12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, určite ste si všimli, že tento návrh zákona vyvoláva najviac vášní a emócií a diskusií nielen v parlamente, ale aj v spoločnosti. Vyvoláva takú búrlivú diskusiu, ako..., keby som povedal slovami klasika, ako keby išlo o život. A nie je to práve tým, že skutočne ide o život? O život bezbranných detí.
Vyspelosť spoločnosti a štátu sa pozná nielen podľa moderných technológií, investícií, služieb, ale aj podľa toho, ako vie chrániť tých najzraniteľnejších a bezbranných, tých, ktorí sa nemôžu a nevedia brániť, a to sú nenarodené deti. Tento zákon im poskytuje väčšiu šancu na život, a pritom nie je reštriktívny. Naopak, tehotným ženám naďalej ponecháva možnosť sa slobodne rozhodnúť, či chcú dieťa, alebo nie, ale ženám, ktoré chcú svoje dieťatko priviesť na svet, poskytuje lepšiu sociálnu, finančnú, odbornú a lekársku pomoc.
V posledných týždňoch mi od viacerých liberálov, feministiek a potratových fanatičiek prišlo množstvo listov a emailov, ktoré sú proti tomuto zákonu, a takmer všetky tieto emaily a listy končili heslom: Moje telo, moja voľba. Samozrejme, definitívne konečné rozhodnutie, či tehotná žena chce dieťatko, alebo nie, bude vždy výlučne na jej rozhodnutí, ale je potrebné si uvedomiť a priznať si, že aj tehotná žena, ktorá sa slobodne rozhodne pre potrat, sa môže mýliť a neskôr môže toto svoje rozhodnutie oľutovať. Ja osobne poznám vo svojom okolí rodinu, prípad, kedy tehotná žena chcela ísť na potrat, pretože mala sľubne naštartovanú pracovnú kariéru a dieťa by jej pri naplňovaní jej pracovných ambícií prekážalo. Preto povedala partnerovi, že pôjde na potrat. Jej partner s týmto rozhodnutím nesúhlasil a svojej partnerke povedal, že on sa o to dieťa postará, hoci aj sám, len nech nejde na potrat. Ona napokon na naliehanie partnera dieťa donosila a môžem vám povedať, že dnes je z tejto ženy, ktorá bola najprv skalopevne presvedčená o potrate, šťastná mamička.
Ešte sa vrátim k heslu potratových fanatičiek - Moje telo, moja voľba. Častým dôvodom, prečo sa ženy rozhodnú pre potrat, je ich zlá až kritická ekonomická a sociálna situácia, sklamanie v láske, pretože ich opustil partner, manžel. Vážené kolegyne, kolegovia, tieto dôvody, ktoré som práve teraz uviedol, sú častokrát príčinou, prečo sa niektorí ľudia rozhodnú spáchať samovraždu a siahnuť si na život. Nehovorím o psychicky chorých ľuďoch, ale o ľuďoch, ktorí prišli nečakane o prácu, pod tlakom zlej finančnej situácie, manželských alebo partnerských problémov sa rozhodli predčasne ukončiť svoj život a stoja niekde na streche budovy a chcú skočiť. Čo si myslíte? Vtedy, keď tam prídu záchranári, hasiči, policajti, zdravotníci, čo hovoria tomuto človeku? Tvoje telo, tvoja voľba, skoč, urob, čo chceš? Nie, hovoria im, že život a žiť má zmysel, a to isté hovoria predkladatelia tohto zákona tehotným ženám, že život ich dieťatka má zmysel, nech sú ich dôvody na potrat akékoľvek.
Mnohí odporcovia tohto zákona predkladateľom vyčítajú, že zbytočne chcú zaťažiť tehotné ženy byrokraciou. Nesúhlasím. Vyplniť jeden dotazník, ktorý pomôže odborníkom lepšie poznať dôvody, prečo sa žena rozhodla pre potrat, ich nijako nezaťaží. Odporcom tohto zákona ďalej prekáža, že ženy dostanú viac času na svoje rozhodnutie, či ísť na potrat, alebo nie. Treba si uvedomiť, že umelé ukončenie tehotenstva je vážne a nezvrátiteľné rozhodnutie. Nemôžeme to predsa dávať na tú istú úroveň, ako keď si žena odskočí na manikúru, ku kozmetičke alebo ku kaderníkovi, veď sa bavíme o začínajúcom ľudskom živote. Pri všetkých dôležitých životných rozhodnutiach sa nesprávame zbrklo, poplašene, ale všetko si chceme predsa dostatočne premyslieť a zvážiť, preto aj v tomto prípade hrá čas dôležitú úlohu, aby sa tehotná žena mohla zodpovedne rozhodnúť.
