18. schôdza

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Ako prvý - pán poslanec Taraba.

Pán Eštok, ďakujeme za vypracovanie tohto návrhu zmeny, ktorý sme podporili aj my, to je proste, aby pri vyhlásení núdzového stavu parlament mal právo sa vyjadriť predtým a nie potom, aby tak ako pri úplne bežných zákonoch sa vyžadoval súhlas aj pani prezidentky a vzhľadom na to, že nejde o bežnú vec, aj keď pri tejto vláde už sa to stalo normou, ale nejde o normu, ide o výnimočnú vec, aby bola potrebná nie jednoduchá, ale ústavná väčšina na prijatie núdzového stavu. Takže toto sú všetko pozmeňujúce návrhy.
Rovnako je potrebné vyzvať opäť predkladateľov, aby vložili do tohto zákona možnosť, tak ako to je v Rakúsku, že počas núdzového stavu nie je odobraté právo ľuďom obhajovať, demonštrovať za svoje práva a slobody, za svoje občianske slobody, no a už keď sme tu, pretože stále tieto, tieto zákony, ktoré už osem mesiacov tu počúvame, v podstate majú iba za cieľ stále eliminovať ľudí, stále iba dávať nové a nové obmedzenia a ja by som chcel využiť prítomnosť pána podpredsedu vlády a spýtať sa, že či plánuje vláda aj prísť s nejakou legislatívou, ktorá bude riešiť aj pochybenia štátu, pretože nedávno sme zaznamenali veľký únik napríklad dát. Rozprávalo sa o 350-tisíc únikoch dát z NCZI a tieto zdravotnícke informácie, ktoré unikli, ak sa stanú v akejkoľvek korporátnej spoločnosti a napríklad na západe to sú miliardové, miliardové odškodnenia. To znamená, ako chcete riešiť to, ak napríklad bude vyhlásený núdzový stav a následne to Národná rada neschváli, tak ako to máte navrhnuté, kto bude odškodňovať tých ľudí, aký tu bude odškodňovací mechanizmus pri všetkých týchto pochybeniach, pretože len bol povýšený ten pán, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Šutaj Eštok, ja chcem teda veľmi oceniť ústretovosť, ktorú v SMER-e-2 ste náhle objavili voči pani prezidentke. Mňa by veľmi zaujímalo, že akým spôsobom by ste túto situáciu riešili vy, keby prišla povedzme o rok skôr a mala by v tejto situácii rozhodovať vaša vládna koalícia, či by ste pre, ak by bola potreba predlžovania núdzového stavu, trvali na tom, že to má byť predchádzajúci súhlas Národnej rady, že má byť ústavnou väčšinou, ktorou ste vtedy nedisponovali. Mňa by veľmi zaujímalo, či by ste vy v takej situácii vôbec niekoho v rámci tej vládnej koalície, že by vás napadlo, že je potrebný súhlas čo i len dodatočný parlamentu čo i len prostou väčšinou. A teda ešte by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom sa teda vy vysporiadavate s čl. 84 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak? Pomerne jasnými slovami tam ústava hovorí, že inú väčšinu môže stanoviť iba samotná ústava, nie zákon, ani nie osobitný ústavný zákon.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Miloš Svrček. (Reakcia spravodajcu: "Asi chcel reagovať len.") Aha, pardon, prihláste sa, prosím, trojkou. Áno, sekundu.
