18. schôdza

Pán Kazda, ja plne súhlasím, ale podľa mňa netreba šetriť v tejto fáze na ľuďoch. Samozrejme, že sú krajiny, ako napríklad Kanada, ktorá funguje tak, že, že na dennej báze dostávajú úhrady podnikatelia rozdielom medzi príjmami, ktoré majú v tomto období pandémie, a ako to bolo pred rokom. Len, samozrejme, že tieto krajiny majú úplne iné zdroje, finančné rezervy, majú úplne iné prírodné zdroje a tak ďalej, majú úplne inú štruktúru aktív, ako je Slovensko.
Ale my nešetríme dnes na ľuďoch. Samozrejme, šetrime na nezmyselných projektoch, ktoré Slovensko nikam neposunú. Budú nás stáť obrovské miliardy peňazí. A práve v tomto ten nápad, ktoré tlači SaS, o nejakej vodíkovej ekonomike, je pre mňa úplne ten, ten pioniersky príklad toho, že tade cesta určite nejde. To zhltne miliardy, miliardy eur. Dnes vodík nie je niečo, že sme vynašli raketu. Veď vodík sa normálne vyrába. Len problém vodíka je ten, že, že musíte ho vyrábať z fosílnych palív na 95 %, lebo je tak drahý, že jednoducho ho neviete dnes utiahnuť. To znamená, že, že, v poriadku, ak to bude časť ekonomiky, ktorá sa, na seba vie zarobiť, nebude potrebu ju neskutočne dlho dotovať, tak potom v poriadku. Ale takéto projekty sa potom realizujú samy od seba. Ale nerobme to, že budeme zabúdať na pomoc obyčajným teraz ľuďom, ktorí jednoducho, Slovensko, viete, že v eurozóne najviac vzrástla zadlženosť domácností. To znamená, tí ľudia sa už nemajú kde zadlžovať sami od seba. Oni nemajú kde veľmi niesť rezervy. Máme v rámci domácností jednu z najnižších mier finančných rezerv.
To znamená, toto je to, kde, kde my vás môžme len prosiť a určite vás za toto by opozícia nemala, a verím, že ani nebude, kritizovať, ak jednoducho ten dlh bude následkom toho, že sa masívne pomáha ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja vás chcem len poprosiť, že či nie je možné dať vyžehliť tú štátnu vlajku po vašej ľavej ruke, lebo je tak dokrčená, že sa na to zle pozerá a ešte o to viac, keď je tam pri tej okupačnej handre, tak to vyzerá, ako keby tá štátna vlajka bola nejaká druhoradá. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, chcem byť vo svojom vystúpení konštruktívny. To znamená, že mám záujem poukázať na isté riziká, ktoré vidím a vnímam aj z hľadiska dlhoročný vlastných skúseností, ale možno aj istú procedúru, lebo je veľmi veľa oblastí v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa nedajú v plnej miere vyriešiť ani za jedno volebné obdobie. Ale bolo by veľké nešťastie prerušiť niektoré, pretože o to by sa potom horšie a zložitejšie do toho rozbehnutého vlaku v tých nasledujúcich rokoch nabiehalo.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, sa ešte patrilo na začiatku povedať, bolo by bývalo slušné, i keď treba povedať, že aj v našom období nie vždy, ale viackrát tu bolo tak, že rezortní ministri boli prítomní pri rozpočte a mali záujem reagovať na niektoré pripomienky. Čo si myslím, že by bolo seriózne. Ja sa preto zameriam skôr na tie rozpočtové veci a nie obsahové. To bude asi vec príslušných rezortných ministrov.
No, ten rezort práce, sociálnych vecí je špecifický. Špecifický v tom, že celý ten rozpočet sa pohybuje v dvoch oblastiach. Po prvé obligatórne a po druhé fakultatívne.
Čo sa týka obligatórnych nárokov, tých je takmer 99 %. To znamená, to sú všetky tie veci, ktoré zo zákona musí občan dostať, keď splnil nejaké zákonné podmienky, a reálne minister a funkcionári ministerstva rozhodujú len o pár desiatkach miliónov, ktoré sú v podobne tých fakultatívnych.
Čo sa týka, celkový pohľad k rozpočtu. No, bola tu spomínaná častejšie tá makroekonomická prognóza. Ja viem, vy ste ju postavili na, by som povedal, čo najviac negatívne možné veci, ktoré s tým súvisia, aby vás niečo, niečo jednoducho neprekvapilo. Ale treba povedať, že to je v takom pohybe, že aj ten rozpočet treba vnímať, vnímať veľmi, veľmi otvorený, možno ani neuzavretý. Rátali ste so 6,7-percentným, ak som dobre zachytil, OECD minulý týždeň hovorilo o 6,3 %, to znamená, že ten vývoj je taký, že tu sa možno aj percento reálne môže líšiť, a to sú úplne iné, to sú stámilióny, ktoré budú rozdielne.
