18. schôdza

Ja som chcel ešte v rozprave, prípadne ak náhodou niekto chcel ešte nejakú faktickú, lebo som sa hlásil do rozpravy. Ja len krátko, kolegovia.
Pani prezidentka namietala tento zákon napriek tomu, že sa s ňou komunikovalo, z jedného dôvodu, a to, že právomoc odnímať titul vysokoškolský, akademický alebo vedecko-pedagogický titul, teda konkrétne titul profesor, pardon, že nebol upravený v ústave. Ale v tom čase, keď sme už dostali späť tento zákon, keď bol vrátený, na ústavnoprávnom výbore už do spoločnej správy bola schválená, bol schválený pozmeňujúci návrh Ústavy Slovenskej republiky a to bol aj dôvod, prečo sme čakali, ja sa ospravedlňujem viacerým kolegom, ktorí boli rozrušení tým, že tento zákon akoby stále prepadal, ale jednak sme si schválili pozmeňujúcim návrhom jeho presunutie a bolo potrebné čakať, aby tej námietke pani prezidentky bolo vyhovené tým spôsobom, že tá právomoc už v Ústave Slovenskej republiky bude. To sa stalo dnes pri hlasovaní definitívne o 11.00 hod., takže teraz môžme hlasovať.
Z toho dôvodu vlastne pripomienky pani prezidentky, ktoré v tom čase ešte boli aktuálne, boli oprávnené, teraz strácajú odôvodnenie, takže odporúčame, tak ako to schválil gestorský výbor, aby sme pripomienky pani prezidentky neschválili, to bude prvé hlasovanie, a potom aby sme zákon schválili v pôvodnom znení, teda bez tých pripomienok, keďže už je zadosťučinené tej námietke.
Pripomínam, že v treťom čítaní, keď sme ho schvaľovali 5. novembra, tak zaňho hlasovala vlastne celá Národná rada naprieč všetkými klubmi, nebol tam žiaden nejaký problém.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Hlasovať, dohodli sme sa, že budeme hlasovať v balíku, takže keď budem hlasovať o prvom čítaní skrátených legislatívnych návrhov, tak aj o tomto, čiže ihneď.

Vďaka, toto nesúvisí s legislatívou, ale len pripomínam členom európskeho výboru, zajtra o 8.00 hod. sedenie s premiérom k samitu, ktorý bude takisto zajtra. Vďaka.

Ďakujem. Výbor pre obranu a bezpečnosť k návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu sa uskutoční ihneď v miestnosti č. 34.

Za pána predsedu ústavnoprávneho výboru zvolávam ústavnoprávny výbor na zajtra o 8.00 hod. ráno v miestnosti výboru. Ďakujem.

Zvolám ľudskoprávny výbor v miestnosti č. 33 o 18.30 hod. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zapojenie hospodárstva Slovenskej republiky do svetovej ekonomiky a jeho otvorenosť, ako aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Schengene s voľným pohybom tovaru a ľudí sa v prípade situácie, aká nastala na jar 2020 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ukázali ako faktory, ktoré objektívne zabraňujú zvládnutiu takéhoto druhu pandémie v priebehu 90 dní.
Podľa čl. V ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas najdlhšie na 90 dní. Ústavodarca pôvodne s vyhlásením núdzového stavu z dôvodu pandémie nerátal a tento dôvod výslovne ustanovil až ústavným zákonom č. 181/2006 Z. z., ale bez dostatočného zohľadnenia nutnosti prispôsobenia iných ustanovení v čl. V vo vzťahu k riešeniu pandémie, a to viac, o to viac, ak ide o celosvetovú pandémiu respiračného ochorenia. V súčasnosti sa Slovensko nachádza v situácii, kedy na základe posledných údajov z ministerstva zdravotníctva je trend obsadenosti nemocničných lôžok vyčlenených pre pacientov s COVID-19 rastúci prakticky na celom území republiky, a to najmä v Košickom, Prešovskom, Trnavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji, kde sa predpokladá trend rastu na úrovni prevyšujúcej 5 %.
