16. schôdza

Dobré ráno prajem, ctení kolegovia a ctené kolegyne, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321 o energetickej efektívnosti a tak ďalej, bol vypracovaný s cieľom transparovania Smernica Európskeho parlamentu 2018/2002, ktorou sa dopĺňa nejaká staršia smernica.
No ide teda o to, že tento hrubý materiál v podstate v prvej časti asi tretina je samotné prevzatie zákona a potom nastupuje, pokračuje teda dlhokánska excelovská tabuľka so zhodami.
S tou samotnou smernicou nie je tam nič nejaké významné, výrazné, avšak má tento návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, to preto, lebo sa musia dokúpiť nejaké licencie, nie je to veľa peňazí a okrem toho má pozitívny, ale aj mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má aj sociálne vplyvy.
No a čo je dôležité, preto sme tu, má pozitívny vplyv na životné prostredie a koho by to prekvapilo, že zákon nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Toľkoto v krátkosti od mňa naozaj nie je tam veľa čo filozofovať, takže ctené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tohto predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 o energetickej efektívnosti, tlač 267. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, tak opäť pozdravujem, ctené kolegyne, kolegovia, tento vládny návrh zákona o investičnej, o regionálne investičnej pomoci je vlastne naplnenie nášho predvolebného sľubu. Dovolím si dokonca tvrdiť, že predvolebných sľubov všetkých koaličných strán a zrejme aj opozičných. Ide o to, že chcem znižovať regionálne rozdiely. Nechcem komentovať, ako to bolo v minulosti za predošlej vlády, k tomu som sa už dosť často vyjadril. Iba jeden príklad, to že Jaguar skončil v Nitre, regionálne rozdiely medzi západom a východom zvýšilo a nie znížilo. Čo sa týka moje práce prvých sedem mesiacov, tak prakticky všetkú štátnu pomoc, ktorá išla na výrobné závody, ktorú ja som podpísal, to je plus mínus desať prípadov, všetko išlo na východ. Kechnec alebo, aha, boli tam aj podmienky, že to išlo aj úplne na sever alebo napríklad Trebišov a tak ďalej. Čiže naozaj snažím sa to robiť veľmi dôsledne a poctivo v tom zmysle, že pomáhajme tým NRO – najmenej rozvinutým regiónom – preto, lebo keď chceme, keď chceme teda tie regionálne rozdiely vyrovnať, čo si myslím, že chcú Bratislavčania rovnako, tak presne toto je nie jediný, ale jeden z viacerých typov alebo jedna z viacerých možností, ako sa to dá dosiahnuť.
No a pri tejto realizácií sme narazili na viacero, nazvem to, technických prekážok, čo sa týka definície miest preto, lebo časť pomoci vie byť aj na mzdové prostriedky a tak ďalej. Tá novela nie je príliš rozsiahla, ale v podstate všetky body, ktoré sú v nej, reflektujú to, že aby sa nám jednoduchšie poskytovala pomoc práve na tie najmenej rozvinuté okresy, takže toľkoto v krátkosti z moje strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, tlač 268. V súlade s rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň navrhujem za gestorský výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Takže do tretice, ale, pán predsedajúci, dovoľte mi ešte jednu krátku vetu k predošlému návrhu. Neuviedol som, že ten návrh zákona úplne logicky nemá vplyv na štátny rozpočet, nemá vplyv na sociálne veci, na rodinu, na životné prostredie a tak ďalej. Lebo to bola len mierna zmena nejakých definičných pojmov, tak len toľko k tomu.
No a teraz k tomuto tretiemu zákonu. To je už druhé čítanie. Je to v podstate aplikácia smernice. Ide o to, že tantal, volfrám a cín sú teda veľmi cenné komodity a ťažia ich, a takisto aj zlato, no a ťažia ich hlavne také tie pofidérne režimy, kde potom sa tie peniaze buď používajú na vojnu, na financovanie vojny, alebo je tam detská práca a tak ďalej. A Európska únia v tejto súvislosti stanovila v Smernici 2017/821 akési pravidlá, že teda kedy je to ešte kóšer a kedy už nie. No a my sme povinní túto smernicu aplikovať a to sa deje práve týmto zákonom, ktorý je tu predložený.
A teraz ešte uvediem tú informáciu, že materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občianstvo, pre občana a takisto nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dohľade nad uplatňovaním náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (tlač 200a) v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 257 zo 16. septembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením 107 z 13. októbra, výbor pre financie a rozpočet uznesením 76 z 15. októbra a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením 68 z 20. októbra. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých troch bodoch spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená gestorským výborom 20. októbra uznesením 76. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Milý pán predsedajúci, milí kolegovia, k tomu, čo pani kolegyňa Sulanová prednášala, je hádam aj takmer zbytočné vyjadriť sa, ale keď mám 2 minúty, tak vám poviem zaujímavú skutočnosť z histórie.
Uviedla ako jeden zo zločinov Tomáša Garrigua Masaryka to, že Rád Bieleho leva dostal Benito Mussolini. Podotýkam, že obľúbenec pani poslankyne, ktorému chodia na hrob, nielenže nedal síce Bieleho leva, ale vstúpil do železného paktu s Hitlerom a Mussolinim, čo bola trošku iná záležitosť.
Benito Mussolini bol socialistický novinár, ktorý v čase zápasu o zrodenie Československa, zastával pro československé stanovisko vo svojich novinách a článkoch tým, že sa vlastne postavil proti kráľovskému; Taliansko bolo kráľovstvo, pohľad na solidaritu s Habsburgovcami, bola vlastne taká panovnícka triedna solidarita. A v zásade Taliansko nebolo veľmi náchylné deleniu monarchie. Naopak, v tom čase bol Mussolini významným talianskym spojencom myšlienky vzniku Československa. Samozrejme, ľudia sa vyvíjajú, ľudia sa menia, ale to, že bol Bielym levom takto ocenení, bolo v tom čase, bol premiérom Talianskej republiky a ešte nemal za nechtami všetko to, čo mal potom neskôr. To bolo proste ocenenie spojenca československej myšlienky. Je to taký historický paradox, ale pre tých, ktorí tu poctivo sedíte, som si pokladal za povinné vysvetliť túto vec.
Ďakujem.

