18. schôdza

Ďakujem za reakcie. Nestihnem na všetko reagovať, ale tak skúsim.
Pán poslanec Susko, keď ústava hovorí, že je, má to byť ustanovené v tejto ústave, ja sa domnievam, že tým myslí túto ústavu, nie a iné ústavné zákony, ale rešpektujem, že môže mať každý na to iný právny názor, rovnako ako na to, či ide o retroaktívne ustanovenie, ten posledný bod novely. Ja sa domnievam, že nie, určite nejde o pravú retroaktivitu, nijako to neupravuje vzťahy smerom do minulosti.
Pán poslanec Saloň, vy ste povedali, že teda vláda nerešpektovala zákon tým, že zmenila to uznesenie, ktorým de facto predĺžila, predĺžila trvanie núdzového stavu zo 45 na 90, no tak to je zasa len vec právneho názoru. Ja sa domnievam, že v rámci tých deväťdesiatich dní, čo má dnes obmedzenie, to môže urobiť, lebo dôležité je, že to nepresiahne 90 dní. Vy máte právny názor, že keď raz vyhlási na 45 dní, tak ho nemôže predĺžiť, nemôže zmeniť uznesenie, ktorým sa dostane maximálne na hranicu 90 dní. Ale je to podobne, ako ja mám iný právny názor ako pán poslanec Susko, ale je tu niečo dramaticky iné, ako keby napríklad Ústavný súd konštatoval, že niečo je protiústavné a napriek tomu by to nanovo a nanovo urobila či už vláda alebo parlament.
Pán poslanec Beluský aj pán poslanec Faič sa pýtali, pýtali na to, že prečo nepresadzujem ten predchádzajúci súhlas, keď si myslím, že je lepší. No práve preto, že sme o tom diskutovali vo vládnej koalícii a ja som to hovoril aj včera v rozprave. Tie argumenty boli také, že sa môže stať, že bude potrebné narýchlo predĺžiť núdzový stav a parlament sa nedokáže zísť, lebo jeho väčšina bude v karanténe a nie sme pripravení na to, aby sme rokovali na diaľku ani z hľadiska zákona, ani z hľadiska technického zabezpečenia, tak v tejto situácii som, dobre, som akceptoval, dajme aspoň dodatočný súhlas.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som už včera za týmto pultom jasne povedal, že táto vláda zlyháva v boji s pandémiou nielen zdola, ale aj zhora, či už slovami prezidentky, ktorá jasne pomenovala, že Igor Matovič nezvláda boj s koronakrízou, alebo aj štrajkom majiteľov gastra v Košiciach, ktorí otvorili na protest. Napriek tomu táto vláda nebojuje s medicínskymi ani ekonomickými dôsledkami koronakrízy, ale predkladá do parlamentu zákony, ktoré krivia ústavu v priamom prenose. A tak ako som sľúbil včera, predložím dnes v tomto druhom čítaní pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, nakoľko návrh zákona výrazným (zaznievanie gongu) spôsobom zasahuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste nevyrušovali vystupujúceho v rozprave. Ak máte dôležitejšiu debatu, tak veďte ju, prosím, mimo rokovacej sály.

Šutaj Eštok, Matúš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Nakoľko návrh zákona výrazným spôsobom zasahuje do ústavou chránených práv osôb a zásadným spôsobom rozširuje kompetencie vlády počas núdzového stavu oproti pôvodnému zneniu ústavného zákona. Nakoľko návrh umožňuje vláde prakticky neobmedzene predlžovať núdzový stav, počas ktorého môže obmedzovať základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, je nutné pre takéto bezprecedentné rozsiahle zverenie moci jednej zo zložiek štátnej moci vytvoriť ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej demokracii.
