18. schôdza

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Susko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len k jednej faktickej poznámke pána poslanca Saloňa. Áno, je to presne tak, že je to čisto formálne a čistý alibizmus vlády, lebo aj to ustanovenie o tom, že to bude schvaľovať obyčajná väčšina, no ešte sa nestalo v tomto parlamente, že by vládna väčšina neschválila nejaký návrh vlády. Či už ten návrh bol naozaj na hrane, alebo podľa nášho názoru úplne v rozpore s ústavou, za všetko táto vládna väčšina zahlasovala, čiže aj pokiaľ to má byť obyčajnou väčšinou schvaľované v parlamente, tak je to naozaj len čisto, čisto alibizmus vlády, aby sa zakryla parlamentom, že to, čo chce schváliť, sa aj, aj parlament akože potvrdí, ale len akože, pretože pokiaľ to bude obyčajná väčšina, zase to bude schválenie len vládnou väčšinou.
Ďakujem.

O slovo požiadal spoločný spravodajca poslanec Dostál. Udeľujem mu ho.

Ďakujem. Chcel by som reagovať na predložený poslanecký návrh a do faktickej poznámky by som sa asi nezmestil.
Pán poslanec Susko hovorí, že to ustanovenie, ktoré je navrhnuté vo vládnom návrhu ústavného zákona, nie je jasné v niektorých veciach a v iných veciach ho nepovažuje za dostatočné. V bode 1 svojho pozmeňujúceho návrhu žiada, aby bolo doplnené do tej tretej vety, že s predĺžením núdzového stavu podľa predchádzajúcej vety, a to aj v prípade každého opakovaného predĺženia, musí vysloviť súhlas Národná rada. No ja sa domnievam, že tá predchádzajúca veta je úplne jasná, že ten súhlas sa vzťahuje aj na opakované, opakované predĺženie. Nemal by žiadnu logiku, kedy Národná rada vyslovovala súhlas iba pri prvom predĺžení a nie aj pri opakovaných predĺženiach.
Na tému toho, že či to má byť súhlas predchádzajúci alebo následný, sme tu siahodlho diskutovali už aj včera. Hovorili sme o tom, hovorili sme o tom aj na výbore a môžem len zase zopakovať, čo som tu už niekoľkokrát povedal, že áno, aj mne by vyhovovalo viac, keby to bol, keby to bol predchádzajúci súhlas, ale toto je znenie, na ktorom sme sa dokázali dohodnúť v rámci vládnej, vládnej koalície, nie ten český model, že sa súhlas vyslovuje, vyslovuje vopred, ale až následne. A nemyslím si, že to bude kontrola čisto formálna. To potom celá kontrola parlamentu je čisto formálna, lebo tak vládna koalícia má v parlamente väčšinu, no tak nebude vládna koalícia vyslovovať nedôveru vláde. Tak z tohto pohľadu by ste mohli povedať, že parlamentná kontrola vlády, ako je zakotvená v ústave, je čisto formálna. Lebo tak čo už s tým, keď má, keď má koalícia v parlamente väčšinu?
Nie je to tak. Parlament je orgán, ktorý bude o veci rozhodovať a bude ju môcť, bude môcť núdzový stav, bude môcť núdzový stav neschváliť, a tým pádom núdzový stav stratí platnosť. A nemusí to robiť na posledný dvadsiaty deň. Môže to robiť na prvý deň predĺženého núdzového stavu, môže sa, môže sa tým návrhom začať zaoberať ešte aj pred tým, ako začne plynúť predĺžený, predĺžený núdzový stav. Ten zákon, ako je naformulovaný, to, samozrejme, umožňuje. A ak neschváli ešte pred tým, ako začne plynúť predĺžený núdzový stav, predĺženie toho núdzového stavu, tak uplynutím toho plynúceho núdzový stav končí.
K tej trojpätinovej väčšine, ktorú by mal parlament schvaľovať. Ja si nemyslím, že je to, že je to nevyhnutné. Trojpätinová väčšina, je niečo, čo sa, čo sa používa úplne vo výnimočných prípadoch pri schvaľovaní ústavných zákonov. Nevidím dôvod, aby bola, bola požadovaná aj v tomto prípade.