Naozaj je to paradoxné trochu reagovať na niekoho, kto tu nie je a navyše po dvoch týždňoch. Napriek tomu aspoň jedna taká malá poznámka.
Pani Sulanová okrem veľkého množstva tých národniarskych mýtov spomenula jednu takú konkrétnu vec, že Andreja Hlinku zabásli ako Maďari, tak aj Česi. Tak ja by som sa k tomu druhému chcel vyjadriť, pretože ona spomenula účasť Andreja Hlinku na mierovej konferencii v Paríži, kde Andrej Hlinka ako človek, ktorý nebol skúsený v medzinárodnej politike, očividne sadol na lep istému maďarskému iredentistovi Františkovi Jehličkovi, ktorý ho tam vlastne zatiahol do týchto vecí. A vďaka tomu vlastne skončil potom neskôr vo väzení. A František Jehlička, myslím, že sa tak volal, tak skončil v žolde maďarskej vlády a na úteku z Maďarska.

Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy nie preto, aby som ďalej zdržoval. Myslím si, že osobne som v tejto sále za roky o tejto téme povedal dosť. A teraz som sa prihlásil preto, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s Ondrejom Dostálom a chceme ním vyjasniť a ošetriť niečo, čo vzniklo ako pripomienka legislatívneho odboru Národnej rady k zdanlivo drobnému, ale predsa len ošetrenia hodnému bodu v podobe vzťahu tohto sviatku k Zákonníku práce. A preto bez toho, aby som vás zdržoval, si dovolím prečítať, nehnevajte sa, formálne pozmeňovací návrh. Musím ho prečítať in extenso, lebo tak káže pravidlo.
A tak týmto predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 229).
1. bod: V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie: „2. V § 2 ods. 1 poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: §94 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Následné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Aktualizácia odkazu na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
2. bod: V čl. I bod 3 znie: 3. § 2 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja podľa odseku 1 ani sviatkom podľa osobitného predpisu 1a).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Ide o legislatívno-technickú úpravu a precizovanie textu.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 307/2019, zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z. a zákona č. 157/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 94 ods. 1 na konci bodka sa nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„ak osobitný predpis neustanovuje inak."
Doterajší čl. II. sa označí ako čl. III.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví návrh, názov návrhu zákona.
Tým som prečítal pozmeňovací návrh a aby som ďalej nezdržoval, chcem poprosiť tých verných, ktorí sú tu, a zástupcov všetkých klubov, ktorých kolegovia sú snami medzi tými osemnástimi spolu podpísaní, ale i poslancov opozície, ktorí ukázali dobrú vôľu ctiť významné momenty našich dejín, aby tak urobili pri hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému, že uviedol náš spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý reagoval na legislatívne pripomienky zo strany odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. V podobnom duchu boli pripomienky aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, o ktorých teda pred chvíľou som rokoval na Legislatívnej rade vlády a, a myslím si, že tie pripomienky, ktoré sa týkajú nepriamej novelizácie Zákonníka práce naším návrhom zákona, sú týmto vyriešené. Rovnako, rovnako aj ďalšie pripomienky legislatívneho charakteru, myslím, nie sú nejako vážne. A teda dôležité v tejto chvíli bude, aký politický postoj zaujme, zaujme Národná rada.
Podobne ako Peter Osuský na záver svojho vystúpenia aj ja dúfam, že väčšina parlamentu dá svojím hlasovaním najavo, že si uvedomuje dôležitosť 28. októbra. Dňa, od ktorého sa priamo alebo nepriamo odvíjajú aj ďalšie štátne sviatky Slovenskej republiky. Či už je to 29. august, ktorý v roku 1944 a 17. november v roku 1900 aj ´39, aj ´89 bol prihlásením sa k
28. októbru 1918 a k ideálom demokratickým a humanitným ideálom prvej Československej republiky. Republiky, ktorá nebola dokonalým štátom. Mala svoje chyby, mala svoje nedostatky. Keď ju budeme hodnotiť dnešnou optikou, tak tie nedostatky boli aj vážne, napriek tomu to bola demokratická krajina a v priebehu 30. rokov sa stala doslova ostrovom demokracie v priestore strednej Európy a ako taká si zaslúži, aby sme si ju uctili štátnym sviatkom.
Ďakujem.