16. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Blaha, môj otec, ktorý bol ako nevinný, a NKVD ho odsúdilo na 25 rokov v ruských gulagoch a strávil na Sibíri a v Karagande skoro 10 rokov a až po Stalinovej smrti sa v roku 1953 mohol vrátiť domov. Dnes sa v hrobe obracia, keď vy obhajujete Sovietsky zväz.
Ďakujem.

Pán poslanec Radovan Kazda.

Ďakujem. Pán Gyimesi, veľmi správne poznamenal o tej schizofrénii, to bolo prvé, čo ma napadlo, keď som, čo mi napadlo, keď som počul pána poslanca Blahu, lebo on má dosť často schizofrenický postoj aj k spomínanému, to čo tu spomínal 21. august ´69, ´68. Pán poslanec Blaha sa veľmi často sa zastáva režimu, ktorý viedol Alexander Dubček, veľmi vzdáva mu hold Alexandrovi Dubčekovi, zároveň vzdáva hold aj normalizátorovi Husákovi, ktorý viedol krajinu k totálnemu ekonomickému úpadu, ktorý ju viedol k 20 rokov neslobody, viedol túto krajinu v 20. rokoch neslobody následnej.
Takisto som si spomenul na tú schizofréniu, keď ste hovorili o tom, že Rusko chcelo brániť Československo, to Rusko, ktoré si potom rozdelilo Poľsko a Pobaltské krajiny spolu so svojím vtedajším ešte spojencom Nemeckom? To hovoríte o ktorom Rusku? Že toto totalitné, totalitné Stalinove Rusko malo nejaké vznešené záujmy o Československo? No tak teda to určite nie.
Pán poslanec Stančík, hovoril o tom, že mocnosti to vnímali ako hanbu, áno...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte na predrečníka.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Áno, to reagujem na pána Blahu, lebo hovoril, teda, že, že je to niečo hanebné, oni sami to priznávali ako hanbu, ale zase nepovedal to B, nepovedal, že exilová vláda bola v Londýne v roku ´40, ´45. No a nespomenul to, že operácia Anthropoid bola zosnovaná predovšetkým v Londýne a že Londýn naozaj veľmi významne pomáhal k návratu do situácie pred rokom 1938.
Toľko na margo poslanca Blahu a jeho schizofrénii.

Pán podpredseda Juraj Blanár.

Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni, toto neni diskusia o tom, že teraz ideme hodnotiť, aký bol vtedy Sovietsky zväz alebo aké boli vtedy veľmoci či demokratické, alebo nedemokratické. Boli nejaké a vaša kolegyňa to dokonca povedala a ja chcem doplniť kolegu Blahu, že vtedy to boli iní ľudia. Áno, boli to iní ľudia, tak ako boli iní ľudia aj 21. augusta, keď okupoval Sovietsky zväz Československú republiku. Boli to iní ľudia za Sovietsky zväz, ktorí o tom rozhodli, ale tu je esencia úplne iná, dámy a páni.
Tu ide o to, že chceme povedať, že toto bol významný deň, kedy došlo k zrade na Československom štáte a že demokratické krajiny, ktoré vtedy zasadli s tými totalitárnymi za jeden stôl, urobili chybu. A toto je potrebné jednoducho si pripomenúť. A ja si myslím, že to je absolútne korektné. A miešať do toho, že či sme hlasovali alebo nezahlasovali za 28. október ako štátny sviatok, dámy a páni, ja som za to, aby to bol 30. október, pretože vtedy bola deklarácia Slovenského národa, ktorým sme sa prihlásili k spoločnému štátu a je to dnes aj pamätný deň a ja by som to chcel, aby to bol štátny sviatok a to je podľa mňa normálny postoj, ktorý potrebujeme zobrať do úvahy.
Čiže, dámy a páni, tuto ide o to, aby sme si spomenuli a pripomínali, že aj demokratické štáty pod určitým tlakom historických udalostí urobia chybu a bola tá chyba pre nás predovšetkým devastujúca, ale to neznamená, že by sme nejakým spôsobom tu neobhajovali alebo boli sme proti Československej republike, ako tu pán Gyimesi spomínal, to nie je pravda. My sme za to a sme radi, že Československá republiky vznikla, avšak si len myslíme, že 30. október je dôležitejší z hľadiska vzniku pre Slovenský národ.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Ľuboš Blaha.

