16. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som ešte teda v tejto rozprave chcel predložiť pozmeňujúci návrh s tým, že, s tým, že tak ako už uviedol kolega, snažíme sa teda stransparentniť výber kandidátov na členov tejto rady, ale zároveň si uvedomujeme, že aj následné fungovanie rady musí byť viac transparentné, teda ešte viac chceme aj pôvodný návrh rozšíriť o to, aby bolo, aby do činnosti rady mohla ešte viac vidieť verejnosť. To znamená prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý v tomto procese predkladám.
Tento úvod asi nemusím, ale pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
V čl. 1 sa na konci pripájajú body 3 až 7, ktoré znejú:
"Bod 3. V § 11 ods. 4 prvá veta znie: "Rokovania rady sú verejné.".
Ďalej bod 4. V § 47 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie: "Riziko, že by priamo, alebo v spojení s cudzou mocou mohlo dôjsť k zneužitiu licencie na diskrimináciu, podnecovanie neznášanlivosti, alebo ohrozenie ústavného zriadenia a demokratického systému základných práv a slobôd garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.".
Bod 5. V § 48 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Rada môže zmeniť základné podmienky konania, a to najneskôr do dátumu verejného vypočutia žiadateľov o licenciu.".
Bod 6. V § 48 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: "Licenciu na terestriálne vysielanie rada neudelí žiadnemu z účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie, ak nie sú splnené kritériá a podmienky podľa § 47 ods. 1, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať, alebo existujú u žiadateľov iné dôvody pre zamietnutie žiadosti podľa tohto zákona; konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa v takom prípade končí vydaním rozhodnutí o zamietnutí žiadostí."
Bod 7. Za § 76dm sa vkladá § 76dn, ktorý vrátane nadpisu znie: "Prechodné ustanovenia účinné dňom vyhlásenia konania o udelenie alebo zmenu licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie podľa ustanovenia § 48, ktoré sa začali podľa doterajších právnych predpisov a ktoré sa ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona neskončili, sa týmto dňom prerušujú do ukončenia núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, ďalej len núdzový stav. Lehoty podľa tohto zákona v čase prerušenia konania neplynú, lehoty určené radou podľa § 48 sa predlžujú o čas trvania núdzového stavu. Lehota na predkladanie žiadosti však neuplynutie skôr, než na 45. deň odo dňa skončenia núdzového stavu.".".
V čl. 2, a teda ešte bod 2, v čl. 2 sa slová "1. decembra 2020" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia".
Odôvodnenie: Rada pre vysielanie a retransmisiu začala 11. 9. 2020 konanie o udelenie, resp. zmenu licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie podľa ustanovenia § 48 ods. 1 a 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Na základe podmienok sa žiadosti o udelenie licencie, alebo zmenu licencie predkladali do 9. 10. 2020 a verejné vypočutie malo byť realizované 18. novembra 2020 a konania pre 67 uvoľnených frekvencií. Vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a vyhlásený núdzový stav je v záujme vytvoriť dostatočný nediskriminačný priestor tak pre predkladanie žiadostí, ako aj realizáciu verejného vypočutia, keďže ide oproti doterajšiemu obdobiu o výrazne vyšší počet prideľovaných frekvencií. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prerušenie konaní až do ustálenia situácie tak, aby sa žiadatelia mohli riadne zúčastniť výberového konania a rovnako, aby mohli byť realizované verejné a transparentné vypočutia, ako aj samotný proces výberu, pričom sa tiež precizuje postup rady pre prípad, že žiaden z uchádzačov nesplní zákonné predpoklady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanoviská, páni? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať zlúčenou rozpravou o bodoch 39 až 41. Prvým bodom je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tento návrh zákona je ako tlač 222 a spoločná správa výborov má tlač 222a.
Dávam slovo pani poslankyni Andrejuvovej, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona odôvodnila.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 222.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v druhom čítaní odôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Ešte raz uvediem, že cieľom návrhu je v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2020 - 2024 podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť obete komunistického režimu. Tam navrhujeme pamätný deň 24. jún.
A druhá časť je zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcich v zahraničí s formuláciou uvedenou v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky a statusom v krajanskom zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte... Hlásim sa prvá do rozpravy.

