12. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako jeden z predkladateľov vystúpil k návrhu novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá obsahuje aj novely niekoľkých ďalších zákonov, a chcel by som k tomuto návrhu povedať tri veci.
Po prvé. Nejde o prijatie nového zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Aj taká úvaha tu, tu medzi predkladateľmi v diskusii bola, ale ide o novelizáciu zákona, ktorý bol schválený v roku 1996, čiže nie je to tak, že by sa parlament po tridsiatich rokoch zobudil a začal, začal niečo robiť, aby sa vysporiadal s neblahým dedičstvom komunizmu. Takýto zákon tu existuje od roku 1996. My ten zákon chceme teraz upraviť, aby obsahoval formulácie, ktoré budú jasnejšie, jednoznačnejšie, budú obsiahnuté nie v preambule, ale priam, priamo, priamo v texte, texte zákona, aby zákon bol jednoznačný, a vnímame to ako svoj príspevok k budovaniu historickej pamäte a ako súčasť splácania dlhu, ktorý máme voči obetiam komunistického režimu.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, že tento zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú zákazu umiestňovania pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ, ktoré obsahujú vyobrazenia, symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii, ale aj na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii a ich predstaviteľov. Rovnako sa zakazuje, zakazuje pomenovávať ulice a verejné priestory po takýchto, predstaviteľoch takýchto režimov.
Návrh zákona obsahuje aj novelu zákona o obecnom zriadení, novelu zákona o priestupkoch a novelu zákona o protifašistickom odboji. Zákon má platiť smerom do budúcnosti, čiže sa to nedotkne existujúcich pomenovaní, nedotkne sa to existujúcich pamätníkov, ale sme presvedčení, že 30 rokov po páde komunistického režimu je najvyšší čas, aby neboli, neboli verejné priestory teraz pomenovávané po predstaviteľoch či už komunistického, alebo fašistického režimu. Čiže bude to platiť smerom do budúcnosti a dali sme tam výnimku pre tých predstaviteľov oboch totalitných režimov, ktorí sa zapojili aktívne do odboja proti dotyčnému režimu, pretože uznávame, že sa, že sa ľudia môžu zmeniť.
Na námietku, ktorá sa v tejto súvislosti objavuje, že tým ideme kádrovať, že ako politici ideme, ideme prepisovať históriu, nejdeme prepisovať históriu. Ideme jasne povedať, čo považujeme, čo považujeme za zlo. A my nebudeme nikomu brániť, aby hovoril o predstaviteľoch týchto režimov, aby sa k nim vyjadroval, aby o nich písal vedecké články alebo články do médií, alebo, alebo knihy, aby usporiadaval vedecké konferencie alebo iné podujatia, kde sa o nich bude hovoriť a kde sa budú preberať sprava, zľava ich plusy, mínusy, ich zločiny, ich pokus o nápravu. Nič z toho nie je predmetom tohoto zákona. Predmetom tohto zákona je umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ a pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev. A domnievame sa, že teda dozrel čas, aby sme toto upravili aj zákonom.
Posledná, tretia vec. Je dôležitý rovnaký meter, rovnaký meter na komunistický a fašistický režim, lebo, žiaľ, aj v oblasti trestného práva, ale aj v oblasti všeobecného vnímania sa tu ten dvojaký meter uplatňuje. Uplatňuje sa nerovnaký pohľad na dve totality, ktorými si Slovensko v 20. storočí prešlo. Veci, ktoré sú, ktoré sú vo vzťahu k fašistickej ideológii trestne stíhané, tak vo vzťahu ku komunistickej ideológii a komunistickému režimu sú, sú prehliadané. Odfotiť sa, odfotiť sa s hákovým krížom znamená trestné stíhanie, odfotiť sa s kosákom a kladivom znamená, že sa vlastne nič nestalo. Ja si dlhodobo myslím, že treba voči dvom zlám, ktoré poznačili život ľudí na Slovensku v 20. storočí v podobe zločineckých režimov, zachovávať alebo snažiť sa o jeden meter a o to sa, myslím, snažíme aj naším návrhom zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Takže, pán Dostál, je obzvlášť paradoxné, keď vy ako mladý aktívny zväzák Socialistického zväzu mládeže ste publikoval v Novom Slove a boli tam publikovaní aj komunistickí básnici a ľavicoví básnici. Čiže to keby ste vysvetlil, že či teraz nebude môcť byť pomenovaná nejaká ulica, pretože strašne veľa ulíc sa stavá, tých 25, 30-tisíc bytov, čo sa stavá, tak bude treba veľa nových názvov ulíc, no a že či sa ulica nebude môcť volať ulica Laca Novomeského napríklad. Alebo napríklad Miroslava Válka, starého otca to vášho bratislavského primátora. Takže len toľko. Ďakujem. To je veľký paradox.