Najväčší hyenizmus, ale vidím v tom, že aj v tejto sále sedia politici, ktorým je úplne ukradnutý osud a život tehotných žien a nenarodených detí, ale snažia sa na tejto téme len vytĺcť politický kapitál a lajky na Facebooku a to je smutné. Kým potratoví fanatici podporujú a hľadajú spôsoby, ako čo najefektívnejšie a najrýchlejšie zničiť, zlikvidovať a zabiť to, čo vzniká v lone matky, príkladom je presadzovanie potratovej tabletky, my hľadáme spôsoby, ako čo najviac pomôcť novému životu. Niektorí potratoví fanatici to nazývajú, že je to len zhluk buniek. My tvrdíme, že je to boží dar, je to nový ľudský život. To nie je skala, nerast, neživá hmota, ale počiatok nového života, čo vzniká v lone matky, a preto je potrebné tento život chrániť, preto tento zákon plne podporím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegovia navrhovatelia a spravodajca, kolegyne, kolegovia, v úvode, však mali sme tu hazard, hej, ten sme skončili, teraz máme ďalšiu takú ťažkú tému (povedané so smiechom), ono sa to tak aj zaiskrí, ja sa tiež tak ospravedlňujem, človek niekedy sa tak nechá uniesť tými emóciami a padnú tu aj nevhodné slová, a tak sa ospravedlňujem za ten dnešok, ušlo mi to, no, niekto, ak som sa nechal vyprovokovať, keď sa mi škeril so strhnutou rúškou, no nie, to tak len na okraj.
Ale chcem navrhovateľom zákona poďakovať, že tento návrh zákona tuná je, a ja to nepovažujem za nejakú proste zbytočnú tému, alebo že máme dôležitejšie témy. Táto téma je bytostne dôležitá, 1 300-tisíc detí, ktoré sme za toto obdobie počas legalizácie potratov zavraždili, tak áno, aj súvisí to s ekonomickou situáciou, tí ľudia nám chýbajú.
Však pozrite sa, aká hystéria nás zachvacuje pri migrácii. Prečo je tá migrácia? Však ja si tak pamätám, v období totality a takisto po páde ako železnej opony, tak my sme sa išli zblázniť, lebo nikto nás nepustil ani len do susednej Viedne, a keď sme sa konečne mohli dostať, tak to išli celé vlaky, celé vlaky išli. A to bola tá prvá vlna a druhá vlna bola tá, možno tá vízia alebo vidina skorého zbohatnutia, a teda ľudia na ten Západ sa chceli dostať, hej, aby dobre zarobili. A keby ste išli takto pracovať, to ste potrebovali víza, tisíc vecí vybavovať. Ak... Aby ste neboli čiernym pracovníkom, bolo takmer nemožné či v Rakúsku, Nemecku alebo Taliansku sa zamestnať, bolo to veľmi zložité. A odrazu, ja tu pozerám, ľudia skaderuka-skadenoha, to nemá ani občiansky nemá, ani pas, nemá nič a my sme takto otvorili hranice, však... (Rečník naširoko roztiahol ruky.) A všetci sa valia tuná na nás z každej strany, samozrejme, medzi týmito ľuďmi, ja neodsudzujem tých ľudí, dovolím si povedať, že sú, na betón sú tam zločinci a takí, ktorí ohrozujú bezpečnosť nielen našej krajiny, ale aj Európy, a odrazu jaká to zmena. Prečo? Položili ste si tú otázku? Lebo nám jednoducho v ekonomike a v tej sfére ekonomickej títo ľudia tuná chýbajú. My sme zavraždili toľko ľudí, že nám títo ľudia chýbajú.