Z tohto dôvodu je nutné podmieniť takúto kumuláciu moci rovnako bezprecedentnou poistkou, k čomu je schválenie predĺženia núdzového stavu Národnou radou Slovenskej republiky, tak ako bolo vymedzené v pôvodnom návrhu, zjavne neprimerané. Je totiž evidentné, že vláda bez ohľadu na jej konkrétne zloženie, na to, aby získala dôveru Národnej rady, takouto jednoduchou väčšinou bude disponovať, preto nemožno hovoriť o poistke v rámci deľby moci. Náš pozmeňujúci návrh preto v článku I predmetného návrhu ústavného zákona podmieni predĺženie núdzového stavu predchádzajúcim súhlasom aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo bude predstavovať záruku nezneužitia navrhovaného inštitútu predĺženia núdzového stavu, nakoľko o súhlas kvalifikovanej väčšiny poslancov, ktorý je vyžadovaný ešte pred samotným vyhlásením núdzového stavu.
Na ochranu pred možnými zásahmi do rozdelenia moci a do základných práv a slobôd navrhujem, aby v prípade predĺženia núdzového stavu mala vláda výkon svojej pôsobnosti viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky, tak ako pri odvolanej vláde v zmysle článku 115 ods. 3 ústavy, a to až do ukončenia núdzového stavu.
Dovoľte mi preto, aby som predniesol text pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej a Matúša Šutaj Eštoka k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač č. 357.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci, doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
V predmetnom návrhu ústavného zákona navrhujeme nasledovné zmeny a doplnenia:
V čl. 1 bod 1znie:
„1. V čl. 5 odseky 1 a 2 znejú:
«(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území.
(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety musí vysloviť predchádzajúci súhlas aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov Národnej rady. Ak aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov Národnej rady nevysloví súhlas, núdzový stav nemôže byť vládou predĺžený. Súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z týchto istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú rovnako. V prípade predĺženia núdzového stavu podľa druhej vety vykonáva vláda svoju pôsobnosť tak, že výkon pôsobnosti vlády je viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta, a to až do ukončenia núdzového stavu podľa tohto ústavného zákona.»."
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán Eštok, ďakujeme za vypracovanie tohto návrhu zmeny, ktorý sme podporili aj my, to je proste, aby pri vyhlásení núdzového stavu parlament mal právo sa vyjadriť predtým a nie potom, aby tak ako pri úplne bežných zákonoch sa vyžadoval súhlas aj pani prezidentky a vzhľadom na to, že nejde o bežnú vec, aj keď pri tejto vláde už sa to stalo normou, ale nejde o normu, ide o výnimočnú vec, aby bola potrebná nie jednoduchá, ale ústavná väčšina na prijatie núdzového stavu. Takže toto sú všetko pozmeňujúce návrhy.
Rovnako je potrebné vyzvať opäť predkladateľov, aby vložili do tohto zákona možnosť, tak ako to je v Rakúsku, že počas núdzového stavu nie je odobraté právo ľuďom obhajovať, demonštrovať za svoje práva a slobody, za svoje občianske slobody, no a už keď sme tu, pretože stále tieto, tieto zákony, ktoré už osem mesiacov tu počúvame, v podstate majú iba za cieľ stále eliminovať ľudí, stále iba dávať nové a nové obmedzenia a ja by som chcel využiť prítomnosť pána podpredsedu vlády a spýtať sa, že či plánuje vláda aj prísť s nejakou legislatívou, ktorá bude riešiť aj pochybenia štátu, pretože nedávno sme zaznamenali veľký únik napríklad dát. Rozprávalo sa o 350-tisíc únikoch dát z NCZI a tieto zdravotnícke informácie, ktoré unikli, ak sa stanú v akejkoľvek korporátnej spoločnosti a napríklad na západe to sú miliardové, miliardové odškodnenia. To znamená, ako chcete riešiť to, ak napríklad bude vyhlásený núdzový stav a následne to Národná rada neschváli, tak ako to máte navrhnuté, kto bude odškodňovať tých ľudí, aký tu bude odškodňovací mechanizmus pri všetkých týchto pochybeniach, pretože len bol povýšený ten pán, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šutaj Eštok, ja chcem teda veľmi oceniť ústretovosť, ktorú v SMER-e-2 ste náhle objavili voči pani