18. schôdza

Vážená pani ministerka, niekedy sa na adresu parlamentu tak pejoratívne hovorí, že keď zasadá parlament, tak sú ohrozené ľudské práva a majetky. Videl som pred chvíľou taký pomerne aktívny pohyb poslancov vládnej koalície, ktorí spracovávajú nejaký pozmeňujúci návrh. My sme hneď zbystrili pozornosť a som veľmi rád, že ste priznali, o čom to asi je.
Dúfam, že to nemyslíte vážne, pani ministerka, že idete riešiť novú definíciu prokuratúry v tejto novelizácii ústavy. Bez akejkoľvek diskusie s prokurátorskou radou, s prokurátormi ste pripravili nejaký podľa mňa pološialený návrh, ktorý teraz predložíte, hodíte do Ústavy Slovenskej republiky.
Ja vás bez toho, aby som poznal tento obsah, chcem požiadať, pani ministerka, máte na to právo, aby ste odmietli zaradiť do novelizácie ústavy novú definíciu prokuratúry ako návrh, ktorý ide nad rámec predkladaného návrhu, na to máte právo, pretože takto hrubo, hrubo zasahovať do formulovania základných ústavných inštitútov je jednoducho nemožné. To je amaterizmus a neprofesionalita. Je to nedemokratické, nemá to nič spoločné s právnymi postupmi, na ktoré sme boli v Národnej rade Slovenskej republiky naučení.
Takže to predsa neprichádza do úvahy, aby sme takýmto spôsobom zasahovali do postavenia a činnosti prokuratúry. Bez diskusie, bez toho, aby nám ktokoľvek čokoľvek povedal, budeme možno dnes o 17.00 hlasovať o tom, že idete urobiť dobreže nie z prokuratúry štátne zastupiteľstvo. Nehoráznosť! Stiahnite to!

S reakciou na faktické poznámky pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Nech sa páči. Môžete z miesta, z miesta vás zapnú.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som iba veľmi krátko chcela reagovať. Komisia, ktorá tu bola zriadená pri ústavnoprávnom výbore, mala som tam aj predstaviteľa za ministerstvo spravodlivosti, takže neviem, ktorí ústavní právnici, kľudne si ich vymenujme. Pokiaľ ja viem, áno, jeden bol výhradne proti, ostatní sa skôr vyjadrili za, niektorí mali výhrady, ale vo väčšine skôr to bolo pochopenie. Takže, ak tu ideme pracovať s komisiou, ktorá mala k tomuto nejaké zásadné výhrady, nie je to pravda. Akože kľudne si môžeme povedať mená, ja ich viem konkrétne, ako sa k tomu vyjadrovali, nie je to pravda, čo hovoríte, pán poslanec.
Takže podľa mňa prikrývať sa komisiou, že podporuje vaše vnímanie, nie je pravdivé. Tak to potom, potom to hovorme naozaj, ako to bolo a nepoužívajme tu pojmy a nejaké orgány nepravdivo. To k tomu.
Naopak, ja si myslím, že keby sme si naozaj tu robili vážnu debatu s ústavnými právnikmi, tak by to bolo skôr podporené, pretože je toto predvídateľný spôsob. Ja úplne rozumiem a teším sa, samozrejme, lebo to vnímam ako veľmi legitímnu diskusiu na vyjadrenie pána predsedu Ústavného súdu a úplne legitímne to vnímam v tomto momente istým spôsobom ako keby boj, ale normálny demokratický boj medzi dvoma inštitúciami, ústavodarca verzus Ústavný súd, ako to bude s novou kompetenciou.
Je úplne namieste vypočuť si, ako sa k tomu stavia Ústavný súd. Ja si myslím, že každý orgán, ktorému sa odoberá niečo, čo si prisvojil, už teraz akokoľvek to zoberieme, tak sa mu to nebude páčiť, keď bude mať o nejakú kompetenciu menej. Beriem to za úplne legitímnu vážnu debatu, ktorá je namieste, aby tu bola.