Ja ti ďakujem, Ondrej, za tvoje slová a za..., aj predkladateľom za predloženie tohto, tejto novely zákona. Je to aj z úcty k desaťtisícom ľudí, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch, je to aj z úcty k desiatkam mŕtvych, ktorí zahynuli vo väzeniach v politických procesoch komunistických, a je to aj z úcty k desaťtisícom ľudí, ktorí trpeli rôznymi politickými procesmi a boli zavretí vo väzeniach. Ale nie je to len o nich. Je to o desaťtisícoch a státisícoch ľudí, ktorí trpeli rôznymi perzekúciami obidvoch, obidvoch režimov. Komunisti a nacisti nebudú nikdy spať. Oni stále budú, stále budú rozdrapovať sa a budú hovoriť, že však to sme boli všetci, všetci sme do toho boli namotaní.
V skutočnosti to, v skutočnosti to bolo úplne naopak a raz to povedal Milan Labuda v ’89., v novembri, kedy povedal: „Ukradli ste nám naše tváre,“ pretože komunisti a nacisti robili to isté, nútili ľudí byť v nejakých organizáciách, nútili ľudí byť v Socialistickom zväze mládeže, nútili ich byť v zväze spisovateľov, v zväze umelcov a ten, kto tam nebol, ten bol následne, kádrovým posudkom bolo mu znemožnené či už publikovať, či už ísť na vysokú školu a tak ďalej a tak ďalej.
A dnes títo komunisti tvrdia a rozdrapujú sa a tvrdia, že ty si bol členom Socialistického zväzu mládeže, ty si vlastne participoval na komunistickom režime. To je absolútne, absolútne neuveriteľná lož, neuveriteľná demagógia a je veľmi dôležité, aby sme ľuďom pripomínali, kto boli komunisti, kto boli nacisti a čo spôsobili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Myslím, že takýto zákon mal, mal byť prijatý už dávnejšie, pretože akákoľvek propagácia a najmä verejná myšlienok či hnutí neonacizmu a komunizmu je pre mňa neakceptovateľná. Veľmi pekne ďakujem predkladateľom toho ná..., tohoto zákona a, samozrejme, ho s radosťou a hrdosťou podporím.

Ďakujem. Podľa mňa, ak zákon prejde do druhého čítania, mali by sme vyšpecifikovať, koho sa to nebude týkať. Prečo by sme v budúcnosti nemohli pomenovať ulicu napríklad po Alexandrovi Dubčekovi, podľa človeka, ktorého si vážia najmä v zahraničí, a Slovákov preslávil a identifikuje ho najmä staršia generácia práve podľa jeho mena? A myslím si, že tiež je to osobnosť, ktorá sa zaslúžila o rozvoj Slovenska, resp. Československa ako takého.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Mizík, chceme zabrániť tomu, aby boli po predstaviteľoch komunistického režimu pomenovávané ulice, verejné priestory, rovnako aj po predstaviteľoch fašistického režimu, čo je to, čo by asi vo vašom prípade sa vám malo zdať zaujímavejšie, že to, že to postihne aj teda režim, ktorý vy obdivujete, ku ktorému vy vzhliadate, lebo chceme ísť, chceme ísť tým rovným metrom, a teda ako aj o tom hovoril kolega, kolega Kazda. Je potrebné ľuďom pripomínať, čo to bol komunizmus, čo to bol, čo to bol nacizmus.
