16. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo, rovnako ďakujem pani ministerke za predstavenie tohto návrhu. Dámy a páni, dovoľte teda pár slov k návrhu zákona z dielne ministerstva spravodlivosti.
Bödör, Kočner, Bašternák, mafiáni, zločinci, podvodníci, ktorým sa za vlád SMER-u či HLAS-u kráľovsky darilo. Okrem spoločných kšeftov ich spája aj to, že dnes sedia v base. Keď sa tam dostali, začali sa narýchlo zbavovať svojho majetku, aby oň neprišli, aby, keď sa raz dostanú vonku, mali na čo staré, mali čo na staré kolena užívať. Majiteľov zmenili byty, domy, firmy. Vlády SMER-u mali dvanásť rokov na to, aby sfunkčnili zákon, ktorý zabráni účelovému prepisovaniu majetku spoza mreží. SMER a SNS v minulej vláde takýto zákon zablokovali. Kočner, Bašternák, Bödör a im podobní mali očividne svojich ľudí vo vysokej politike a SMER-u a HLAS-u takýto stav vyhovoval. Nesmieme zabúdať, kto sú títo ľudia a koho kryli.
Prevedené milióny, to nie je len právna či banková operácia, to je aj pocit nespravodlivosti, ktorý v spoločnosti pretrváva. Nebezpečný pocit, ktorý kúsok po kúsku nahlodáva krehkú celospoločenskú dohodu, my štátu platíme dane, dodržiavame zákony a na oplátku očakávame, že nás štát pred mafiánmi, ktorí nám kradnú peniaze, ochráni. No neochránil. Výsledkom je znechutenie a sklamanie, výsledkom je nedôvera v štát a demokraciu a výsledkom je aj úspech fašistov. Toto, a nie sociálny štát, je dedičstvo SMER-u a HLAS-u.
Táto vláda získala silný mandát práve pre boj s korupciou a cez viaceré ministerstvá sa tento mandát pretavuje do konkrétnych zákonov. Dnes tu máme v parlamente rozsiahly vládny návrh zákona o výkone a rozhodnutí, o výkone rozhodnutí a zaistení majetku. Ide teda o silný protikorupčný zákon, ktorý prináša pre mňa tri zásadné zmeny.
Po prvé, zavádza tzv. zaisťovanie majetku, teda elementárnu spravodlivosť. Ak niekto svoje majetky nadobudol z trestnej činnosti, teda nakradol, nebude ich môcť narýchlo prepísať na svoju manželku, deti alebo akúkoľvek inú osobu. Pod zaistením majetku treba rozumieť dočasné obmedzenie práva nakladať s týmto majetkom. Napríklad v trestnom konaní ide o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti. Kedy sa bude zaisťovať? Zaisťovacie inštitúty v trestnom konaní bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, respektíve v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. Zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napríklad záložné právo, exekúcie alebo konkurz. Nebude tak možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. A toto je kľúčové presne kvôli tomu, aby sme sa vyhli, že nám majetok bude narýchlo meniť majiteľa ešte pred vynesením rozsudku.
Zákon zavádza pojem dotknutá osoba. Treba ňou rozumieť tú osobu, ktorá je bezprostredne dotknutá rozhodnutím o zaistení majetku, napríklad obvinený v trestnom konaní, nevyhnutne to však nemusí byť len vlastník veci, ale môže ísť aj o osobu, ktorá má konkrétnu vec v držbe.
Spravovanie zaisťovaného majetku, kto bude teda spravovať. Návrh zákona prichádza s tým, aby správu zaisteného majetku vykonával nový Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude rozpočtovou organizáciou ministerstva spravodlivosti. Pri špecifickom type majetku, napríklad zbraň alebo strelivo, môže vykonať správu tohto majetku aj osobitný štátny orgán, respektíve ak úrad nebude mať kapacity alebo odbornosť pri správe majetku, môže si tieto služby outsourcovať, dokonca aj u komerčných subjektov. A to je dôležité, pretože dôvod, prečo je potrebný takýto samostatný úrad, je fakt, že štát musí správu vykonávať tak, aby nedošlo k bezdôvodnému zníženiu hodnoty zaisteného majetku. Majetok totiž môže skončiť, môže po skončení súdneho konania buď prepadnúť štátu, alebo môže byť vrátený, ak sa trestný čin nepreukáže. Štát inštitútom zaisťovania majetku získava istotu po celú dĺžku trvania vyšetrovania a súdneho konania, že majetok narýchlo nezmení majiteľa a v prípade potvrdenia obvinení bude z čoho odškodňovať.