prezidentke. Mňa by veľmi zaujímalo, že akým spôsobom by ste túto situáciu riešili vy, keby prišla povedzme o rok skôr a mala by v tejto situácii rozhodovať vaša vládna koalícia, či by ste pre, ak by bola potreba predlžovania núdzového stavu, trvali na tom, že to má byť predchádzajúci súhlas Národnej rady, že má byť ústavnou väčšinou, ktorou ste vtedy nedisponovali. Mňa by veľmi zaujímalo, či by ste vy v takej situácii vôbec niekoho v rámci tej vládnej koalície, že by vás napadlo, že je potrebný súhlas čo i len dodatočný parlamentu čo i len prostou väčšinou. A teda ešte by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom sa teda vy vysporiadavate s čl. 84 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak? Pomerne jasnými slovami tam ústava hovorí, že inú väčšinu môže stanoviť iba samotná ústava, nie zákon, ani nie osobitný ústavný zákon.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za technické problémy. Pán Dostál, no, vy sa nás pýtate neustále, že ako by sme my riešili túto situáciu. Tak ja vám opäť musím iba zopakovať, že my by sme do tohto stavu v žiadnom prípade nedospeli, pretože by sme sa nesprávali tak, ako sa správa vaša vláda, vláda amatérov a papalášov, my by sme leto nepodcenili, po troch mesiacoch by neprišiel premiér, že opäť sa vraciam k riadeniu korony. Toto by sme my nikdy neurobili. Počúvali by sme v prvom rade odborníkov a do takéhoto stavu by sme sa nedostali. Rovnako by sme tu nešaškovali s atómovými bombami, nehádzali by sme ich sem sedemkrát a nesľubovali občanom, že ak si teda tie dva víkendy odstoja v radoch v tej zime a v chlade, pôjdu na plošné testovanie, tak ich nečaká žiadny lockdown na Vianoce. To hovoril váš premiér Igor Matovič. Čiže my by sme určite sa nesprávali ako amatéri, ako populisti namiesto toho, aby sme počúvali odborníkov, infektológov a lekárov a tým pádom by sme sa nedostali do stavu, v akom sme dnes.
A pokiaľ potrebujete ten núdzový stav predlžovať, tak ja vás iba upozorňujem, že núdzový stav je nekompatibilný s demokratickou krajinou a s demokratickým zriadením. Zdá sa, že tak ako Igor Matovič povedal pred pár dňami na tlačovej konferencii, núdzový stav tu bude asi trvať celé štyri roky, pretože vy ináč vládnuť nedokážete, vy potrebujete obmedzovať práva občanov, vy potrebujete mať jednoduchšie podmienky na verejné obstarávanie tak, aby ste tu pod rúškou korony mohli robiť, čo len chcete. Toto je váš štýl politiky, takže preto potrebujete núdzový stav. To je asi jediný dôvod, prečo ho chcete predlžovať do nekonečna a Národná rada a ústava sú pre vás absolútne nepodstatné a nedôležité.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súvislosti s týmto prerokovaním predmetného návrhu zákona, ktorým sa mení ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, je potrebné určite vytvoriť aj podmienky na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb a vykonávania opatrení aj sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v čase núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. V čase pandémie COVID-19 je nevyhnutné reagovať na potreby aplikačnej praxe a vytvoriť určite aj podmienky na personálne zabezpečenie adekvátnej pomoci klientom, osobitne v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj klientom služieb krízovej intervencie domácej opatrovateľskej služby a iných druhov sociálnych služieb. Rovnako nevyhnutné je v tomto čase zabezpečenie aj potrebných personálnych kapacít pre výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to tak v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj v orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí kurately.
Skúsenosti z prvej a druhej vlny pandémie, a to nielen v rámci našej krajiny, ale aj v rámci Európskej únie, nám jasne dokazujú, že prijímateľa sociálnych služieb, najmä v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú kolektívnymi zariadeniami z veľkej väčšiny veľkokapacitnými, patria z hľadiska šírenia ochorenia COVID-19 a jeho následkov najmä medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva a v prípade prepuknutia nákazy priamo v pobytovom zariadení sociálnych služieb dochádza k rýchlemu šíreniu uvedeného ochorenia a k jeho fatálnym následkom.
