18. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, chcela by som oceniť tvoj príspevok, Ondrej. Samozrejme, koľko právnikov, toľko právnych názorov. Chcem sa poďakovať za každý jeden pozmeňovací návrh, lebo ten generuje diskusiu a v diskusii sa vytvára priestor pre vypočutie si názorov a prípravu toho najlepšieho kompromisu. Ďakujem pani ministerke za jej úsilie a odvahu.
Ďakujem.

Pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, podľa vás sú to zásadné zmeny alebo nie? Ja osobne si myslím, že ani vy nie ste stotožnený s navrhovanými zmenami v druhom čítaní. Poprosím vás o váš názor.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

Ďakujem kolegom za reakcie. Teda zásadné zmeny, neviem teda, čo konkrétne myslel pán poslanec Suja. Samozrejme, že sú tam zmeny zásadnejšie, sú tam zmeny menej zásadné a sú tam aj také zmeny, ktoré by som tam ja nedával, napríklad, napríklad niektorý z tých pozmeňovákov, nemyslím, napríklad s tým návrhom pána poslanca Baránika som plne stotožnený a súhlasím s ním, ale napríklad v tom, čo navrhovali kolegovia zo SME RODINA, keby som, SME RODINA, keby som, keby som ja bol, ja mal 90 poslancov, no tak ja to tam nedávam, ale sme nejaká koalícia, musíme nájsť nejakú, nejakú zhodu. Diskutovali sme o tom, oni trochu ustúpili od svojich predstáv, my sme trochu ustúpili od svojich predstáv a dohodli sme sa na nejakej formulácii, na ktorej sme sa nakoniec, nakoniec zhodli. Čiže ak sa ale pýtate napríklad, či súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Baránika, tak hovorím, že súhlasím s tým pozmeňujúcim návrhom.
Pán poslanec Susko, no, ja nie som teda celkom stotožnený s tým, čo tvrdíte, že poslanci nevedia, o čom hlasujú, lebo ak sa bude meniť zákon, napríklad zákon o prokuratúre, tak kto o tom bude rozhodovať? Bude o tom rozhodovať Národná rada predsa, to nebude že, že v ústave splnomocníme vládu, aby zrušila Generálnu prokuratúru. Ak sa bude nejakým spôsobom meniť zákon, nastavovať mechanizmy verejnej kontroly prokuratúry, tak to budú musieť schváliť poslanci. A nie je pravda, že v ústave nemôžu byť veci, ktoré nie sú upravené zákonom aspoň nejakou osnovou. Od roku ´92, keď bola schválená, schválená ústava, bolo v ústave, že samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon. A ten zákon bol prijatý o nejakých 20 rokov neskôr.