Druhá dôležitá zmena, ktorú zákon prináša, je zavedenie trestného činu poskytnutia nenáležitej výhody, tzv. prikrmovanie. Ide o veľmi dôležitý preventívny nástroj zabraňovania korupcii. Lobisti, bohaté firmy alebo ktokoľvek, kto má záujem ovplyvňovať úradníkov alebo politikov, teda verejných činiteľov, ich dnes môže pomaly prikrmovať. Nie uplácať, ale prikrmovať. Ponúknem lístky na kultúrne alebo športové akcie, wellness pobyty, sponzorovanie oslavy a podobne bez toho, aby vznikol jasný a okamžitý súvis medzi poskytovanou výhodou a konaním v prospech takéhoto lobistu. Do budúcna však vzniká akýsi druh vzťahu, v ktorom sa úradník alebo politik môže cítiť zaviazaný a v budúcnosti môže zvýhodniť lobistu.
Súčasný Trestný zákon umožňuje trestať len prípady, v ktorých je zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatým poskytnutím neoprávnenej výhody, teda hovoríme o úplatku. Tento zákon je ďalej a bojuje voči naoko nevinnému postupnému spracovávaniu si úradníka alebo politika. Nenáležitou výhodou sa pritom rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, pričom musí ísť o plnenie, ktorého hodnota presahuje 200 eur.
Boj proti prikrmovaniu má veľmi silný preventívny charakter. Zavedením jasných a presných definícií vytvára priestor pre to, aby verejní činitelia svoje správanie korigovali, a najmä vytvára priestor pre znižovanie korupcie na Slovensku.
Tretia významná zmena je zavádzanie právnej ochrany pred svojvôľou súdov. Teda zákon prichádza s trestným činom ohýbania práva. Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci sudca či rozhodca rozhodcovského súdu svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. Podstatné slovné spojenia sú "svojvoľný" a "v zjavnom rozpore". Tento zákon teda nepostihuje konanie sudcu, ktorý má oporu v zákone, hoci s ním napríklad odvolací súd nesúhlasí. O svojvoľné uplatnenie práva pôjde len vtedy, keď nie je možné, aby sudca dospel k svojim záverom za použitia štandardných techník výkladu práva. Keďže pôjde často o sofistikovanú trestnú činnosť, ktorú budú, ktorú bude veľmi problematické dokázať, o týchto trestných činoch bude rozhodovať Špecializovaný trestný súd.
S pôsobnosťou Špecializovaného trestného súdu ide ruka v ruke Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bude tieto trestné činy vyšetrovať. Nový trestný čin ohýbanie práva je teda poistkou pre občanov tejto krajiny, aby sudcovia nerozhodovali svojvoľne a úplne v rozpore so súdnou praxou alebo nerešpektovaním zákonov.
Na záver. Bödör, Kočner, Bašternák, netreba si robiť ilúzie, v tejto krajine je stále dosť takých ľudí, ako sú oni. Zlo a klamstvo bude naďalej súčasťou našej spoločnosti. Po rokoch stagnácie a vytvárania špinavého podhubia pre grázlov a mafiánov za éry babrákov zo SMER-u je tu však možnosť posunúť túto krajinu dopredu. Po čase, keď si našu krajinu ukradla mafia okolo Jankovskej, Kočnera a im podobných, máme možnosť ukázať ľuďom, že nie je normálne užívať si nakradnuté milióny a beztrestne korumpovať. Preto vás chcem požiadať o podporu tohto zákona, ktorý bojuje proti beztrestnosti, ktorý bojuje proti korupcii a ktorý bojuje za návrat pocitu spravodlivosti a dôvery do našej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kyselica.

Vážený pán predsedajúci, vážená ministerka, nesmierne ma teší, že takýto zákon sa predkladá do Národnej rady. Môžem zodpovedne povedať, že bola to aj vízia programového vyhlásenia vlády. Taktiež môžem zodpovedne povedať, že ste pri tvorbe tohto zákona spolupracovali so všetkými právnickými obcami, s prokuratúrou, súdmi, políciou, Finančnou správou, takže tento zákon prešiel širokou diskusiou.