Treba vziať do úvahy, že aktuálna situácia sa z hľadiska prepuknutia príznakov ochorenia COVID-19 prejavuje s určitým časovým oneskorením jedného až dvoch týždňov. A preto aj súčasné údaje odzrkadľujú situáciu spred jedného až dvoch týždňov. Počas núdzového stavu je možné uskutočňovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, súčasťou ktorých je okrem iného aj reprofilizácia lôžok a tiež najmä protiepidemické opatrenia, ako aj opatrenia v oblasti sociálnych služieb. Taktiež sa viaceré nemocnice potýkajú s nedostatkom personálu, prípadne sú na hranici svojich personálnych kapacít. Tento problém je možné čiastočne riešiť nariadením pracovnej povinnosti, ktorú je však možné nariadiť, len ak je vyhlásený núdzový stav. Preto je nevyhnutné, aby ústavnoprávna úprava adekvátne reagovala na vzniknutú situáciu a preto sa navrhuje:
1. Umožniť vláde Slovenskej republiky z tohto dôvodu vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať, vždy najviac o 40 dní.
2. Zaviesť nutnosť schválenia predĺženia núdzového stavu Národnou radou Slovenskej republiky v lehote najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu s cieľom vytvoriť ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike.
3. Zaviesť túto poistku aj pri vyhlásení opätovného núdzového stavu.
4. Ustanoviť obmedzenia a povinnosti pre núdzový stav vyhlásený z iného dôvodu ako z dôvodu ohrozenia života a zdravia v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.
5. Ustanoviť obmedzenia a povinnosti osobitne pre prípad vyhlásenia núdzového stavu z dôvodu ohrozenia života a zdravia v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, v dôsledku čoho je rozsah obmedzení a povinností, ktoré možno uložiť v prípade pandemického núdzového stavu, užší.
6. Upraviť obmedzenia nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia a obmedzenia slobody pohybu a pobytu tak, aby vo väčšej miere zodpovedali potrebám prijímať efektívne opatrenia znižujúce pohyb obyvateľstva a tým spomalili šírenie infekčnej choroby v štádiu pred vznikom pandémie alebo v priebehu jej šírenia pri zachovaní ústavnej požiadavky proporcionality prostriedkov a cieľov.
7. Ustanoviť povinnosť bezodkladne vyhlásiť rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu o predĺžení núdzového stavu a uznesení Národnej rady podľa čl. 5 ods. 2 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie.
8. Ustanoviť prechodné ustanovenie, na základe ktorého bude možné navrhovanú právnu úpravu aplikovať aj na prebiehajúci núdzový stav vrátane navrhovaných ústavných poistiek zahŕňajúcich aj prieskum Ústavným súdom.
Verím, že vládny návrh ústavného zákona získa vašu podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona na prebiehajúcej 18. schôdzi ihneď.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh ústavného zákona prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť a odporúčal ho schváliť. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu nerokoval, keďže v zvolanom termíne nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh ústavného zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu ústavného zákona, tlač 357a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 10. decembra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, opäť musím zdôrazniť, že rokujeme o ústavnom zákone, ktorého účelom je opakovane predlžovať núdzový stav, ktorý máme dnes vyhlásený, na opakovane už teda v pochybnostiach, či je to v súlade s ústavou alebo nie, na 90 dní. A vláda teda má za to, že je potrebné opakovane tento núdzový stav predlžovať a preto tu predkladá túto novelu ústavného zákona.
V skrátenom legislatívnom konaní som už komentoval legislatívny proces, ale nedá mi, aby som tu nezopakoval, že tá mimoriadna situácia, ktorá tu teraz je, nevznikla včera ani predvčerom, ani pred mesiacom, ale vznikla už na jar. A už v lete, resp. začiatkom jesene tu bolo jednoznačne zrejmé, že príde ďalšia vlna, ktorá bude ďaleko silnejšia ako tá prvá, vláda, a teda vláda mala dosť času na to, aby tento návrh zákona pripravila v riadnom legislatívnom procese, aby mohol, mohla prebehnúť diskusia v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby sa k tomu mohli vyjadriť povinne pripomienkujúce subjekty, aby sa k tomu mohli vyjadriť odborné organizácie, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť. Žiaľ, nestalo sa tak a opätovne tu máme už asi 55. a 56. návrh v skrátenom legislatívnom konaní a o to ešte viac, že ide v tomto prípade o návrh ústavného zákona, ktorým sa opäť novelizuje ústava v skrátenom legislatívnom konaní počas núdzového režimu, čo je teda nevídané.