A aký človek je najlepší? No nie dieťatko, jak tuná pani kolegynka Cigániková hovorí, lebo že či ženy musia donosiť, lebo čo nútime. No nikto nikoho nikde nenúti, ale títo ľudia nám chýbajú. A najpohodlnejšie a správať sa tak egoisticky a tak mať hotového človeka. Ja si pamätám, prepáčte, poviem, pani Merkelovú, ktorá povedala, ale veď medzi nimi sú lekári, inžinieri. A čo my vykrádame tie chudobné krajiny a ešte aj o ten ich intelektuál, o tých intelektuálov? Ešte aj to im chceme ukradnúť? Veď to je čosi strašné. A jednoducho toto je cena, to je tá obeta a to je aj tá hystéria, ale ekonómovia veľmi dobre vedia, že títo ľudia, ktorým sme nedovolili sa narodiť, sme ich zavraždili, sme ich vyvraždili, jednoducho nám tu chýbajú.
Tu kolegovia spomínali ten zákon, poviem, psy a mačky, hej, tak ja pozerám, že, ž..., nie že pozerám, ale to je faktom už v našej legislatíve, že pes a mačka má väčšiu hodnotu ako človek, ako nenarodený človek. Marek tu spomínal toho bezdomovca, ktorý, myslím, že on to spomínal, že v blate bol a to. Keby nebodaj taký psík bol v blate, že aká to by hystéria bola, že jaké, chúďatko, psíček. V jednej nemenovanej osade, poviem takto, že išli zachraňovať také aktivistky psíkov a mačičky, a v ten istý deň, je to, dávnejšie to bolo medializované, ale prehliadli tie rómske deti, ktoré tam zamrzli a zomreli na podchladenie. To je aký cynizmus v dnešnej dobe?! To je čosi úplne strašné.
Hovoriť tu o potratovej tabletke, ako keby to bolo nič?! Však už z toho názvu, je to potratová tabletka, kolegyňa to tu ide obhajovať, že však jak, to neni, s medicínou to nemá nič spoločné ani s Hypokratovou prísahou. To sú čo za bludy? A keď tak nás sledujú aj tí ľudia, však musia byť, a mladí ľudia a veľakrát aj dievčatá a ženy, však musia byť z toho úplne dopletené, že v podstate kde je teraz pravda, lebo každý, kto tu príde za rečnícky pult, tak presadzuje tú svoju pravdu. Ale ja takto aj vyzývam všetky tie dievčatá, ja viem, že to nie je ako ľahké, hej, aj tie nechcené tehotenstvá, možno neplánované, zaskočí to. Nerob to, lebo to nie je nejaké prerušené tehotenstvo, ty raz zavraždíš toto dieťa a nikdy viac to nevrátiš späť. Vieš, čo to je nikdy? Nikdy! To sa nedá vrátiť. Nehovoriac o tých dôsledkoch, ktoré tuná sú, to sú tie zdravotné, Anička tu to spomínala, hej, v podstate ten uterus poškodený, pretrhnutá tá maternica, krčok maternice a podobne. A tak, jak to správne povedala, že pre mnohé dievčatá to môže to byť prvé a zároveň aj posledné tehotenstvo. Pamätám si na jednu konferenciu, kde rozprávali tuná tie feministky európske, jak oni idú pomáhať ženám znásilneným a núteným k prostitúcii, a boli to väčšinu africké ženy, dievčatá, ktoré do Talianska, hej, ja to beriem tak, ako som to počul na tej konferencii, nútia ich k tej prostitúcii, a kde veľakrát tým vedľajším efektom je to neplánované a nechcené a nasilu vnútené to tehotenstvo. A oni veľmi, lebo im idú pomáhať, a teraz interrupcia, aby im to zaplatili, a toto všetko, si predstavte, tieto ženy aký postoj, pán kolega, myslíte, že zaujali. Tak ako tuná spomínal to predrečník Milan, na streche, tak záchranári sa pýtajú, máš možnosť voľby, môžeš skočiť, ale nemusíš skočiť z tej strechy. A načo by tam prišli tí záchranári? Jaká to je voľba?
Tu minulý týždeň som kolegovi tiež povedal, že nechať možnosť voľby ako na ženu, však hovorím, že dobre. Vražda je u nás trestaná či nie? Môžte zavraždiť človeka? Bez trestu? No ale však nechajme možnosť voľby, nechajme možnosť voľby a som povedal tak do rána pol Bratislavy vyvraždené. Nechajme možnosť voľby, však nech sa každý slobodne rozhodne. Prečo to máme zakázanú, tú vraždu? Aby sme nevraždili ľudí. Rovnako je to aj tuná.