Pri zákonoch je vždycky čo vylepšovať, aby tu bola nejaká lepšia právna istota, z toho dôvodu tam podávame ešte nejaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady, mňa a pána Vetráka, k vládnemu návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto.
V čl. III sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 58 ods. 4 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti (čl. XVIII).
Odôvodnenie: Upravujú sa prípady, keď vyslúchajúci počas výsluchu inak normálne pôsobiaceho svedka nadobudne napríklad čuchovými vnemmi alebo zvláštnymi fyziologickými reakciami svedka dojem, že osoba je alebo môže byť pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok. Od znenia bodu č. 14 spoločnej správy výborov sa znenie tohto bodu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu odlišuje len v tom, že okrem alkoholu a omamných látok sa dopĺňajú do normatívneho textu znenia aj psychotropné látky.
2. V čl. III bod 17 § 96f znie:
§ 96f
"Zaistenie hnuteľnej veci
Ak zaistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa použije § 96e."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické spresnenie návrhu zákona, ktorým sa upravuje nadpis ustanovenia do podoby, ktorá zodpovedá nadpisom predchádzajúcich paragrafov upravujúcich zaistenie majetku.
Aby tu nevznikali nejaké právne vákuá alebo rôzne výklady advokátov, čo sa týka § 89 o vydaní veci.
Zároveň navrhujem vyňať body 14 a 20 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s návrhom ich neschváliť a namiesto nich navrhujem schváliť predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Takže ďalší v rozprave je pán poslanec Boris Susko. Nech sa páči. Je tu pán poslanec Boris Susko? (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu o návrhu zákona o zaistení majetku, ktorý rieši, tak ako povedali moji predrečníci, zásadným spôsobom, nejakým spôsobom nakladanie s majetkom na zabránenie prípadného prevodu alebo ďalšieho nakladania s majetkom, ak je podozrenie z toho, že mohol byť nejak spáchaný trestný čin, respektíve iné takéto konanie. Ja by som v tejto súvislosti chcel len upozorniť na § 17, ktorý hovorí o nakladaní s takto, s takto zaisteným majetkom.
Totižto, ako to už bolo povedané, zriaďuje sa úrad, ktorý bude vykonávať správu zaisteného majetku. Ten úrad bude mať aj určité personálne zabezpečenie, ktoré však z hľadiska toho, ako je to v dôvodovej správe, ako som to spomínal už v prvom čítaní, nebude disponovať dostatočnými kapacitami na to, aby mohol sám spravovať zaistený majetok. Preto zákon predpokladá, že správu zaisteného majetku zverí do rúk komerčných subjektov, čiže zásadne ide o biznis pre komerčné subjekty, pre správcov alebo iné právnické osoby, ktoré budú spravovať takýto cudzí majetok.
No a tu podľa mňa je kritický moment, ktorý hovorí o tom, že podľa § 17 ods. 2, kedy je možné takýto zaistený majetok predať bez súhlasu dotknutej osoby okrem nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov. A sú tu vymenované, vymenované v zásade tri možnosti, kedy tak môže urobiť.
Tá prvá možnosť je, pokiaľ zaistený majetok podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode. Čo je pochopiteľné a s týmto nemám ja až taký problém.
Ale tie ďalšie dve podmienky, a to je, ak zaistený majetok bude rýchlo strácať na hodnote alebo so správou zaisteného majetku budú dlhodobo spojené neprimerané náklady v pomere k hodnote zaisteného majetku, je v zásade podľa nášho názoru neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pred, samozrejme, bavíme sa o tom, že to ide o konanie pred rozhodnutím o veci samej. To znamená pred tým, ako bude rozhodnutie či už v trestnom konaní, alebo v inom konaní. A vyplýva tu z toho veľké riziko spôsobenia škody a náhradnej a náhrady škody štátom, kde teda štát bude, bude zodpovedný za takúto náhradu škody, čo však v inom ustanovení zákona sa limituje tým, že ak takýto, takýto správca majetku neurobil všetky úkony, ktoré boli nevyhnutné na to, aby zabezpečil ten majetok, že v zásade sa z toho vie vyviniť.