Treba povedať, že vyhlásenie, resp. existencia núdzového stavu a jeho predlžovanie nie je len tak samoúčelné. To predlžovanie, resp. existencia núdzového stavu znamená, že vláda v takomto prípade môže zásadným, opakujem zásadným spôsobom obmedzovať základné ľudské práva a slobody. Či už ide o slobodu pohybu alebo pobytu, alebo iné druhy základných ľudských práv a slobôd. Práve v takomto prípade považujeme tento typ legislatívneho konania, skrátené legislatívne konanie, za veľmi nešťastný, pretože bez akejkoľvek diskusie sa tu idú zavádzať možnosti a ohrozenia k tomu, aby sa mohli takto bezprecedentne obmedzovať základné ľudské práva a slobody. A teda v kontexte toho, čo sme schválili pred dvomi dňami, resp. včera v novelizácii ústavy, že Ústavný súd už explicitne výslovne z ústavy nebude môcť posudzovať ústavné zákony s ústavou, tak ani tieto obmedzenia, ktoré predpokladá tento návrh ústavného zákona, Ústavný súd už nebude môcť posudzovať, že či sú v súlade s ústavou alebo nie.
Či už, že už samotné opatrenia, ktoré vláda nariadi, bude môcť posudzovať Ústavný súd, je druhá vec. Ale ten rozsah, ktorý stanovuje práve tento návrh ústavného zákona, už Ústavný súd nebude môcť posudzovať, čo v kontexte teda tejto zmeny ústavy je veľmi zaujímavé.
No ale poďme teda k tým konkrétnym ustanoveniam tohto návrhu ústavného zákona a poďme si ich rozobrať, že v čom sú podľa nášho názoru nesprávne a v čom sú neakceptovateľné. Nechceme v tomto prípade len kritizovať, ale prichádzame aj s konkrétnymi riešeniami a návrhmi, ako by sa tieto ustanovenia, ktoré teraz budem analyzovať, ako by sa dali vylepšiť a ako by sa dali nastaviť tak, aby boli podľa nášho názoru súladné so základnými princípmi právneho štátu a demokratického zriadenia. A k tomu teda na záver potom predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Po prvé ide o, ide o čl. I tohto návrhu ústavného zákona, ktorý v zásade umožňuje vláde predĺžiť núdzový stav aj po 90 dňoch na opakovane na ďalších 40 dní s tým, že Národná rada má možnosť schváliť do 20 dní už po opakovanom vyhlásení takéhoto núdzového stavu existenciu takéhoto núdzového stavu. Zo znenia tohto ustanovenia v čl. I ods. 2, aj podľa niektorých ústavných právnikov, bývalých sudcov Ústavného súdu, nie je úplne zrejmé, že či ten súhlas Národná rada bude dávať iba raz a potom vláda opakovane bude môcť predlžovať núdzový stav na ďalších 40 a 40 dní už bez súhlasu Národnej rady, alebo bude Národná rada musieť vyhlásiť alebo udeliť súhlas na takéto opätovné predĺženie pri každom ďalšom predĺžení takéhoto núdzového stavu.
Čiže je to zmätočné ustanovenie, ktoré nedáva jednoznačnú interpretáciu, a teda v súlade s tým, čo bolo schválené v ústave, že Ústavný súd to nebude môcť posudzovať, tak je opätovne takýto návrh podľa nášho názoru zmätočný a treba ho upraviť, pretože dáva priestor na pochybnosti.
Okrem toho treba povedať, že aký zmysel má vôbec takýto návrh dodatočného schvaľovania Národnou radou, a to obyčajnou väčšinou. No myslíme si, že to nemá žiaden zmysel, že to je len formálna zásterka, aby sa urobilo zadosť hlasom, ktoré kritizujú súčasný núdzový stav. Čiže povedzme si, že či je vlastne ten núdzový stav a najmä opatrenia, ktoré z neho táto vláda stanovuje pre občanov Slovenskej republiky, namieste. Dnes sme v situácii, kedy veľa podnikateľských subjektov, malých živnostníkov, ktorí sú naviazaní na dodávanie tovarov či už reštauráciám, hotelom alebo iným prevádzkam, ktoré sú dnes zavreté, že kolabujú. Kolabujú, majú existenčné problémy s prežitím. My práve tým, že budeme opakovane vyhlasovať núdzový stav a vláda bude prijímať opatrenia na základe tohoto núdzového stavu, my likvidujeme postupne existenciu, existenčné, existenciu vôbec jednotlivých rodín a občanov a ich možnosť zabezpečenia, hmotného zabezpečenia svojich rodín.
