18. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona prinášame kvôli tomu, aby sme skvalitnili a zvýšili transparentnosť rozpočtového procesu, a teda naplnili aj ciele deklarované v programovom vyhlásení vlády.
To, tá transparentnosť alebo posilnenie transparentnosti spočíva v takých troch veciach.
Prvé je precizovanie pravidiel pri tvorbe a použitie rezerv v štátnom rozpočte.
Druhé je úpravou pravidiel a podmienok pri poskytovaní návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív.
A tretie je stanovením povinností ministerstvu financií zverejňovať očakávanú skutočnosť bežného rozpočtovaného roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok.
Novelou sa zároveň navrhuje vytvoriť podmienky, aby rozpočet verejnej správy obsahoval daňové a odvodové príjmy podľa najaktuálnejšej prognózy výboru pre daňové prognózy a zmenou zákona sa posilňuje aj hodnotenie, proces hodnotenia investícií.
Takže toto sú také, také základné parametre. Vychádzajú tam, sú tam aj nejaké zapracované úpravy vyplývajúce z potrieb aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona.
Týmto si vás dovolím požiadať o podporu aj v druhom čítaní, aj v treťom.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, ktorým je opäť pán poslanec Tomáš Lehotský, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 266) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu:
Národná rada uznesením č 408 z 5. novembra 2020 pridelila tento vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu, návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 122 zo dňa 19. novembra 2020, ústavnoprávny výbor uznesením č. 174 zo dňa 13. novembra 32020, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 55 zo dňa 16. novembra 2020.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k danému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 135 z 24. novembra 2020. Týmto uznesením, ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní predmetného návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Jeden, pán poslanec Marcinčin. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Jeho cieľom je rozšíriť výnimku vo vzťahu k splneniu a k preukazovaniu podmienky na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu, že voči žiadateľovi o dotáciu nie je vedený výkon rozhodnutia na všetky štátne podniky. Totiž podľa § 8a ods. 1 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnických osobám a fyzickým osobám.
V § 8a ods. 4 toho istého zákona sú vymedzené podmienky poskytnutia dotácie žiadateľovi. Jednou podmienkou z viacerých je, že voči žiadateľovi nie je vedený výkon rozhodnutia. Žiadateľ preukazuje splnenie tejto podmienky podľa § 8a ods. 5 písm. c) predmetného zákona čestným vyhlásením, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia. V platnom znení ods. 6 druhá veta zákona sa upravuje, že na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia ods. 4 písm. b) a c) a ods. 5 písm. b) a c) nevzťahujú.
V predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa uvádza, že ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy. Má sa tým dosiahnuť to, že žiadateľ, ktorým je štátny podnik, nemusí spĺňať podmienku ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c), t. j. že voči štátnemu podniku nie je vedený výkon rozhodnutia. Týmto sa zrovnoprávňujú subjekty, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov so subjektmi, ktoré spravujú majetok štátu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (číslo parlamentnej tlače 266).
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 8a ods. 6 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Ustanovenia odseku 4 písm. c) a odseku 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za podporu návrhu.

Pán poslanec bol jediný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vraciame sa k prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Jozefa Šimka, Rastislava Schlosára a Magdalény Sulanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. V rozprave by mal vystúpiť pán predkladateľ.
Nech sa páči, pán Šimko.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jozefa Šimka, Rastislava Schlosára a Magdalény Sulanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 254.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode snáď musím povedať, že v súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, t. j. poškodených, nedostatočne chránené, a to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a jeho blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony častokrát viac ochraňujú páchateľov trestných činov ako ich obete.
Akokoľvek by bola vysoká dôvera k súdom a k orgánom činným v trestnom konaní, vždy je riziko nesprávneho posúdenia veci a tým aj riziko vynesenia nespravodlivého rozhodnutia súdu. Z tohoto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby mali všetky strany v konaní o dohode a vine, o vine a treste rovnocenné postavenie, resp. také postavenie, ktoré im umožní účinne obraňovať svoje práva.
Trestný poriadok dnes dáva prokurátorovi a obžalovanému široké práva v konaní o dohode o vine a treste. Poškodený má však oproti páchateľovi trestného činu v tomto konaní v každom prípade slabšie postavenie. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je, áno, nie je možné uzatvoriť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Takže opakujem, len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor v každom prípade navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo aj na iné konanie.
Z uvedeného vyplýva, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok alebo česť, ktoré sú objektami chránenými zákonmi. Skutočnosť, že poškodený je z konania o dohode o vine a treste takmer vylúčený, vedie k veľkej miere korupcie. Pre obvineného je omnoho jednoduchšie dosiahnuť vhodnými úplatkami pre neho priaznivú dohodu o vine a treste, ak túto dohodu nemôže zablokovať v danom prípade poškodený.
Nedostatočná možnosť uplatnenia práv poškodených vedie v konečnom dôsledku k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti a skutočne častokrát aj voči ich pôvodným obetiam. V takomto prípade možno hovoriť o sekundárnej, áno, o sekundárnej viktimácii obetí, ktorá môže prevýšiť aj ich primeranú ujmu. Navyše tieto tresty nepôsobia ani preventívne voči tretím osobám, čím ďalej napomáhajú zvyšovaniu nápadu kriminality. V neposlednom rade tiež prispievajú k nižšej vymožiteľnosti práva, k strate dôvery verejnosti k súdnictvu a k celkovému úpadku princípov právneho štátu na Slovensku.
Z tohoto dôvodu je potrebné posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní a zrovnoprávniť ho s obvineným, resp. s obžalovaným v konaní o dohode o vine a treste. To možno dosiahnuť jedine tak, že poškodený získa právo zablokovať dohodu o vine a treste.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jožko, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ako si podotkol, korupcia je tu zrejmá a máme dennodenné príklady či už z prokuratúr, alebo zo súdov, že toto je bežné, a nie ojedinelé, čo si hovoril, že môže sa stať, že obvinený, prokurátor, prípadne sudca sa dohodnú na nejakom treste a poškodený do toho vôbec nemôže zasiahnuť.
Preto som rád, že si to tu predniesol, a apelujem aj na koaličných poslancov, sami ste tu hovorili, aká korupcia je na súdoch, aká korupcia je na prokuratúre, to znamená, že tento návrh zákona, si myslím, že nikomu neprekáža a nemal by byť nejak politicky motivovaný.
Ďakujem za vašu podporu.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Schlosár.