Som veľmi rada, že tu pán predseda je. Podľa mňa túto diskusiu aj tento dialóg treba spoločne zviesť, ale je úplne namieste a legitímny postoj ústavodarcu, tak ako sme ho vyjadrili, a žiadna obava za tým nemusí byť z toho, že by sme išli demolovať demokraciu. Skutočne nie, keď si porovnáme aj právne poriadky s inými krajinami, to vôbec nie je tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Podľa § 28 zákona o rokovacom poriadku o možnosť vystúpiť v rozprave požiadal pán podpredseda Národnej rady, pán Juraj Blanár.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som nadviazal na vystúpenie môjho kolegu. (Ruch v sále.) Vy ste mali dve minúty ako každý. Na môjho kolegu pána Suska, ktorý vystupoval veľmi vecne, a ja by som chcel v tom tóne pokračovať a trošku pripomenúť práve tú časť, ktorá sa týka vypustenia tajnej voľby, ktorá sa dostáva do ústavy v bode 10.
Áno, bola tu diskusia o tom, že toto všetko bolo zmenené novelou rokovacieho poriadku, bolo to v apríli v roku 2011, hovoril o tom pán poslanec Dostál. Aj dnešný rokovací poriadok v podstate umožňuje, že môžete zmeniť ústnu, teda presnejšie verejnú voľbu môžete zmeniť na tajnú voľbu tým, že je predložený návrh 15 poslancov a musí, samozrejme, byť schválený v pléne. Avšak ak prejde novela ústavy v bode 10, tak už ani toto nebude možné, pretože ústava bude jasne definovať, že čisto ústavných, teda kandidáti na ústavných sudcov môžu byť volení len verejne. Tak mi dovoľte, aby som korektne nadviazal na to, čo hovoril pán kolega Susko.
V prvom rade spomínal veľmi dôležitý judikát č. 76 z roku 2011 Ústavného súdu, ktorý presne zadefinoval, čo je úlohou tajnej voľby a čo to vlastne prináša nielen pre samotného občana, ale aj pre poslanca. A preto ma bude zaujímať naozaj vo vystúpení, ako okomentuje toto pán predseda Ústavného súdu. Chcem poznať váš názor, pán predseda Ústavného súdu.
Ale pripomeňme si, ako sa teda tento naratív alebo tento názor o tom, že verejná voľba pri voľbe v parlamente, personálnej voľbe v parlamente je taká dôležitá. Skúsme si to prejsť chronologicky, vážené dámy a páni.
Tretieho novembra 2010 na pôde Národnej rady sa uskutočnilo prvé kolo voľby generálneho prokurátora. Pripomínam, bola to vládna koalícia vlády pani predsedníčky Radičovej. Tých pamätníkov je tu čoraz menej. Z vtedajšej koalície je tu pán Dostál, bol tu pán Osuský a ešte aj pán kolega, pán kolega, pán podpredseda Národnej rady Laurenčík a bolo nás tu dosť aj z vtedajšej opozície, ktorí začali voliť generálneho prokurátora tajne. Tretieho novembra tajná voľba prebehla tak, že si nedôverovali, museli si dokonca fotiť mobilným telefónom hlasovacie lístky, aby dokazovali, že ako volili. My sme to vtedy jasne kritizovali. Napriek tomu nebol zvolený nikto, nehovoriac o tom, že pán Sulík, vtedajší predseda parlamentu, chodil ku pánovi Kočnerovi a dohadoval tajnú voľbu generálneho prokurátora.
Štvrtého novembra sa uskutočnila ďalšia voľba generálneho prokurátora, ktorá bola opäť neúspešná.