Naopak, mne v tomto návrhu mi chýba to, aby sme viac chránili nenarodené deti, aby my sme im dali právo narodiť sa. My tuná, ja som ráno na lavici mal ten odkaz, že možnosť slobodnej voľby, a ja s ním, s tým výrokom súhlasím, ale nechajme tú voľbu pre tie nenarodené deti. Kto sa ich pýta, či sa chceš, alebo nechceš narodiť? Teba sa pýtal dakto, či sa chceš, alebo nechceš narodiť? Tvoja mama, tvoj otec, lekár alebo ja neviem kto? Prepáčte (povedané so smiechom), tak to hovorím tak osobne. Kto sa ťa pýtal? No ale však aj my sa pýtajme a nechajme im tú možnosť voľby.
Ktokoľvek z nás, keby sa mal rozhodnúť medzi životom a smrťou, pokiaľ neni to v skratovej situácii, možno v krajnej núdzi alebo čo, zo sto opýtaných sto sa rozhodne pre život, zo sto opýtaných sa rozhodne sto pre život. Ty máš možnosť voľby aj máš právo na svoje telo, ale ty sa musíš správať zodpovedne. Janka Cigániková odchádza. Máš možnosť si odrezať nohu alebo odťať ruku? Lebo ty máš možnosť voľby, to je tvoje telo. Ale nie dieťa, že ty mu odtrhneš hlavu, ruku, má iné DNA, to je proste, úplne to sú bludy, toto, čo sa tuná rozprávajú, prepáčte. Je to môj názor, môžte ma skritizovať aj zosekať, ako chcete.
Na záver chcem poďakovať aj Igorovi Matovičovi, súčasnému premiérovi, náhodou som sa stretol s ním dnes vo vestibule, krátko sme sa len pozdravili, ruku si podali, ale z toho celkového kontextu som pochopil to, že ten Igor nie je náhodou tu prišiel, však toto neni jeho úradovňa, ale úrad vlády ako taký. Chcem mu poďakovať touto cestou, že aj takýmto spôsobom chcel morálne svojou vlastnou autoritou a fyzicky podporiť tento návrh zákona, a, priatelia, ja verím, že tento návrh zákona dnes, dnes nám prejde. Aj celú snemovňu ctenú, Tomáš to tak používa, taký výraz, Tomáš Taraba, kolega, tak vyzývam k tomu, aby sme podporili návrh.
My sme opoziční poslanci, ale my sme pripravení tento návrh zákona, tak jak si máte možnosť pozrieť dozadu, aj pri tom hazarde sme vám zahlasovali za návrh zákona. A my aj do budúcna za všetky dobré návrhy a hodnotové, ktoré chránia život a zvyšuje jeho ochranu, môžte s nami rátať, že vám zahlasujeme vždy, aj keď tu sa možno posekáme verbálne, alebo všeličo príde, lebo príde všeličo, ale pri hodnotových otázkach a pri ochrane života vždy môžete rátať s nami.
Tak ako to tu aj zaznelo, táto téma a debata nie je posledná a to vám garantujeme, že my budeme tí, ktorí túto tému budú ďalej otvárať, preto, kým tu budú zomierať na Slovensku ľudia, my dovtedy budeme bojovať proti tomu, aby naše deti mali právo sa narodiť. Ja za seba môžem povedať, že takmer 40 rokov, si predstavte, takmer 40 rokov bojujem za ochranu života. Veľakrát sú to akoby zápasy veternými mlynmi, ale ja verím, že tento boj zvíťazíme, len aby sme vytrvali. A ja vás k tomu povzbudzujem, a Pán Boh nech vám žehná za to aj, že ste predložili tento návrh zákona.
Ďakujem vám.

Ďakujem veľmi za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ja by som začal takou slovenskou múdrosťou a tá hovorí, ráno múdrejšie večera. Myslím si, že o tom je sčasti aj tento zákon, ktorým, nejako je to v poslednej dobe naozaj tlmočené z rôznych liberálnych táborov, že ideme zakazovať interrupcie, nie, my ideme ženám pomáhať, ideme spraviť maximum preto, aby žena, keď otehotnie a je v ťažkej životnej situácii, aby zo strany štátu a okolia sa jej naozaj čo najviac pomohlo, aby myšlienka alebo ten krok k tej interrupcii bol tou poslednou voľbou. Ja chcem ubezpečiť ženy, že nikto im neberie ich rozhodnutie, chápem, že mnohí sa môžu pozerať, že je to len o ženách, ale nie, je to aj o nás mužoch. Ak je muž zodpovedný, tak naozaj by sa mal k tejto téme aj zodpovedne postaviť.