To, čo ma trápi a čo som celkom nepochopil, je dosiahnutie predkrízovej úrovne až na konci roku 2023. Nerozumiem, buď si neveríte, alebo ste rezignovali. To nie je možné, aby to bolo až na konci ´23. roku, pretože vy máte k dispozícii niečo, čo žiadna vláda nemala, a to sú troje peňazí alebo prostriedky. Jednak je štátny rozpočet, samozrejmá vec, eurofondy, ktoré sú ešte stále vo veľmi veľkej výške, no a tretia, tretia oblasť sú, sú reformy, ktoré je potrebné v maximálnej miere využiť v súvislosti s fondom obnovy. Toto musí vzájomne korešpondovať. To znamená, na čo nemôžu ísť štátne peniaze, naše z rozpočtu, treba riešiť cez eurofondy, ak to nie je zahrnuté o možnosť riešiť cez projekty, no tak cez tú zelenú politiku, ktorá by mala dominovať, dominovať, čo sa týka toho fondu, fondu obnovy.
Čo sa týka rizík. Budem hovoriť o rizikách rezortu, ale aj o rizikách Sociálnej poisťovne. Transfer zo Sociálnej poisťovne je viac ako 800 mil. Obávam sa, že časy, keď sme mali vyrovnaný rozpočet to v minulom roku, sú dávno, dávno preč a môže trvať nie roky, možno desiatky rokov, ako trvalo v predchádzajúcom období, pokiaľ sa do takéhoto štádia, štádia dostaneme, tie otázky, čo prinesie v tomto prípade tá pripravovaná dôchodková reforma.
Ale čo sa týka zníženia mzdových nákladov a počtu zamestnancov v rezorte práce, možno mi to ani neprináleží, ale pokladám to za absolútnu hlúposť, nezmysel.
Pán minister, vaši ľudia robili audit pred dvomi rokmi na úradoch práce a výsledok toho auditu bol taký, že navrhli 800 ľudí pribrať na úrady práce. Výsledok náš bol taký, povedali sme, nepotrebujeme, zabezpečíme, ale vy nemôžte teraz cez 900 ľudí brať. Nehovoriac o tom, že v tomto roku bude končiť skoro 1 000 projektových zamestnancov vzhľadom na to, že je to len doba určitá, a skončí projekt, skončí aj zamestnanie.
Jedno veľké riziko, ktorému nerozumiem, vnímam v Sociálnej poisťovni, a to je plán príjmu z poistného pre budúci rok, nárast o 6,7 %. Nerozumiem, možno keby mi to potom pán minister vysvetlil, o 65-tisíc ľudí menej robí. To je ten medziročný pokles, o to je viacej v evidencii nezamestnaných. Reálny predpoklad pre budúci rok je taký, že môže narastať tá nezamestnanosť, no ale my rátame so 6,7-percentným nárastom príjmu. Pýtam sa odkiaľ, z čoho? Je to úplne nelogické, skôr opačne, bude veľmi veľký problém udržať to, čo je možno teraz, teraz v tomto prípade aktuálne.
Jedna poznámka, komunitné centrá. Veľmi dôležité, potrebné, nespochybniteľný ich význam ďalej v tom pokračovať, ale musia sa zadefinovať podmienky fungovania z vecného hľadiska, no a finančné krytie. Treba povedať, keď sme to naštartovali, pokryli sme to kompletne z eurofondov. To z hľadiska budúcnosti nebude možné. To znamená, treba rozmýšľať teraz, čo pokryje štátny rozpočet, eventuálne čo rozpočty obcí a miest, a pripravovať sa na to, aby nezanikli v jednu dobu tie komunitné centrá, lebo ony sú jednoducho potrebné.
Čo sa týka možno otázok toho, čo mi tu chýba v rozpočte ako takom, je zaujímavé jedno, jeden poznatok alebo vystúpenie. Pán minister práce sa venoval v tom predchádzajúcom období a bol vo výbore úplne inom, ale zaujala ma pani Gaborčáková. Takto pred rokom v rozprave povedala takúto myšlienku: „Ak by som bola ja ministerkou práce“, ona bola vtedy tieňová ministerka, „každopádne by som systémove riešila jeden problém, ktorý je, z roka na rok bude narastať, to je počet starších ľudí, a preto navrhujem systémové riešenie zavedením tzv. štátnej dávky v odkázanosti.“ Veľká myšlienka, aktuálna myšlienka, je to obdoba, čo majú Češi, príspevok na péči, má svoje plusy, má svoje mínusy, ale chcem hovoriť o tom, nikde v rozpočte som to nevidel a nenašiel. V tomto prípade hovoríme o stámiliónoch, ktoré by na, na tento príspevok išli. To znamená, že asi bude rezignácia alebo to chcete možno riešiť úplne niekde v poslednom roku.
A vy, pán minister, ste vtedy pred rokom vystúpil a podporil túto myšlienku. Dokonca ste navrhol a podporil ju v tom, aby sa zobrali prostriedky z aktívnych opatrení trhu práce a riešila viacej sociálna oblasť, čomu celkom nerozumiem. Ale nevadí.