Nemenej citlivou klientskou skupinou sú maloleté deti, pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v centrách pre deti a rodiny pobytovou formou, a to v drvivej väčšine na základe rozhodnutia súdu, či deti, pre ktoré sú vykonávané opatrenia ambulantnou formou alebo terénnou formou v ich rodinnom prostredí. Šírenie ochorenia COVID-19 ovplyvňuje bezprostredne, vzhľadom na špecifiká odbornej pomoci v týchto oblastiach výkonu, ktorá je vyslovene založená na priamom osobnom kontakte a vo väčšine na kontakte dlhodobom, aj zamestnancov v sociálnych službách a sociálnoprávnej ochrany detí a v sociálnej kuratele. Následkom je reálny výpadok pracovnej sily napríklad počas nariadenej nevyhnutnej karantény zamestnancovi či jeho rodinnému príslušníkovi a tiež pochopiteľná obava niektorých zamestnancov o vlastné zdravie či zdravie svojich blízkych v rámci svojej rodiny.
Aj napriek tejto nepochopiteľnej obave alebo v podstate riziku, ktoré v podstate predstavuje COVID-19, je potrebné predchádzať aj situáciám, keby niektorí zamestnanci v čase tohto šírenia prenosného ochorenia, napríklad v zariadeniach, odmietnu z obavy o vlastné zdravie nastúpiť do práce. Samozrejme, je to úplne ľudské, dochádza k takýmto situáciám, na základe čoho dochádza, samozrejme, k zníženiu toho praktického výkonu odbornej pomoci a starostlivosti.
Aktuálne je možné uložiť pracovnú povinnosť v oblasti sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately len na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti, t. j. sestrám v zariadeniach, čo je nepostačujúce vzhľadom na skutočnosť, že väčšinu personálu v zariadeniach, ktorý sa podieľa na priamej starostlivosti, tvoria opatrovatelia, vychovávatelia, sociálni pracovníci a iní odborní pracovníci a tiež obslužný, resp. pomocný personál. Zamestnanci poskytujúci zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb tvoria len necelých 8 % z celkového počtu zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately cca 4 % z celkového počtu zamestnancov.
Z uvedeného hľadiska preto aj s kolegyňou Hajšelovou by sme chceli predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pričom navrhovaným doplnením by sa rozšírili možnosti uložiť v čase núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia na poskytnutom alebo bezprostredne ohrozenom území pracovnú povinnosť aj na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb a vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo možné pracovnú povinnosť uložiť všetkým kategóriám zamestnancov poskytovateľov sociálnych služieb a zamestnancom vykonávajúcim opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čím by bol zabezpečený potrebný rozsah odborných, obslužných a ďalších činností ustanovených zákonom o sociálnych službách.
Teraz by som prečítal to ustanovenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, kde v čl. 1 sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V čl. V ods. 3 písm. b) sa za slovo «starostlivosti» vkladajú slová «poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.».". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň bod 2 v čl. 1 doterajšom bode 6 sa slová, citujem: "o zrušení predlžovania, o predĺženia núdzového stavu" nahrádzajú slovami "Národnej rady podľa čl. 5 ods. 2.".
Tento druhý bod je odôvodnený z hľadiska toho, aby sa uverejnilo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o ratihabícii predlžovania núdzového stavu alebo jeho opätovného vyhlásenia z tých istých dôvodov, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu neuplynulo 90 dní.