Pán poslanec Benčík, tak ten zákon tu mal byť už dávnejšie, no jedna vec, jedna vec je (reakcia z pléna), jedna vec je... (Reakcia z pléna.) Nebrblite tu, prihláste sa do rozpravy a môžte hovoriť, čo chcete. Takýto zákon tu mal byť už dávnejšie, ja by som chcel len pripomenúť, že tu máme trestný zákon, ktorý postihuje aj trestné činy extrémizmu, problém je to, ako sa ten zákon, zákon uplatňuje, a že aj vo vzťahu k tomu zákonu sa uplatňuje dvojaký meter.
Pán poslanec Hus, ja si myslím, že ani súčasná podoba toho návrhu zákona sa nevzťahuje napríklad na Alexandra Dubčeka, lebo zákaz podľa toho zákona sa nemá vzťahovať na predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu voči tomu režimu, v prípade Alexandra Dubčeka môžme za také považovať jeho vystúpenia v novembri 1989, čo bol prejav odporu voči komunistickému režimu, ale nebránim sa tomu, aby sme v druhom čítaní ten zákon ešte upravili a aby sme sa zhodli na definícii, ktorá bude, bude všetk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy a páni, tento zákon, pochopiteľne, a nikoho asi nepred..., neprekvapím, nepodporím, ale nepodporím ho práve preto, že podľa môjho názoru, a nadviažem teraz na to, o čom chvíľku sme diskutovali, podľa môjho názoru môžu byť týmto zákonom postihnutí aj všetci predstavitelia Pražskej jari vrátane Alexandra Dubčeka. Vysvetlím.
Tento zákon hovorí doslova, že režim, ktorý tu bol v rokoch 1948 až 1989, je odsúdeniahodný, nemorálny a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd. To je priamo napísané v zákone. Čiže vrátane roku 1968. Vrátane toho obdobia, keď bol Alexander Dubček generálnym tajomníkom komunistickej strany. Tej strany, o ktorej tento zákon hovorí, že bola zločinecká. Čiže Alexander Dubček je podľa tejto definície zločincom. Vy sa nehanbíte? Vy sa nehanbíte Alexandra Dubčeka implicitne nazývať zločincom? Nemorálnym? Odsúdeniahodným? Ja všade, kde po Európe alebo po svete chodím, tak všetci nám hovoria, aký bol Alexander Dubček významný, významnou osobnosťou. Všetci si ho spájajú so socializmom s ľudskou tvárou. S demokratizáciou socializmu. A vy ho idete odsudzovať ako zločinca? Toto je naozaj jedno, jedno veľké zlyhanie vládnej koalície.
Ďalšia vec. Viete, tak 31 rokov tu nefunguje ani socializmus, komunizmus tu nefungoval nikdy, nefunguje tu nič také, čo teraz odsudzujete, 31 rokov tu funguje kapitalizmus. A sa po 31. roku zobudíte a idete odsudzovať niečo, čo tu bolo dávno, pred 31 rokmi? Však sa pozrite, ako ľudia žijú. A myslíte si, že ten kapitalizmus nemá svoje obete? Rozvrátené rodiny? Chudobných ľudí? Nezamestnaných? Bezdomovcov? Ľudí ponížených, ľudí, ktorí musia žiť v nedôstojných podmienkach? Pozrite sa, čo pácha kapitalizmus v iných krajinách a čo páchal počas histórie. Včera som o tom natočil video, čiže nechcem hovoriť dlho, ale to sú 3 mil. Vietnamcov, 1,5 mil. Iračanov, ktorých povraždili aj kvôli americkým vojnám. Alebo v Latinskej Amerike, čo sa páchalo, ako sa mučili ľudia, znásilňovali. To má na svedomí kapitalizmus. Taká bola studená vojna. To robili Američania. Ale studená vojna bola, samozrejme, aj o tom, že aj Sovietsky zväz robil zlé veci. A to som nikdy nepopieral. A boli aj počas bývalého režimu temné obdobia, najmä 50. roky. Ale spájať to a zlievať to do jednej kopy s Dubčekovým hnutím v roku 1968? To myslíte úplne vážne?
