18. schôdza

Ďakujem pekne všetkým svojim kolegom. No tá scéna, kedy ja som sa v podstate len postavil za pult a všetci poslanci OĽANO na pokyn veľkého to mysliteľa Joža Pročka odišli zo sály, tá je v podstate pre mňa takým komplimentom, lebo ja stranu OĽANO vnímam ako taký vírus pre Slovensko, nie ten koronavírus, ale skutočne nebezpečný vírus. A keď už sa stačí iba postaviť z mojej pozície do toho rečníckeho pultu a oni všetci odídu, tak potom som taký efektívny antivírus proti nim a to je skutočne taký cenný kompliment pre mňa ako osobu.
No a čo sa týka, pán Viskupič, no ono je síce krásne, že vy si rozpočtujte možno 7 a potom 6 mld. deficitu na ďalšie roky a potom budete všetkým prezentovať, akí vy ste úžasní a efektívni, lebo ste ich neminuli a tým pádom ten deficit skutočný bol na konci roka vyšší, teda nižší. Ale zase sa naráža na to isté čo predtým, keď už si niečo požičiavate, aspoň to dajte tým ľuďom, lebo vy sám musíte uznať, že pomoc, ktorú dáva Slovensko pri rovnakých opatreniach ako západné štáty v pomere k HDP, nerátajme to v celkových číslach, lebo, samozrejme, nemôžme to porovnávať v takomto hľadisku, je naozaj nízka. My dávame násobne nižšiu pomoc v pomere k HDP ako iné štáty, ale očakávame od ľudí, že budú dodržiavať tie isté opatrenia.
A zase pán minister krúti hlavou, ale to nekonštatujem ja, to konštatuje Najvyšší kontrolný úrad a tým pádom pán minister mohol prísť a povedať, Najvyšší kontrolný úrad je úplne zbytočná inštitúcia a napísali do tej správy úplne somariny, voloviny, nič z toho nie je pravda a tá tabuľka, teda ten graf, kde Slovensko má dve a pol percenta HDP vyčlenených na pomoc, ktorých, samozrejme, tých dve a pol percenta v konečnom dôsledku nedalo a Rakúsko 8 %, to je nezmysel, Poľsko 6,7 %.
A toto je presne to, na čo poukazujem. To, že vy sa neskôr budete chváliť tým, že máte krásne hospodárenie, to je dobré tak pre médiá, ale nie pre tých ľudí, ktorí, vy sami musíte vidieť, že sú zúfalí a že už otvárajú preto, že nemajú z čoho žiť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegynky, kolegovia, tu už bolo naozaj povedané skoro všetko alebo možno úplne všetko k tomuto návrhu rozpočtu, a preto ja by som len také tri možno myšlienky chcel z tohto miesta nahlas povedať v tejto sále, v ktorej je možno 30 poslancov, ani to nie, 25 a koaličných možno 5.
V prvom rade musím povedať, že ak je pán premiér Matovič spokojný s tým, že všetci jeho poslanci počas rokovania o zákone roka o štátnom rozpočte odišli z rokovacej sály parlamentu, tak ja mu na to môžem povedať iba jedno jediné. Pán Matovič, ak je toto vaša pracovná metóda, ak je toto váš postoj ku parlamentnej demokracii, tak ja vám len želám, aby všetci títo poslanci odišli z parlamentu, ale navždy. Ale navždy. Pretože štátny rozpočet je rokovanie o tom, ako budú najbližšie tri roky žiť ľudia. Ako budú najbližšie tri roky žiť na Slovensku ľudia, ktoré, žiaľ, máte vy v rukách ako vláda a vy ako premiér, pán Matovič. A keď vaši poslanci doslova ušli z tohto pléna, tak nech sa sem nevracajú a odíďte aj vy z pozície premiéra Slovenskej republiky. Myslím, že by to celý národ privítal a privítali by to možno aj v prezidentskom paláci a možno aj v celej Európe.
Tento rozpočet prináša takú obrovskú alebo projektuje takú obrovskú zadlženosť, že naozaj nebude mať význam ten dlh už potom vôbec splácať. Nebude to mať význam. Počuli sme tu o tých dvoch verziách pesimistické a optimistické, optimistická ráta s celkovým zvýšením dlhu na nejakých 60 mld. eur, pesimistická na nejakých 72 mld. eur. V každom prípade ide o čísla, kedy už nebude mať zmysel splácať dlh Slovenskej republiky. Náklady na dlhovú službu budú tak vysoké, že bude ich možné porovnávať s tým, koľko štát, koľko vláda dá na služby pre svojich vlastných občanov.
