12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že riešenie regionálnych rozdielov je téma, pre ktorú mnohí z nás sedia v tomto parlamente. Táto téma by mala byť riešená komplexne a mala by mať určite jasné pravidlá, mala by spájať opozíciu a koalíciu, pretože na jej konci sú očakávania ľudí z menej rozvinutých regiónov, ktorí sú postihnutí veľkou mierou vysťahovalectva a aj chudoby.
Ak si však v súčasnosti máme naliať aj čistého vína, je potrebné dodať, že za posledné obdobie vlády SMER-u a Slovenskej národnej strany sa regionálne rozdiely nestierali, ale, naopak, sa prehlbovali. Do okresov v rámci výjazdových zasadnutí vlády prúdil jeden milión eur, ktorý sa prerozdeľoval väčšinou systémom "našim ľuďom". V menej rozvinutých regiónoch sme boli svedkami toho, že sa otvárali multifunkčné ihriská. Ale reálne to, čo chýba menej rozvinutým regiónom, sú cesty, vodovody, kanalizácia, investori. A to, že majú nedostatok investorov, sa prejavuje aj nedostatkom pracovných príležitostí a zložitými životnými podmienkami.
Som presvedčená o tom, že tieto regióny najlepšie poznajú ľudia, ktorí v týchto regiónoch žijú, a že súčasná vládna koalícia je znamením toho, že pri problematike menej rozvinutých regiónov začne používať zdravý sedliacky rozum a postupne budeme spoločne v tejto snemovni naprávať chyby, ktoré sa stali v minulosti.
Ďakujem pekne za slovo.

Áno, aj to je úlohou vlády, ale je dobré apelovať aj na starostov a primátorov, lebo ako oni budú podporovať a projektovať sociálne podniky, ktoré sa dotknú celého okresu, budú tak dbať na udržanie pracovných miest a na udržateľnosť ako takú celkovú, čo je do budúcna skvelá štartovacia čiara. Máme už pozitívne príklady, kedy obec cez sociálny podnik dokázala kúpiť pre obec autobus z produkcie a normálne dokázali vlastne zriadiť aj vlastnú prímestskú linku. Aj touto formou budeme motivovať obce, okresy, kde budeme chcieť využiť potenciálne zamestnaných, medzi ktorých patria aj Rómovia.

Ďakujem všetkým za reakciu, ďakujem predkladateľom za zákon. Je vidieť, že táto téma – logicky a správne – všetkých spája.
Na druhej strane musíme aj ľuďom hovoriť pravdu a tá pravda je to, že Slovensko dnes ako členská krajina Európskej únie je viazaná pravidlami, ktoré boli dorokované, a preto je potrebné, aby Slovensko malo vládu, ktorá vie asertívne, asertívne presadiť v Bruseli aj zmenu takých schém, ktoré potrebujeme my na Slovensku pre našich ľudí, pre našu špecifickú situáciu aj práve preto, že máme oproti iným krajinám obrovský pomer ľudí, ktorí sú, ktorí sú ťažšie integrovateľní, a vidíme, že štát už iba s takými klasickými schémami, ktoré sem naťahali mimovládky alebo Brusel, proste nestačí. A práve preto si myslím, že sa to nezaobíde, povznesenie týchto regiónov, bez toho, aby štát nezvýšil cielenú investičnú aktivitu v týchto lokalitách.
A, samozrejme, čím viac slovenských podnikateľov bude, ktorí vedia využiť existujúce schémy štátnej pomoci bez ohľadu na to, či sú z akéhokoľvek kraja, tak to bude dobré tak pre podnikateľov, ako aj pre nás. Len to, že niekedy aj napriek tej vysokej štátnej pomoci, ktorá do určitých regiónov je smerovaná a žiadni investori tam nejdú, tak to súvisí aj s tým, že proste my sme v konkurencii nielen vo vnútri Slovenska, ale my sme v konkurencii navzájom krajiny strednej a východnej Európy a nebol by som rád, keby sme zas tu sa tvárili, že môžeme si dovoliť pohŕdať aj kvalitnými investíciami len preto, že idú povedzme na stredné Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja na záver už len pár viet. Chcem v prvom rade poďakovať každému, kto sa zapojil do tejto diskusie, či už formou príspevku v rozprave, alebo faktickými poznámkami. Som rád, že táto téma zaujíma aj vládnych poslancov, a verím, že v budúcnosti tam budeme vidieť aj vašu aktivitu a naozaj tie výsledky vašej práce.