Potom 2. decembra poslanci takisto uskutočnili ďalšiu tajnú voľbu na generálneho prokurátora, ktorá nebola úspešná. No a čo sa stalo? Zrazu 5. apríla prišli poslanci Národnej rady s novelou rokovacieho poriadku, kde zistili, že vlastne jediný najlepší spôsob, ako zvoliť generálneho prokurátora, keďže si nedôverovali, je verejná voľba. Dámy a páni, tak ja sa pýtam, keď pán Dostál, pán Osuský, ktorí sú tu, a pán Laurenčík, vtedajší predseda parlamentu Sulík, ak boli presvedčení o tom, ako teraz tvrdia, že verejná voľba je jediná dôležitá, prečo neprišli ešte pred 3. novembrom v roku 2019 s návrhom na zmenu rokovacieho poriadku a nedali tam ustanovenie, že jednoducho verejná voľba je jediná a tá najlepšia? Prečo to neurobili, keď boli o tom presvedčení? No preto, že to urobili podľa nášho názoru účelovo, nevedeli sa dohodnúť, preto prišli s novelou rokovacieho poriadku 5. apríla 2011, aby bola verejná voľba a potom povedali, že toto je to najlepšie a odvtedy tvrdia napriek judikátu aj Ústavného súdu, že verejná voľba je to najlepšie. Práve v takýchto citlivých voľbách personálnych, či už sú to ústavní sudcovia, alebo je to generálny prokurátor. Predsa práve títo ľudia by mali byť volení tak, aby mohli vykonávať ten svoj mandát naozaj nezávisle a odborne bez toho, aby vedeli, kto ich volil, pretože mali by, mali by jednoducho to konať tak, aby sa pozerali na každého rovnakým metrom, bez ohľadu na to, či mu dal hlas, alebo mu nedal hlas. Čiže takáto je pravda o tzv. verejnej voľbe, lebo keby boli presvedčení vtedajší koaliční poslanci, že iba verejná voľba je tá najlepšia, tak ešte pred 3. novembrom, keď začali voliť generálneho prokurátora, by prišli s novelou rokovacieho poriadku.
Áno, pán Dostál už aj spomenul, že bola tu ďalšia novela rokovacieho poriadku a my sme nezmenili toto. Áno, ja to pokladám podľa môjho názoru, ja som to vtedy v koalícií presadzoval, možno za chybu, mali sme to znova vrátiť späť, ako to bolo pred tým, ale sme tam ponechali možnosť, že na základe 15 podpisov je možné, aby bola verejná voľba zmenená na tajnú voľbu a môžete si pozrieť všetci, že sme toto vždy dodržiavali a všetky personálne otázky vždy boli riešené na základe práve tohto ustanovenia, ktoré je aj dnes v rokovacom poriadku tajnou voľbou.
No a poďme teda ďalej. Pätnásteho júla 2020 zmenili poslanci vládnej koalície zákon o prokuratúre, kde zmenili, že tam môžu byť aj kandidovaní ľudia, ktorí nie sú prokurátori a dali do toho dokonca aj ustanovenie, ktoré bolo tak vágne, že môžu prokurátora hocikedy odvolať, keď si svoju prácu nebude vykonávať tak, ako tam zadefinovali - riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Dokonca aj VIA IURIS toto ustanovenie kritizovala, pretože toto je jasný príklad toho, že ten generálny prokurátor nebude nezávislý. Nielen to, že bude vedieť, kto ho volil, ale aj to, že bude môcť byť na základe takýchto vágnych ustanovení odvolaný.
No a 19. novembra začalo trojdňové verejné vypočutie. Mimochodom, chcem pripomenúť, lebo veľakrát koaliční poslanci hovoria o tom, že prvýkrát verejné vypočutie a tak ďalej. Vážené dámy a páni, verejné vypočutie sme zaviedli práve my v zákone o voľbe kandidátov na ústavných sudcov prvý. A už vtedy sme hovorili, že toto ustanovenie chceme rovnako dať aj pri voľbe generálneho prokurátora. Čiže sme radi, že ste v tom pokračovali, lebo toto sme aj my zaviedli. Vypočutie prebehlo, všetko bolo v poriadku, no a plánovaná voľba na generálneho prokurátora bola 25. novembra. Avšak koalícia sa nevedela dohodnúť a preložila túto voľbu na 2. decembra. Po ďalšom týždni koalícia ešte stále nenašla dohodu a máme voliť v podstate generálneho prokurátora dnes. Na základe verejnej voľby, ktorú ste začali účelovo obhajovať potom, ako ste nemohli, hovorím predovšetkým tým pamätníkom, ktorí sú tu, zvoliť generálneho prokurátora za vlády Ivety Radičovej, kde ste boli koaličnými poslancami.
