18. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
2.12.2020 o 9:20 hod.
Mgr. PhDr.
Ján Herák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, hlasovanie bude teda o jedenástej hodine.
Rozpracované
Vystúpenia
9:20
Vystúpenie v rozprave
2.12.2020 o 9:20 hod.
Mgr. PhDr.
Ján Herák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, hlasovanie bude teda o jedenástej hodine.
Rozpracované
9:20
Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný správnou radou úradu a schválený dozornou radou úradu dňa 6. októbra 2020.
Návrh rozpočtu úradu prerokovala vláda Slovenskej...
Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný správnou radou úradu a schválený dozornou radou úradu dňa 6. októbra 2020.
Návrh rozpočtu úradu prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 14. októbra 2020 a prijala k nemu uznesenie č. 658.
Návrh rozpočtu úradu je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.
Celkové príjmy úradu sú v roku 2021 plánované v objeme 61,5 mil. eur z dôvodu metodickej evidencie príjmu príspevku na činnosť úradu na aktuálny, ako aj na nasledujúci rok v jednom rozpočtovom roku.
Podstatným príjmom je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorý je v roku 2021 na úrovni 23,2 mil. eur, pričom príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci rok.
Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa v roku 2021 predpokladá na úrovni 37,5 mil. eur, z čoho príspevok od zdravotných poisťovní na činnosť úradu v roku 2021 prijatý v decembri 2020 je na úrovni 22,2 mil. eur.
Celkové výdavky úradu na rok 2021 sa v súlade s návrhom Ministerstva financií Slovenskej republiky rozpočtujú na úrovni 23,6 mil. eur, pričom sa predpokladá aj použitie nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov.
Úrad v zmysle zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v stanovenom limite výdavkov plne zabezpečuje činnosť desiatich súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk, kde sa okrem výkonu patologickoanatomických, súdnolekárskych a súdnych pitiev vykonávajú aj histologické, sérologické, toxikologické a iné laboratórne vyšetrenia, pričom výdavky na činnosť súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk predstavujú jednu tretinu rozpočtovaných výdavkov.
Úrad zabezpečuje organizáciu prehliadok mŕtvych tiel a úhrady za výkon prehliadok mŕtvych tiel zdravotníckym zariadeniam, organizátorom prehliadok mŕtvych tiel mimo zdravotníckych zariadení, ako aj samotným prehliadajúcim lekárom za výkon prehliadky. Výdavky na osem pobočiek úradu, prostredníctvom ktorých dochádza k spracovaniu a úhrade za výkon prehliadok mŕtvych tiel, k úhradám za prepravu mŕtvych tiel na pitvy či k spracovaniu konzultantských posudkov k výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou predstavuje rovnako jednu tretinu rozpočtovaných výdavkov.
Posledná tretina rozpočtovaných výdavkov je vyčlenená pre činnosť ústredia, kde sa plne zabezpečuje úloha úradu ako styčného orgánu pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia vo vzťahu k styčným orgánom iných členských štátov a na komunikáciu medzi príslušnými zdravotnými poisťovňami vrátane medzištátnej elektronickej výmeny dát. Vykonáva sa tu činnosť národného kontaktného miesta a zabezpečuje funkcionalita jedenástich zdravotníckych registrov. Zabezpečuje sa výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením vrátane rozhodovania o veciach prerozdelenia poistného, ako aj samotné administratívne a finančné riadenie úradu.
Bežné výdavky úradu na zabezpečenie zákonom stanovených činností sú v roku 2021 plánované na úrovni 21,5 mil. eur, z čoho tovary a služby sú vo výške 9,3 mil. eur s medziročným nárastom o 8,2 percenta. Uvedený nárast zohľadní najmä zvýšené výdavky na servisné poplatky pre nové informačné systémy, zvýšené výdavky na úhradu trov starých exekúcií zastavených v zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ako aj doplnenie zdrojov na zabezpečenie výkonu prehliadok mŕtvych tiel.
Kapitálové výdavky na rok 2021 sú rozpočtované v objeme 2 mil. eur prioritne na modernizáciu informačného systému pre zabezpečenie poskytovania informácií pracovníkom a ostatným osobám v rezorte zdravotníctva, a to v súlade s požiadavkami na informačné technológie vo verejnej správe a kybernetickú bezpečnosť, ako aj na modernizáciu súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na roky 2021 až 2023.
Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný správnou radou úradu a schválený dozornou radou úradu dňa 6. októbra 2020.
Návrh rozpočtu úradu prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 14. októbra 2020 a prijala k nemu uznesenie č. 658.