Ja chcem povedať to, že vlastne dôvodom, prečo sme takýto návrh zákona predložili, bolo, boli hlavne dáta, ktoré sme zanalyzovali. Tie dáta sú k dispozícii na stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, kde máte teda možnosť vidieť, kde všade a v akej výške išli tieto finančné prostriedky. A z celkovo preinvestovaných 1,9 mld. eur iba 15,86 % išlo do najmenej rozvinutých okresov. Keby to číslo bolo väčšie, tak by sme možno s takouto iniciatívou neprišli, ale to percento je neskutočne malé na to, že vidíme, že tá snaha alebo tá pozornosť vlády bola stále na okresy, ktoré sú rozvinuté, majú dostatočnú infraštruktúru, je tam dobrý trh, dobrá zamestnanosť. A už je načase, aby sme aj v tejto situácii, kedy Slovensko postupne prichádza do tejto krízy kvôli, spôsobenú vírusom COVID-19, aby sme upriamili tú pozornosť pri tých zvýšených investíciách, aby sme pomohli znovu tej ekonomike sa naštartovať, aby sme sa hlavne pozreli na tieto, na tieto okresy.
My nechceme tie investície obmedziť úplne všade. Nechceme teraz povedať, že môžte investovať iba do najmenej rozvinutých okresov. Tá vláda má tých možností viacej. Máme tu environmentálny fond, máme tu eurofondy, máme tu prostriedky v rezerve vlády, máme tu dotácie v pôsobnosti viacerých ministerstiev, rôzne agentúry, čiže tie finančné prostriedky, ktoré idú na podporu alebo pomoc tej ekonomike v tých regiónoch, je, je naozaj oveľa viacej. My sa zaoberáme v tomto návrhu zákona iba tými prostriedkami, ktoré idú cez ten zákon o investičnej pomoci.
My chceme, aby Národná rada Slovenskej republiky dala určité pravidlá vláde Slovenskej republiky, to znamená, aby sme povedali, dobre, v poriadku, keď chcete nejaké investičné prostriedky dať do nejakých regiónov, tak chceme ich zaviazať, aby tie prostriedky investovali do regiónov, ktoré tú pomoc skutočne potrebujú. My navrhujeme, aby to boli také regióny, ktoré sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých okresov.
Ten zákon, samozrejme, v druhom čítaní sa dá zmeniť aj tým spôsobom, že sa obmedzí, aké množstvo prostriedkov z tých celkovo preinvestovaných peňazí má ísť do najmenej rozvinutých okresov, ak teda si myslíte, že niektoré z tých prostriedkov by mali ísť aj do tých, do tých okresov, ktoré nepatria do najmenej rozvinutých, nejaké percentá, napríklad 50 % minimálne by muselo ísť do najmenej rozvinutých a 50 % maximálne by mohlo ísť do tých ostatných okresov. Je to, samozrejme, na debatu. Ak, samozrejme, posuniete tento zákon do druhého čítania, tak tú debatu určite otvoríme aj na iných úrovniach a verím, že dokážeme nájsť také riešenie, aby sme konečne pomohli Slovensku a ekonomike, aby sa posunuli dopredu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorý podávame spolu s kolegom pánom poslancom Jánom Podmanickým a ktorý vlastne mení Zákonník práce.
V roku 2008 sa upravil Zákonník práce tak, že zamestnancovi nie je možné nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi počas tri a pol dňa. V roku 2017 som bol jedným z predkladateľov, ktorý v Zákonníku práce ďalej rozšíril, aby sa táto výnimka vzťahovala aj na štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Takže dnešná platná legislatíva hovorí o tom, že nikto nemôže zamestnanca v maloobchode nútiť, v maloobchode nútiť pracovať počas 15 a pol dňa.
Už vtedy nám viacerí poslanci vyčítali, že náš zákon je taký trošku vágny, je málo ambiciózny, no a súčasná pandémia viedla k radu, množstvu reštrikčných opatrení a určitý čas boli obchody v nedeľu zatvorené a my sme zistili, že dokážeme fungovať aj bez toho. Ja túto tému navyše vnímam ako silno ľavicovú tému, pretože ak tento zákon bude schválený, tak vyjadríme svoju solidaritu k tisíckam zamestnancov v maloobchode, a chcem pripomenúť, že 80 % zamestnancov v maloobchode tvoria ženy. Navyše, s týmto naším návrhom sa stotožňujú nielen odborári, ale aj zamestnávatelia, čo je veľmi dôležité. A navyše, aj dnes máme štáty Európskej únie, ktoré sú vyspelejšie ako Slovensko, kde je úplne samozrejmé, že obchody v nedeľu sú zatvorené.
