18. schôdza

V rozprave by mal teraz vystúpiť pán poslanec Vetrák, ktorého nevidím v rokovacej sále, takže stráca poradie, rovnako ako pán poslanec Schlosár, ktorého taktiež nevidím v rokovacej sále.
Ďalším písomne prihláseným za poslanecký klub SaS je pán poslanec Baránik.

Dobrý deň prajem. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda Ústavného súdu, kolegyne, kolegovia, ja prevažne budem monotematický v tomto mojom vystúpení, možnože aj nie alebo že sa možno ešte prihlásim do ústnej, ale cieľom môjho vystúpenia je predložiť pozmeňujúci návrh z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý vznikol na základe širokej debaty o tom, aké správne má mať postavenie prokuratúra v našom ústavnom systéme.
Tieto debaty vychádzali zo skutočností, že nielen podľa môjho osobného názoru, ale podľa aj širších objektívnych pohľadov naša prokuratúra je najhoršia možná. Je to určite najhoršia prokuratúra na svete, myslíme tým civilizovaný svet, svet krajín demokratických a právnych štátov.
Predstava, že viacerí najvyšší funkcionári Generálnej prokuratúry sú trestne stíhaní, ten, ktorý mal za funkciu stíhať korupciu na najvyšších miestach, tak ten je väzobne stíhaný ako člen organizovanej zločineckej skupiny. To sú také extrémy, ktoré nás vedú k tomu, aby sme sa zamýšľali nad tým, prečo toto takto je.
Moja téza je tá, že tým reálnym dôvodom, tou prapríčinou toho je ústavné postavenie prokuratúry, a to navyše tak, ako bolo dovodené rozhodnutiami Ústavného súdu, ktorý z prokuratúry urobil v podstate štát v štáte, ktorý zabezpečil prokuratúre, že nech sa deje čokoľvek, je nepostihnuteľná v praktickej rovine. Samozrejme, tak ako bolo viackrát spomínané a rozsiahlo debatované, pokiaľ ide o odvolávanie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, tak v teoretickej rovine také niečo možné je, ale v praktickej rovine nie je.
Čiže aj v súvislosti s tým, že sa, že sa touto novelou ústavy zavádza Najvyšší správny súd, ktorý okrem iného má mať vo svojej gescii alebo má vo svojich právomocí, právomociach má mať aj rozhodovanie o disciplinárnych veciach prokurátorov, tak je nevyhnutné, aby sme urobili takú úpravu, ktorá umožní vláde, aby stíhala disciplinárne prokurátorov na Najvyššom správnom súde. To znamená, aby existovalo návrhové oprávnenie vlády alebo povereného člena, teda pravdepodobne ministra spravodlivosti, aby mohol disciplinárne stíhať tam, kde je to namieste.
Ja by som v tejto súvislosti trošku rozšíril tú debatu o to, že prečo je potrebné tento návrh urobiť z hľadiska toho, ako veci fungujú v reálnych právnych štátoch. V reálnom právnom štáte a boli k tomu aj štúdie parlamentného inštitútu, ktoré si môžete pozrieť v súvislosti s novelou zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch. Neexistuje demokratická krajina, právny štát, kde by prokuratúra bola nezávislá, ako je tomu u nás. Proste nezamieňajme to, že, samozrejme, vo výkone svojej funkcie jednotliví prokurátori majú a musia byť procesne nezávislí, ale nie je nikde a v Ústave už vôbec nie a ani zákonom upravené v slušných krajinách to, že prokurátor sa akosi vymyká štandardnému trojdeleniu, prokuratúra sa vymyká štandardnému trojdeleniu moci. U nás prokuratúra sa snaží tvrdiť v rozpore s mnohými erudovanými právnikmi, že sú akási štvrtá moc v štáte. Vidíme, ako to dopadlo. A vidíme, že čo prokuratúra je za organizáciu.
My preto musíme dosiahnuť stav, kedy sa priblížime aspoň k slušným európskym krajinám, v podstate nejakému štandardu západných demokracií, kde všade do jedného bez výnimky prokuratúra spadá pod ministra spravodlivosti alebo minister spravodlivosti je generálny prokurátor. To je tá istá osoba. Čiže predstava, že tu máme mať generálneho prokurátora, ktorého nič nezaujíma, ktorý môže, môže napriek tomu, že sa má v parlamente ukázať raz za rok, aj na to sa môže vykašľať, pretože na nejakých poslancov proste, ako sa hovorí, je mu to jedno, tak to je všetko v genetickej výbave toho stavu, ktorý tu, pokiaľ ide o prerastenie zločinnosti do štátnych štruktúr, máme. To nie je náhoda, že, že, že u nás ešte stále je v podstate rozlezená zločinnosť vo všetkých aspektoch fungovania štátu. To ešte stále máme. A tí, ktorí nieže dúfajú, ale v ktorých existenčnom záujme je to, aby sa veci zvrátili naspäť tam, kde to bolo doteraz, kým naša vláda prišla k moci, tak tí teraz bojujú proti takej úprave, aby vláda, ľudom zvolená vláda, mala dosah na to, ako prokuratúra funguje.
Toto je úplne elementárna vec a verte mi, že nie je náhoda, že ako jediná krajina máme prokuratúru ako akúsi samostatnú štátnu moc a ako jediná krajina na svete máme takmer všetkých generálnych prokurátorov a špeciálneho prokurátora trestne stíhaného.
To sú dve veci, ktoré sú spojené ako siamské dvojčatá, preto to tak je. A my sa musíme priblížiť k tomu, aby sme sa dostali tam, kde je slušná Európa, kde je, kde sú naše euroatlantické základy.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, mal by som vás teraz prerušiť, ak to ešte máte na dlhšie.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Necháme to tak. Prečítam pozmeňovák a môžeme to skončiť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Máte na dlhšie ten pozmeňovák?