Čo sa týka pozitív toho štátneho rozpočtu, dôležité je to, že sú pokryté všetky legislatívne úpravy, ktoré boli urobené vlani a tohto roku. To je veľmi dôležité. No a samozrejmá vec, že tá štruktúra ďaleko nezodpovedá nejakým, priemeru iných krajín z hľadiska Európskej únie alebo eurozóny, sú ďaleko nižšie oblasti nezamestnanosti, podporu pre rodinu s deťmi, pomoc odkázaným, zdravotne postihnutým, ale to je ten proces, v ktorom je potrebné pokračovať, aby sa táto pieseň neprerušila, tá pozitívna pieseň, aby sa v týchto projektoch jednoducho pokračovalo.
Dávam do pozornosti správu NKÚ. Často tu bola spomínaná, ja ju hodnotím ako veľmi dobrú. Východiská, ktoré oni vidia z tohto obdobia z hľadiska zamedzenia nárastu a dopadov tohto obdobia, sú dve: udržanie sociálneho zmieru a podpora hospodárskeho oživenia. Podpora hospodárskeho oživenia je logická. Ale prvú prioritu, ktorú hovorí NKÚ, ste ako vláda rozbili. Hlavne minister práce. Nechápem, prečo v tomto období išiel do takéhoto harakiri, pretože to môže byť veľmi vážny problém, ktorý môže ovplyvniť tú druhú prioritu, to znamená podporu hospodárskeho oživenia.
No a ešte jedna myšlienka, pán minister, obedy zdarma. Zdôvodnenie bolo také, že sa znásobí daňový bonus a vykryjú sa dopady. No nie je to tak. Nie je to tak, pretože keď sa prerátame, 1,7 od 1. júla budúceho roku znamená, že rodičia prídu o 11,80 mesačne, o 141,60 ročne, lebo o toľko budú viac platiť a nepokryje im to ten daňový bonus. Keď sa od 1. januára 2022 zvýši na 1,85, ešte stále bude deficit, približne stovku ročne budú tí rodičia doplácať. To znamená, to, čo ste tvrdili, nie je celkom pravda alebo je len polopravda, pretože matematika ma nepustí v tomto prípade a som presvedčený vzhľadom na to, aký máte stav rozpočtu, koľko je ešte k dispozícii, že 13. dôchodky, obedy zdarma mohli byť kľudne poriešené, pretože finančné prostriedky na to sú.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neustále sa zamýšľam, ako ďalej konkrétne, ako, ako poslanec Národnej rady a zároveň ako primátor mesta Rimavskej Soboty môžem pomôcť nášmu mestu a nášmu zaostalému regiónu. Musím pritom vychádzať z dvoch aktuálnych dokumentov a zo štátneho rozpočtu ako z oficiálnych nástrojov na realizáciu úloh.
Prvý a najdôležitejší dokument je už spomínané Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Nové súvislosti s regiónmi konštatované, že „vláda bude efektívne a transparentne využívať fondy Európskej únie s dôrazom na znižovanie regionálnych rozdielov“. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky teda zatiaľ len teoreticky naznačuje možné riešenie našich problémov.
Druhý dokument vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky v októbri tohto roku pod názvom „Moderné a úspešné Slovensko“ ani v teoretickej rovine nerieši vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Žeby tieto dva nosné dokumenty neboli zosúladené, vážený pán minister? Našou nádejou ostávajú existujúce európskej štrukturálne fondy, ktoré sú určené na podporu rozvoja a znižovanie lokálnych problémov. Samozrejme, očakávame, že aj schválený štátny rozpočet bude pre nás nádejným aktívnym nástrojom pri riešení dvoch, pre náš región najdôležitejších problémov a úloh. To znamená štátneho priemyselného parku v meste Rimavská Sobota a výstavbe rýchlostnej komunikácie R2 smerom od Tomášovej cez náš okres smerom na Košice.
Vy sa určite pamätáte, alebo ja som to už aj doma naznačil, materiály som odovzdal osobne pánovi ministrovi Sulíkovi, podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorý minulý týždeň tu dementoval, nie dementoval, ale v podstate nás informoval, že tento materiál sa dostane do vlády.
Preto vás, vážený pán minister, prosím, ak sa tento materiál dostane do vlády, prosím vás pekne, podporte, pretože podporujete jeden z najzaostalejších regiónov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Veľmi krátko ste, sa vyjadrím vzhľadom na vystúpenie pána poslanca, pána primátora. Viete, zaujala ma jedna vec, že ten rozpočet celkom neráta s tým, čo bolo, myslím si, že veľmi pozitívne zabehnuté. My sme tu prijali jeden zákon, ktorý hovorí o pomoci práve takým regiónom, v akom sa nachádza aj Rimavská Sobota. My nemôžme od toho úplne odísť. Veľakrát aj jednotlivé pracovné miesta, ktoré v týchto okresoch sú podporené, vytvorené, sú veľmi dôležité. Možno ako snehová guľa, aby sa na to jednoducho nabaľovalo, tam je treba vidieť úplne inak a pozitívne diskriminovať každého jedného zamestnávateľa, aby tá zamestnanosť v týchto regiónoch narastala. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ešte vystúpil aj v rozprave, aby som teda dal príležitosť aj vám reagovať na to, čo poviem, pretože toto považujem za korektné, a potom by som mal ešte záverečné slovo.