A ja vám, pán Matovič, preto chcem povedať druhý odkaz z tohto miesta. V národe to vrie, v národe to vrie, to, čo robíte, stupňuje bod varu v národe. A preto, pán premiér, vy ani neskúšajte dávať pokuty majiteľom fitnescentier a reštaurácií, ktorí dnes v zúfalej situácii otvorili svoje prevádzky. Ani to naozaj neskúšajte. Pretože ak to spravíte, pán minister, tuná vám to hovorím do očí, ak to spravíte, odpor národa voči vám sa zmení zo symbolického na skutočný. A verte mi, že to nebudete chcieť zažiť. Tí ľudia nemajú čo stratiť, pripravili ste ich svojimi opatreniami o prácu, pripravili ste živiteľov rodín o výplaty. Kopec ľudí ste vyhnali na ulicu. Namiesto reálnej pomoci dostali sľuby, namiesto reálnej pomoci dostali vyhrážky a namiesto reálnej pomoci dostali pokuty.
Hovorím to ešte raz, pán premiér, a hovorím to aj vám, pán minister, neskúšajte dnes pokutovať fitnescentrá, reštaurácie, ktoré otvorili svoje prevádzky, lebo dopadnete veľmi zle.
A vzhľadom na obrovský dlh rozpočtu, možno posledný odkaz ľuďom, táto vláda, žiaľ, na prekvapenie mnohých a možno ani tak úplne celkom nie, ale posudzujme podľa činov, slúži viac bankám ako ľuďom, viac bankám ako občanom. Ľuďom vláda zobrala, čo sa dalo. Bankám dala, čo sa dalo, to, čo zobrala ľuďom, dala bankám. Projektovaný dlh je tak obrovský, že moc bánk na Slovensku ešte vzrastie. Dlh bude tak obrovský, že ho nebude mať význam splácať.
Takže posledný odkaz ľuďom, ak vás táto doba, tieto opatrenia, táto vláda donútila zobrať si ďalšie úvery, zadlžiť sa aj proti svojej vôli, zvážte, či je potrebné tieto úvery splácať, a zvážte, či je potrebné si nechávať peniaze na účtoch v bankách. Keď si totiž ľudia začnú z bánk svoje peniaze vyberať, potom tie banky pochopia, že národ sa jednoducho bankám nepodvolí, a to napriek tomu, že celkom ovládli túto protinárodnú a protislovenskú vládu.
Pán minister, ja si uvedomujem, že na niektoré veci máte ako minister iný názor ako premiér Matovič, ale nestačí si len pofrflať do vankúša a pri pive a povedať svoj názor, keď nakoniec aj tak rozhodne psychopat. Lebo potom vy všetci budete mať na rukách zodpovednosť za to, kam Slovensko pôjde, zodpovednosť za to, kam tí ľudia zúfalí z vašich opatrení svoju zúfalosť nasmerujú. Svoj oprávnený hnev, svoj strach o rodiny, o budúcnosť, o živobytie, lebo toto všetko ste priniesli do ich života. Oni vidia, že v iných krajinách sa to proste dá, tie vlády to vedia manažovať, a tu cítia zo dňa na deň väčší strach, väčšie vydieranie, väčšie pokuty a jednoducho takto sa predsa vláda k ľuďom nemôže správať.
A Matovič im potom povie, že tí, ktorí dnes v zúfalej situácii otvoria svoje prevádzky, sú anarchisti?! Toto povie premiér občanom svojho štátu, ktorí platia dane, snažia sa poctivo živiť, nekradnú, nerozkrádajú DPH-čku. Toto im povie premiér, že sú anarchisti?!