Ja osobne mám dnes dvojmesačné dieťa a prajem každému tú radosť v jeho očiach, keď sa naňho pozriem, aké je to úžasné, že sme mohli darovať život. Myslím si, že baviť sa o tom, o nejakom zákaze interrupcií tu nikto dnes ani nechce, ale naozaj chceme maximálne pomôcť ženám a ja by som chcel, aby sa docielilo to, že interrupcia bude poslednou voľbou. Ak sa tu dnes budeme baviť o rôznych tabletkách alebo (povedané so smiechom) budeme tu pomaly prirovnávať k tomu, ako ísť na zmrzlinu, podľa mňa to nie je správne.
Ja by som vám chcel povedať veľmi krátky jeden príbeh. S manželkou máme jednu známu, ktorá po dlhých rokoch vzťahu sa rozišla a niekde na nejakej, pri nejakej príležitosti si užila a otehotnela. Celá rodina, celé okolie sa postavili k tomuto, že nemáš kde bývať, sociálne nie si zabezpečená, nepoznáš partnera, určite musíš ísť na interrupciu. Našťastie mala aj okolie, ktoré ju podporilo, okolie, ktoré je povedalo, veď to zvládneš. Ak budeš potrebovať aj nejakým spôsobom finančne pomôcť, sme tu, ak to stojí len na tom. Táto žena nepočúvala svoje okolie, ktoré jej radilo ísť na interrupciu. Ponechala si tú možnosť rozhodnúť, samozrejme, sama za seba a porodila dokonca dve krásne deti, dvojičky. A príbeh končil tak, že ozvala sa dotyčnému otcovi, ktorý sa k tomu naozaj postavil zodpovedne, a dnes žijú spoločne ako jedna rodina.
A na tomto príbehu by som chcel povedať, že naozaj je to častokrát o tom rozhodnutí v danej situácii. Ja chápem, ak žena je v zlej životnej situácii, partner sa k tomu postaví možno prvotne absolútne neuvážene, tak to rozhodnutie môže potom časom ľutovať. My nechceme nikomu nič zakazovať, samozrejme, ak je evidentné, že dieťa sa rozhodne nemať aj po tých všetkých návštevách u lekára, je to jej rozhodnutie a nikto jej v tom nebráni.
Jediné, čo chceme, a to si povedzme otvorene, je to, pomôcť ženám, ktoré prvotne uvažujú nad tou interrupciou, aby zvážili, či je to správne, aby sa im vysvetlilo, že v budúcnosti, keď budú staršie a budú chcieť mať to dieťa, nebude to možno ani také ľahké.
Ja ďakujem pekne za možnosť vystúpiť a chcem povedať, že určite budem podporovať tento zákon.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajčír, ďakujem ti za tvoje úprimné slová. Ja by som chcel len dodať, že v roku 2019 sa pre umelé prerušenie tehotenstva rozhodlo viac ako 7-tisíc žien, a hoci z dlhodobého hľadiska ide o klesajúci trend, stále je to pomerne vysoké číslo podľa môjho názoru, pričom úlohou celej spoločnosti, štátu, kompetentných orgánov by určite malo byť vytváranie pre tehotné ženy takých podmienok, aby sa nemuseli rozhodnúť pre potrat, pre tak závažný krok vo svojom živote, ktorý je určite nezvrátiteľným aktom, nedá sa vrátiť späť a v podstate dochádza pri ňom k ukončeniu života nenarodeného dieťatka.
No a ja si myslím, že podobne ako pri dlhoročnom klesaní nezamestnanosti či nehodovosti na cestách nikto nespochybňuje potrebu prijímať opatrenia na ďalšie znižovanie, tak podobne by sme mali vnímať aj znižovanie možnosti potratov. A preto som veľmi rád, že aj touto novelou zákona dochádza k realizácii návrhov, ktoré by fakt mohli pomôcť matkám v týchto ťažkých ich životných situáciách a pomôcť v ich sociálnom postavení.