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Je to rýchle.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Je to rýchle.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
To je 20 sekúnd.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, nech sa páči, tak prečítajte.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Prečítam teda, v súlade s uvedeným, prečítam môj pozmeňovák.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Alojza Baránika k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 270).
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
26. Čl. 149 znie: "Čl. 149
(1) Prokuratúra Slovenskej republiky zastupuje verejnú obžalobu v trestnom konaní pred súdom a vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
(2) Verejnú kontrolu nad činnosťou prokuratúry vykonáva parlament a vláda alebo v jej mene člen vlády; podrobnosti ustanoví zákon."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Umožním teda ešte aj faktické poznámky a potom prerušíme rokovanie.
Takže ako prvý pán poslanec Blaha.

Pán poslanec Baránik, vy ste tu zopakovali tú svoju neuveriteľnú nehoráznosť, že prokuratúra nemá byť nezávislá. A že má byť nástrojom aktuálnej vládnej moci. A vy sa odvolávate na euroatlantické tradície, len ste zabudli pripomenúť, že by ste sa skôr mohli odvolať na naše československé tradície z päťdesiatych rokov. Lebo presne tak to vtedy fungovalo, že tu bola štátna prokuratúra na čele so súdruhom Urválkom, ktorého Ústredný výbor Komunistickej strany Československa poveril tým, aby nechal skriminalizovať a popraviť Miladu Horákovú alebo Klementisa, alebo ďalších, lebo im nevyhovovali. A vy teraz chcete to isté. Ten istý model.
Viete, ono niekedy treba, ja viem, že vy právnici s tým máte problém, rozmýšľať aj v kontexte. Vy sa nemôžete odvolávať na to, že v Spojených štátoch amerických niečo nejako funguje, keď oni nemali žiadne skúsenosti či už nacizmom, alebo s tzv. reálnym socializmom, ale tým pádom môžu nadväzovať na niečo, čo majú vo svojej krajine zažité. Ale tuto v krajine, v priestore, kde tu naozaj máme v histórii päťdesiate roky, kedy sa zneužívala moc, zneužívala prokuratúra, kedy sa tu politizovala prokuratúra a popravovali ľudia, tak vy v tomto regióne chcete zavádzať model, ktorý tu bol za čias Gottwalda? To si robíte z ľudí srandu?
A viete, teraz, keď mne to vyčítate, že ja teraz som akože tu ten komunista, ktorý tu nemá čo namietať, ale ja som práve vždy namietal na tom bývalom režime, že bol nedemokratický. Mne sa páčili tie sociálne funkcie toho štátu, ale vy si vyberáte z toho bývalého režimu to zlé, tú totalitu, tú politizáciu, tú kriminalizáciu opozície a to dobré, čo tam bolo, tie sociálne funkcie, tie ste odfrčkli preč. To bolo akože zlé. Netreba tu mať sociálny štát, netreba sa starať o ľudí, treba tu mať len Urválka. To ste si vy vybrali z toho bývalého režimu. Toto je, pán poslanec Baránik, choré, choré.

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Baránik, nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo ste povedali, ale k tomu, čo ste predložili a chcem sa opýtať, či to naozaj myslíte vážne. Ako vy takýmto spôsobom v rozprave v druhom čítaní bez akejkoľvek diskusie idete zásadným spôsobom meniť charakter prokuratúry na Slovensku? Vy chcete takýmto pokútnym spôsobom bez akejkoľvek diskusie podriadiť prokuratúru pod vládu a ministerku spravodlivosti? Keď navrhujete, že verejnú kontrolu má vykonať parlament alebo vláda alebo poverený člen vlády?
Veď máme nejaké zakotvenie prokuratúry v Ústave sui generis na rozdiel od štátneho zastupiteľstva, ktoré je v iných krajinách napríklad v Českej republike, kde je prokurátor generálny podriadený ministerstvu spravodlivosti a na Slovensku máme úplne iný model prokuratúry a vy takýmto spôsobom potichu, aby o tom nikto nevedel, chcete meniť charakter prokuratúry a podriaďovať ho vláde a politickej moci vládnej väčšiny? To snáď nemyslíte vážne.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Baránik, správne si pripomenul, že existujú rôzne modely prokuratúry a štátneho zastupiteľstva a ten slovenský je skôr unikátny, skôr teda pripomínajúci ten pôvodný sovietsky model prokuratúry z hľadiska svojho nastavenia. V normálnych demokratických krajinách existujú štátne zastupiteľstvá, ktoré sú závislé od vlády, od výkonnej moci a čuduj sa svete, fungujú oveľa lepšie, ako fungovalo vedenie Generálnej prokuratúry či už v poslednom, alebo predposlednom funkčnom období.
Čiže tá debata o tom, že ako má byť nastavená, ako má byť nastavená prokuratúra, či to má byť nezávislý orgán sui generis, alebo má byť kontrolovaný vládou. Nie o tom, že jeden je totalitný a druhý je demokratický, sú to rôzne modely, a teda ak sa len pohybujeme v rámci bývalého Československa a máme možnosť porovnať si jeden a druhý model, tak veruže to nehovorí pre ten slovenský model.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Baránik.