Návrh rozpočtu úradu je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.
Celkové príjmy úradu sú v roku 2021 plánované v objeme 61,5 mil. eur z dôvodu metodickej evidencie príjmu príspevku na činnosť úradu na aktuálny, ako aj na nasledujúci rok v jednom rozpočtovom roku.
Podstatným príjmom je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorý je v roku 2021 na úrovni 23,2 mil. eur, pričom príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci rok.
Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa v roku 2021 predpokladá na úrovni 37,5 mil. eur, z čoho príspevok od zdravotných poisťovní na činnosť úradu v roku 2021 prijatý v decembri 2020 je na úrovni 22,2 mil. eur.
Celkové výdavky úradu na rok 2021 sa v súlade s návrhom Ministerstva financií Slovenskej republiky rozpočtujú na úrovni 23,6 mil. eur, pričom sa predpokladá aj použitie nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov.
Úrad v zmysle zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v stanovenom limite výdavkov plne zabezpečuje činnosť desiatich súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk, kde sa okrem výkonu patologickoanatomických, súdnolekárskych a súdnych pitiev vykonávajú aj histologické, sérologické, toxikologické a iné laboratórne vyšetrenia, pričom výdavky na činnosť súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk predstavujú jednu tretinu rozpočtovaných výdavkov.
Úrad zabezpečuje organizáciu prehliadok mŕtvych tiel a úhrady za výkon prehliadok mŕtvych tiel zdravotníckym zariadeniam, organizátorom prehliadok mŕtvych tiel mimo zdravotníckych zariadení, ako aj samotným prehliadajúcim lekárom za výkon prehliadky. Výdavky na osem pobočiek úradu, prostredníctvom ktorých dochádza k spracovaniu a úhrade za výkon prehliadok mŕtvych tiel, k úhradám za prepravu mŕtvych tiel na pitvy či k spracovaniu konzultantských posudkov k výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou predstavuje rovnako jednu tretinu rozpočtovaných výdavkov.
Posledná tretina rozpočtovaných výdavkov je vyčlenená pre činnosť ústredia, kde sa plne zabezpečuje úloha úradu ako styčného orgánu pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia vo vzťahu k styčným orgánom iných členských štátov a na komunikáciu medzi príslušnými zdravotnými poisťovňami vrátane medzištátnej elektronickej výmeny dát. Vykonáva sa tu činnosť národného kontaktného miesta a zabezpečuje funkcionalita jedenástich zdravotníckych registrov. Zabezpečuje sa výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením vrátane rozhodovania o veciach prerozdelenia poistného, ako aj samotné administratívne a finančné riadenie úradu.
Bežné výdavky úradu na zabezpečenie zákonom stanovených činností sú v roku 2021 plánované na úrovni 21,5 mil. eur, z čoho tovary a služby sú vo výške 9,3 mil. eur s medziročným nárastom o 8,2 percenta. Uvedený nárast zohľadní najmä zvýšené výdavky na servisné poplatky pre nové informačné systémy, zvýšené výdavky na úhradu trov starých exekúcií zastavených v zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ako aj doplnenie zdrojov na zabezpečenie výkonu prehliadok mŕtvych tiel.
Kapitálové výdavky na rok 2021 sú rozpočtované v objeme 2 mil. eur prioritne na modernizáciu informačného systému pre zabezpečenie poskytovania informácií pracovníkom a ostatným osobám v rezorte zdravotníctva, a to v súlade s požiadavkami na informačné technológie vo verejnej správe a kybernetickú bezpečnosť, ako aj na modernizáciu súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
9:29
A teraz udeľujem slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Monike Kaveckej, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.
A teraz udeľujem slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Monike Kaveckej, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.
Ďakujem veľmi pekne pani riaditeľke odboru za prednesenie návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
A teraz udeľujem slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Monike Kaveckej, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
9:29
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 307 z 19. októbra 2020 pridelil návrh rozpočtu úradu na roky ´21 až ´23 výboru pre financie a rozpočet a...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 307 z 19. októbra 2020 pridelil návrh rozpočtu úradu na roky ´21 až ´23 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor na prerokovanie v termíne do 20. novembra 2020.
Návrh rozpočtu úradu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 111 z 19. novembra 2020 zobral na vedomie návrh rozpočtu úradu na roky ´21 až ´23, súhlasil s návrhom rozpočtu úradu na rok ´21 a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu úradu na rok 2021 schváliť.
Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu úradu na roky 2021 až 2023 dňa 19. novembra 2020. Výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia – súhlasiť s návrhom rozpočtu úradu a odporučiť Národnej rade návrh rozpočtu úradu schváliť – nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 24. novembra 2020. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh rozpočtu úradu na roky 2021 až 2023 vziať na vedomie a návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2021 schváliť.
Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2021 až 2023 (tlač 315).
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23,
B. schvaľuje rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok ´21 v štruktúre predpokladaných príjmov a výdavkov: príjmy celkom 61 mil. 521-tisíc, z toho príjmové finančné operácie (zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov) 37 mil. 534-tisíc, nedaňové príjmy spolu (administratívne poplatky, príjmy z činnosti úradu, úroky) 755-tisíc, transfery zo štátneho rozpočtu 0, transfery zo zdravotných poisťovní 23 mil. 231-tisíc. Výdavky celkom 23 mil. 646-tisíc, celkový prebytok/schodok 37 mil. 874-tisíc a prebytok/schodok ESA 2010 490-tisíc.
Ďakujem, skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
2.12.2020 o 9:29 hod.
Mgr. MHA, MPH
Monika Kavecká
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ako spravodajkyňa výboru pre zdravotníctvo predkladám správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23 vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 307 z 19. októbra 2020 pridelil návrh rozpočtu úradu na roky ´21 až ´23 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor na prerokovanie v termíne do 20. novembra 2020.
Návrh rozpočtu úradu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 111 z 19. novembra 2020 zobral na vedomie návrh rozpočtu úradu na roky ´21 až ´23, súhlasil s návrhom rozpočtu úradu na rok ´21 a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu úradu na rok 2021 schváliť.
Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu úradu na roky 2021 až 2023 dňa 19. novembra 2020. Výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia – súhlasiť s návrhom rozpočtu úradu a odporučiť Národnej rade návrh rozpočtu úradu schváliť – nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 24. novembra 2020. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh rozpočtu úradu na roky 2021 až 2023 vziať na vedomie a návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2021 schváliť.
Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2021 až 2023 (tlač 315).
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23,
B. schvaľuje rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok ´21 v štruktúre predpokladaných príjmov a výdavkov: príjmy celkom 61 mil. 521-tisíc, z toho príjmové finančné operácie (zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov) 37 mil. 534-tisíc, nedaňové príjmy spolu (administratívne poplatky, príjmy z činnosti úradu, úroky) 755-tisíc, transfery zo štátneho rozpočtu 0, transfery zo zdravotných poisťovní 23 mil. 231-tisíc. Výdavky celkom 23 mil. 646-tisíc, celkový prebytok/schodok 37 mil. 874-tisíc a prebytok/schodok ESA 2010 490-tisíc.
Ďakujem, skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Rozpracované
9:29
Z pohľadu materiálneho a personálneho sú výdavky navrhovaného rozpočtu úradu relevantné k vykonávanej činnosti. Veľmi by sme ocenili, keby si našla čas a prišla k nám na úrad, kde by sme mohli osobne prejsť jednotlivé činnosti a ich výsledky, prípadne navštívila niektoré z našich súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk, možno by následne mohla zmeniť názor. Samozrejme, je tu stále veľký priestor na zlepšenie komunikácie s médiami a prezentáciu našej činnosti odbornej či laickej verejnosti, ako aj priestor na zlepšenie niektorých procesov.
V pripravovanej reforme úradu, ktorá je, predpokladám, založená na sumarizovaných návrhoch pána Barbariča a Zlatka Kameništiaka, by som vás chcela poprosiť, aby mohol byť úrad aktívne prizvaný už v prípravných fázach a byť súčasťou aktívnej diskusie k jednotlivým návrhom, nie až v procese pripomienkového konania k legislatívnym zmenám. S mnohými návrhmi v ich podkladoch súhlasíme, ale s niektorými zásadne nie, ako je napríklad presun registrov vedených úradom na Národné centrum zdravotníckych informácií, a to z dôvodu, že sú nevyhnutné, nevyhnutne potrebné k samostatnej činnosti úradu. Napríklad centrálny register poistencov je zásadný pre vydávanie rozhodnutí o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné a rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného pre zdravotné poisťovne, nehovoriac o skutočnosti, že úrad v súčasnosti má účinnú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z európskych štrukturálnych fondov na realizáciu projektu Manažment údajov ÚDZS, kde zahŕňa, ktorý zahŕňa centrálny register poistencov, register zdravotníckych pracovníkov, register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a register úmrtí v celkovej hodnote 3 mil. eur. Zároveň aktívna diskusia v prípravných fázach reformy je nevyhnutná pre včasné zapracovanie zmien vyplývajúcich z reformy aj do návrhu rozpočtu na následné rozpočtové obdobia.