No a máme tu problém so znením ústavy, ktorá v čl. 84 ods. 2 hovorí o tom, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak. Zopakujem: ak táto ústava neustanovuje inak. Nie táto ústava alebo osobitné ústavné zákony, alebo, alebo iné zákony. Čiže išlo by o nepriamu novelu ústavy, resp. ak by sme chceli, aby to bolo právne čisté, tak by sme to mali preniesť potom aj, aj do ústavy.
Zaznel tu od pána Suska argument, že a čo keď parlament ten súhlas nevysloví, núdzový stav skončí a vláda ho, vláda ho vyhlási nanovo. No samozrejme to je možné, ale to je argument typu, že dnes vláda vyhlási núdzový stav, Ústavný súd konštatuje, že ten núdzový stav bol vyhlásený v rozpore s ústavným zákonom, núdzový stav skončí a vláda ho vyhlási znova. A znova skupina tridsiatich poslancov ho napadne a kým Ústavný súd rozhodne, tak bude, bude ten núdzový stav v platnosti, potom ho Ústavný súd zruší, a potom znova vláda ho vyhlási. Tak keď predpokladáme takéto správanie sa vlády, tak, samozrejme, potom si môžeme myslieť, že ak, ak Národná rada nevysloví súhlas s návrhom na predĺženie núdzového stavu, tak sa vláda bude správať svojvoľne a napriek tomu bez toho, aby sa napríklad zmenili okolnosti alebo uplynul dlhší čas, ho nanovo, nanovo ho vyhlási. Ale nemyslím si, že ústava a ústavné zákony by mali počítať s takýmto správaním vlády, ktorá by sa v tomto prípade otvorene vzoprela vôli parlamentu prejavenej hlasovaním o návrhu na predĺženie núdzového stavu.
K tým ďalším, ďalším bodom, ktoré pán poslanec Susko vyčíta návrhu a ktoré navrhuje ošetriť svojím, svojím pozmeňujúcim návrhom, tak jedno sa týka návrhu upraviť obmedzenie obsiahnuté v čl. 5 ods. 3 písm. a), ktoré hovorí dnes o tom, že možno obmedziť počas núdzového stavu nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto a navrhuje sa tam doplniť, že núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto.
Tak dnes tam máme, povedal by som, silnejší nástroj, ktorý vo vzťahu k núdzovému stavu sa prejavoval karanténou v zariadeniach a navrhuje sa tam doplniť mäkšie opatrenie, ktorým nepochybne domáca karanténa v porovnaní s karanténou v zariadení je. Čiže ak niekomu vadí, že popri tvrdšom opatrení tam bude explicitne uvedená, uvedená možnosť, možnosť aj domácej karantény, tak tomu celkom nerozumiem. Navyše samozrejme, že aj výkladom tohto ustanovenia alebo, alebo iných ustanovení môžeme dospieť k tomu, že vlastne evakuácia na určené miesto je evakuácia do obydlia. Len myslím si, že je lepšie a korektnejšie, keď sa veci pomenujú priamo a je jasné, o aké obmedzenie základných práv a slobôd v tomto prípade ide.
Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Suska je, je návrh vypustiť bod 4, ktorý sa týka písm. g) toho istého odseku, ktorý dnes znie, že je možné obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené, ohrozené územie. A miesto toho tam malo byť, má ostať podľa návrhu iba obmedziť slobodu pohybu a pobytu. To, samozrejme, otvára priestor aj pre, pre tvrdšiu interpretáciu tohto ustanovenia ďalekosiahlejšie zasahujúcu do základných práv a slobôd napríklad tým, že obmedzený, obmedzená sloboda pohybu a pobytu nebude iba zákaz vychádzania v určenom čase, ale napríklad stále aj bez tej nočnej pauzy, akú sme tu zažili pri predchádzajúcom zákaze vychádzania. Ale, a vyplýva to aj z dôvodovej správy, otvára, otvára priestor aj pre mäkšie opatrenia, menej zasahujúce do základných práv a slobôd a hovorili sme o tom na výbore a ja som sa na to pýtal, lebo mi to, mi to nebolo, nebolo úplne jasné.
Ale toto ustanovenie bude možné, možné interpretovať napríklad tak, že sa obmedzí, nestanoví sa zákaz vychádzania, umožní sa zákaz vychádzania, ale stanoví sa zákaz napríklad opustenia buď okresu alebo, alebo mesta, alebo inak definovanej lokality, čo je nástroj, ktorý sám o sebe je mäkší ako zákaz vychádzania. A dnes sa k nemu vieme dopracovať iba tak, že sa stanoví zákaz vychádzania, a k tomu sa dá desať alebo päťdesiat, päťdesiat výnimiek, ktoré umožnia, umožnia, aby ten zákaz vychádzania nebol taký tvrdý. Umožnia napríklad, že je možný zákaz vychádzania v rámci okresu.