Preto by som poprosil pána spravodajcu, aby uviedol aj tento pozmeňujúci návrh. (Reakcia spravodajcu: "Spoločne?") Spoločne, áno.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, páni poslanci, pani poslankyne, ja som si dovolil požiadať o výskum Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky, aby mi spracovali situáciu, aká je hlavne v Európe, čo sa týka núdzového stavu. Takže sú to úvody, teda sú to údaje zo zahraničia a chcem za ne pekne poďakovať Parlamentnému inštitútu za rekordný čas, za ktorý to spracovali. Predmetom výskumu bolo jedenásť krajín: Česko, Estónsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko a Turecko. Snahou bolo analyzovať niektoré krajiny, ktoré sú Slovenskej republike do určitej miery blízke, ale aj porovnať ich s krajinami s odlišnou tradíciou. Tak aby ste vedeli, Česká republika vyhlasuje, teda núdzový stav vyhlasuje vláda, o vyhlásení núdzového stavu vláda bezodkladne informuje poslaneckú snemovňu, ktorá má právo vyhlásenie zrušiť. Vyhlásiť núdzový stav môže aj predseda vlády, ak jeho vyhlásenie neznesie odklad. Do 24 hodín ho však musí schváliť alebo zrušiť vláda. Tento núdzový stav sa vyhlasuje na 30 dní a predĺžiť sa dá iba s predchádzajúcim súhlasom poslaneckej snemovne. To je Česká republika.
Ďalej tu máme Estónsko. Estónska republika, môže parlament vyhlásiť núdzový stav na návrh prezidenta alebo predsedu vlády nepresahujúci tri mesiace.
Fínska republika, ak vláda v spolupráci s prezidentom zistí, že nastali okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie výnimočných právomocí, tak vláda môže nariadením vyhlásiť stav maximálne na šesť mesiacov a bezodkladne predložiť do parlamentu rozhodnutie. Ak nebolo predložené do týždňa od jeho prijatia, tak sa zrušuje. Takže do týždňa.
Litovská republika, litovský parlament môže vyhlásiť núdzový stav, môže vyhlásiť aj prezident, následne musí dať schváliť parlamentu, nesmie presiahnuť lehotu šesť mesiacov.
Maďarsko. Maďarsko vyhlasuje núdzový stav maximálne na pätnásť dní. Vláda vyhlási stav výnimočného ohrozenia na základe zmocnenia parlamentu. Následne bol prijatý osobitný zákon o núdzovom stave. Parlament splnomocňuje vládu na predĺženie účinku vládnych nariadení až do skončenia trvania výnimočného ohrozenia. Vláda je povinná pravidelne poskytovať informácie parlamentu.
Ešte tu mám Poľskú republiku. Vláda vyhlási na dobu určitú nepresahujúcu 30 dní stav živelnej pohromy, môže byť vykonané iba so súhlasom Sejmu.
Portugalská republika. Prezident môže vyhlásiť núdzový stav. Musí byť prerokované vládou a schválené v parlamente, takže kontrola parlamentu, maximálne na 15 dní.
Ruská federácia. Prezident je povinný o vyhlásení núdzového stavu informovať Radu federácie a Štátnu dumu. Rada federácie má právomoc vysloviť súhlas na 30 dní, nesmie presiahnuť 30 dní, predĺženie dekrétom prezidenta spôsobom, ktorý je totožný s vyhlásením núdzového stavu, a teraz pozor, federácia ho prerokuje v lehote do 72 hodín od jeho vyhlásenia. Ak do 70 hodín nie je vyhlásený, schválený Radou federácie, tak stráca platnosť.
Turecká republika, prezident môže vyhlásiť núdzový stav na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov, na schválenie bezodkladne zvolané zhromaždenie skrátiť, predĺžiť alebo zrušiť núdzový stav, maximálne štyri mesiace. Nový návrh - prezident vydáva dekrét, ktorým je vydanie, zhromaždenie na schválenie. To znamená zhromaždenie opäť schvaľuje.
Záver. Právna úprava núdzového stavu v skúmaných štátoch je veľmi rozmanitá. Vo väčšine skúmaných krajín vyhlasuje núdzový stav výkonná moc, prezident alebo vláda. V Estónsku a Litve však vyhlasuje núdzový stav parlament. V Estónsku je to však na návrh predsedu vlády alebo prezidenta. V piatich štátoch, ak nerátame tie, kde núdzový stav vyhlasuje parlament, je vyhlásenie núdzového stavu podmienené súhlasom parlamentu. V Česku sa vyžaduje súhlas Dolnej komory a v Rusku súhlas Hornej komory.