Pán minister, máte tú možnosť, choďte za Matovičom, povedzte mu, že kým sa dá, nech zatiahne ručnú brzdu, lebo to so Slovenskom nedopadne dobre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No ten spôsob, akým sa tá koalícia, koaliční poslanci stavajú k rozpočtu, neodráža len to, že sa skoro všetci z klubu OĽANO zdvihli, a je tu naozaj veľmi málo koaličných poslancov, ale aj, ale aj ten, celý ten proces, vlastne to sa ešte asi nestalo, aby dva výbory neboli uznášaniaschopné, keď sa rokuje o zákone roka. Ďalší, tretí výbor neprijal žiadne uznesenie. A ja sa pýtam, aká je potom disciplína vládnych poslancov, keď pri zákone roka nevedia a pri ústavnej väčšine si nevedia zabezpečiť uznášaniaschopnosť svojich vlastných výborov, tak ako sa potom stavajú k ostatným zákonom, ktoré sú menej dôležité, ako je štátny rozpočet?
Ja dúfam, že sa takáto vec už naozaj nezopakuje a že si koalícia a predstavitelia koaličných strán urobia vo svojich radoch naozaj poriadok, pretože je to veľká ostuda, a keď to ľudia sledujú, tak jednoducho to nedáva veľmi dobrý signál.

Ďakujem za slovo. Pracovnou metódou Matoviča je zastrašovanie, dehonestovanie a vulgárne napádanie každého, kto má iný názor ako, preto sa nečudujme, že za poslancov si vybral ovce, ktorí na pokyn dvíhajú ruky to alebo na to, čo on povie. Ale čím ďalej, viacej ľudí je zahnaných do kúta a tým to už jedno nie je. A jedného dňa vám, pán minister, zabúchajú na dvere a potom vám už nepomôže vyhovárať sa na blázna a ovce, ktoré dvíhali ruky v parlamente. Potom vy budete musieť skladať účty a som zvedavý, ako sa potom týmto ľuďom pozriete do očí, keď ich bude stovky, možno tisíce pred vašimi dverami so zničenými životmi, zavretými prevádzkami. Potom takto nebudete pozerať. A nebude to Duch Svätý, čo do vás stúpi, ale tí ľudia.

Ďakujem za slovo. Marián, správne si hovoril o tom dlhu. Dlh, deficit, schodky. ktoré som aj ja označil nie za schodky. ale schody do pekla, ktoré rozhodia ekonomiku, spôsobia krach. Ten krach musí nevyhnutne nastať pri neschopnosti splácať úvery, pôžičky, dlhy či nebodaj časovo limitované splatenie štátnych dlhopisov. Táto obrazná sekera zaťatá do buka, javora či jelše je taká obrovská a taká grandiózna, že nie je možné ju zaplatiť, naozaj vzhľadom na prognózy a tú astronomickú výšku to bude nemožné. Ani ixté generácie po nás to neporiešia. Toto, táto skutočnosť je prakticky nezvrátiteľná.
Ja sa na tieto skutočnosti pozerám tak, že bude musieť nastať zlom. Bude to zlom, zlomenie neuveriteľných rozmerov. Zúfalstvo a zlosť sú také veľké, že ten zlom nebude musieť byť asi nežný.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slová, v ktorých si pomenoval a zvýraznil atmosféru medzi ľuďmi, ten obrovský hnev, tú beznádej, ktorá dnes v národe panuje, pretože o tom hovorí aj jedna taká moja príhoda z nedávnych dní, kedy som stretol človeka, ktorý musel predať jedno zo svojich áut, manželkine auto musel predať preto, lebo jednoducho nevládali splácať, nevládali existovať z toho, čo im táto vláda v podobe opatrení a všetkých zákazov a zatváraní pripravila.
Stretol som človeka, ktorý 20 rokov budoval svoju chatu a musel ju predať, aby jednoducho vykryl straty, ktoré mala firma, a všetky náklady so zamestnancami a tak ďalej. Neviem, či existuje a je v tejto sále, aj keď momentálne je tu veľmi málo poslancov, neviem, či existuje v politike, v súčasnej politike alebo minister, ktorý by musel takýmto spôsobom riešiť svoje, svoje vzniknuté nedoplatky a tú katastrofálnu situáciu, s ktorou sa dnes bežný občan musí vysporiadať. Tá empatia súčasnej vlády a taký ten pohľad na človeka ako takého je naozaj hrôzostrašná.