Dovolím si teda vystúpiť a reagovať na viaceré veci, ktoré zazneli počas rozpravy od vás jednotlivých, ktorí ste vystúpili. Na pár z vás som reagoval, tých, ktorí ste teda boli v sále v piatok, tak som reagoval v piatok pri vystúpení, čiže na tých už reagovať nebudem.
A je také zaujímavé pozrieť teraz do sály a počúvať tu o tom, ako tu niektorí poslanci nie sú v rokovacej sále a akú má kto úctu k rozpočtu a podobne a po svojom vystúpení potom odísť. Čiže budem, budem, ja dnes urobím aj tú vec, že vystúpim a tým pádom sa vyjadrím aj k tým, ktorí vystúpenia mali a dnes sa v sále nenachádzajú, alebo teraz sa už v sále nenachádzajú, pretože chcem zareagovať na veci, ktoré, ktoré odzneli.
Pôjdem asi poporiadku a začnem, začnem odzadu, keďže pán Richter je ešte v sále, teda pán Richter je v sále, nieže ešte je v sále (povedané so smiechom), pardon, pán Richter je v sále, tak zareagujem ako, ako prvý. Pár vecí, lebo však vystupovali ste hlavne k veciam týkajúcim sa pána ministra, ale pár vecí, na ktoré by som chcel zareagovať.
Myslím, že veľmi správne ste povedali, že tie obligatórne opatrenia sú 99 % a naozaj tie fakultatívne, hovoríme o desiatkach miliónov eur, a to aj ukazuje vlastne možnosť manévrovania s týmto rozpočtom.
Čo sa týka obedov zadarmo, tam by som povedal jednu dôležitú vec, pán Richter, lebo teda neviem, ako vám to v tej matematike vyšlo, ale musíme si povedať, že obedy zadarmo v prvom rade nikdy neboli zadarmo. Rodičia doplácali a ja som to hovoril aj tu ako otec štyroch detí a troch školopovinných, musím povedať, že za každé moje školopovinné dieťa doplácam nad 10 eur, radovo 14, 15, 16 eur na obedy zadarmo. Predtým som platil radovo nejakých 22 alebo aj menej a teraz platím 14, 15, 16 a to sú zadarmo. Čiže to nevychádza, že boli zadarmo, takže evidentné je, že zadarmo nikdy neboli a tá úspora na strane občana je radovo v tom prípade tej našej školy možno pár eur, 6, 7, 8 eur, nepamätám si presne tú sumu, musel by som to vyhľadať, pri obedoch zadarmo. Čiže toľko, toľko k tomu. A som rád, že zareagujete, lebo tam by ma naozaj tá matematika zaujímala a hovorím to úplne vecne.
Zaujímavú vec ste povedali, ja osobne si teda na ňu nepamätám, a to je len taká drobnosť, že pri rozpočte boli prítomní aj ministri a vystupovali, ja som ju teda nezažil za minulé volebné obdobie, ale nehovorím, že tu niekedy nebola, ale áno, vie to asi každý, ako si tu nastaví každá vláda.
Pán Taraba, ďakujem pekne za vystúpenie. Ďakujem pekne aj za podnety, alebo teda za konštruktívne, konštruktívne vyjadrenia, ktoré zazneli. A som rád, že ste vyzdvihli práve tú novú metodiku rozpočtovania. Ako ste aj spomenuli, že vlastne jednotlivé investície do jednotlivých rezortov boli z jednotlivých rezortov vytiahnuté a pri každej z nich sa bude posudzovať aj tzv. giro budgeting. Čiže na základe posúdenia tohto rozpočtu alebo každého toho opatrenia a vyhodnotenia Útvarom hodnoty za peniaze sa na základe toho potom presunie do jednotlivej kapitoly. Čím chceme práve zabezpečiť vyššiu efektivitu jednotlivých výdavkov a dostať z každého investovaného eu..., z každého investovaného eura maximum.
Taktiež ste povedali veľmi dôležitú vec a je to vizitka, lebo to je to, čo tu dnes máme, že železnice sú naozaj v dezolátnom stave a budú potrebovať veľké investície, preto sú aj súčasťou plánu obnovy. A preto som rád, že sa ich do plánu obnovy podarilo dostať. Tiež to nebolo jednoduché. Pretože musíme si uvedomiť, že ak ten pohľad klimatický alebo zelený na železnice je ten, že by mali pribúdať nové trate na železnici. Na Slovensku je problém, že tých tratí máme dosť, možno až viac, ako, ako vieme využiť, len ich máme v dezolátnom stave. Čiže preto sme museli s Európskou komisiou rokovať a vysvetliť im, že my máme iný problém, a som rád, že sa to podarilo. Takže určite tie investície do železníc budú musieť byť enormné najbližších, najbližšiu dekádu, ak sa chceme dostať alebo aspoň priblížiť na úroveň vyspelých krajín.