Takže s reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Šutaj Eštok.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za technické problémy. Pán Dostál, no, vy sa nás pýtate neustále, že ako by sme my riešili túto situáciu. Tak ja vám opäť musím iba zopakovať, že my by sme do tohto stavu v žiadnom prípade nedospeli, pretože by sme sa nesprávali tak, ako sa správa vaša vláda, vláda amatérov a papalášov, my by sme leto nepodcenili, po troch mesiacoch by neprišiel premiér, že opäť sa vraciam k riadeniu korony. Toto by sme my nikdy neurobili. Počúvali by sme v prvom rade odborníkov a do takéhoto stavu by sme sa nedostali. Rovnako by sme tu nešaškovali s atómovými bombami, nehádzali by sme ich sem sedemkrát a nesľubovali občanom, že ak si teda tie dva víkendy odstoja v radoch v tej zime a v chlade, pôjdu na plošné testovanie, tak ich nečaká žiadny lockdown na Vianoce. To hovoril váš premiér Igor Matovič. Čiže my by sme určite sa nesprávali ako amatéri, ako populisti namiesto toho, aby sme počúvali odborníkov, infektológov a lekárov a tým pádom by sme sa nedostali do stavu, v akom sme dnes.
A pokiaľ potrebujete ten núdzový stav predlžovať, tak ja vás iba upozorňujem, že núdzový stav je nekompatibilný s demokratickou krajinou a s demokratickým zriadením. Zdá sa, že tak ako Igor Matovič povedal pred pár dňami na tlačovej konferencii, núdzový stav tu bude asi trvať celé štyri roky, pretože vy ináč vládnuť nedokážete, vy potrebujete obmedzovať práva občanov, vy potrebujete mať jednoduchšie podmienky na verejné obstarávanie tak, aby ste tu pod rúškou korony mohli robiť, čo len chcete. Toto je váš štýl politiky, takže preto potrebujete núdzový stav. To je asi jediný dôvod, prečo ho chcete predlžovať do nekonečna a Národná rada a ústava sú pre vás absolútne nepodstatné a nedôležité.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Svrček.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súvislosti s týmto prerokovaním predmetného návrhu zákona, ktorým sa mení ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, je potrebné určite vytvoriť aj podmienky na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb a vykonávania opatrení aj sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v čase núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. V čase pandémie COVID-19 je nevyhnutné reagovať na potreby aplikačnej praxe a vytvoriť určite aj podmienky na personálne zabezpečenie adekvátnej pomoci klientom, osobitne v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj klientom služieb krízovej intervencie domácej opatrovateľskej služby a iných druhov sociálnych služieb. Rovnako nevyhnutné je v tomto čase zabezpečenie aj potrebných personálnych kapacít pre výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to tak v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj v orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí kurately.
Skúsenosti z prvej a druhej vlny pandémie, a to nielen v rámci našej krajiny, ale aj v rámci Európskej únie, nám jasne dokazujú, že prijímateľa sociálnych služieb, najmä v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú kolektívnymi zariadeniami z veľkej väčšiny veľkokapacitnými, patria z hľadiska šírenia ochorenia COVID-19 a jeho následkov najmä medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva a v prípade prepuknutia nákazy priamo v pobytovom zariadení sociálnych služieb dochádza k rýchlemu šíreniu uvedeného ochorenia a k jeho fatálnym následkom.
Nemenej citlivou klientskou skupinou sú maloleté deti, pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v centrách pre deti a rodiny pobytovou formou, a to v drvivej väčšine na základe rozhodnutia súdu, či deti, pre ktoré sú vykonávané opatrenia ambulantnou formou alebo terénnou formou v ich rodinnom prostredí. Šírenie ochorenia COVID-19 ovplyvňuje bezprostredne, vzhľadom na špecifiká odbornej pomoci v týchto oblastiach výkonu, ktorá je vyslovene založená na priamom osobnom kontakte a vo väčšine na kontakte dlhodobom, aj zamestnancov v sociálnych službách a sociálnoprávnej ochrany detí a v sociálnej kuratele. Následkom je reálny výpadok pracovnej sily napríklad počas nariadenej nevyhnutnej karantény zamestnancovi či jeho rodinnému príslušníkovi a tiež pochopiteľná obava niektorých zamestnancov o vlastné zdravie či zdravie svojich blízkych v rámci svojej rodiny.