Ďakujem pekne za relatívne vecnú diskusiu. Na otázku pána Gyimesiho odpovedal práve Juro Blanár, to znamená, áno, my sme za to, aby sme oslavovali vznik Československa, ale 30. októbra, kedy vznikla Martinská deklarácia, lebo to je náš národný míľnik.
Čo sa týka pani poslankyne Drábikovej, v podstate súhlasí s tým a naučila sa to na základnej škole v dejepise, že je Mníchovská zrada niečím zlým. Tak prečo si to nepripomíname? Máme viacero pamätných dní, ktoré sa týkajú negatívnych udalostí, ako je povedzme pamätný deň tragédie v Černovej. To znamená, že vieme si pamätným dňom pripomínať aj negatívne udalosti. Prečo si nepripomíname takúto strašidelnú vec, ktorú spáchali západné mocnosti na Slovenskom alebo Československom štátnom celku? Viete, keď poviete pani kolegyňa, že podnecujeme tým hnev voči štátom a v prípade 21. augusta 1968, ktorý ste si pred pár hodinkami schválili ako pamätný deň, nepodnecujeme hnev voči týmto štátom, ktoré už majú dneska iný režim, ako ste povedali? Tak buďte aspoň trošku konzistentná. Ak chceme teda kopať do východu, tak kopme aj do západu, aby sme boli spravodliví voči našim dejinám.
Laco Kamenický, presne tak. V otázke migrácie už nikdy viac nedopusťme, aby sa rozhodovalo o nás bez nás, už nikdy viac nedopusťme zradu zo strany západu na našom národe.
Pán Stančík, ja vám odporučím knižku od Roberta Service, to je britský profesor, ktorý urobil veľmi dobrú biografiu Stalina, kde naňho naložil, akože je to monštrum, je to úplne najhoršie monštrum v dejinách. Ale v prípade paktu Ribbentrop-Molotov si prečítajte, čo napísal. Že to bolo jedno z najmúdrejších Stalinových rozhodnutí, pretože oddialil na tri roky vojnu a vďaka tomu potom Červená armáda, ktorá ešte v čase vytvorenia prvého frontu nebola schopná sa brániť, tak už v roku 1941, ´42, ´43 a tak ďalej už bola schopná sa brániť. To bolo strategické rozhodnutie a to hovorí Robert Service. Opakujem, nikto z vás nie je profesor histórie...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Smiech v sále.)

Páni poslanci, prosím, kľud v sále. Toto bol jediný písomne prihlásený rečník do rozpravy, preto sa teraz pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. (Reakcie z pléna.)
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Ľuboš Blaha.