Dobre. Poďme teraz, poďme teraz od začiatku, od pána Kamenického, ktorý teda tu nie je, a čo ma trošku prekvapuje, ako exminister príde iba na svoje vystúpenie a potom sa tu už vôbec neukáže. Za celé rokovanie rozpočtu prejavuje asi alebo ukazuje aj svojím spôsobom vizitku toho, akým spôsobom mu na verejných financiách záleží. Pretože aj počas, vlastne keď prišiel a vystúpil, povedal, že nebol pri mojom úvodnom slove. Povedal, že bol na tlačovke, ale zároveň povedal, že počúval. Tak neviem, úplne mi to nejako nesedí. Ako sa dá byť na tlačovke a zároveň počúvať vystúpenie ministra v sále, keď to beží v tom istom čase?
Viacerí ste tu poukázali na správu NKÚ a hovorili ste o tom, že je ešte nejakých 13,5 mld. eur na účte v rezerve a tak ďalej. A na jednej strane ten paradox z toho vystúpenia, ktorý tu odznel aj od strany, zo strany pána Kotlebu, ale aj zo strany pána Kamenického, bol o tom, že hovoríte, máte tam peniaze, máte tam rezervu, tak ju miňte, ale jedným dychom hovoríte, idete tu zadlžiť o 22 mld. eur Slovensko; 22 miliárd eur, z toho 13,5 mld. je na účte, čiže radovo 8,5 je rozdiel. Vy hovoríte, miňte tých 13 mld., čo je viac ako 50 % toho, čo vy hovoríte, že o koľko zadlžíme, zadlžíme Slovensko, a na druhej strane vytýkate, že bude taký vysoký dlh. Opäť dosť veľká schizofrénia vo vyjadreniach. A treba si povedať, a zaznelo to tu aj od mojich kolegov poslancov, ktorí vám poukazovali jasne na to, že tak si musíte vybrať, buď chcete hlásať, že je tu enormne vysoký dlh a treba ho znižovať, a v takom prípade nemôžete hovoriť, že miňte 13 mld.
Druhá dôležitá vec, ktorú si treba doštudovať, ak sa chcete k takýmto veciam vyjadrovať, je, prečo a na základe čoho sa takáto rezerva tvorí. Totižto Agentúra pre riadenie dlhu, ktorá to má na starosti, má isté pravidlá. A tie pravidlá sú závislé aj od ekonomického cyklu a aj od ekonomického cyklu, čiže prepadu HDP alebo rastu HDP. A podľa toho, či sa jedná o dobré časy alebo zlé časy, sa predzásobuje hotovosťou. Tá hotovosť nie je na to, aby sa minula najbližší mesiac, ale je na to, aby zabezpečila dostatok financií na financovanie chodu štátu. Pretože vieme, čo sme zažili teraz na jar, keď bol štát výrazne podfinancovaný, a to len kvôli tomu, že predchádzajúca vláda sa chcela dostať pod prvé pásmo dlhovej brzdy, aby na konci roka mohla deklarovať, že sa vymanila z prvého pásma, čo sa jej nakoniec nepodarilo, lebo notifikácia nakoniec toho pás..., teda ten dlh upravila tak, že aj tak sa dostali do prvého pásma dlhovej brzdy. A toto urobila preto tak, že znížila hotovosť. Pretože dnes hrubý dlh sa skladá aj z výšky hotovosti na účtoch štátu. A keď vy znížite túto hotovosť na minimum, tak si o to viete znížiť hrubý dlh ku koncu roka. Toto sa robievalo pravidelne a ohrozovalo to financovanie štátu. Až to vyvrcholilo tak, že práve v čase nastupujúcej pandémie, kde boli aj trhy neisté, investori neistí, tak bol problém financovať štát, dlh štátu, a preto sa nedalo, bolo veľmi ťažké dostať financie do rozpočtu.
To je, to je jasný dôkaz toho, že môžu nastať situácie na trhu, kde vy neviete zabezpečiť, a preto aj pre Slovensko je veľmi, my musíme byť veľmi obozretní pri tom, akú robíme rozpočtovú politiku a koľko míňame. Pretože výška nášho dlhu závisí od toho, alebo respektíve výška nášho dlhu určuje záujem investorov investovať do ďalšieho dlhu, a keď vy nemáte investorov, ktorí by chceli investovať do vášho dlhu, to znamená, že neviete emitovať dlhopis, ktorý by ste speňažili, tak nemáte peniaze na financovanie svojich deficitov. A to je problém.