Aj napriek tejto nepochopiteľnej obave alebo v podstate riziku, ktoré v podstate predstavuje COVID-19, je potrebné predchádzať aj situáciám, keby niektorí zamestnanci v čase tohto šírenia prenosného ochorenia, napríklad v zariadeniach, odmietnu z obavy o vlastné zdravie nastúpiť do práce. Samozrejme, je to úplne ľudské, dochádza k takýmto situáciám, na základe čoho dochádza, samozrejme, k zníženiu toho praktického výkonu odbornej pomoci a starostlivosti.
Aktuálne je možné uložiť pracovnú povinnosť v oblasti sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately len na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti, t. j. sestrám v zariadeniach, čo je nepostačujúce vzhľadom na skutočnosť, že väčšinu personálu v zariadeniach, ktorý sa podieľa na priamej starostlivosti, tvoria opatrovatelia, vychovávatelia, sociálni pracovníci a iní odborní pracovníci a tiež obslužný, resp. pomocný personál. Zamestnanci poskytujúci zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb tvoria len necelých 8 % z celkového počtu zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately cca 4 % z celkového počtu zamestnancov.
Z uvedeného hľadiska preto aj s kolegyňou Hajšelovou by sme chceli predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pričom navrhovaným doplnením by sa rozšírili možnosti uložiť v čase núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia na poskytnutom alebo bezprostredne ohrozenom území pracovnú povinnosť aj na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb a vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo možné pracovnú povinnosť uložiť všetkým kategóriám zamestnancov poskytovateľov sociálnych služieb a zamestnancom vykonávajúcim opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čím by bol zabezpečený potrebný rozsah odborných, obslužných a ďalších činností ustanovených zákonom o sociálnych službách.
Teraz by som prečítal to ustanovenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, kde v čl. 1 sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V čl. V ods. 3 písm. b) sa za slovo «starostlivosti» vkladajú slová «poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.».". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň bod 2 v čl. 1 doterajšom bode 6 sa slová, citujem: "o zrušení predlžovania, o predĺženia núdzového stavu" nahrádzajú slovami "Národnej rady podľa čl. 5 ods. 2.".
Tento druhý bod je odôvodnený z hľadiska toho, aby sa uverejnilo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o ratihabícii predlžovania núdzového stavu alebo jeho opätovného vyhlásenia z tých istých dôvodov, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu neuplynulo 90 dní.
Preto by som poprosil pána spravodajcu, aby uviedol aj tento pozmeňujúci návrh. (Reakcia spravodajcu: "Spoločne?") Spoločne, áno.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. V rozprave by mal teraz ešte vystúpiť pán poslanec Vetrák, ktorého nevidím v sále, preto stráca poradie aj definitívne.
A teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Takže v rozprave ešte vystúpia páni poslanci: Čepček, Marian Kotleba a Marcinčin. Ako prvý pán poslanec Martin Čepček.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, páni poslanci, pani poslankyne, ja som si dovolil požiadať o výskum Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky, aby mi spracovali situáciu, aká je hlavne v Európe, čo sa týka núdzového stavu. Takže sú to úvody, teda sú to údaje zo zahraničia a chcem za ne pekne poďakovať Parlamentnému inštitútu za rekordný čas, za ktorý to spracovali. Predmetom výskumu bolo jedenásť krajín: Česko, Estónsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko a Turecko. Snahou bolo analyzovať niektoré krajiny, ktoré sú Slovenskej republike do určitej miery blízke, ale aj porovnať ich s krajinami s odlišnou tradíciou. Tak aby ste vedeli, Česká republika vyhlasuje, teda núdzový stav vyhlasuje vláda, o vyhlásení núdzového stavu vláda bezodkladne informuje poslaneckú snemovňu, ktorá má právo vyhlásenie zrušiť. Vyhlásiť núdzový stav môže aj predseda vlády, ak jeho vyhlásenie neznesie odklad. Do 24 hodín ho však musí schváliť alebo zrušiť vláda. Tento núdzový stav sa vyhlasuje na 30 dní a predĺžiť sa dá iba s predchádzajúcim súhlasom poslaneckej snemovne. To je Česká republika.