Ďakujem pekne.

Kolega Krajčír, ďakujem za vaše krátke vystúpenie, ale o to úprimnejšie a trefné. Ďakujem vám, že podporíte tento návrh zákona.
Srdce mi zaplesalo, keď ste rozprávali o svojom dieťatku. Viem, o čom to je, a, a viem, aké krásne chvíle spolu s manželkou a s dieťaťom zažívate. Ďakujem aj za podporu od vašich kolegýň a kolegov, ktorí za tento zákon zahlasujú. Každý, kto si len trochu otvorí srdce a myseľ, musí pochopiť, že naozaj chceme, ako ste povedali, len a len pomáhať matkám a ženám a umožniť, aby sa mali možnosť narodiť viaceré deti.
Ďakujem.

Ja len tak na doplnenie. Každé dieťa nie je ani prepychom, ani záťažou, ani luxusom a podobné prípovi..., prípovídky, průpovídky, že mať dnes dieťa, že aký to je prepych, aká záťaž a proste všelijaké také tieto narážky, ale dieťa, každé jedno dieťa je predovšetkým božím darom, darom nebies. To nie je taká samozrejmá vec.
Viete, my dneska stále bojujeme proti narodeniu sa detí a celá rozprava sa v podstate od toho do odvíja a ja som to zabudol v tej rozprave povedať, ale strašne veľa mladých párov manželských chcú mať deti a majú túžbu mať deti a oni nemôžu mať tie deti a veľakrát, častokrát sú tam práve aj ženy a dievčatá také, ktoré boli na potrate, a oni chcú mať to dieťa a ho nemôžu mať. Veľmi veľa je teraz také. No však počúvame aj o tých umelých oplodneniach a podobné tie veci.
Ale chcem poďakovať Ľubošovi za, za jeho osobné svedectvo a takto prezradil, že majú krásne bábätko dvojmesačné, že aká je radosť sa ako na to dívať. Áno, ja tomu celkom dobre rozumiem, že čo povedal, veď my máme plný dom detí stále, a keď sa tak pozerám na tie malé deti - a zvlášť malé deti do tých troch rokov - sú úplne fascinujúce, hej, a aj tie malé bábätká. Takže, že presne na to, na to, no, nestihnem už. Chcel som ešte inú vec ako povedať. Takže viem, že o čom hovoril.
Ale takisto aby sme neposielali tie ženy na potrat za každú cenu. Kopec tých mladých manželských párov má žiadosti o adopciu a chcú mať deti, aj adoptované deti, sú poradovníky, nemôžu sa dostať na poradie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Ja len v krátkosti ešte na také doplnenie. Naozaj sa..., alebo môj taký pohľad na vec je, sa bavíme o ženách, ktoré rozhodujú sa zo sociálnych dôvodov, a tým ja chcem maximálne pomôcť. Ja nebudem zasahovať ani nie je mojou, mojím zámerom zasahovať ženám, ktoré sa rozhodli nemať dieťa z nejakého zdravotného dôvodu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, témou dnešného rokovania je návrh zákona, ktorý nepochybne vyvoláva značné emócie. Ide nám o osud plody, plodu, ktorý, pokiaľ sa bude vyvíjať bez ďalších problémov, má potenciál stať sa plnohodnotnou ľudskou bytosťou, ľudskou bytosťou, ktorá je podľa jedných vrcholom stvorenia stvoreným na obraz boží, podľa iných je dokonalým dielom prírody. Všimnime si, že jedni aj druhí hovoria o ľudskej bytosti s rešpektom ako o niečom výnimočnom, o niečom vhodnom úcty. Téma navrhovaného zákona vyvolá v spoločnosti napätie, ktoré neraz prerastá do vzájomných útokov a nevraživosti. Jedni hovoria o katolibane a zadubených veriacich patriacich do stredoveku, druhí im nezostávajú nič dlžní a hovoria o bezbožných, zúrivých liberáloch, ktorí podporujú vraždenie neviniatok.
Naše poslanecké emailové schránky sú preplnené emotívnymi či banálnymi posolstvami obidvoch strán.