A preto teda hovoríme o tej výške dlhu a hovoríte to aj niektorí z vás, ale zároveň hovoríte, miňte tých 13 mld. No nedá sa tých 13 mld. minúť, pretože to je rezerva na 9 mesiacov, ktoré v takýchto časoch ARDAL musí budovať na to, aby vedel zabezpečiť zákonne chod štátu a mal takúto rezervu. To je veľmi dôležitý fakt, ktorý tu treba pri tom povedať.
Dlh a emisie, ktoré sa teraz konajú a ktorými, ktoré sa emitujú, sú za zápornú úrokovú mieru. Toto tiež zaznelo z úst Mariana Kotlebu, ktorý evidentne využíva populizmus ako, ako, ako debatu a myslím si, že je to nekorektné. Pretože hovoriť tu o tom, aká bude dlhová služba, no dlhová služba, vďaka Bohu, napriek tomu, že musíme zvyšovať ten dlh. Áno, nikoho to neteší, ale je tu pandémia, je tu výpadok príjmov, sú tu zvýšené náklady na odstraňovanie aj následkov pandémie, aj pomoc podnikateľom, to všetko sú peniaze, ktoré zvyšujú dlh. Vďaka Bohu, emitujeme to za zápornú úrokovú mieru, to znamená, že v skutočnosti neplatíme. Znižuje nám to dlhovú službu.
Takže tým pádom hovoriť tu o tom, že bude vysoká dlhová služba a tak ďalej na tieto dlhopisy, ktoré sa práve v čase pandémie vydávajú, sú so zápornou, takže to nezvyšuje náklady na dlhovú službu. Samozrejme, dlhová služba má svoje náklady, ale tie úrokové miery pozitívne boli v čase ešte pred pandémiou a práve v pandémii, a myslím si, že je to aj taký veľký znak toho, že je dôvera v túto vládu na trhoch, a znížili sa a dostali sme do mínusových, mínusových, mínusových ratov alebo úrokových mier, čo je opäť pozitívum. A som rád, že sa to tak deje, lebo tým pádom to zvyšovanie dlhu nie je bolestivé z hľadiska úrokových mier.
Teraz ešte by som teda k pánovi Kamenickému, lebo tu zaznelo, veľakrát tu pán Kamenický povedal, že nevie, niečo nevie, tamto čo je, nevie to, čo je. No tak buď si to treba poriadne naštudovať, ale vyplakávať tu, že niečo nevie, no tak treba sa na to pripraviť. Akože toto neni hodina otázok. Toto je rokovanie o rozpočtu (rozpočte, pozn. red.) a očakáva sa v rozprave nejaké kvalifikované vystúpenie k rozpočtu a nie hodina otázok, že si tu vysypem všetky otázky len preto, že sa mi nechcelo pripravovať si svoju prípravu, alebo, alebo ak niečomu nerozumie, tak do toho ani by si, nechcem ísť, lebo neviem si predstaviť, že exminister by priznával, že toľko vecí nerozumie v rozpočte, keď sám jeden rozpočet pripravoval.
Taktiež zazneli otázky na to, že teda čo sú, čo sú tie miliardy v rozpočte. Zaznelo to teda aj z úst pána Kamenického, ale zaznelo to aj z úst pána Kotlebu, evidentne to zaznelo aj z úst pána Mazureka, ktorého roz..., ktorému vyjadreniu, teda ktorému vystúpeniu sa vyjadrím úplne ešte samostatne stručne. Ale chcem povedať, že ja som tu vystúpil aj v piatok a veľmi podrobne som išiel položku po položke, ako vznikol deficit v roku 2020 a ako vznikol deficit v roku 2021. Čo všetko tam bolo, čo všetko sme museli dofinancovať ako podhodnotené výdavky alebo nadhodnotené príjmy. Keďže sme povedali, že naše rozpočty budú rozpočtami pravdy, takže sme museli tieto čísla korigovať. Boli to naozaj miliardy eur, ktoré sme museli aj v jednom, aj v druhom skorigovať, čo napočítali vlastne tie rozpočty.
Takže veľmi presne som položku po položke prešiel a ukázal, z čoho sa daný rozpočet skladá, takže ak tu zazneli potom nejaké hlasy, že načo tie miliardy idú a komu idú, tak evidentne to boli ľudia, ktorí nepočúvali alebo ani počúvať nechceli a chceli tu len mať emotívne vyjadrenie bez akéhokoľvek, bez akéhokoľvek obsahu.
Dôležitá vec, ktorá tu zaznela viackrát, zaznela aj od pána Kamenického a zaznela aj, myslím, že od pána Kotlebu a vôbec viacerých ľudí zo strany ĽSNS o tom, ako sme dali bankám a zobrali sme ľuďom. Tak si poďme teda ešte raz to zopakovať raz a navždy, aby to bolo pochopené.