Ďalej tu máme Estónsko. Estónska republika, môže parlament vyhlásiť núdzový stav na návrh prezidenta alebo predsedu vlády nepresahujúci tri mesiace.
Fínska republika, ak vláda v spolupráci s prezidentom zistí, že nastali okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie výnimočných právomocí, tak vláda môže nariadením vyhlásiť stav maximálne na šesť mesiacov a bezodkladne predložiť do parlamentu rozhodnutie. Ak nebolo predložené do týždňa od jeho prijatia, tak sa zrušuje. Takže do týždňa.
Litovská republika, litovský parlament môže vyhlásiť núdzový stav, môže vyhlásiť aj prezident, následne musí dať schváliť parlamentu, nesmie presiahnuť lehotu šesť mesiacov.
Maďarsko. Maďarsko vyhlasuje núdzový stav maximálne na pätnásť dní. Vláda vyhlási stav výnimočného ohrozenia na základe zmocnenia parlamentu. Následne bol prijatý osobitný zákon o núdzovom stave. Parlament splnomocňuje vládu na predĺženie účinku vládnych nariadení až do skončenia trvania výnimočného ohrozenia. Vláda je povinná pravidelne poskytovať informácie parlamentu.
Ešte tu mám Poľskú republiku. Vláda vyhlási na dobu určitú nepresahujúcu 30 dní stav živelnej pohromy, môže byť vykonané iba so súhlasom Sejmu.
Portugalská republika. Prezident môže vyhlásiť núdzový stav. Musí byť prerokované vládou a schválené v parlamente, takže kontrola parlamentu, maximálne na 15 dní.
Ruská federácia. Prezident je povinný o vyhlásení núdzového stavu informovať Radu federácie a Štátnu dumu. Rada federácie má právomoc vysloviť súhlas na 30 dní, nesmie presiahnuť 30 dní, predĺženie dekrétom prezidenta spôsobom, ktorý je totožný s vyhlásením núdzového stavu, a teraz pozor, federácia ho prerokuje v lehote do 72 hodín od jeho vyhlásenia. Ak do 70 hodín nie je vyhlásený, schválený Radou federácie, tak stráca platnosť.
Turecká republika, prezident môže vyhlásiť núdzový stav na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov, na schválenie bezodkladne zvolané zhromaždenie skrátiť, predĺžiť alebo zrušiť núdzový stav, maximálne štyri mesiace. Nový návrh - prezident vydáva dekrét, ktorým je vydanie, zhromaždenie na schválenie. To znamená zhromaždenie opäť schvaľuje.
Záver. Právna úprava núdzového stavu v skúmaných štátoch je veľmi rozmanitá. Vo väčšine skúmaných krajín vyhlasuje núdzový stav výkonná moc, prezident alebo vláda. V Estónsku a Litve však vyhlasuje núdzový stav parlament. V Estónsku je to však na návrh predsedu vlády alebo prezidenta. V piatich štátoch, ak nerátame tie, kde núdzový stav vyhlasuje parlament, je vyhlásenie núdzového stavu podmienené súhlasom parlamentu. V Česku sa vyžaduje súhlas Dolnej komory a v Rusku súhlas Hornej komory.
Posledná veľmi zaujímavá vec, pomerne špecifickou skupinou sú Nemecko a Rakúsko, kde možnosť vyhlásiť núdzový stav existuje iba vo veľmi špecifickej forme. V prípade Nemecka ide o dôsledok negatívnej skúsenosti z histórie, kde núdzový stav zohral svoju úlohu pri nástupe nacizmu v Nemecku.
A básnická otázka, ako bude na tom Slovensko? Musíme si zodpovedať sami.
A ešte tu mám jednu štatistiku, ako to funguje v Európe. Napríklad Malta má vyhlásený núdzový stav na 14 dní, Grécko na 15, Portugalsko na 15, Cyprus 60, Rusko 30, Fínsko 90, Slovinsko 90, Litva, Lotyšsko a Turecko na 6 mesiacov.
Ďakujem.