Ďakujem za pozornosť.
K predloženému materiálu by som chcela ešte dodať dve poznámky. V nadväznosti na diskusiu vo výbore a rozpravu k novele zákona 581/2004 je mi ľúto, že pani poslankyňa Bittó Cigániková má názor, že úrad nič nerobí a nemá žiadne výsledky, nakoľko na úrade pracujú viacerí špičkoví odborníci a myslím si, že si nezaslúžia takýto názor na svoju prácu. Práve z toho dôvodu som do úvodného slova doplnila podrobnejšiu informáciu o činnosti na jednotlivých pracoviskách úradu a ich približný rozpočet.
Z pohľadu materiálneho a personálneho sú výdavky navrhovaného rozpočtu úradu relevantné k vykonávanej činnosti. Veľmi by sme ocenili, keby si našla čas a prišla k nám na úrad, kde by sme mohli osobne prejsť jednotlivé činnosti a ich výsledky, prípadne navštívila niektoré z našich súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk, možno by následne mohla zmeniť názor. Samozrejme, je tu stále veľký priestor na zlepšenie komunikácie s médiami a prezentáciu našej činnosti odbornej či laickej verejnosti, ako aj priestor na zlepšenie niektorých procesov.
V pripravovanej reforme úradu, ktorá je, predpokladám, založená na sumarizovaných návrhoch pána Barbariča a Zlatka Kameništiaka, by som vás chcela poprosiť, aby mohol byť úrad aktívne prizvaný už v prípravných fázach a byť súčasťou aktívnej diskusie k jednotlivým návrhom, nie až v procese pripomienkového konania k legislatívnym zmenám. S mnohými návrhmi v ich podkladoch súhlasíme, ale s niektorými zásadne nie, ako je napríklad presun registrov vedených úradom na Národné centrum zdravotníckych informácií, a to z dôvodu, že sú nevyhnutné, nevyhnutne potrebné k samostatnej činnosti úradu. Napríklad centrálny register poistencov je zásadný pre vydávanie rozhodnutí o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné a rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného pre zdravotné poisťovne, nehovoriac o skutočnosti, že úrad v súčasnosti má účinnú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z európskych štrukturálnych fondov na realizáciu projektu Manažment údajov ÚDZS, kde zahŕňa, ktorý zahŕňa centrálny register poistencov, register zdravotníckych pracovníkov, register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a register úmrtí v celkovej hodnote 3 mil. eur. Zároveň aktívna diskusia v prípravných fázach reformy je nevyhnutná pre včasné zapracovanie zmien vyplývajúcich z reformy aj do návrhu rozpočtu na následné rozpočtové obdobia.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
9:29
Vystúpenie v rozprave
2.12.2020 o 9:29 hod.
Mgr. MHA, MPH
Monika Kavecká
Videokanál poslanca
Návrh na hlasovanie je o jedenástej dnes. Ďakujem.
Rozpracované
9:36
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:36
Robert FicoVystúpenie s procedurálnym návrhom
2.12.2020 o 9:36 hod.
doc. JUDr. CSc.
Robert Fico
Videokanál poslanca
Pán podpredseda, chcem vás požiadať o zvolanie poslaneckého grémia. Dôvod je jednoduchý. Pripomínam pánovi ministrovi financií, že platí zákon č. 103/2007 o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, to znamená zákon o tripartite. Od roku 2007 sa nikdy nestalo, že by rozpočet na budúci rok bol predkladaný do Národnej rady bez stanoviska tripartity. A pritom upozorňujem, že § 4 tohto zákona 103/2007 veľmi jasne hovorí, že sú to práve orgány, ktoré tvoria tripartitu, ktoré dohadujú odporúčania a stanoviská k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Z tohto dôvodu musím konštatovať, že nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby sme rokovali o štátnom rozpočte, a žiadam preto o zvolanie poslaneckého grémia.
Rozpracované
10:06
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:06
Robert FicoNaozaj ďalej chcem povedať, existuje veľa príkladov v praxi, kde zákony stanovujú...