Po prvé, tieto peniaze boli vždy peniaze bánk. Aj bankový odvod bol peniaze bánk. To neboli peniaze ľudí, neboli to peniaze rozpočtu. To, že boli držané na účtoch Štátnej pokladnice, neznamená, že sa mohli použiť na výdavky štátu. Nemohli sa použiť. Nemohli sa použiť na výdavky štátu, boli tvorené a generované ako fond na, na pomoc bankám v čase krízy, a preto aj bola tam tá nezmyselnosť, lebo takéto fondy už existujú aj na európskej úrovni a peňazí, ktorej objem peňazí, ktorý potrebujú banky, je podstatne nižší, ako, ako je v, ako bol v tom fonde. A preto jediný dôvod, prečo to vlády SMER-u chceli, pretože im to bilančne, čiže to bol vyslovene účtovný trik, im to bilančne navyšovalo príjmy, o ktoré si oni mohli zvýšiť výdavky na to, aby dosiahli papierový deficit, napríklad pol percenta alebo 1,3 % a podobne.
Čiže nikdy na tie peniaze siahnuť nemohli, ale v skutočnosti o tie výdavky, ktoré im toto zvýšilo bilanciu, mohli zvýšiť výdavky, ale to bolo zadlženie ľudí. Banky sa nikdy neskladali na výdavky štátneho rozpočtu. A preto bolo veľké víťazstvo nášho rokovania s bankami, že 1 mld. eur z ich peňazí sme my vyrokovali, že sa stávajú súčasťou štátneho rozpočtu a že z nich vytvoríme Rozvojový fond Slovenska.
Takže my v skutočnosti sme bankám zobrali 1 mld., kdežto oni bankám nezobrali nič. A zobrali sme to práve preto, aby sme mohli rozvíjať Slovensko, čiže pre ľudí. Takže aby sme si to raz a navždy vyjasnili, tento, tieto klamstvá, ktoré tu zaznievajú z úst opozície.
Pán Petrák, taktiež tu nie je, ako pozerám, len taká vec, hovoril tu o stratenej generácii. Ja musím povedať, že miestami, ako som počúval tie čísla, tak som mal pocit, či náhodou on tiež nepatrí do nejakej generácie stratenej. Pretože tak lajdácky si pozrieť rozpočet a nevšimnúť si, alebo tak zákerne zavádzať jedno alebo druhé, tak dovoľte, aby som vysvetlil.
Pán Petrák povedal, že stúpli platy tým zamestnancom tej kapitoly o 200 %. Len si poriadne nepozrel tabuľku a nepozrel sa, že v tej tabuľke, ktorú tam máme, lebo si len spočítal jednu sumu, vydelil si ju počtom zamestnancov a vyšlo mu, že o 200 %. V skutočnosti, tak ako sme povedali, tá konsolidácia sa deje aj na strane zamestnancov a výdavky mzdové klesnú a tam to je aj napísané.
Zároveň rozpočet bol znížený o osobné výdavky aparátu ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu v celkovej sume 1 mil. eur. Čiže nemohli o 200 % stúpnuť a klesnúť o 1 mil. To nedáva zmysel. Dôvod, prečo si on vypočítal 200 %? Pretože zarátal do toho Fond na podporu športu, ktorý v tej tabuľke bol na rok 2021 vložený do jednej z tých položiek. Predtým tam nebol a toto mu navýšilo číslo a on si myslel, že toto je zrejme výdavky na osobné a tým pádom jednoznačne je akože mimo misu veľký, veľký problém. Áno, narástol ten program 0,21, narástol o 200, alebo teda na 200 %, ale, pozor, práve preto, že tam bol vložený program Fond na podporu športu vo výške 20 mil. Čiže keby si to poriadne pozrel, tak by nemohol ani polovičku alebo trištvrte zo svojho vystúpenia vlastne povedať. Celé by sa mu to rozsypalo. Takže to len na margo, na margo pána Petráka.
Na pána Tomáša som už reagoval, na pána Lehotského tiež.
Pani Laššáková, nie je tu? Nie je tu tiež. Okej. Krátko. Hovorila o tom, ako teda my pokračujeme v programoch, rekonštrukcie ich. No áno, hoci my pokračujeme v nejakých programoch rekonštrukcie, pretože dobre vieme, že rekonštrukciu treba pripraviť, avšak treba povedať, koľko peňazí dávali oni na tieto rekonštrukcie. Krásna Hôrka už osem rokov leží ladom-skladom a nanajvýš, čo sa zmohli, dali na to pár sto tisíc. My na to ideme dávať reálne milióny. Takže, a to hovoríme o krízových časoch. Takže keď tu na jednej strane hovorí, že my by sme tu mali dať nejaké peniaze, oni dávali, no nedávali. A na druhej strane to isté so Spišským hradom. Naša vláda priklepla 1,5 mil. v tomto roku na, na sanáciu Spišského hradu.
Takže toto sú, toto sú veci, ktoré sme urobili my, a preto sa tu rozprávať, by som to slušne nazval, o tom, že čo všetko oni dali do rozpočtu, no nedali do rozpočtu. Nedali do rozpočtu, hoci to boli vyslovene prekvitajúce roky, bohaté roky na vysoké príjmy, tak nič do kultúry nedali. To, že niečo si napísali, nejaké plány, ktoré nenaplnili, len hovorí o tom, že to nemysleli vážne, ani neboli poctiví, ani úprimní pri tvorbe svojich rozpočtov s jednotlivými vecami, ktoré tam dávali.