Ďalším rečníkom, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Milan Vetrák. Odovzdávam mu slovo. Pán poslanec nie je v sále, stráca poradie prvýkrát. (Reakcia ministerky.) Stráca poradie, ale už stratil poradie aj druhýkrát. (Reakcia navrhovateľky.) Ale vy môžete, samozrejme, ísť do rozpravy. Ak chcete ísť do rozpravy alebo v záverečnom slove vystúpiť ešte. Máte dve možnosti teraz, keď ukončím rozpravu, môžete vystúpiť v záverečnom slove, ale nebudú na vás môcť reagovať. (Reakcie z pléna. Reakcia ministerky. Reakcia navrhovateľa.)
Takže pani ministerka v záverečnom slove vystúpi. Áno. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce zaujať stanovisko k rozprave pani navrhovateľka. Chce, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, ja si myslím, že samotná rozprava ukázala, že vnímame predložený návrh zmeny ústavy ako kľúčový. Ja keď som pozorne sledovala aj vyjadrenia od vás, tak nezaznelo z nich spochybnenie toho, že zmena je dôležitá.
Ja si myslím, že to, že zmenu potrebujeme a že potrebujeme na ňu reflektovať aj zmenou ústavy, myslím si, že na to tu je zhoda naprieč. Vnímam to tak s ohľadom aj naše vyjadrenia, že môžme sa rozchádzať, by som povedala, možno v niečom, v technických detailoch, ako by sa to realizovalo. Bolo by ideálne, samozrejme, keby na tom bola naprieč zhoda. Úplne rozumiem aj s ohľadom na diskusiu, ktorá prebieha, že by bolo ideálne, keby sme mali čas diskutovať o všetkom, by som povedala, nekonečne dlho. Myslím, že to tak vnímame aj, či už je to naprieč koalíciou alebo naprieč opozíciou.
Vnímam, že každá diskusia, samozrejme, prináša nejaké nové pohľady a určite by mohla byť ešte v niečom obohacujúca aj pre samotný návrh. Riešenia však treba prinášať v nejakom čase. Vtedy majú zmysel. S tým súvisí aj moja zodpovednosť ako ministerky spravodlivosti – prichádzať s návrhmi, ktoré jednoducho je potrebné prijímať v nejakom čase, aby mali nejaký účinok. A ako som povedala, jeden z kľúčových, jedno z kľúčových opatrení, ktoré je aj v navrhovanej zmene ústavy, je zriadenie Najvyššieho správneho súdu.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu má byť tou inštitúciou, okrem toho, že tu bude najvyššou súdnou inštitúciou pre žaloby občana so štátom. To znamená to, čo chceme, je fakticky, chceme veľmi kvalitnú justíciu pre tie spory, kde sa nám občan sporí vlastne s nami, so štátom, aby v tom bola efektívnejšia justícia, aby sme tu umožnili priestor na špecializáciu vytvorením tejto inštitúcie, neskôr na to chceme reflektovať aj samotnou súdnou reformou, vytvorením správnych súdov. Tomuto Najvyššiemu správnemu súdu chceme dať disciplinárnu právomoc nad prokurátormi, nad sudcami a ďalšími právnickými profesiami v zmysle vykonávacieho zákona.
Je veľmi dôležité práve teraz aj s ďalšími právnymi úpravami, ktoré máme v ústave, aby sme ich čo najskôr zaviedli do života, a súvisí to aj s previerkami sudcov. Súvisí to práve aj s tým, že jednak aby preventívna kontrola bola účinná a jednak aby aj s tými, ktorí nám tam jednoducho nepatria, aby sme vytvorili jasný priestor, ako tam mať len tých sudcov, ktorí sú statoční a ktorí sú dôležití, aby nám chránili právny štát, aby v sporoch, v ktorých sa ocitáme, či už so štátom, alebo medzi sebou, aby sme mali naozaj nezávislých, nestranných sudcov. Aby sme dôverovali v právo, aby sme dôverovali v spravodlivosť. Je dôležité túto zmenu nenaťahovať a prijať čo najskôr.
Verím tomu, že naše debaty budú pokračovať ďalej aj v tom, v čom sme sa teraz nezhodli, tak v diskusiách, ja verím úprimne, že nájdeme spolu v budúcnosti dohodu a riešenia. Myslím si, že zmenu ústavy, tak ako je navrhovaná, je potrebné prijať, je potrebné ju prijať tak, aby mohla byť účinná od 1. januára, a že je to dôležité pre právny štát, je to dôležité pre spravodlivosť, aby tu platila pre všetkých.
Ďakujem veľmi pekne za debatu a prosím o podporu.

Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka.
Teraz so záverečným slovom vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Čo som chcel povedať k rozprave, som povedal vo svojom ostatnom vystúpení alebo teda poslednom v rámci rozpravy v druhom čítaní. Ďakujem všetkým, ktorí sa do tej rozpravy zapojili, myslím, že tu bolo, bola dôležitá rozprava, asi, asi najdlhšia na tejto, na tejto schôdzi, ale je to primerané významu, významu novely, o ktorej ideme rozhodovať. Uvidíme, možno ešte rozpočet nás predbehne.
Chcem oznámiť, že budeme hlasovať o tomto návrhu v utorok o jedenástej, čím zároveň neprítomnému pánovi poslancovi Podmanickému odkazujem, že nebude potrebné rozhodovať o jeho, o jeho procedurálnom návrhu, ktorým sa teda dožadoval, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch až 48 hodín pred, teda po ich predložení, ako to nakoniec predpokladá aj zákon o rokovacom poriadku a aj keď táto lehota sa obvykle alebo veľmi často, často skracuje. A teda som rád, že tomu tak je. A nie je tomu tak iba preto, že sa rozprava natiahla a že dnes bolo zrušené, zrušené hlasovanie, ešte keď to vyzeralo, že by sme mohli prípadne dorokovať aj včera tesne pred hlasovaním, tak bolo jasné, že by sme, že by sme nepristúpili k hlasovaniu ešte včera, a teda ten preferovaný variant bol, že sa bude hlasovať až v utorok, keďže včera boli predložené pozmeňujúce návrhy. Takže do utorka má každý dostatok času, aby sa s nimi oboznámil a vytvoril si na ne názor.
Ešte raz ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.
Tak aby bolo všetkým zrejmé, hlasujeme v utorok o jedenástej. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.
A nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o reforme súdnictva.
Návrh má tlač 271 a správa výborov má tlač 271a.
Chcem sa opýtať, pani ministerka, keď ste tu od rána, či nepotrebujete päť minút prestávku, lebo bude zas dlhá rozprava, predpokladám. (Reakcia ministerky.)
Tak vás poprosím, kolegovia, o päťminútovú prestávku, keďže pani ministerka tu bude musieť byť celý čas.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)