Napätie sa prenáša do osobných urážok najviac viditeľných reprezentatiek polarizujúcich názorov. Rozhodne preto odsudzujem osobné urážky a útoky na pani poslankyne Záborskú či Cigánikovú, ktoré to zrejme najviac schytávajú z jednej i z druhej strany. Nekultivovanými osobnými útokmi osôb, u ktorých bola zrejme zanedbaná výchova k elementárnej slušnosti a majú sklony k impulzívnemu, nekontrolovanému správaniu, mám priamo v tejto sále neblahé skúsenosti aj ja, preto, čo sa týka útokov, rozhodne ich odmietam a vyjadrujem obidvom dámam svoju podporu.
V obojstranne vzrušenej atmosfére plnej exaltovaných prejavov a apelov je podľa mňa osožné počúvať hlas odborníkov. Preto ponúkam názor prof. MUDr. Miroslava Borovského, hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo, prednostu gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na niektoré aspekty v súvislosti s návrhom zákona, ktoré boli publikované v rozhovore denníku SME z 25. septembra tohoto roku.
Pán MUDr. Borovský hovorí: „Nás gynekológov a zdravotníkov obťažuje, že sa spoločnosť zaoberá interrupciami. My potrebujem skultúrniť prostredie pre ženy počas tehotnosti, počas pôrodu aj v šestonedelí. Toto je náš cieľ a toto by malo byť cieľom štátu, aby sa naše ženy tešili, že sú tehotné, a nie, že ideme diskutovať o interrupciách, že ako by sme to skomplikovali, ako by sme ženy vytrestali. Spoločnosť musí hľadať také legislatívne východiská, aby vyhovovali spoločnosti ako takej. Kedysi ženy umierali na nezákonné interrupcie, keď im babice pichali ihlice do maternice, aby potratili. Dnes máme inštrumentárny potrat, ten je bezpečnejší a bojujeme za interrupčnú tabletku, lebo tá má ešte menej komplikácií, pretože je alternatívou chirurgického postupu s oveľa menšími rizikami pre ženy. Tento názor je celosvetovo prijatý a odporúčaný svetovou organizáciou gynekológov. Čiže nie je naším cieľom, keď žena otehotnie, ju fackať celý život. Dajme jej rozhrešenie, povedzme, urobila si chybu, my ti pomôžeme a ďalej urobme všetko pre to, aby to už nikdy neurobila.“
Ďakujem.

Vážený pán Benčík, tak spomenuli ste pri ochrane života nejakých gynekológov, ktorých vraj vyrušuje, že sa bavíme o ochrane života, tak jedine im môžete odkázať, že nech si na to zvyknú, pretože na to je tu parlament, aby sa zaoberal, čím chceme, na to sú tu neni žiadne stavovské organizácie, ktoré majú väčší vplyv ako parlament. Parlament je najvyšší zákonodárny orgán a my sa budeme baviť o tom, o čom my chceme, budeme hlasovať o tom, o čom my chceme, takže potratári si akurát môžu na to tak zvyknúť. A to, že ste tu odprezentovali nejaké nové formy zabíjania a efektívnejšie, lacnejšie, tak to, ten vývoj, verím, že aj v tejto kategórie smrti ide veľmi, veľmi popredu, a to neznamená, že ho tu musíme napriek tomu implementovať len preto, že títo potratári by to chceli.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne, v písomnej rozprave som bol prihlásený, tam už som predniesol rozpravu na tému života, kedy začína a tak ďalej, teraz by som sa chcel dotknúť niektorých otázok, ktoré tu vyzneli počas rozpráv jednotlivých diskutujúcich.
Začal by som na úvod aj tým, že je nám vytýkané, prečo sa k tomu vyjadrujeme my muži. Moja dcéra bude mať teraz päť rokov a bude mať narodeniny v najbližších dňoch a pýtala ma, že tati, ja chcem, na narodeniny chcem hus a gunára. Sa pýtam, že prečo to chceš? A ona mi vraví, že ja chcem, aby mali aj mláďatká. Čiže to, že keď to tak porovnáme, hej, ten detský pohľad a tento, tak v podstate už aj malému päťročnému dieťaťu je to jasné, že na nový život potrebuje ako ženu, tak aj muža.