Tento zákon je tak šlendriánsky napísaný, že to až pekné nie je. A už vám to vytkli vaši vlastní. Novinári z Aktualít.sk upozornili na to, že podľa tohto zákona nebudete môcť postaviť pomník takým významným osobnostiam, ako bol Laco Novomeský. Alebo Smrek, alebo Válek. To boli predstavitelia bývalého režimu. Keď bude chcieť Matica slovenská dať bustu svojho bývalého predsedu Vladimíra Mináča, tak im to zakážu, lebo Vladimír Mináč bol komunista. Bol ľavičiar.
A viete, vy potom hovoríte, že, lebo som sa pýtal pána Šeligu, čo hovorí na to, že aj Andrej Kiska bol predstaviteľom komunistického režimu. No áno, nebol významným, on bol iba predsedom zväzáckej organizácie niekde v Poprade, ale bol to predstaviteľ komunistického režimu. Podľa tejto definície. Ona nehovorí o popredných predstaviteľoch. A kto definuje, čo je a čo nie je predstaviteľ? Bol predstaviteľ pán Dostál? No bol v Socialistickom zväze mládeže a písal zväzácke články. Viete, najväčšia sranda na tom je, že dneska pán podpredseda Šeliga na tlačovej konferencii povedal, prijímame tento zákon aj preto, aby sa dali ľahšie rôzni Blahovia zatvárať, alebo niečo podobné. Čiže oni prijímajú lex Blaha, aby mohli kriminalizovať opozíciu, ale oni sa postavili do vlastnej pasce. Ja som v roku 1989 mal 8 rokov, ja som nebol členom ani komunistickej strany, ani SZM. Ale pán Dostál áno. Aj pán Kiska bol členom SZM. Alebo pán Eduard Kukan. Alebo ďalší hrdina socialistickej práce - Marián Leško. To všetko sú vaši predstavitelia, páni kolegovia. A tí sú podľa vás, vás samých zločinci, nemorálni, odsúdeniahodní. Naozaj ste si pripravili veľmi peknú pascu.
Ja napríklad odmietam aj to, aby sme paušálne takýmto spôsobom démonizovali celú generáciu našich starých otcov a starých mám, našich otcov a mám, ktorí tu vybudovali po vojne všetko. Však im za to poďakujme, preboha. Však im za to poďakujme. To, čo tu oni postavili, potom vlády, ktoré prišli v 90. rokoch, rozkradli. Za bývalého režimu, áno, sa robili aj zlé veci, ale nezabúdajme, že komunisti tu dali ľuďom bývanie, dali ľuďom prácu, postavili školstvo, zdravotníctvo na nohy a navyše tu bolo ďaleko viac bezpečnosti pre naše deti. A toto si tí ľudia pamätajú, 38 % podľa prieskumu verejnej mienky z predošlého roka hovo..., podľa prieskumu hovorí, že bývalý režim, socializmus, bol lepší než kapitalizmus, terajší režim. A teraz tých 38 % ľudí čo, zavriete? Alebo ich budete prenasledovať za to, že si dovolili povedať niečo iné, ako si predstavuje pán Dostál, pán Šeliga a ďalší predstavitelia vládnej moci? Viete, kto takéto niečo robil naposledy? Viete, kto naposledy takýmto spôsobom, brutálnym spôsobom obmedzoval slobodu slova a snažil sa kriminalizovať komunistov? A posielal ich potom nakoniec dokonca do koncentračných táborov? Áno, bol to Adolf Hitler. Celá ideológia nacizmu bola postavená na takomto protikomunistickom terore. Kto išiel prvý do koncentračných táborov? Neboli to Židia, neboli to Rómovia, boli to komunisti. Ako druhí boli sociálni demokrati a odborári a až potom išli menšiny. A toto vy chcete napodobňovať? Preboha, keď si hovoríte, že ste liberáli a demokrati, tak by ste nemali podporovať slobodu slova? Slobodu historického bádania? Tak poďme sa baviť o tom, že v bývalom režime, áno, boli 50. roky, v ktorých zomrel aj, v ktorých zomrel aj Vladimír