Toľko na úvod a viacej poviem potom v rozprave. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 99 z 18. mája 2020 a rozhodnutím č. 148 z 23. júna 2020 a rozhodnutím č. 237 zo 16. septembra 2020 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, nedávne krízové hygienické opatrenia z dôvodu pandémie koronavírusovej infekcie zahŕňali okrem iných opatrení aj jedno opatrenie, ktoré sme si mohli všimnúť, že nevadilo nám, a to bol zákaz nedeľného predaja. Mali by sme to byť práve my politici, ktorí by sme mali problematiku správne pomenovať a následne by sme mali prijať aj vyvážené rozhodnutie. Mali by sme chápať na jednej strane aj obchodníkov, ktorí robia všetko pre to, aby mali maximálny zisk, ale mali by sme chápať aj zamestnancov, ktorí chcú síce zarobiť, ale v nedeľu chcú byť doma, chcú byť so svojimi rodinami, chcú byť so svojimi deťmi.
Uvediem niekoľko príkladov, ktoré v podstate vyplývajú z celospoločenskej diskusie, ktorá na túto tému prebehla. Ako prvé uvediem príklady proti zákazu predaja v nedeľu, aby sme teda boli objektívni, že existujú aj takéto názory. Jedným z nich je, napríklad hlas proti zákazu prezentuje napríklad občianska iniciatíva Nechajme to otvorené, ktorá argumentuje napríklad šancou študentov si v nedeľu privyrobiť. Proti zákazu sa vyslovili obchodníci s nepotravinárskym tovarom, oblečením, elektronikou a ďalším spotrebným tovarom. Proti zákazu sa postavila aj platforma Ako dlho vydržíme, ktorá zastupuje prenajímateľov obchodných priestorov vo veľkých nákupných centrách, ale aj viac ako 100 maloobchodných firiem. Iní argumentujú, že prečo sa to rieši teraz, keď je kríza.
Podľa výpočtu ministerstva financií by zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu znížilo HDP Slovenska o 0,15 %, asi 135 mil. eur, maloobchodné tržby by klesli o 1,9 % ročne, makroekonomicky by to bolo škodlivé, ale nie dramaticky. Nedeľný zákaz predaja by ovplyvnil aj celkovú výkonnosť slovenskej ekonomiky, aj keď nie zásadne.
Ďalší zasa argumentujú tým, že niektoré obchody a niektorých výrobcov to poškodí. Všeobecne problém by mali tí obchodníci, ktorí sa viac spoliehajú na impulzívne nákupy. Išlo by najmä o obchody s odevmi, elektronikou, nábytkom, ktorí sú sčasti viazaní na impulzívne nákupy počas víkendov, kedy sa ľudia zhromažďujú v obchodných centrách. Niektorí pracovníci by mohli prísť o prácu a iným by sa mohla znížiť mzda.
Sme v slobodnej krajine, načo toľko zákazov, argumentujú zase niektorí iní.
Ako príklady z tej celospoločenskej diskusie, ktoré zase hovoria naopak, ktoré podporujú tento návrh zákona, tak tiež uvediem niekoľko. V obchode pracuje zhruba 380-tisíc ľudí, z toho je, ako to už tu spomenul predkladateľ Marián Kéry, 80 až 85 % žien a hlavne starostlivosť o ženy, ale nielen o nich, ale aj o ich rodiny nás vedie k tomu, aby sme vytvorili prostriedky a nástroje pre to, aby mohli byť jeden deň v týždni – v nedeľu – doma. A toto povedal napríklad aj šéf zväzu slovenských obchodníkov Katriak. Zamestnanci maloobchodu sú síce len menšou skupinou ľudí pracujúcich v nedeľu, tvoria 13 %, protiargument ale je, že na rozdiel od niektorých iných profesií nie je nevyhnutné, aby bol tento obchod v nedeľu otvorený.