Alebo druhý príklad, ktorý sme počuli na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru, že, neviem teraz, či to bol New York alebo, alebo ktoré mesto, že sa stanovil zákaz pešieho pohybu v určitej časti mesta, na nejakej ulici, lebo bolo, bolo zdokumentované, že sa tam, že sa tam (reakcia navrhovateľa) Times Square, že sa tam proste vyskytujú ľudia. No tak opäť je to mäkšie obmedzenie, ako povedať, že je zákaz, zákaz vychádzania. Povie sa, že v určitej lokalite, kde je zvýšené riziko, riziko nákazy, sa nebudú môcť ľudia pohybovať, pohybovať peši. Toto tá zmena umožní.
A posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Suska sa týka toho ustanovenia, ktoré by umožnilo predĺžiť aj existujúci núdzový stav, ten, ktorý bol už, už vyhlásený. Ja sa nedomnievam, že toto ustanovenie je retroaktívne a už vôbec nemôžme hovoriť o pravej retroaktivite, lebo sa nemenia žiadne práva a povinnosti, žiadne vzťahy smerom do minulosti. Upravuje sa iba, že nejaký stav môže pokračovať, pokračovať aj naďalej, ale nie je mi zrejmé, že aké práva alebo povinnosti ľudí, ktoré vznikli v minulosti, by týmto boli, by týmto boli dotknuté. A navyše keby, keby sme aj toto ustanovenie vypustili, no tak je možné núdzový stav vyhlásiť nanovo. Teoreticky je to možné urobiť, urobiť aj dnes, aj keď dnes by to vyzeralo, že je to, že je to obchádzanie zákazu, a aby bol núdzový stav dlhšie ako 90 dní.
Ale ak schválime, ak, ak schválime tú zmenu v časti týkajúceho sa čl. 5 ods. 2, tak bude zjavné, že je možné vyhlásiť nanovo núdzový stav, a tak len hovorím, že nanovo sa vyhlasuje núdzový stav. Možno ho vyhlásiť na 90 dní, predĺžiť ho možno, možno o 40 dní. Tak aký by mala vláda motív, ako, ako vláde by to možno aj vyhovovalo, keby, keby tento pozmeňujúci návrh okrem tých iných by sme, by sme schválili, že nemohla by, nemohla by predĺžiť existujúci núdzový stav. Musela by vyhlásiť nanovo na 90 dní ďalší núdzový stav a my by sme to, samozrejme, potom posudzovali. Bol by to mäkší zásah? Podľa mňa by to bol tvrdší zásah.
Čiže ak, ak schválime, ak schválime ten bod 4, vypustíme bod 7 z návrhu ústavného zákona, tak tým vlastne neumožníme mäkší zásah do, do základných práv a slobôd, ak bude potrebný.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok.
Ako prvý s faktickou poznámkou pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán Dostál, k tej otázke toho, že čo hovorí čl. 84 ods. 2 ústavy, akože toho sme si vedomí, ale máme za to, že aj v intenciách toho, ako ste schválili novelu ústavy o súlade a o teda možnosti Ústavného súdu skúmať ústavné zákony s ústavou, tak len ste potvrdili to, čo sa domnievame, že ústavný zákon a jeho prijatie alebo jeho prijatím sa stáva tento súčasťou ústavy, a teda ako by to bolo napísané v ústave. Tým pádom aj, aj zmena takéhoto hlasovania sa dostane ústavným zákonom do ústavy a je úplne v poriadku. Čiže na toto máme odlišný právny názor.