No a tu naozaj máme za to, že dané ustanovenie výrazne zasahuje do vlastníckeho práva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a môže viesť naozaj k neprimeraným opatreniam. To, že majetok rýchlo stráca na hodnote, je veľmi ťažko definovateľné a posúdenie bude predmetom subjektívneho názoru, a to subjektívneho názoru komerčného subjektu, v tomto prípade už ani nie štátu alebo úradu, pretože ak úrad zverí správu tohto zaisteného majetku do rúk súkromnej osoby, tak, podnikateľa, tak to bude na jeho, na jeho zvážení. Čiže máme za to, že je tu pochybnosť o tom, či je toto ústavne komfortné, aby sa mohol takto predať majetok na základe len subjektívneho posúdenia, že majetok rýchlo stráca na hodnote.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré by som chcel upozorniť, tak je to, je to novelizácia ďalších článkov, článkov tohto návrhu zákona, ktoré podľa môjho názoru a podľa nášho názoru kolegov v strane považujeme za nie súvisiace s predmetným návrhom zákona.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v rámci novelizácie zákona môžu byť novelizované iné zákony, to znamená rôznymi článkami ďalšími v tomto návrhu zákona, iné zákony vtedy, ak súvisia s prejednávanou vecou. To znamená, ak súvisia s prejednávaným návrhom zákona. No máme tu Trestný zákon, kde sa dopĺňajú nové skutkové podstaty trestných činov, ktoré sa ja pýtam, že akým spôsobom súvisia s prejednávaným, vecne, s prejednávaným zákonom o zaistení majetku. Mám za to, že s ním vôbec nesúvisia.
Ja viem, bol tu použitý ten argument, no veď ale máme otvorený Trestný zákon. Áno, máme otvorený Trestný zákon, ale máme ho otvorený v súvislosti so zákonom o zaisťovaní majetku. Ale to neznamená, že je v súlade s rokovacím poriadkom, ak sa v tomto zákone, Trestnom, ktorý ako článok neviem ktorý v tomto zákone, ak sa v ňom dopĺňajú veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým základným zákonom, o ktorom rokujeme, a to je zákon o zaisťovaní majetku. No a mám za to, že práve spomínané už aj mojimi predrečníkmi trestné činy, či už prikrmovania, alebo ohýbania práva nesúvisia so zákonom o zaisťovaní majetku, a teda že sú doplnené z tohto pohľadu takýmto spôsobom ako prílepok tohto zákona v rozpore s rokovacím poriadkom.
A preto podávam procedurálny návrh, respektíve návrh na to, aby sme vrátili návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, aby vypustil tieto ustanovenia z tohto. A ak chce navrhovateľka, tak, samozrejme, je tu štandardný legislatívny proces, ktorým to môže, môže dať samostatne so zmenou Trestného zákona.
Pokiaľ ide o samotné tieto dve skutkové podstaty trestných činov, tak takisto tu máme určité pochybnosti. Pokiaľ ide o trestný čin prikrmovania, tak keď si pozriete nie samotné, tú skutkovú podstatu, ale definíciu toho, čo to je, čo sa považuje za nenáležitú výhodu na účely tohto zákona, tak keď si to naozaj podrobne prečítate a podrobne si to zanalyzujete, toto ustanovenie, tak prídete k záveru, že to je veľmi neurčitá formulácia. Totižto ak je niečo spôsobilé ovplyvniť, neznamená to automaticky, že verejný činiteľ bol aj takýmto konaním ovplyvnený. A pokiaľ sa teda bavíme, máme tu o tomto trestnom čine, tak je to v zásade len subskupina trestného činu úplatku, čiže my ho vôbec nepotrebujeme, pokiaľ by naša aplikačná prax naozaj začala dôsledne uplatňovať existujúce skutkové podstaty trestných činov, tak pokojne môže na tento, na tieto skutky aplikovať aj súčasné znenie trestného činu úplatku, a pričom pri takomto trestnom čine ani nie je toto obmedzené žiadnou, žiadnou hranicou nejakej oceniteľnej sumy v peniazoch.
Pokiaľ ide o ohýbanie práva, tento inštitút sa navrhuje a je prevzatý z nemeckého právneho poriadku. Treba povedať jedným dychom, že v nemeckom právnom poriadku neexistuje trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V zásade každý štát má nejakým spôsobom upravené takéto konanie, kde by bolo možné postihovať nejakým spôsobom svojvôľu pri rozhodovaní. Niektorí to majú tak, ako sa to tu navrhuje, v rámci ohýbania práva, niektorí to majú tak, ako sme to mali my doteraz zavedené v Trestnom zákone, vo forme zneužitia právomoci verejného činiteľa. Neviem o tom, že by niektorá krajiny mala súbežne takto upravené obidva, obidve skutkové podstaty, pretože tieto sa prelínajú a nie je úplne zjavné a jasné, ktorý sa kedy má použiť.