Chcem preto ešte raz povedať, tak ako tu bolo povedané, pán minister, skúste sa pozrieť na ľudí aj z tohto uhla pohľadu, naozaj nie každý človek je politikom, je poslancom Národnej rady alebo je ministrom súčasnej vlády. Tí ľudia žijú v úplne iných číslach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Marian, veľmi pekne ďakujem za príspevok, ktorým si sa snažil otvoriť oči nielen pánovi ministrovi Hegerovi, ale prítomným poslancom vládnej koalície a na diaľku si adresoval odkaz premiérovi Slovenskej republiky, ktorý za toto oslovenie by sa mal hanbiť. Pretože to nie je premiér, ale je to priemer Slovenskej republiky. To, že tento človek si dovolil na včerajšej tlačovej konferencii nazvať majiteľov, vlastníkov, prevádzkovateľov gastrobiznisu alebo fitnescentier ľuďmi podobnými anarchizmu, je v mojich očiach despotom najhoršieho zrna.
Títo ľudia nie sú žiadni anarchisti, v mojich očiach sú títo ľudia hrdinovia, pretože žili na dlh už skoro pol roka. Museli si brať úvery na úvery, aby vôbec prežili, aby nemuseli zamestnancov prepúšťať, aby nemuseli predávať svoje prevádzky, svoje obchodné priestory, a tento človek si dovolí nazvať ľudí, ktorí chcú len slušne žiť, slušne podnikať, slušne platiť dane, aby sa na našom krásnom Slovensku naozaj oplatilo podnikať a žiť tak, ako to v programovom vyhlásení vlády, tento človek tvrdí, že títo ľudia sú anarchisti a ohrozujú všetkých naokolo, ohrozujú verejné zdravie, a vyhráža sa im obrovskými mastnými pokutami.
Naozaj ma mrzí iba to, že hŕstka vládnych poslancov si tieto tvoje slová vypočula tuná v pléna Národnej rady Slovenskej republiky. To, čo predvádza poslanecký klub OĽANO, je drzosťou a pľuvancom do tváre všetkým obyčajným, jednoduchým pracujúcim ľuďom a pevne verím, že chybu, ktorú urobili tohto roku, už viacej neurobia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom za poznámky a zhodnotil by som to možno takto, že tí ľudia, tí zúfalí majitelia, prevádzkovatelia tých reštaurácií, fitnescentier, oni sa nerozhodli zo dňa na deň, že ideme robiť zle Matovičovi, že nejdeme rešpektovať vládu, oni čakali trištvrte roka, trištvrte roka, pán minister, trištvrte roka, kolegovia z koalície, že pre nich nájdete nejaký plán na, keď nieže rozvoj, na záchranu, aby mohli normálne fungovať aj keď v skromnosti, ale aby mohli aspoň trošku normálne fungovať. Po trištvrte roku sa nedočkali ničoho, len sľubov, prázdnych sľubov, ale o to silnejších vyhrážok, o to silnejšieho vydierania zo strany vlády, zo strany, ako to vnímajú ľudia, zo strany štátu.
Tak sa im dnes nečudujte, neurážajte ich a hlavne ešte raz vám úplne v pokoji a v kľude vravím, neskúšajte, neskúšajte to na nich s pokutami.

Ctené snemovňa, vážený pán minister, finalizujeme rozpravu o štátnom rozpočte a trochu mi je tak ľúto, že vy osobne to schytávate za celú vládu, pretože myslím si, že ako minister ste v podstate jediný, ktorý s opozíciou komunikuje, a je škoda, že tak v krízovej situácii, akou Slovensko prechádza, tak naozaj ste jediný, ktorý predkladá aj opozícii návrhy vopred, sa môžme vyjadriť a myslím si, že toto je jediná cesta. A keby a takto, ako to robíte vy, postupovalo aj na začiatku toho volebného obdobia, kedy, kedy sme sa začali boriť s pandémiou, tak možná aj tá nálada mohla byť v spoločnosti iná, prinajmenšom medzi opozíciou a koalíciou mohla byť iná.
Rozpočet, ktorý máme, tak je z môjho pohľadu úplne štandardný v tom rozsahu, v akom prechádzajú všetky ostatné krajiny a ktorá odzrkadľuje také dve alebo tri základne reality.