Martin Katriak hovorí aj, že podľa zistenia analytikov sociologického ústavu až 90 % zamestnancov obchodu chce mať v nedeľu zatvorené a v mnohých štátoch Európskej únie tie obchody majú zatvorené a považujú to, že je to v poriadku. Takisto hovorí, že nedeľa nie je rozhodujúcim dňom, na ktorom by obchody padali, pokiaľ by boli zatvorené. Hovorí, že nedeľa je pre nich najslabším dňom v týždni. Maloobchodný obrat v predajniach potravín v nedeľu je približne 2 až 4 % z týždňového obratu a v priemyselnom tovare 10 až 12 percent. Ďalej takisto tam dával ako príklad, že predavačka so mzdou na úrovni 600 až 700 eur si za nedeľu vďaka príplatku privyrobí 15 až 18 eur. Nepodceňujeme, citujem ho teda, že nepodceňujeme ani jeden cent, ale toto sú peniaze, ktoré nemôžu byť argumentom niektorých autorít, že oni si chcú zarobiť.
Ďalej, ako ďalší dôvod by som uviedol napríklad pána Viliama Páleníka, hej, je to ekonóm Ekonomického ústavu SAV. Hovorí, že ekonomika s trhovým mechanizmom sa vie prispôsobiť a ľudia si vedia zvyknúť. Teraz je však koronakríza a mali by sme byť opatrní.
Ako príklad uvediem aj to, že obmedzenie nedeľného predaja existuje aj v iných krajinách. Podľa inštitútu INES obmedzenie prevádzkových hodín v obchodoch v súčasnosti v rôznej miere platí v 13 štátoch Európskej únie. Z toho v siedmich štátoch platí všeobecný zákaz v nedeľu a dva štáty, Rakúsko, Španielsko, majú okrem národných obmedzení aj jednotlivé regionálne obmedzenie na tento nedeľný zákaz. V niektorých krajinách neexistuje žiadne obmedzenie nedeľného predaja a väčšinou sú to postkomunistické štáty alebo aj Švédsko a Fínsko, ale ja napríklad z osobnej skúsenosti viem, keď som bol vo Švédsku, že v nedeľu tam máte tiež problém si nakúpiť, keby ste, keby ste teda hľadali niekde otvorený obchod.
V dnešnej dobe existuje ako alternatíva toho, že prečo by mali byť teda otvorené alebo zatvorené tie obchody, aj internetové tzv. e-shopy. Umožňujú občanom kupovať cez internet, nemusia chodiť v nedeľu do obchodu.
A na záver uvediem aj to, že proti nedeľnému predaju je aj Konferencia biskupov Slovenska.
Na záver to asi zhrniem takto: Celospoločenská diskusia, skúsenosti s krízovými opatreniami, ale aj skúsenosti z okolitých vyspelých demokratických krajín ukázali, že zákaz nedeľného predaja si praje väčšina zamestnancov v obchode, ekonomiku by to nejako väčšmi nepoškodilo a ani bežných občanov by tento zákaz príliš neobmedzil. Žijeme na Slovensku, ktoré vychádza z cyrilo-metodskej tradície. Jej súčasťou bola vždy voľná nedeľa a ja som za to, aby sa nedeľa, nedeľná práca obmedzila nielen v obchode, ale aj všade tam, kde to ekonomika dovolí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kuffa, ja som len povedal, že náš poslanecký klub víta túto poslaneckú iniciatívu, je to vlastne podobný návrh zákona, ako sme predložili my pred pár mesiacmi, tiež ide o zákaz nedeľného predaja. Čiže tie argumenty, ktoré si povedal, už boli povedané. My s nimi súhlasíme a chcem povedať, že určite návrh tohto zákona podporíme.

Áno, nedávno tu bol aj váš návrh zákona, ktorý sme my podporili tiež, a ďakujem za podporu.

Ďakujem za slovo. Ctená snemovňa, máme tu, ako bolo spomenuté, druhýkrát návrh zákona, ktorý sa ľudovo hovorí o voľnej nedeli. Tým, že tu zatiaľ nie je pani Cigániková, tak asi preto tu doteraz nikto do toho nevtiahol náboženstvo a cirkev a podobne, pretože keď to predkladala ĽSNS, tak sme sa tu bavili len o náboženstve. A pritom je to úplne jednoduchá faktografická otázka, ktorá s náboženstvom nič nemá spoločné, kto chce, v nedeľu môže ísť do kostola, kto chce teplé rožky, môže si ich ráno urobiť v trúbe. Nikto nie je obmedzovaný, každý vie fungovať úplne normálne.