Jé, za chvíľočku sa bude hlasovať, čiže postupne sa poslanci vracajú do, do sály, a teda by som sa krátko ešte vyjadril.
Zazneli tu z úst niektorých poslancov urážky (zasmiatie sa rečníka), a ja teda určite urážať nebudem nikoho. K výške dlhu som sa vyjadril a aj k tomu, ako, á, však to som vlastne hovoril, nebudem to opakovať.
Chcem, ešte pozerám (zaznenie gongu), na koho by som vystúpil.
Opäť možno pre pána Mazureka, ktorý sa teda vrátil do sály. To vystúpenie, takto vyzerá vystúpenie človeka, ja by som chcel vyzvať aj pána Beluského, aby, aby ste dali doučovanie, a myslím to naozaj v dobrom, pánovi Mazurekovi z rozpočtu, lebo prísť a rozprávať s veľkou emóciou o niečom, čo je úplne že totálny miš-maš, mne to naozaj v istom momente spomínal, pripomenulo tú rozprávku, ako piekol psíček a mačička tortu, iste si to pamätáte. Tak použili tam skutočné veci, ale, ale to nebola torta nakoniec. A naozaj vaše vystúpenie, a teraz to myslím fakt v dobrom, vy ste pomiešali toľko vecí, ktoré, vedľa vás sedí pán Beluský, on vám to fakt rád vysvetlí a to je človek, ktorý tým číslam rozumie, a, a budete sám vedieť, pretože už som tu hovoril, na jednej strane hovoriť o 22 mld. eurovom dlhu a hovoriť o tom, že miniete 13,5 mld., čo je viac ako 50 % z toho, z toho dlhu, o ktorom vy hovoríte, používam vaše slová, tak v skutočnosti vy chcete zadlžiť o 22 mld. eur Slovensko, keď vy hovoríte, že miniete tých 13,5 mld. Čiže nemôžete sa na jednej strane sťažovať, že máte vysoký dlh a na druhej strane hovoriť, a miňte, miňte, miňte.
Pár takých drobností. NKÚ. Ako Najvyšší kontrolný úrad je nezávislá inštitúcia, nie je to vládny orgán, ale taktiež ja som veľmi konkrétne pri tom vystúpení v piatok hovoril o jednotlivých položkách, ako vzniká deficit a čo všetko za tým je, takže tam presne to bolo povedané, čiže to tu presne zaznelo, presne to tu zaznelo. Takže to už, a mohol by som ešte hovoriť viac, ale hovorím, nestojí to za to.
Takže toľko som chcel zareagovať na vás, aby ste vy mohli zareagovať ešte na mňa. Vidím, že je tam viacero faktických poznámok. V každom prípade ešte budem mať záverečné slovo, v ktorom sa teda poďakujem aj za rozpravu a poviem ešte niečo k rozprave k samotnému rozpočtu. Toto som chcel vyslovene ako reakciu na všetkých, ktorí vystúpili.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Pán predsedajúci, chcel by som ako spoločný spravodajca oznámiť, že hlasovanie k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, tlač 270, sa uskutoční dnes o 17.00 hodine a tým pádom aj hlasovanie o vládnom návrhu zákona o reforme justície sa uskutoční až po hlasovaní o novele ústavy v treťom čítaní, tlač 271.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov SaS, OĽANO, ZA ĽUDÍ a SME RODINA podávam procedurálny návrh posunúť bod č. 56 schváleného programu, ktorým je vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 265, a zaradiť ho ako posledný bod tejto schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne.

Ďakujem. So súhlasom štyroch poslaneckých klubov, teda OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ, dávam procedurálny návrh o tom, aby NR SR po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čiže tlač 351, tento návrh odhlasovala ihneď po prerokovaní v prvom čítaní.
Dôvod: Keďže ide o strategické, á, skrátené legislatívne konanie, určené výbory k tomu môžu rokovať už dnes cez obed.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Včera prezidentka Slovenskej republiky vyzvala premiéra Igora Matoviča, aby zvážil odovzdanie manažovania pandémie inému členovi vlády. Ja som presvedčený, že tento jej návrh alebo o tomto, tento jej návrh schvaľuje väčšina poslancov nielen opozície, ale aj vládnej koalície, preto si myslím, že by sme mali dať hlasovať o procedurálnom návrhu, aby Národná rada Slovenskej republiky vyzvala premiéra Igora Matoviča, aby odovzdal, tak ako povedala pani prezidentka, manažovanie pandémie inému členovi vlády.
Ak neviete koho, napadol ma napríklad pán minister financií Heger, keďže veľmi kultivovane vystupuje, vie viesť diskusiu nielen vo vládnej koalícii, ale aj s opozíciou. Myslím si, že aj pre vás všetkých by to bolo určité vydýchnutie z tejto situácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)