Clementis kvôli stalinistom, v ktorých odsúdili na 9 rokov Gustáva Husáka, ktorý si svoje vytrpel, a, samozrejme, že to odmietam. Ale spájať 50. roky a spájať to, že to je to isté zločinecké ako rok ’68? To myslíte úplne vážne? Alebo to isté zločinecké, ako je rok ’88 - ’89, keď pán Dostál písal svoje zväzácke články? No zjavne nie. Zjavne je rozdiel medzi 50. rokmi a 60. rokmi. A každý z vás, ktorý aspoň tuší niečo o dejinách, to musí vedieť. A zjavne je rozdiel aj medzi 50. rokmi a 70. rokmi, kedy tu ten Gustáv Husák, napriek tomu, že to bolo pod jarmom toho, tej invázie, dokázal tým ľuďom niečo zabezpečiť. No bol v nejakých realistických okolnostiach. Darmo mu teraz vyčíta, že nemohol robiť všetko, čo si len predstavoval, to nemohol robiť ani pán Kiska ako zväzák. Že? Sú nejaké obmedzenia mocenské, geopolitické, ale musíte brať historický kontext vždy do úvahy.
Berte do úvahy aj historický kontext, ktorý tu bol počas studenej vojny ako celej. Tak to neboli výmysly tých komunistov len preto, že si teraz povedali, že chcú ubližovať ľuďom, tak tu bola neuveriteľná paranoja a hystéria, vojnový stav, Spojené štáty americké takisto v 50. rokoch odsudzovali ľavičiarov, tzv. mccarthizmus, naštudujte si to. Aké svinstvá sa páchali, čo robili v Latinskej Amerike. Tak to, čo robili v Latinskej Amerike, to by si Sovietsky zväz v tomto regióne nikdy nedovolil. Oni svojich satelitov vyvražďovali, státisíce. V Guatemale 200-tisíc ľudí. Celé dediny vypaľovali. Znásilňovali ženy, deti, hádzali deti o skaly. Toto robili Američania a ich satelity v Latinskej Amerike. V Indonézii v roku ’65 povraždili šmahom ruky milión komunistov. Na to si spomeňte a hovorme teda nielen o zločinoch komunizmu, ale aj o zločinoch kapitalizmu. Vtedy budeme objektívni. Lebo to bol dôsledok studenej vojny.
Takže, drahí kolegovia, nechcem do toho vnášať nejaké ideologické spory, len trošku historického vedomia, prosím. Neodsudzujme Alexandra Dubčeka. Neodsudzujme Vladimíra Mináča, Vladimíra Clementisa, Laca Novomeského, lebo týmto vy zakazujete, aby sa stavali pamníky, pomníky, aby sa pomenovali ulice. Je to veľmi nespravodlivé a myslím si, že trošku viacej úcty k našim dejinám by vám nezaškodilo, a prestaňte už konečne kriminalizovať ľudí s inými názormi. To okrem vás urobia naozaj iba fašisti.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ešte raz, ja som to povedal pred chvíľkou, člen Socialistického zväzu mládeže nie je predstaviteľom komunistického režimu. Ja som bol členom Socialistického zväzu mládeže, mus..., každý, kto nebol členom Socialistického zväzu mládeže dostával zlý kádrový posudok. Toto zariadili komunisti ako vy. Toto zariadili komunisti ako vy, kto mal zlý kádrový posudok, nemohol ísť na vysokú školu. Prestaňte tu o tom tárať.
Čo sa týka vašej, vašich obetí kapitalizmu, tomu som naozaj neporozumel. Vy ste si prečítali tento zákon? Cieľom je, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe, a uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom. Tu nie je ani slovo o kapitalizme, ani slovo o socializme ako ekonomických systémoch. To je o totalitnom zriadení, ktorý presadili komunisti a nacisti na Slovensku. Žiadny kapitalizmus v tom nie je, žiadny socializmus v tom nie je, je tu totalita, brutálna totalita, ktorú vy tuto tak nehanebne, odporne obhajujete.