Sedem krajín v Európskej únii má de facto úplný zákaz predaja počas nedele, a preto si myslím, že tá debata je nielen logická aj na Slovensku, pretože podstatná časť, myslím, aj poslancov v OĽANO v rámci Kresťanskej únie toto mali ako primárnu agendu. A som si všimol, že predošlýkrát, keď sa o tom rokovalo v parlamente, tak de facto vystupovali tak, že je to veľmi dobrá vec, ale nemôžu za ňu zahlasovať. Tak ja verím, že po tom, ako už teraz ste ukázali, že viete zahlasovať za amnestiu pri zbraniach, tak ste ukázali, že viete podporiť aj návrhy rozumné, návrhy opozície, tým pádom nie je najmenší dôvod, aby ste nepodporili to, čo na prvom mieste pomôže pracujúcim, pomôže to ženám, pretože 80 až 85 % ľudí, ktorí v obchodoch pracujú v nedeľu, sú ženy, matky rodín, a najmä je to niečo, čo absolútne nezhorší situáciu maloobchodnej siete na Slovensku, práve naopak, ju vylepší.
Vylepší ju tým, že ak má rodina nejaký rozpočet, ktorý môže minúť, tak má zopár alternatív, kde ich minúť môže. Keď sa rozhodne, že tie peniaze minie vo veľkoobchodnej sieti, tak je jasné, že z toho rodinného rozpočtu nezostane nič, čo dokáže minúť v malých obchodoch na mestách, na vidieku. A práve toto sa dnes deje, pretože v nedeľu, vieme, že mestá poväčšine sú vyľudnené, pešie zóny, tam, kde sú tie malé predajne, tie rodinné podničky malé, a ľudia sa nahrnú do veľkých obchodných reťazcov, kde minú svoj rodinný rozpočet. To, čo je minuté v nedeľu vo veľkých predajniach, tak už cez týždeň nevie byť minuté, úplne logicky, pretože rodinný rozpočet má nejaké limity, tak nevie byť minuté práve tam, kde aj kvôli koronakríze a tým, tým drastickým opatreniam sme spôsobili, že takmer 280-tisíc ľudí dnes je zamestnaných v absolútne finančne poddimenzovanom, takmer na kolená položenom sektore. A práve preto aj maloobchodná sieť víta túto iniciatívu a myslím si, že je najvyšší čas, aby táto snemovňa aj ukázala, že víťazom koronakrízy nebudú teda len veľké banky, nebudú, nebudú len tí najväčší lobisti, ale jednoducho sa tu bude myslieť aj na tých malých, a to je práve tento zákon.
Myslím si, že vzhľadom na to, že úplná, drvivá väčšina tržieb počas koronakrízy skončila vo veľkoobchodnej sieti, ktorá svoju pozíciu, dominantnú pozíciu ešte viac posilnila, tak zatvorenie týchto veľkých predajní počas nedele, tak ako je to v takmer trinástich krajinách Európskej únie, ale v siedmich je to úplne že drastické, tak iba pomôže aspoň čiastočne kompenzovať výpadky príjmov, ktoré tu boli spôsobené na maloobchodnej sieti.
Chcem povedať, aj sme sa tu pred chvíľou bavili, že Slovensko má problém dotiahnuť investorov, investície, podnikateľskú aktivitu do najzaostalejších regiónov, ale v každom, aj v tom veľmi zaostalom regióne sú malé predajne, aj tam sú zamestnaní ľudia v maloobchode a práve preto aj toto je forma určitej sociálnej pomoci, ktorú vieme dať týmto smerom, a ja nevidím najmenší dôvod, prečo by za to nemala zahlasovať aj koalícia. O to väčšmi, že v podstate to bol aj jeden z podstatných sľubov dosť podstatnej časti z vás.
Takže ďakujem veľmi pekne za každú podporu a rovnako ďakujem predošlým predkladateľom, že dali už ten návrh v minulosti. My sme ho posunuli o dve schôdze neskôr skôr preto, lebo sme predpokladali, že aspoň bude vyvinutá nejaká aktivita z vašej strany, či už prídete s niečím vlastným. A myslím si, že na tomto zákone uvidíme, že či aspoň trošku ste sociálne cítiaci na to, že evidujete, že do maloobchodnej siete ani tie výdavky, tie krytia nájmov, výpadku nájmov, o ktoré až taký záujem nie je, to nie je to, čo je podstatnou časťou oživenia maloobchodnej siete na Slovensku.
Ďakujem pekne.