Naozaj ďalej chcem povedať, existuje veľa príkladov v praxi, kde zákony stanovujú podmienky na to, kedy môže rokovať Národná rada, a rokovací poriadok iba potom dopĺňa podmienky pre prerokovanie konkrétnych návrhov zákonov. Hrubo porušujete zákon! Nechápem, prečo lámete zákon na kolene. Čo vám bráni na dve hodiny prerušiť rokovanie a zvolať tripartitu, lebo to hovorí zákon o tripartite 103/2007 o celoštátnych konzultáciách alebo trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni. Prečo porušujete zákon? Aspoň buďte zdanie, buďte zdanie toho, že ten zákon rešpektu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
2.12.2020 o 10:06 hod.
doc. JUDr. CSc.
Robert Fico
Videokanál poslanca
Pán podpredseda, veľmi úprimne, nás váš sorosovský výklad zákona vôbec nezaujíma. Chcem jednoznačne povedať, po prvé nebola zvolaná tripartita, ani len pozvánka nebola poslaná. Partnerom tripartity neboli poslané ani len návrhy štátneho rozpočtu a nesedelo ani len predsedníctvo, čiže máte klamlivú informáciu, že nie je možné dať dohromady tripartitu.
Naozaj ďalej chcem povedať, existuje veľa príkladov v praxi, kde zákony stanovujú podmienky na to, kedy môže rokovať Národná rada, a rokovací poriadok iba potom dopĺňa podmienky pre prerokovanie konkrétnych návrhov zákonov. Hrubo porušujete zákon! Nechápem, prečo lámete zákon na kolene. Čo vám bráni na dve hodiny prerušiť rokovanie a zvolať tripartitu, lebo to hovorí zákon o tripartite 103/2007 o celoštátnych konzultáciách alebo trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni. Prečo porušujete zákon? Aspoň buďte zdanie, buďte zdanie toho, že ten zákon rešpektu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:08
Vystúpenie v rozprave 10:08
Juraj BlanárViete, že tam bol porušený zákon o tripartite, a preto Konfederácia,...
Viete, že tam bol porušený zákon o tripartite, a preto Konfederácia, podľa mojich informácií, odborových zväzov odišla, pretože minister sa za chrbtom konfederácie, jedného z partnerov, dohodol so zamestnávateľmi a výsledok bol úplne iný.
Ak ste spomenuli to, že Konfederácia odborových zväzov ignoruje zvolávanie, tak vám chcem povedať, že na rokovanie o štátnom rozpočte nebola poslaná žiadna pozvánka, dokonca nebolo zvolané ani žiadne predsedníctvo, ktoré pripravuje plenárne zasadnutie. Dokonca ani nebol zaslaný návrh štátneho rozpočtu všetkým sociálnym partnerom. To znamená, Konfederácia odborových zväzov bola pripravená o tomto rokovať, pretože si uvedomuje, že je to jeden z najdôležitejších zákonov roka.
Čiže z tohto pohľadu konštatujeme, že došlo k porušeniu zákona. A nech akokoľvek sa snažíte vysvetľovať váš právnický postoj, že čo je nadriadené, nadradené čomu, absolútne je založené na vode, pretože buď budeme dodržiavať zákon, alebo ho nebudeme dodržiavať. A tu je jasne povedané, že zákon o tripartite z roku 2007 nebol v tomto prípade dodržaný.
A naviac vám chcem dať do pozornosti, vážené dámy a páni, že toto sa ešte nestalo za celé to obdobie platnosti zákona od roku 2007. Dokonca aj počas pravicovej vlády pani premiérky Radičovej boli zvolávané vždy tripartity, ktoré majú k tomu zaujať stanovisko. My nehovoríme o tom, že to stanovisku musí byť, ani tá tripartita a vôbec samotný obsah toho zákona nehovorí, že či musí byť kladné alebo záporné, skrátka majú sa sociálni partneri vyjadriť.
A o to viacej, vážené dámy a páni, že v čase, keď čelíme pandémii, v čase, keď nám narastá nezamestnanosť, v čase, keď prichádza hospodárska kríza, ktorá je spôsobená práve pandémiou, rokovanie sociálnych partnerov je jeden z najdôležitejších nástrojov, ako dokázať udržať sociálny zmier v spoločnosti. Toto nie je cesta, ktorou ste sa vybrali, a preto vás ešte raz chceme vyzvať, aby ste prerušili rokovanie a požiadali ministra Krajniaka, aby zvolal tripartitu. Mám informácie, že sú ochotní sa stretnúť, a môžeme pokojne po tom stretnutí pokračovať v rokovaní o štátnom rozpočte.
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Je potrebné, aby sme uviedli túto vec na správnu mieru, pán podpredseda, pretože vy ste pri zdôvodnení použili, že dlhodobo Konfederácia odborových zväzov odmieta rokovania. Veľmi dobre viete, že Konfederácia odborových zväzov bola svojím spôsobom, ako by som to povedal, obídená pri rokovaní o takzvanom, takzvanej minimálnej mzde.