No a teda vrátim sa k tomu, aký to má zmysel. Obyčajná väčšina v parlamente, keď si zoberieme čisto matematicky počty, znamená 39 poslancov. Keď tu bude 76 poslancov, tak v zásade 38 - 39 poslancov môže schváliť núdzový stav. Ten núdzový stav znamená v konečnom dôsledku pri opatreniach, ktoré vláda stanovuje, taký zásah do základných ľudských práv a slobôd a ich obmedzovaní, že si myslíme, že na to, aby opakovane mohol byť vyhlasovaný po 90 dňoch, už mala byť naozaj tá situácia tak vážna, že sa na tom vie zhodnúť väčšina politického spektra v parlamente. A preto si myslíme, že by o takomto návrhu mala rozhodovať kvalifikovaná väčšina v parlamente, to znamená, ústavná väčšina. Preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, že bude o tom rozhodovať alebo mala by o tom rozhodovať trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
A tretia vec, ktorá nám tam vadí, je to dodatočné schvaľovanie, pretože pokiaľ to vláda vždy bude môcť vyhlásiť na 40 dní a z toho 20 dní bude môcť fungovať ten núdzový stav aj bez súhlasu parlamentu, no tak, aký to má zmysel? Tak na dvadsiaty deň sa parlament rozhodne, že to neschváli, napríklad, a vláda o tri dni ho vyhlási znova. A znova bude na 20 dní a po 20 dňoch znova bude rozhodovať parlament. Aký to, aký to má vôbec konkrétny a reálny zmysel? No je to čisto formálna záležitosť. Čisto formálna záležitosť bez akejkoľvek naozaj reálnej kontroly a výkonu, reálnej kontroly parlamentu nad takýmto konaním vlády. Pretože ak to má byť, lebo tento inštitút, ktorý je v článku I odsek 2, je reálnym nástrojom kontroly parlamentu nad činnosťou vlády. Ale v takom znení, ako je predložený, je naozaj len čisto formalistický. Čiže preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu navrhneme, aby to bol predchádzajúci súhlas Národnej rady pred opakovaným vyhlásením, alebo predĺžením núdzového stavu a aby bol schvaľovaný naozaj kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou.
Ďalšiu vec, ktorej nerozumieme, a ktorú navrhneme aj v pozmeňovacom návrhu vypustiť z tohto návrhu ústavného zákona, je článok, je článok III, pardon, bod 3, v článku I. bod 3, kde sa dopĺňa pri obmedzení nedotknuteľnosti osoby a možnosti evakuácií na určené miesto aj nútený pobyt v obydlí. Čo je nútený pobyt v obydlí? Je to v zásade domáce väzenie, hej? Čiže vláda bude môcť občanom na základe predĺženého núdzového stavu vyhlásiť domáce väzenie. No povedzte mi, prosím vás, načo toto potrebujeme? Máme v písmene g), či už v súčasnom znení alebo po zmene, ktorú vláda navrhuje, máme možnosť občanom obmedziť právo pobytu a pohybu. Takéto nútené väzenie je už zahrnuté v tomto obmedzení pohybu a pobytu, čiže považujeme takéto niečo, zakotvenie v tom písmene a), za úplne nadbytočné a neprimerané.
Pokiaľ ide o článok, článok IV. V článku IV. doteraz bolo znenie, ktoré hovorilo, odcitujem, že: "Vláda môže na základe vyhláseného núdzového stavu obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie.". Čiže to obmedzenie základného práva ľudského na slobodu pohybu a pobytu v návrhu, resp. v zákone platnom, je určené určitým rozsahom, ako ho môže vláda obmedziť. Vláda teraz v tomto návrhu ten rozsah vypúšťa. Už sa navrhuje len, že môže obmedziť slobodu pohybu a pobytu bez akéhokoľvek určenia rozsahu. Čiže môže urobiť čokoľvek.