Posledná veľmi zaujímavá vec, pomerne špecifickou skupinou sú Nemecko a Rakúsko, kde možnosť vyhlásiť núdzový stav existuje iba vo veľmi špecifickej forme. V prípade Nemecka ide o dôsledok negatívnej skúsenosti z histórie, kde núdzový stav zohral svoju úlohu pri nástupe nacizmu v Nemecku.
A básnická otázka, ako bude na tom Slovensko? Musíme si zodpovedať sami.
A ešte tu mám jednu štatistiku, ako to funguje v Európe. Napríklad Malta má vyhlásený núdzový stav na 14 dní, Grécko na 15, Portugalsko na 15, Cyprus 60, Rusko 30, Fínsko 90, Slovinsko 90, Litva, Lotyšsko a Turecko na 6 mesiacov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja nemám slov. Ja som včera poďakoval vašej kolegyni, lebo som v istej chvíli pri jej vystúpení myslel, že patrí do opozičného tábora a dnes to isté. Keď si robili poznámky predkladateľ a spravodajca z toho, čo ste teraz prečítal tú štatistiku, tak my budeme top jednotka. Ani jeden štát tam nemá 20-dňovú lehotu ex post. Ani jeden a ešte by som vám možno poradil dve také kolónky do tej štatistiky, ak by ste skúsili zistiť, že koľko z tých krajín má v čase núdzového stavu zavedené aj zákaz zhromažďovania a zákaz vyjadrovania slobodného názoru občana, to, čo je u nás. A druhá kolónka, že koľko takýchto krajín má zavedený nútený pobyt v domácom väzení.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, kolega Čepček to tu pred chvíľkou tak jemne naznačil, naozaj veľmi jemne, pretože ide o koaličného poslanca, ja to poviem nahlas. Máme dnes hlasovať o vládnom návrhu, ktorý v podstate vytvára zmocňovací zákon, zmocňovací zákon. A viete prečo? Pretože z ustanovení tohto vládneho návrhu v spojení s doterajšou praxou psychopata Matoviča s jeho lokajmi vo vláde sa ukazuje, že vláda núdzový stav vyhlasuje najmä za účelom toho, aby republiku mohla riadiť nie zákonmi, ale podzákonnými normami: uzneseniami vlády, usmerneniami, nariadeniam hlavného hygienika. A my dnes máme na stole hlasovať o tom, že vláda si bude môcť núdzový stav opakovane predlžovať a opakovane bude môcť ničiť životy sto tisícov ľudí alebo státisícov ľudí na Slovensku pomocou svojich uznesení, vyhlášok, nariadení a usmernení. To znamená podzákonných noriem a legislatívnych aktov, o ktorých nerozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.
Takže ešte raz, schválením tejto vládnej novely úplne vygumujeme parlament a vláde necháme v podstate na minimálne, na minimálne 20 dní absolútne voľnú ruku, počas ktorej môžu robiť čokoľvek. Úplne čokoľvek bez kontroly parlamentu, bez kontroly Ústavného súdu, bez akejkoľvek kontroly inej zložky moci, ako je samotná vláda.
Ak by v tomto nezmenenom znení prešiel tento vládny návrh, to by znamenalo, že na dvadsať dní sa vláda stáva skutočne neobmedzeným, doslova feudálnym vládcom. Feudálnym vládcom nad celým Slovenskom a stačí len tak málo, stačí jedno formálne uznesenie o predĺžení núdzového stavu.
Ja som chcel taktiež predložiť pozmeňovací návrh a preto som pôvodne plánoval toto vystúpenie v druhom čítaní, ale skutočne musím povedať, že pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Susko, absolútne precízne rieši túto tému a absolútne jasne odstraňuje všetky nedostatky, ktoré vládny návrh so sebou prináša.
