospeli k tomu nariadeniu, ktoré je priamo aplikovateľné a už, už nejakým spôsobom dávno malo byť v praxi zavedené.
Takže to je taký, taký druhý balík, druhý okruh otázok, ktorý sa rieši v tomto návrhu zákona a ten sa už netýka Slovákov v zahraničí, ale týka sa všetkých občanov Európskej únie.
No a tretí okruh otázok sa týka osôb bez štátnej príslušnosti. Tam takisto Slovenská republika má dlhodobo záväzok, ktorý vyplýva z čl. 32 Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti. Je to dohovor z roku 1954, ktorý uvádza, že zmluvné štáty majú uľahčovať, nakoľko je to len možné, asimiláciu udelenia štátneho občianstva osobám bez štátnej príslušnosti. Konkrétne majú vyvinúť maximálne možné úsilie na urýchlenie konania v tejto záležitosti a v čo najväčšej miere - a toto je teraz dôležité - redukovať poplatky a náklady na takéto konanie. Čiže v zmysle ustanovenia tohto dohovoru sa vytvára možnosť znížiť alebo aj výnimočne odpustiť poplatok osobe bez štátnej príslušnosti, bude to v kompetencii ministerstva zahraničných vecí, ktoré s tým, s takýmito osobami má skúsenosti, dlhodobé skúsenosti. Takže to je ten tretí okruh, ktorý prináša tento návrh zákona.
Verím, že teda napriek tomu, že sú pod týmto návrhom zákona podpísaní len niektorí poslanci, že si, že nájde podporu aj u ďalších, ďalších poslankýň a poslancov tohto parlamentu. Verím, že to nebude len zo strán vládnej koalície, viem, že, viem, že viaceré strany, ako ste tu, či sú opozičné alebo koaličné, máte, máte vzťah k Slovákom žijúcim v zahraničí, rozvíjate vzťahy s nimi a kontakty a predpokladám, že aj z vášho pohľadu je dobrá vec, ak im chceme znížiť poplatok za udelenie štátneho občianstva alebo pri tých, ktorí sa tak viac zaslúžili o vzťahy so Slovenskom alebo v prospech komunít, ktoré v zahraničí žijú, tak by sme im mohli ten poplatok výnimočne aj odpustiť alebo vlastne odpustiť, presne tak, znížené ich budú mať všetci.
Tak ďakujem za pozornosť a teším sa na rozpravu. Ak sú nejaké otázky, rád zodpoviem.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.