Bavili sme sa, mali sme debatu dnes ráno, dlhú, na, na, vyše hodinovú na ústavnoprávnom výbore, kde sme sa bavili aj o tejto skutočnosti, kde pán podpredseda vlády hovoril, že to zavádzajú práve preto, aby mohli zjemniť tento, toto obmedzenie nielen tým, že niekomu zakážu slobodu pohybu na, zákazom vychádzania alebo vstupom na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie, ale aj povedzme len nejakým obmedzením pohybu medzi okresmi alebo na nejakom teritóriu a pod. To je síce pekná myšlienka, avšak aj Benátska komisia hovorí sama, že určité ohrozenia obmedzovania základných ľudských práv a slobôd sú, pokiaľ nie sú limitované, sú takisto nebezpečné, ako nejaké zneužitie alebo ohrozenie samo.
Čiže akokoľvek si môžme myslieť o tom, že vláda má v tomto prípade dobrý úmysel a že to nebude zneužívať, tak to ohrozenie toho zneužitia takýmto návrhom zákona vytvára. Nemusíme mať pochybnosť o tom, že vláda to chce zneužiť. Ale to, ale to nebude platiť len pre túto vládu, to bude platiť pre ďalšie vlády. Ako vieme, kto bude, kto bude, kto bude vládnuť? Ako vieme, že aj táto vláda nepríde do nejakej situácie, kedy to bude môcť zneužiť? Čiže my keď nastavujeme legislatívu, tak ju musíme nastaviť tak, aby tie opatrenia nielen v rámci dobrého úmyslu mohli fungovať, ale aby boli aj nezneužiteľné. A takéto rozšírenie, resp. neurčenie rozsahu toho obmedzenia slobody pohybu a pobytu považujeme za ohrozenie toho, že by mohlo dôjsť k zneužitiu. Ešte raz. Nemyslím si, že vláda má nekalé úmysly, ale my legislatívu musíme tvoriť tak, aby k takémuto ohrozeniu vôbec nemohlo prísť. A takéto znenie navrhované, ktoré tu je, naozaj vytvára tak široký priestor na zneužitie, že si myslíme, že je to neakceptovateľné a preto aj navrhujeme tento, toto ustanovenie, túto zmenu toho písmena g) v článku IV vypustiť.
No a nakoniec je, sú tu prechodné ustanovenia v bode 7 v článku I, ktorý hovorí, odcitujem: "Predĺžiť možno aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona.". Tu ani nejde o nepriamu retroaktivitu, ale tu ide výslovne o priamu retroaktivitu, kedy sa zákonom idú meniť podmienky, ktoré už boli podľa predchádzajúcej právnej úpravy nejakým spôsobom nastavené. A keďže retroaktivita je v práve zakázaná v Slovenskej republike, tak takisto navrhujeme toto ustanovenie vypustiť.
A teraz by som, ak dovolíte, prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Poprosím pána spravodajcu, ten návrh má štyri body, keby sa potom o každom bode dalo hlasovať osobitne.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357, sa mení a dopĺňa takto:
1. Článok I. bod 1. znie:
„1. V čl. 5 odseky 1 a 2 znejú:
«(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane.» S predĺžením podľa núdzového stavu, pardon, «s predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety, a to aj v prípade každého opakovaného predĺženia musí vysloviť predchádzajúci súhlas Národná rada, a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Súhlas Národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.»."
2. V čl. I bod 3 sa vypúšťa.
3. V čl. I bod 4 sa vypúšťa.
4. V čl. I bod 7 sa vypúšťa.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, zabudol si ešte povedať, že doplácajú pri tom vyhlásení núdzového stavu, že doplácajú aj malí roľníci a lokálni pestovatelia, ktorí dodávajú potraviny do podnikov, ktoré sa zaoberajú stravovaním. Videl som dneska leták, kde orgán štátnej správy priamo odporúča nakupovať len v obchodných reťazcoch. Reťazcoch! To zjavne nabáda, aby ľudia nenakupovali v malých potravinách, v malých rodinných podnikoch.
Programové vyhlásenie vlády je len zdrap papiera. Ako môže orgán štátnej správy rozdistribuovať takýto leták starostom? Dneska sme tu mali na výbore pôdohospodárstvo, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Toto sa nestáva ani v krajinách tretieho sveta, aby sme takto obchádzali vlastných ľudí takýmto príkazom alebo odporúčaním. To nie je možné.