Kolegyne, kolegovia, teraz bez, bez politického trička. Sami musíte uznať, aj kolegovia z koalície, že vláda v núdzovom stave mení pravidlá života na Slovensku, ako chce. Jeden týždeň to platí tak, druhý týždeň je to všetko opačne. Keď má Matovič dobrú náladu, vyhlási jedna, jednu vec, keď sa poháda s nejakým členom vlády, poobede je všetko inak. A tento stav, tento stav by mohol ďalších dvadsať dní po vyhlásení núdzového stavu pri jeho predĺžení trvať bez akejkoľvek kontroly, bez akéhokoľvek obmedzenia, dokonca je tu elegantne v spojitosti s tými zákonmi, ktoré sa schvaľovali aj včera, je tu z hry úplne vyšachovaný aj Ústavný súd. Aj Ústavný súd. Tak ja sa potom pýtam, že kto tu má blízko k tomu fašizmu, kto tu má blízko k tomu nacizmu, keď na základe takýchto zákonov sa naozaj blížime dakde do 30. rokov, tak ako to kolega Čepček tu tak jemne a veľmi, veľmi opatrne pred chvíľkou spomenul.
Mohol by som rozprávať aj o takých technických otázkach v súvislosti s týmto návrhom, že prečo sa má núdzový stav predlžovať o 40 dní, ak pôvodne mal byť vyhlásený maximálne na 90 dní a 40 dní voči 90 dňom nie je žiadnym pomerom? Bolo by možno logické, keby to bolo 45 dní, alebo 15 dní, aby tam bol nejaký pomer, ale 40 dní z 90 je jednoducho veľmi zvláštne číslo. Takisto prečo by Národná rada mala odsúhlasiť predĺženie núdzového stavu do 20 dní? Ja chápem, že 20 dní je polovica z tých 40, ale celkovo pri tých 90 dňoch to nedáva absolútne žiadny zmysel.
Úplnou lahôdkou tohto návrhu sú skutočne tie prechodné ustanovenia v čl. XIa, kde sa hovorí, že predĺžiť možno aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona. Čiže tento jeden článok zavádza tie možnosti vlády ako keby spätne, ako keby to, čo vláda dostane navyše tie kompetencie, tak jednoducho začnú platiť spätne už, už k núdzovému stavu, ktorý bol vyhlásený pred prijatím tejto vládnej novely.
A potom, vážené kolegyne, vážení kolegovia, naozaj je na mieste otázka, že prečo vláda tak strašne lipne na tom, aby mohli predlžovať v podstate donekonečna ten núdzový stav? Prečo vláda tak strašne lipne na tom, aby, aby Slovensku vládla, pán podpredseda, aby Slovensku vládla len a zásadne v núdzovom stave? Či je to preto, aby ľudia naozaj nemohli chodiť na ulice, či je to preto, aby za akýkoľvek občiansky odpor boli úplne neskutočné drakonické tresty, lebo iný dôvod sa jednoducho nájsť nedá. Ak Matovič nechce prevziať zodpovednosť za vládu v normálnom režime, tak radšej nech sa tej vlády vzdá. Ale ak má celý národ, všetci obyvatelia Slovenska trpieť a žiť v núdzovom stave len preto, že pán Matovič si to tak želá a že to je jeho predstava, ako on bude vládnuť Slovensku, tak potom je na nás poslancoch, aby sme takéto nedemokratické pokusy o uzurpovanie si moci jednoducho odmietli.