Pán Pročko, prepáčte, ja som chcel s vami hlavne diskutovať, lebo ste sa teda s úžasným príspevkom zapojili do diskusie ako odborník na históriu kotúľu vpred a kotúľu vzad, tak by som chcel vysvetliť niektoré súvislosti. Nemal som čas a možnosť dokončiť to v rámci svojej faktickej poznámky, tak budem pokračovať. Ale škoda, že pán Pročko, profesor telocviku, odišiel.
Takže Robert Service vo svojej knižke (reakcie z pléna) o Stalinovi napísal, že pakt Ribbentrop - Molotov (zaznenie gongu) a opakujem, to bol Robert Service, nie Ľuboš Blaha a ani nie Jozef Pročko, pán profesor, napísal, že keby nedošlo k tomuto paktu, tak izolovaný Sovietsky zväz v čase, kedy ho zradili Francúzi aj Briti, s ktorými sa snažil nadviazať spojenectvo, aby to pán kolega, každý kto trošku študuje históriu, by bol rozmetaný nacistickým Nemeckom za niekoľko týždňov, za niekoľko mesiacov. A vďaka tomu dneska všetci žijeme, že mali dosť rozumu na to, aby spravili strategické rozhodnutia. A vďaka tomu Červená armáda mohla poraziť nacizmus, mohla poraziť fašizmus. Ale opakujem, pokiaľ kolega neštuduje, nemôže to, samozrejme, vedieť, čiže odpúšťame.
Čo sa týka pána, pána, pani Pleštinskej, ktorá na mňa takisto reagovala, ďakujem veľmi pekne. Len obávam sa, že ja som hovoril o druhej svetovej vojne a vy ste hovorili o NKVD. Čiže ja som hovoril o esesákoch, o gestapákoch, o tých, ktorí na Slovensku vypaľovali obce, o tých. A vy máte pocit, že to je, že to je v poriadku? Vy sa k tomu neviete vyjadriť? Pre vás je druhá svetová vojna niečo, čo ani neexistuje, k tomu čomu sa netreba vyjadrovať? K Mníchovskej dohode sa netreba vyjadrovať? Lebo NKVD? Čo to má preboha spoločné s NKVD? A nerobili beštiálne veci nacisti? Gestapáci? Choďte toto porozprávať ľuďom, ktorí zomierali v Slovenskom národnom povstaní. Takto zľahčovať.
A tuto, pán kolega, hovorí o poľskom národe. (Zaznenie gongu.) Jeho nezaujíma slovenský národ, jeho nezaujíma Československo...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, zdržte sa komentárov. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Jeho zaujíma iba poľský národ. (Povedané súbežne s rečníkom.) Iba spôsob ako k Poliakom pristupovali Rusi. To je ich vec. A, samozrejme, že to môžeme odsúdiť, ale my sa bavíme o Slovensku a o Československu.
Páni kolegovia, ak dneska nezahlasujete za pamätný deň Mníchovskej zrady, si to uvedomte. Vy vyjadríte tichý súhlas s touto historickou krivdou. To sa nedá obísť, vy budete mať možnosť zahlasovať za to, že odcudzujete Mníchovskú zradu, a vy stlačíte "zdržím sa" alebo stlačíte som "proti". Ako to budete vysvetľovať svojim deťom? Ako to budete vysvetľovať ľuďom okolo? Že ste podporili Mníchovskú zradu, to ako nás rozdupali nacisti, fašisti za asistencie Francúzskych a Britských demokratov.
Čiže, páni kolegovia, pán Kazda ešte reagoval na Husáka. Gustáv Husák bol hrdina SNP. Gustáv Husák bol hrdina Slovenského národného povstania, to ste si zabudli načítať? Bol to človek, ktorý vybojoval federáciu pre Slovákov. To ste si zabudli načítať? Áno, zároveň to je symbol normalizácie, poďme ho za to kritizovať, keď chcete. Ale aj tá normalizácia priniesla mnoho vecí sociálnych a v ekonomickej sfére, ktoré boli možno pozitívne pre niekoho, možno pre niekoho menej. Pochopiteľne, ako vždy. O tom sú dejiny. Ale bol to hrdina SNP a bol to hrdina slovenského národa v boji za federáciu. A vy takýmto spôsobom krágľujete národné historické osobnosti. Podľa mňa, to je veľmi zbabelé a neuveriteľné.
Posledná vec, ktorú poviem a nechcem to predlžovať, to čo ukázala Mníchovská zrada, to čo ukázal prístup našich západných spojencov v druhej svetovej vojne, už nikto nemôže vymazať z našich národných dejín. A dá sa to vyjadriť jednou stručnou vetou. Celé dejiny druhej svetovej vojny, sa dajú vyjadriť jednou stručnou vetou - vojna a vraždy a zabíjanie prišli zo západu a sloboda a mier prišli z východu.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Ján Szőllős.