Ďakujem za slovo. Pán Blaha, ja by som rád reagoval možno na pár bodov. Vy ste tam spomínali, že za socializmu sa budovalo. Naozaj, to je pravda, na druhej strane to je taký trošku smiešny argument, lebo to ako keby v Rakúsku sa nič nebudovalo, a tá krajina stagnovala celých 70 rokov, a pritom dokonca po vojne sme HDP na obyvateľa mali vyššie ako Rakúsko, ale tých 40 rokov socializmu si daň aj na našej ekonomike zobralo.
Súhlasím ešte s tým, čo ste povedali, že tu sa kradlo od 90. rokov, to je pravda, veď 12 rokov ste boli pri vláde, tak viete najlepšie.
Argument Adolf Hitler a socializmus verzus fašizmus, to tiež nechcem spochybňovať, veď v 30. rokoch bol Sovietsky zväz vedený ako hlavný antagonista fašistického Nemecka, to je to je pravda, ale čo sa stalo počas, po pakte Ribbentrop - Molotov, tak si podajú ruky, rozdelili si Poľsko, a zatiaľ čo, zatiaľ čo nacisti decimovali západ, tak Sovieti decimovali celé východné Poľsko a elitu poľského národa vyvraždili v Katyni.
Ten Kiska, to je asi nejaký váš líbling, keďže sa na neho stále odkazujete, ale on už v politike nie je, nie je ani poslanec dokonca, takže to je trošku možno aj zbytočné teraz vyťahovať.
Zločiny kapitalizmu tu nikto neobhajuje, my nechceme obhajovať to, čo robil Suharto v Indonézii, to boli naozaj hrozné masakre, ale o tomto ten zákon nie je.
No a na konci ste hovorili, že nacisti kriminalizovali ľudí s opačnými názormi. No, neboli jediní, toto tu robili komunisti 40 rokov, toto robili počas monsterprocesov, keď tí, čo nesúhlasili s režimom, končili vo väzení alebo na popravisku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v prvom rade bez akýchkoľvek emócií, tento zákon je zlý. Zlý je z toho dôvodu, že rozdeľuje spoločnosť, kádruje spoločnosť. Znova tuná pribúdajú noví kádrovníci, ktorí si chcú zgustnúť na tom, že niektorí áno, niektorí nie. Hovoria o tomto návrhu zákona ľudia, ktorí absolútne toto obdobie nezažili.
V prvom rade to nebol komunizmus, to bol reálny socializmus, v ktorom tá republika žila od roku ’48. Ako ten reálny socializmus bol iný v rokoch 40., 50., 60., 70., 80., 90., keď už o tom teda niekto chce hovoriť. SZM-áci, naopak, SZM-áci, nevyvi..., nevyviňujte sa, tí, ktorí ste boli v SZM. To SZM dávalo jednoznačne doložky napr. vtedy, keď niekto chcel ísť do zahraničia. Zase záležalo na tom, aký idiot v tom SZM práve vtedy bol, alebo nebol. To sú tie reálne veci. No o Dubčekovi sme sa tuná už teda dozvedeli všeličo, ale tam patria, čo s tými šeťdesiatosmičkármi napríklad, čo s ľuďmi ako Mňačko, Kohout, ja neviem, Kusý, Mináč. A len pre vašu informáciu aj Havel bol členom Komunistickej strany a vystúpil v roku 1967. Prosím vás, historicky si isté veci doštudujte, kým o tom začnete naozaj tárať takéto nezmysly, to sa naozaj nedá počúvať. A hlavne o tom hovoria ľudia, ktorí to nezažili. Niekde si čosi načítali, niekto im niečo povedal. Prosím vás pekne, spýtajte sa svojich rodičov, starých rodičov, keď už sami na tieto veci nemáte názor, resp. ten názor je pokrivený.
Spýtajte sa, aké boli historické fakty, a hlavne nehovorte tu o komunizme, ešte raz, reálny socializmus, tak sa ten režim nazýva.