Viete, že tam bol porušený zákon o tripartite, a preto Konfederácia, podľa mojich informácií, odborových zväzov odišla, pretože minister sa za chrbtom konfederácie, jedného z partnerov, dohodol so zamestnávateľmi a výsledok bol úplne iný.
Ak ste spomenuli to, že Konfederácia odborových zväzov ignoruje zvolávanie, tak vám chcem povedať, že na rokovanie o štátnom rozpočte nebola poslaná žiadna pozvánka, dokonca nebolo zvolané ani žiadne predsedníctvo, ktoré pripravuje plenárne zasadnutie. Dokonca ani nebol zaslaný návrh štátneho rozpočtu všetkým sociálnym partnerom. To znamená, Konfederácia odborových zväzov bola pripravená o tomto rokovať, pretože si uvedomuje, že je to jeden z najdôležitejších zákonov roka.
Čiže z tohto pohľadu konštatujeme, že došlo k porušeniu zákona. A nech akokoľvek sa snažíte vysvetľovať váš právnický postoj, že čo je nadriadené, nadradené čomu, absolútne je založené na vode, pretože buď budeme dodržiavať zákon, alebo ho nebudeme dodržiavať. A tu je jasne povedané, že zákon o tripartite z roku 2007 nebol v tomto prípade dodržaný.
A naviac vám chcem dať do pozornosti, vážené dámy a páni, že toto sa ešte nestalo za celé to obdobie platnosti zákona od roku 2007. Dokonca aj počas pravicovej vlády pani premiérky Radičovej boli zvolávané vždy tripartity, ktoré majú k tomu zaujať stanovisko. My nehovoríme o tom, že to stanovisku musí byť, ani tá tripartita a vôbec samotný obsah toho zákona nehovorí, že či musí byť kladné alebo záporné, skrátka majú sa sociálni partneri vyjadriť.
A o to viacej, vážené dámy a páni, že v čase, keď čelíme pandémii, v čase, keď nám narastá nezamestnanosť, v čase, keď prichádza hospodárska kríza, ktorá je spôsobená práve pandémiou, rokovanie sociálnych partnerov je jeden z najdôležitejších nástrojov, ako dokázať udržať sociálny zmier v spoločnosti. Toto nie je cesta, ktorou ste sa vybrali, a preto vás ešte raz chceme vyzvať, aby ste prerušili rokovanie a požiadali ministra Krajniaka, aby zvolal tripartitu. Mám informácie, že sú ochotní sa stretnúť, a môžeme pokojne po tom stretnutí pokračovať v rokovaní o štátnom rozpočte.
Rozpracované
10:12
Uvádzajúci uvádza bod 10:12
Eduard HegerNávrh rozpočtu verejnej správy na roky ´21 až ´23 sa nesie v znamení dôsledkov mimoriadnej pandémie a s ňou spojených veľkých turbulencií neistôt. Veď ako inak nazvať stav, keď v druhom štvrťroku sa hrubý domáci produkt medziročne znížil...
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky ´21 až ´23 sa nesie v znamení dôsledkov mimoriadnej pandémie a s ňou spojených veľkých turbulencií neistôt. Veď ako inak nazvať stav, keď v druhom štvrťroku sa hrubý domáci produkt medziročne znížil o 12,1 %, čo bol historicky najvyšší prepad od roku 1996, ale v treťom štvrťroku už bol medziročný pokles len 2,4 %? Aby sme tejto húsenkovej dráhe lepšie porozumeli, dodávam, že medzikvartálne výkon ekonomiky v treťom štvrťroku vzrástol až o 11,7 %. Aj napriek objektívne týmto ťažkým podmienkam má návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021 ambíciu plniť ciele, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení vlády.
Všetky dostupné dáta naznačujú, že zatiaľ má vývoj recesie tvar V. Nemôžme však vylúčiť ani to, že práve druhá vlna pandémie zmení túto krivku na W a znovu budeme prepisovať prognózy vývoja. Ale aj pri takomto pesimistickom scenári platí, že ak chceme uspieť, musíme stavať na skúsenostiach, spájať sily a nikdy sa nevzdať.
Ciele, ktoré stoja pred nami, sú mimoriadne náročné nielen tým, čo musíme spraviť v budúcnosti, ale aj tým, že nemáme dobré východiská. Inými slovami, ak sa chceme pozrieť dopredu, musíme najprv zhodnotiť stav, v akom sa nachádzame a prečo sa v ňom nachádzame. Tak sa teda pozrime dozadu.