Tá prvá je, že všetky krajiny Európskej únii sa veľmi výrazným spôsobom zadlžili v uplynulom roku. A zadlžili sa až do takej miery, že naozaj vyvstáva reálna otázka, či ešte niekedy budeme schopní sa postaviť na vlastné nohy v tom zmysle, že budeme vedieť financovať svoje verejné financie bez toho, aby Európska centrálna banka neustále pumpovala nové peniaze. Je to realita. A keďže to realitou je a netýka sa to len Slovenska, ale týka sa to úplne všetkých krajín Európskej únii, tak sme sa dostali do polohy, že zrejme budeme konfrontovaní s čoraz viac peniazmi, ktoré na Slovensku budú chodiť ako natlačené. A na druhej strane už len tá, to množstvo, o ktorom rozprávame, že má prísť z Európskej únie, tak sa presne rovná v podstate množstvu v tej, v tej čistej hodnote týchto dlhov, ktoré tu boli urobené.
Rozpočet, ktorý má 7 mld. deficit a má o 23 mld. narásť dlh, tak jednoducho, myslím si, finančný armagedon, ktorý takto pred rokom ešte nikoho z nás nenapadol, že by sa mohol stať.
To, čo oceňujem pri tomto rozpočte, a to myslím, že tu ešte nezaznelo, že je tvorený úplne novou metodikou. To znamená, aj tie investičné projekty, ktoré pôjdu, tak budú, budú refinancované v podstate tie, ktoré vyhodnotí úrad pre hodnotu za peniaze ako najlepšie. Z toho vyplýva, že my dnes nevieme ani pri tých jednotlivých kapitolách sa na druhej strane vyjadriť, že, že ktorý rezort reálne aké projekty bude realizovať, pretože sa to ešte bude vyhodnocovať podľa dopadu prínosov, aký pre štátny rozpočet tu bude. Ale toto je tá infraštruktúrna stránka.
Ja na začiatku volebného obdobia som tu povedal, že nikdy nebudem, pán minister, vás kritizovať za dlh, ktorý vznikne, ak ten dlh bude použitý ad jedna v oblasti infraštruktúry pre projekty, ktoré Slovensko reálne posunú dopredu a ktoré budú potrebné. A po druhé nebudem kritizovať žiadne sociálne programy, ktoré v čase tejto pandémie budú určené Slovákom.
Realita dnes je taká, že veľmi výrazne potrebujeme financovať projekty, pán minister, aj v oblasti železníc. Rozprával som sa tu na chodbe nedávno s pánom ministrom dopravy, ktorý z toho rozpočtuje, zdá sa mi zo všetkých ministrov asi najmenej spokojný. Kontaktovalo ma veľmi veľa ľudí, ktorí pracujú v železniciach. Infraštruktúra je v absolútne dezolátnom stave. Tento rozpočet je za sedem rokov asi najhorší pre Železnice Slovenskej republiky a každý, kto v tej oblasti pôsobí, tak vám povie, že začína byť, nechcem to až maľovať ako, ako čerta na stenu, ale začína byť veľmi vážny bezpečnostný problém, pretože sa neudržujú na Slovensku ani koľajnice. A toto je práve tá oblasť, kde by som vás osobne chcel poprosiť, aby, keď budete pozerať na infraštruktúrne investície, aby ste práve do tejto oblasti výrazným spôsobom vstúpili.
Druhú oblasť, ktorú, ktorá pred nami je a ktorú tu budeme riešiť, je otázka dlhovej brzdy. Je jasné, že vzhľadom na to, ako sa financie vyvíjajú, nebude možné predložiť Slovensku rozpočet týchto kvalít, ak sa dlhová brzda jednoducho nezruší. Myslím si, že návrh, s ktorým prichádza ministerstvo financií, je nateraz asi jediný, ktorý, ak chceme, aby aké-také sociálne projekty boli financované v tejto oblasti, tak je jediný, ktorý budeme môcť predstaviť, pretože, a podporiť, pretože v opačnom prípade, ak by dnes mal byť predložený vyrovnaný štátny rozpočet, tak malo by to obrovské sociálne dopady práve na tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
A preto osobne, pán minister, by som chcel poprosiť, aby ste vy sa zasadili možno za to, aby sa tá normálnosť života na Slovensku vrátila čo najrýchlejšie do, do takých parametrov, aby ľudia dokázali svoje prevádzky bez akýchkoľvek sankčných pokút, bez akejkoľvek hrozby realizovať. Samozrejme, že tie výpadky príjmov sa v najbližších mesiacoch kvôli pandémii nedosiahnu. A buď sa nebojme tým ľuďom pomôcť, áno, aj napriek tomu, že výrazným spôsobom narastie dlh, ale my sa dnes nachádzame v situácii, že my ručíme de facto za dlhy aj Španielska, aj Portugalska, aj Talianska, a preto si myslím, že by sme nemali šetriť primárne na svojich občanoch a sekundárne niesť dlhy týchto ostatných krajín.