No a prišlo niečo nevídané. Predvčerom sa udiala nejaká indikatívna voľba. Vážené dámy a páni, ja si kladiem otázku a mnohí kolegovia aj z opozície, ale aj z koalície, s ktorými som mal možnosť hovoriť, že čo to je tá indikatívna voľba? Toto je prejav slobodného nezávislého mandátu poslanca Národnej rady? Tak vás chcem poprosiť, vysvetlite, čo to bola za indikatívna voľba? Bola to tajná, bola to verejná? A keď už teda ste prejavili nejakú vôľu, tak teraz čo? Ste sa nedohodli na niekom a budete vytvárať tlak na jednotlivých poslancov? Toto je, toto je to, čo má priniesť prejav slobodného mandátu každého poslanca, do ktorého nemôže nikto nič ani politická strana hovoriť? Veď máme predsa jasný imperatívny mandát, ktorý je bezpochyby úplne zadefinovaný. To znamená, dámy a páni, okrem toho jasného judikátu, ktorý zadefinoval Ústavný súd, o tom, čo to je tajná voľba, tu nie je žiaden dôvod, aby tajná voľba bola vypustená z práve takýchto dôležitých volieb, ako sú kandidáti na ústavných sudcov a rovnako generálneho prokurátora nielen z ústavy, ale nieže tam má byť zakotvená. Pretože keď ju tam zakotvíte v tom bode 10, ako to navrhujete, tak už aj to, čo máme dnes v rokovacom poriadku, už nebudeme môcť využiť ako nástroj na preukázanie tajnej voľby.
Čiže, pani ministerka, ja som si vypočul váš, vaše vystúpenie, hovorili ste o tom, dnes ste hovorili o tom, že v podstate vy chcete, aby do Súdnej rady v budúcnosti neboli volení sudcovia. Avšak dobre si pamätáme, že ste predložili programové vyhlásenie vlády a vy ste sa priznali, že práve túto časť ste spracovávali vy o súdnictve, o spravodlivosti. A ešte predtým ako programové vyhlásenie vlády bolo schválené, ste porušili aj tento prísľub, pretože ste zvolili ďalšieho sudcu, teda presnejšie sudkyňu z jedného z koaličných partnerov do Súdnej rady. Protestovali ste proti tomu, ja si to pamätám. Napriek tomu ste neboli vypočutá, ba dokonca ste boli označená, že ste ostali stáť ako Kolíková v poli. Čiže z tohto pohľadu je vidieť, že jednoducho nemáte tú podporu a dokonca musíte uberať z tých jednotlivých svojich predsavzatí. Ale je to, samozrejme, vaša vec.
Ja len som chcel poukázať na to, že dnes ste trošku zmenili rétoriku, lebo hovoríte o budúcnosti, vtedy ste hovorili, že jednoducho do Súdnej rady by nemali byť navrhovaní sudcovia z tých orgánov, o ktorých ste hovorili, to bol prezident, prezidentka, Národná rada a neviem ešte, tuším nejaký tretí.
Čiže, vážená pani ministerka, vážení koaliční poslanci, my sme uvažovali veľmi pred rozpravou o voľbe generálneho prokurátora, poznajúc všetky vaše názory, ktoré neustále opakujete, či teda predložíme pozmeňujúci návrh, presnejšie návrh s 15 podpismi, aby bola voľba generálneho prokurátora tajná. Usúdili sme v podstate, že to nemá význam pri vás, pretože vy ste všetci povedali, že jednoducho verejná voľba je tá jediná, že toto je pre vás jednoducho neprijateľné. Tak ako vyhlasujete už aj dnes dopredu, že keď bude aj referendum platné, tak vy ste viazaní svojím slobodným mandátom a vy ho nebudete rešpektovať, tuším, že pán Dostál sa k tomu takisto vyjadroval. Čiže ja by som chcel využiť túto príležitosť, potom ako sa neviete dohodnúť, koho zvoliť za generálneho prokurátora, potom ako podľa môjho názoru významne narušujete slobodný mandát poslanca nejakým indikatívnym hlasovaním, čo je svetový unikát.