A čo sa týka toho prechodného ustanovenia k tým ďalším článkom, myslím si, že som vo svojom vystúpení to odôvodnil dostatočne. A k tomu prechodnému ustanoveniu, k tomu bodu 7 čl. I, ktorý navrhujeme vypustiť, pretože sa domnievame, že je retroaktívny, no my sa naopak práve domnievame, že sa to bude týkať práv a povinností, ktoré vyplývajú z núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený za súčasného právneho stavu, za súčasného znenia ústavného zákona, pretože veď musí tu existovať aj nejaká právna istota. Právna istota v to, ako platia právne normy a keď je tu nejaký predpoklad toho, že sa núdzový stav nejakým dňom skončí a jednotlivé práva a povinnosti tých osôb tým pádom prestanú byť obmedzené, a potom tu dochádza k právnej úprave, ktorá hovorí, že ale neskončí sa, ale bude, bude pokračovať ďalej, no tak ako tu mi chýba tá právna istota, predvídateľnosť práva, kde tí občania, z hľadiska práva na predvídateľnosť právnych noriem dochádza tu k tomu, že vlastne sú nepredvídateľné, lebo keď ich takýmto spôsobom môže zákonodarca meniť a predlžovať, no tak kde tu máme akú predvídateľnosť práva? No nemáme ju žiadnu. Čiže z tohto pohľadu sa domnievam, že tu je, ide o retroaktivitu.
Ďakujem.

Ešte som doplnil k faktickým poznámkam prihlášku pána poslanca Faiča, ktorý zdvihnutím ruky avizoval, že mu nefungovalo zariadenie.
Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Marian Kotleba.

Pán poslanec Dostál, vy ste povedali, že kam by to viedlo, ak by sme predpokladali takéto nejaké alibistické správanie vlády alebo snahu o zneužitie medzier v zákone zo strany vlády. No ale ja vám musím, pán poslanec, povedať, že my to nepredpokladáme, teda nebudem hovoriť za pána poslanca Suska, ale za nás povedzme teraz. My to nepredpokladáme, ale spolu s celým národom vidíme to reálne správanie a rozhodovanie možno nie celej vlády, ale určite premiéra Matoviča. Veď to vidí celé Slovensko. Celé Slovensko vidí, že ľudské práva sú pre neho nič. Celé Slovensko vidí, že on sa proste netají tým, že tu ide o mocenskú hru, o to, aby dokázal pokoriť celý národ, dostať na kolená, zotročiť, zničiť za cenu znížených rodín. Nehovorím o tých prevádzkach. Tak vy sa, pán poslanec, nemôžte čudovať, keď tu opozičný poslanec vystúpi v súvislosti so svojím pozmeňovákom a jasne povie, že tento stav, ktorý vy vo vládnom návrhu navrhujete, môže takéto správanie vlády umožniť, umožniť. A my vidíme dnes na osobe Matoviča, že jednoducho ten človek ide bez odporu vo vláde, kde si len všetci ostatní pofrflú, ale nikto proti nemu sa nepostaví, to isté tu v parlamente, či, čo, čím ďalej tým viac poslancov s tým nesúhlasí, ale nikto sa nepostaví, myslím z vládnych, tak my vidíme, kam to povedie. Čiže naozaj je potrebné tento váš návrh precizovať a dostať ho do jasných mantinelov, aby nemohlo dochádzať k zneužitiu či vedomému alebo aj nevedomému.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Saloň.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja nadviažem aj na mojich predrečníkov, lebo vlastne budem sa venovať presne tej istej oblasti, čo oni a podložím vám to jedným konkrétnym faktom. Presne hovoríme to o tej právnej istote, ktorá nám chýba v tom návrhu a vy tvrdíte, že ale prečo, že vláda by také úmysly nemala, že to tak robiť nebude.
Pán Dostál, spomeňte si na včerajšie vaše vystúpenie v rozprave, keď som dal konkrétnu otázku, že na základe ktorého článku ústavného zákona vláda predĺžila súčasný núdzový stav. Keď ste vystúpil v rozprave vy, ste hľadal, aké slovíčko použiť namiesto slovo ´predĺžili´, lebo ste povedali, že vláda zmenila uznesenie a kvázi ten stav, chvíľu bola pauza, a ste použili to slovo, že predĺžila. Takže je tu tá obava? Je. A tá obava nie je z toho, že je to vymyslené, ale konkrétne sa to stalo, lebo v platnom ústavnom zákone nikde sa nehovorí o predlžovaní núdzového stavu, aj napriek tomu vláda našla tú skulinku a ten núdzový stav predĺžila zmenou uznesenia, to, že prepísala číslo zo 45 na 90. Čiže tam je ten, presne ten konkrétny príklad, akým spôsobom sa to dá spraviť. A preto aj kolega Susko upozornil na to, že je tam tá právna neistota a môže presne k tomu dôjsť, lebo kľudne sa dá špekulovať s tým dvadsaťdňovým predlžovaním, predlžovaním-nepredlžovaním, či to parlament schváli alebo neschváli.