Takže tento rozpočet má, by som povedal, veľkú volatilitu, pretože nevieme presne sa vyjadriť k jednotlivým kapitolám, ktorá sa skutočne do akej výšky bude realizovať, pretože nevieme, ktoré projekty nakoniec schválené budú alebo nebudú. Ale ak narastiete všetku pomoc, ak posilníte pomoc, ktorá má ísť na vykrytie výpadkov príjmov najzraniteľnejších častí hospodárstva, služieb, ktoré tento rok pod koronou najviac trpeli, tak jednoducho vtedy ten rozpočet – aj napriek tomu, že ten dlh narastá – budeme môcť považovať, že je dobrý.
No a pokiaľ ide o samotnú výšku dlhu, to ešte nehovorí o tom, že či štát je, alebo nie je v dobrej kondícii. Ja by som napríklad poukázal na to, že Dánsko, Nórsko, Holandsko, to sú všetko krajiny, kde napríklad dlhy domácností dosahujú 200, 300 %. To znamená, dlh vie predstavovať aj pozitívny jav, pokiaľ ten dlh je použitý na rozvoj v oblastiach, ktoré štát potrebuje.
A ja keď som si teraz tak narýchlo pozrel ten plán obnovy, s ktorým jednotliví ministri prichádzajú, tak myslím si, že je tu veľké riziko, že tie peniaze na Slovensku použité dobre nebudú. Počúvam o všelijakých projektoch, o vodíkovej ekonomike a podobne. Ja si myslím, že to sú také úlety, ktoré nás všetkých budú stáť neskutočne veľké peniaze, miesto toho, aby sme boli pri zemi, aby sme hasili to, čo najviac potrebujeme.
A toto je možno druhá oblasť, že, pán minister, ak budete vyhodnocovať jednotlivé projekty, nebudujme nejaké vzdušné zámky, ktoré, nechcime byť možno pápežskejší ako pápež, netvárme sa, že my vybudujeme tú teraz najznalostnejšiu ekonomiku, aká kedy je. Proste to sú, vidíme za tie posledné roky, to sú čierne diery, to sú, to sú peniaze, ktoré proste vylievame von okom miesto toho, aby sme, aby sme pomáhali úplne možno v tých jednoduchších projektoch, ale v tých projektoch, ktoré proste Slovensko reálne potrebuje. Rozprávame tu o vodíkovej ekonomike, do ktorej majú ísť stovky miliárd. Na druhej strane naše vlaky musia chodiť 40-50-kilometrovou rýchlosťou, lebo sa neopravujú ani koľajnice. Takže možno, možno toto je tá oblasť, kde buďme radšej pri zemi a riešme naozaj každodenné veci, ktoré riešiť máme.
No a tretia vec. Veľa ľudí tu hovorí o tom, že ste mohli oveľa viac minúť, že máte rezervu. Ak sa dá, tak miňte pre ľudí. Ale na druhej strane ja považujem za pozitívum aj to, že nechcete minúť úplne všetko. To, že môžete minúť a neminiete, to je, to je znakom toho, že zrejme rozmýšľate o tom, na čo to použiť chcete. Ale nešetrime na ľuďoch. Nešetrime dnes na tých, ktorí, ktorí už si pomôcť nevedia, a nesnažme sa ich tlačiť, týchto ľudí, do kúta.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Taraba, ja by som chcel tak ako doplniť. Bol to veľmi vecný príspevok. Chcel by som len doplniť, asi ste čítali aj správu NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu. A NKÚ konštatuje, že v kontexte medzinárodného porovnania ohlásenej pomoci v súvislosti s odstraňovaním dopadov pandémie sa momentálne nachádza Slovensko na chvoste. To znamená, že tých fiškálnych opatrení nie je toľko ako v iných krajinách v pomere teda k percentám HDP. Je to k 11. septembru. Nevieme, aký bude ten konečný výsledok. Zrejme to asi ešte vzrastie. To neviem. Ale v každom prípade ten, tie výdavky nie sú až také obrovské ako v iných krajinách teda v pomere, v pomere k HDP. A, samozrejme, v tomto, v tomto súhlasím. Je dôležité, je dôležité šetriť a nie zadlžovať sa.