Chcel by som sa dotknúť otázky, ktorá tuná viackrát letela plénom, prečo sa venujeme interrupciám, keď predsa ich počet, odkedy sa to sleduje, klesá. Ja som si vytiahol štatistiku z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré patrí pod naše ministerstvo zdravotníctva. Pozrel som si jednotlivé roky, a keď som zobral roky od 1997 až po 2019, tak som sa pozrel, že v tých absolútnych číslach to naozaj klesá. Ten počet umelých prerušení tehotenstva z roku ’97, keď to bolo 20-tisíc, klesol v roku 2019 na 7-tisíc. Ja som vtedy povedal, že mne sa tomu nechce veriť, že bude to len v nejakej relatívnej rovine, ale bude v tom nejaký chyták. Vtedy som pátral a pýtal som sa na to odborníkov, že jak je to možné, či je to naozaj, že to klesá, a vtedy mi povedali, že áno, tie chirurgické interrupcie klesajú, ale čo tu máme nový fenomén, tak od roku 2005 je legálna aj tzv. tabletka po, a keď som si vytiahol túto štatistiku, tak v roku 2019 tých tabletiek bolo, neviem, poviem, kúpených takmer 40-tisíc a to je viac jak 40-tisíc. Samozrejme, neni to, nejde tam vždy o to, že kto zoberie tú tabletku, že automaticky teda dôjde zase k tomu ukončeniu tehotenstva, pretože tie ženy to berú častokrát aj preventívne ako lentilky, hej, tam nevieme percento, ale tým pádom mne z toho vyplýva, že práve tu v tomto počet je skrytý ten vlastne počet, prečo máme dneska 7-tisíc.
Ďalej sme sa tu dotkli, nie my, to bolo väčšinou, väčšinou, čo som si všimol, tak práve pani Cigániková tu s tým operovala, že problém interrupcií je hlavne u žien samoživiteliek, a takéto pojmy tu padali. No ja som si pozeral tú štatistiku a ten rodinný stav až na posledné tri roky dozadu je, že na tie interrupcie chodili vydaté ženy, ktoré mali už dve deti. V poslednom roku aj roku 2019 sa tento už rodinný stav zmenil na stav slobodný a ja som sa pýtal vtedy tých štatistov, že jak je to možné, že to je slobodný, že či tento pojem slobodný je ekvivalent k tej žene samoživiteľke. To mi tiež vysvetlili, že nie, nie je to tak, pretože ten trend v poslednej dobe je taký, že v podstate tí ľudia neuzatvárajú manželstvá, a preto sa tam píše ten stav slobodný.
Ďalej tu bolo toľko kritizované, že dva posudky, nedostatok lekárskej kapacity, že kde oni budú chodiť, nemáme doktorov. Zase som sa pýtal na tie čísla, úplne smiešne čísla. Ani na jednej ruke by sme ich nenarátali v rámci Slovenska.
Takisto sa sťažovali, tuná bola, bol čítaný list zo strany pani Cigánikovej, že koľko oni pripomienok cez SLOVLEX adresovali a že neboli vypočuté, že nikto sa tým nezaoberal. Ja poviem len toľko, že keď sa napríklad dával do pripomienkového konania zákon o ochrane prírody a krajiny, bolo tam pripomienok vyše 500, a nech si pozrú, koľko z nich zobrali do úvahy. Čiže to, že tam niekto dá pripomienku, neznamená automaticky, že bude braná aj na vedomie, a druhá vec je to, že tam je rozdiel potom, či je aj zásadná, alebo nie je. Vtedy sa ním, vtedy sa tým ďalej vlastne zaoberajú.
A na záver by som chcel spomenúť ešte pána MUDr. Borovského, ktorý tu bol tiež dneska viackrát skloňovaný, že je to emonent... On je najvyššie postavený gynekológ či čo to on je na Slovensku? Viete, no proste považujú ho za takú kapacitu. No ja sa ho pýtam, keď oni takto bojujú dlhé roky, a tvária sa tu, že jak prispeli významne k zlepšeniam, k tomu, že nám teda ten počet interrupcií klesol, tak sa ho pýtam, ako bojujú proti tomu, že spontánne ukončenia tehotenstiev nám neklesli, to percento si nieže drží, má stúpajúci trend a takisto, čo sa týka mimomaternicových tehotenstiev, hej, k tým narodeným, k narodeným, tak od ’97. až dodnes to percento je stále rovnaké. Proste prečo sa tam nevenujú tej problematike?
Ďakujem.