Aj ju otvorím, ale ešte predtým dávam slovo pánovi Halákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Remiášovej, Milana Vetráka, Jaromíra Šíbla, Moniky Kozelovej a Gábora Grendela na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 224, v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 284 z 22. septembra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelia ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol navrhnutý zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadreniach i v uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač 224, schváliť.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, neprijali žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 60 z 19. októbra 2020. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Keďže sme v zlúčenej rozprave, teraz dám slovo pani poslankyni Remiášovej, aby nám odôvodnila návrh poslancov Remiášovej, zostaňte, prosím, sedieť, teda môžte stáť, keď chcete, ale budeme pokračovať. Vy budete spravodajcom a vy navrhovateľom pre celú túto rozpravu. Ale pani Remiášová nám odôvodní návrh poslancov Remiášovej, Vetráka, Šíbla, Kozelovej, Grendela na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Zákon má tlač 224 a jeho návrh a spoločná správa má tlač 224a.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Remiášovej, Milana Vetráka, Jaromíra Šíbla, Moniky Kozelovej a Gábora Grendela na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 224.)

Vážené dámy, vážení páni, najprv sa vám chcem ospravedlniť, že trošku som (povedané s úsmevom) popustila pár slov, takže ideme.
Vážené dámy, vážení páni, ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky spoločne s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Milanom Vetrákom, Jaromírom Šíblom, Monikou Kozelovou a Gáborom Grendelom predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dní v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 224.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk Sovietskej armády z Československa v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Dôvodom je pripomenutie si týchto významných dní, ktoré ovplyvnili vývoj a dejiny slovenského národa v čase tzv. normalizácie počas komunistického režimu a vymedzujú tým 23 rokov okupácie Československa.
V podstate ide o to, aby sme si uctili v prvom rade ľudí, ktorí vďaka okupácii, ktorá začala z 20. na 21. augusta 1968, títo ľudia, ktorí prišli o život a následne v priebehu tých 23 rokov ich bolo okolo 400. Okupácia mala, samozrejme, aj výraznú emigračnú vlnu. V rokoch ´68, ´69 utieklo z Československa viac ako 70-tisíc občanov a v následnej dobe utekalo priemerne 5-tisíc občanov denne. Za celé obdobie komunistického režimu odišlo z Československa viac ako 200-tisíc občanov. Neboli to iba zásahy do ľudských osudov, ale boli to i veľké majetkové a environmentálne škody, ktorých následky máme dodnes. Celková výška materiálnych škôd spôsobených sovietskou armádou na území Československa bola odhadnutá na 6 miliárd Kčs. Samozrejme morálne škody boli oveľa ťažšie a spôsobené práve sovietskou okupáciou, dve desaťročia trvajúcou, sú nevyčísliteľné. Dokonca v roku 1983 bola na území Československa rozmiestnená sovietska raketová brigáda, vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní. Do týchto priestorov nemalo prístup velenie Československej armády. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989 a preto Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval ich urýchlený odchod. Posledný transport so sovietskymi vojakmi prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991.
Predpokladaný (predkladaný, pozn. red.) návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiaden vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predpokladaný (predkladaný, pozn. red.) návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A na záver. Sovietska okupácia tvrdo zasiahla do osudov ľudí tejto krajiny. Ľudia, ktorí boli nútení prežiť to obdobie, ich životy boli oklieštené, čo sa týkalo vzdelania, vycestovania, zamestnania, proste boli postihnutí po tejto stránke za každú cenu. Takže okupácia neniesla a nepriniesla nielen existenčné, ale zároveň i likvidačné problémy. A toto všetko podporoval bývalý totalitný režim. A práve preto, aby sme si uctili všetkých, ktorí v tom období prišli o život, aby sme si uctili ich rodiny, aby sme si uctili všetkých, ktorí prišli o existenciu, a zároveň aby mladá generácia sa poučila, že niečo podobné sa už nikdy nesmie zopakovať.
Prosím, podporte.

Ďakujem vám pekne, pani poslankyňa. Môžete spokojne ísť. Poprosím pána poslanca Haláka, aby nám uviedol stanovisko výboru k tomuto návrhu.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 222, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 283 z 22. septembra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelia ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol navrhnutý zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač 222, schváliť. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, neprijali žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 61 z 19. októbra 2020.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.