Ja neverím ani vám, koaliční poslanci, že všetci by ste s tým súhlasili. Ja jednoducho naozaj neverím, že aj medzi tými 95 koaličnými poslancami sa nájde drvivá väčšina tých, ktorým je to úplne jedno, ktorým je to úplne jedno a ktorí súhlasia s tým, že jednoducho vláda si bude uzneseniami, uzneseniami rozhodovať o tom, ako budú žiť, ale čo je smutnejšie, ako už ani nebudú žiť státisíce ľudí na Slovensku. Viete čo, viete čo to prinesie už len zajtra, v piatok zatvorenie opäť celej gastro oblasti? Koľko ľudí je už v depresii z toho, z čoho bude živiť svoje rodiny? Nie je to nijako zdôvodnené. Na jednej strane zatvárame všetky reštaurácie, na druhej strane sa veselo lyžuje, podľa toho, ako sa pán premiér vyspí. A my v tejto, v tomto čase, ťažkom čase, ktorý je sužovaný viac ako vírusom tými opatreniami vlády, nekoncepčnými, chaotickými a úplne takými, povedal by som až niekedy na hlavu postavenými, tak my ideme dávať vláde do ruky možnosť si sami od seba bez kontroly parlamentu, bez kontroly Ústavného súdu, predlžovať núdzový stav a jednoducho vlastne z Národnej rady spraviť štatistov a Ústavný súd z toho úplne vypustiť.
Chcem apelovať na vládnych poslancov, že tí, čo s tým naozaj nesúhlasíte, ale nemáte odvahu proti tomu hlasovať, tak sa aspoň nezúčastnite hlasovania. Aspoň sa nezúčastnite hlasovania, lebo jednoducho toto dovedie Slovensko naozaj veľmi blízko k totalitným krajinám a keď si nabudúce pán poslanec Čepček dá spraviť takúto analýzu, ktorú tu prezentoval, tak sa môže veľmi rýchlo stať, že sa Slovensko ocitne, čo sa týka nejakých ochrán práv ľudí a miery demokracie, že sa ocitne až za Tureckom, až za Tureckom.
A to bude vizitka vlády Matoviča, a to bude vizitka aj toho, že máme kresťanských poslancov aj vo vládnej väčšine a tí dopustia, že skončíme v ľudských právach až za Tureckom.

Ďakujem. Áno, to, čo tu bolo povedané, je naozaj skutočne pravda. Všetky tie plošné testovania spojené so zákazom vychádzania, spojené s tým, že ľudia nemohli ísť do práce bez, bez nejakých certifikátov, povinné nosenie rúšok, zatváranie prevádzok a škôl, zákaz zhromažďovania nad šesť osôb, alebo aj limitovanie toho, koľko ľudí môže ísť trebárs do kostola, to všetko sú zásadné zásahy do ľudských práv a slobôd. A ľudia si jednoducho musia uvedomiť, že núdzový stavy fakticky nie je nič iné, ako totalitný režim, diktatúra, aj keď teda pod zámienkou, pod zámienkou toho, že tu máme nejaký koronavírus, ale je to, je to núdzový stav, je totalitná diktatúra a práve preto vždy v každom, v každom demokratickom štáte bez ohľadu na to, aké sú dôvody na vyhlásenie núdzového stavu, musí byť tento núdzový stav prísne časovo limitovaný.
No a ako vidíme, pri tomto návrhu zákona nie je nijako limitovaný. Sú tam nejaké čísla, ale tie čísla sa dajú v podstate nafukovať donekonečna, dá sa to neustále predlžovať. Takéto niečo je absolútne neprijateľné a konštatovala to aj tá slávna Benátska komisia pre tvorbu práva, na ktorú sa mnohí skúsení právnici odvolávajú. Aj tá hovorila o tom, že to jednoducho musí byť časovo limitované. Vo vašom prípade to nie je. A tak isto aj ten, to udeľovanie dodatočného súhlasu Národnou radou, to je niečo, čo jednoducho v iných krajinách absolútne neexistuje. Bola tu spomínaná Česká republika, náš najbližší sused, tam také niečo jednoducho nie je. A to je to isté, taký istý nezmysel, ten dodatočný súhlas, ako keby teraz vláda vyhlasovala zákony a my parlament by sme v podstate robili len to, že by sme ich potom po nejakých dvadsiatich dňoch dodatočne schvaľovali. To je absolútne degradácia parlamentu ako najvyššieho zákonodarného a ústavodarného orgánu.