Vysvetlíte, prosím vás, všetkým nielen nám, ale aj občanom Slovenskej republiky, čo to tu bolo v tejto Národnej rade za voľba, aká indikatívna voľba? Koho kto presviedčal, že kto má byť zvolený alebo to, čo presiaklo navonok, bude aj výsledok volieb? Tak to sme naozaj zvedavý, lebo pokiaľ vieme, tak tuším, že najviac hlasov podpory dostal pán Žilinka a druhý bol pán Kliment, tak sme zvedaví. Čiže ak teda tá indikatívna voľba bola slobodným prejavom, tak takto by mala dopadnúť asi aj voľba generálneho prokurátora, a preto, pani ministerka a vážené dámy a páni z koalície, my navrhujeme pre vás ešte predtým, ako budem hlasovať, samozrejme, aj o ústave, lebo to s tým nesúvisí, čo chcem teraz povedať, ale navrhujeme, pani ministerka, aby ste pred voľbou generálneho prokurátora otvorili rozpravu. My predložíme, poďme spoločne, návrh na tajnú voľbu, aby sme naozaj generálneho prokurátora zvolili, tak ako sa patrí, tajne. Každý aby slobodne vyjadril svoju vôľu a budúci generálny prokurátor mohol vykonávať svoju funkciu naozaj nezávisle a odborne bez ohľadu na to, kto ho ako volil alebo ho nevolil.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok, posledný pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči pán Tomáš Lehotský.

Ďakujem veľmi pekne. Vy ste teraz na konci, pán Blanár, povedali takú vedu, vetu: "Tak ako sa patrí, tajne." To absolútne vystihuje to, ako sa riešili veci za vašej vlády a v tomto parlamente. Mne je jasné, že vy obhajujete tajnú voľbu generálneho prokurátora. Väčšinu vecí ste takto riešili, či už niekde v nejakej kancelárii DoubleTree Hilton alebo na Vazovovej v byte.
Táto vláda, tento parlament je iný. Chceme byť transparentný, chceme hlasovať verejne. Pozrite sa na to, ako možno na iné myslenie. Vy hovoríte, že ak tá voľba bude verejná, tak sa zvolený generálny prokurátor bude cítiť zaviazaný k tým-ktorým poslancom. Skúste sa na to pozrieť, možno je to veľký problém pre vás, ale skúste sa na to pozrieť úplne inak, že verejnosť bude môcť odsledovať, či generálny prokurátor v prípade, ak by rozhodoval nebodaj v nejakej veci, ktorá sa týka niektorého z poslancov, ktorí zaňho hlasovali, verejnosť sa bude môcť pozrieť na to, že či mu nadržiaval, alebo nenadržiaval. A toto je verejná kontrola, toto je tá transparentnosť, ktorú sa snažíme my presadiť. Čiže ja tomu rozumiem, že chcete rozhodovať tajne, ale nie.
Ďakujem.

Pán poslanec Peter Kremský.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Blanár, ako úplne je to dojemné, ako sa snažíte sa zaoberať našou nezávislosťou a rozoberať, že čo bolo indikatívne, či to bola voľba, alebo neviem, čo to bolo. Ja tomu na jednej strane rozumiem, lebo vy ste zvyknutý na pomery, keď predseda povedal, a tak sa hlasovalo. A nikoho nezaujímalo, aké sú názory poslancov. Toto je súčasť našej diskusie. My o veciach diskutujeme, počúvame jeden druhého. K tomu patrí to, že možno sa aj občas pohádame, potom sa zase uzmierime ako v manželstve. Ale držíme spolu, pretože chceme zmeniť túto krajinu.
Chceme ju zmeniť na slušnú krajinu. Krajinu, kde špičky polície, prokuratúry, súdov, finančnej správy sa nedohadujú niekde v hoteli na tom, ako budú vypaľovať a okrádať občanov. Vy ste toto všetko osem rokov kryli. A teraz prichádza pravda najavo. A vy sa bojíte, že príde prokurátor, ktorý to dotiahne do konca podľa kvalitnej obžaloby. A títo ľudia a možno aj niektorí z vás budú odsúdení. Toho sa bojíte, toho sa trasiete, a preto tu chcete teraz narúšať a vymýšľate s kadejakými návrhmi pirátskymi. Ja tomu rozumiem. Ja tomu rozumiem, že sa bojíte. Ale, prosím vás, zachovajte aspoň nejakú základnú kultúru, nech to tak nevidieť.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou pán poslanec Kondrót.