Posledných desať rokov je dekádou premárnených príležitostí, neplnenia rozpočtových cieľov a zaostávania. Slovensko viditeľne spomalilo v tempe konvergencií k najvyspelejším krajinám v Európskej únii, keď v roku 2018 dosiahlo slovenské HDP na osobu iba 73 % priemeru Európskej únie. Za desať rokov od vypuknutia finančnej krízy sa teda Slovensko priblížilo k európskemu priemeru iba o dva percentuálne body. A v prípade posledných rokov už môžme hovoriť, že sme zmeškali vlak a dnes sme jediná z postkomunistických krajín, ktorá diverguje, čiže sa vzďaľuje od vyspelých krajín Európskej únie. Preto sme aj v dokumente Moderné a úspešné Slovensko skonštatovali, že Slovensko uviazlo v pasci stredného príjmu. Ak nič neurobíme, z tejto pasce bude časom slučka hlbokého úpadku s fatálnymi dôsledkami na životnú úroveň, ale aj na kvalitu života.
O tom, že máme vážne a neriešené problémy, vypovedajú mnohé ukazovatele. Slovensko zlyháva, zlyhávalo a my robíme všetko pre to, aby sme tento stav zvrátili, ale zlyhávalo v kvalite podnikateľského prostredia. V rebríčku Svetovej banky Doing Business sme v roku 2016 obsadili 29. miesto a ambíciou predchádzajúcej vlády bolo, aby sme postúpili na 15. miesto. Opak bol však pravdou a do roku 2020 sme, Slovensko sa zosypalo na 45. miesto.
Slovensko zlyháva aj v zdravotnej starostlivosti. Slovenská miera odvrátiteľnej úmrtnosti dosahuje 176 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, čo je o vyše polovicu viac ako priemer krajín Európskej únie a zároveň je vyššia než priemer krajín V3. A to, prosím, napriek tomu, že na zdravotníctvo dávame viac ako V3 a ani nijako výrazne nezaostávame za priemerom celej Európskej únie.
Slovensko však zlyháva aj v školstve. Klesajú zručnosti a vedomosti našich žiakov dlhodobo, stúpa podiel tých, ktorí predčasne ukončia vzdelanie. Rastie podiel študentov a študujúcich na univerzitách v zahraničí. Môžme hovoriť, že sa tu deje veľký odliv študentov – či už zo stredných škôl, ale, žiaľ, aj z vysokých škôl – do zahraničia. Únik mozgov zo Slovenska patrí k najvyšším v Európskej únii. Zároveň analýzy ukazujú, že u nás je v rámci OECD najviac pracovných miest ohrozených automatizáciou.
Slovensko stratilo aj schopnosť čerpať eurofondy v absolútnych číslach i z hľadiska kvality, teda využívať ich na rozvoj našej krajiny. Z predchádzajúceho sedemročného obdobia zostáva dočerpať približne 70 % eurofondov. Podotýkam, je to programové obdobie od roku 2014 do roku 2020 a zostáva ešte 70 % dočerpať.
Je to doslova šokujúce a človek si zákonite musí položiť otázku, či je to ekonomická sabotáž alebo žiarivý výklad vládnej neschopnosti. Za to sa okolo európskych dotácií rozrástla chobotnica korupcie a kauza Dobytkár je zrejme len kúskom tohto kriminálneho ľadovca.
Keď dnes sledujem, ako sa, aká účelová hystéria sa vytvára okolo príprav plánu obnovy, tak odkazujem všetkým tým, ktorí túto hystériu vytvárajú: Pozrite sa, čo bývalé vlády SMER-u porobili s eurofondami. Takúto trestuhodnú blamáž už nesmieme dopustiť.
A, samozrejme, Slovensko zlyhalo aj v spravodlivosti. Máme tu dnes Búrku i Víchricu súčasne, ale zároveň, a myslím si, že toto je znakom toho, že tu máme nádej, že sa očistí justícia, že sa očistia orgány činné v trestnom konaní. Nehovorím to rád, ale máme tu zároveň takpovediac čierne na bielom, že sme boli štátom, kde chápadlá mafie siahali na najvyššie priečky v štáte. Inak sa totiž nedá nazvať stav, keď policajný bývalý prezident alebo špeciálny prokurátor, alebo generálny prokurátor, šéfovia Národnej kriminálnej agentúry sú dôvodne podozriví z páchania závažnej trestnej činnosti v organizovanej skupine.