Pokiaľ si zoberieme ústavnú judikatúru nemeckého spolkového súdu a nemeckého ústavného súdu, tak táto vykladá v nemeckom právnom poriadku ohýbanie práva veľmi reštriktívne a v zásade sudca je zodpovedný za zneužitie práva, iba ak sa úmyselne a závažne odchyľuje od zákona a práva. Pri našom, pri našej formulácii, ktorá je navrhovaná, svojvoľné uplatňovanie práva v praxi môže zahŕňať aj rozhodovanie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom a s právom; nevylučujem; ale táto formulácia môže byť interpretovaná aj veľmi, oveľa širšie. A to oveľa širšie je až bezhranične široko, pretože nie je jasné úplne, čo je definované ako svojvôľa. Čiže z tohto pohľadu by si táto právna úprava zaslúžila naozaj precíznejšie formulovanie, tak, aby sme sa vyhli aplikačným problémom pri uplatňovaní a možnosti zneužitia uplatňovania tohto inštitútu.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Lukáš Kyselica.

Ja by som chcel reagovať len takými drobnými vecami. Keď ste hovorili o tom biznise súkromných vlastníkov; áno, tento úrad nebude mať tie kapacity, nebude to taký veľký úrad a rôzne komodity sa budú dávať cez mandátne zmluvy. V minulosti tu boli problémy, že sa nezaisťovali rôzne finančné derivácie alebo rôzne finančné také komodity, s ktorými bolo potrebné na trhu obchodovať, lebo polícia alebo prokuratúra nemala na to kapacity ani odborné znalosti, aby vedela s tými komoditami nejak obchodovať, aby sa neznižoval ten majetok. Takže teraz sa na základe nejakej mandátnej zmluvy takéto deriváty prevezú na spoločnosť, ktorá vie obchodovať na trhu a trebárs, keď sa po piatich rokoch zistí, že tento zaistený majetok alebo že niekto bude nevinný a tento zaistený majetok sa mu má vrátiť, aby nemal z toho hodnotu nula.
No a čo sa týka predaja, tak najväčší problém bol v rôznych, pri rôznych legalizáciách príjmov z trestných činností, keď sa zaisťovali napríklad motorové vozidlá, po piatich rokoch, keď sa tie motorové vozidlá vracali, tak to už nešlo ani naštartovať a tá hodnota bola nula. Takže či aj pre toho majiteľa alebo aj pre štát bude výhodnejšie tieto vozidlá predať a podľa výsledku súdu sa tá finančná kompenzácia nahradí.
Ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Susko, je, samozrejme, vaše sväté právo podať návrh na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie, len ma zarazilo to vaše zdôvodnenie, a síce tvrdenie, že sú tam nejaké ustanovenia, ktoré tam nemajú byť. A to by som poprosil o vysvetlenie, že ako to myslíte, lebo zákon o rokovacom poriadku nerieši, že čo všetko má byť v návrhu z hľadiska, z hľadiska počtu článkov. Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3 zakazuje prílepky, ale hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, to je vec, ktorú, teda bežne sa robila v uplynulom volebnom období aj v tých predchádzajúcich. Dúfam, že sa bude robiť menej alebo vôbec v tomto volebnom období, ale to je, keď už rokujete o návrhu zákona a v druhom čítaní tam doplníte obsahovo nesúvisiacu novelizáciu iného zákona. To nehovorí nič o tom, že vy keď dávate návrh zákona, či tam môžete, alebo nemôžete novelizovať viacej vecí.
Okrem toho je tu zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý hovorí o tom, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych noriem, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. A v tomto prípade novelizácia Trestného zákona je obsahovo súvisiaca. Je tam 60 bodov, väčšina z tých bodov súvisí so zaistením majetku, ale nikde nie je napísané, ani v zákone o tvorbe právnych predpisov, ani v zákone o rokovacom poriadku, že keď predkladáte návrh zákona, novelizujete viacej, viacej zákonov, lebo, lebo to navzájom súvisí, že nemôžete v rámci toho istého článku novelizovať viacej vecí alebo riešiť viacej problémov. Ak také niečo je, tak mi to ukážte, že kde.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Boris Susko.