Slovensko pritom v minulosti ukázalo, že je dynamickou krajinou, že vie v krátkom čase urobiť doslova modernizačné skoky a meniť sa k lepšiemu. Hovorím napríklad o vstupe do Európskej únie alebo aj prijatí eura, keď sme to stihli, môžme povedať tak, na poslednú chvíľu. Hovorím o prijatí dôležitých reforiem a právnych noriem, ktorými sme inšpirovali aj iných. Takže sa pýtam: Čo sa stalo? Čo sa stalo, dámy a páni, za tých posledných desať rokov? Kde sa stala tá chyba?
Mám na to odpoveď. V stručnosti znie takto: Náš tvorivý potenciál a náš zápal rozvíjať Slovensko devastovali oligarchovia a korupcia. Popri tom tunelovaní verejného majetku a kšeftovaní už nebol čas sa venovať krajine, zdravotníctvu, vzdelávaniu, spravodlivosti, rozvoju regiónov či podnikateľskému prostrediu. Všetky tieto veci, čo som vymenoval, sú oblasti, ktoré majú či už veľký investičný dlh, alebo nesú v sebe veľké krivdy, ktoré budeme musieť riešiť aj tento rok, aj nasledujúce roky a nebude to stáť malé peniaze.
Oligarchovia predsa, oligarchia, pardon, oligarchia predsa má dobré podmienky na tzv. podnikanie. Ona sa teší privilégiám a beztrestnosti. A tí ostatní? No, predchádzajúce vlády si povedali: Koho to zaujíma? Áno, oligarchia nepotrebuje právny štát, práve naopak, potrebuje konexie v politike, na súdoch, polícii, v prokuratúre. Potrebuje ovládať štátnu moc, pretože tak ochráni svoje nezaslúžené bohatstvo. A to je, proti čomu bojujeme aj v týchto dňoch tu v parlamente zákonmi, ktoré sme priniesli a ktoré, verím, že budú schválené. Takže vidíme, že ten plazivý rozvrat morálky a zodpovednosti za veci verejné a pohŕdanie dôsledkami takejto politiky neobišli ani verejné financie.
Drobná rekapitulácia. Medzi rokmi 2013 až 2019 bývalé vlády SMER-u nesplnili svoje vlastné fiškálne ciele päťkrát. Vyrovnané hospodárenie verejnej správy sa odsúvalo a naplánované deficity sa pravidelne prekračovali. A to hovoríme o naozaj historicky najbohatších rokoch. Historickým medzníkom, kedy to mala bývalá vláda zvládnuť bez deficitu, mal byť volebný rok 2019. Poukazovali sme na to niekoľkokrát, ešte keď sme boli v opozícii, ale zase nič, žiadna sláva. Správne rozpočtové predsavzatie vláda Roberta Fica a Petra Pellegriniho opäť nesplnila. Z naplánovaného nulového deficitu vyrástol skutočný dlh ako stalagmit vo výške 1,3 % HDP, čo je viac ako miliarda eur.
A teraz, pýtam sa, stala sa vari v roku 2019 nejaká katastrofa národných, európskych či dokonca kontinentálnych rozmerov, ktorá túto dekádu globálneho hospodárskeho rastu obrátila naruby? Stalo sa niečo, čo zrezalo prudko rozpočtové príjmy a zvýšilo výdavky? Vôbec nie. Nič také sa v roku 2019 nestalo. Hrubý domáci produkt ešte minulý rok vzrástol medziročne o 2,4 %. A preto podmienky na vyrovnané hospodárenie, ako si to vláda naplánovala, boli priaznivé. Stalo sa však to, že oligarchia a korupcia dostali náramný strach. Strach z volebnej porážky a tento strach je aj príčinou rezignácie na zodpovedné hospodárenie, na plnenie vlastných rozpočtových cieľov. Toto je to, čo nás dobieha, toto je to, tie základy, na ktorých môžme, žiaľ, alebo musíme, žiaľ, teraz stavať. Lebo veď koho by vtedy zaujímal dlh? Koho by zaujímal vyrovnaný rozpočet, keď po prehratých voľbách ich čakali výsledky ich osudu.
V roku 2013 bol hrubý verejný dlh na úrovni 54,7 % HDP. V roku 2019 klesol na 48,5 % HDP. Ale môžme povedať, ako som povedal, nezabúdajme, vláda neplnila svoje ciele. Prekračovala svoje plány, a teda prekračovala aj svoje výdavky, čiže môžme povedať, že sa nijako nepričinila o to, o tento pokles dlhu, ale nastal jav, ktorý sa nazýva vyrastanie z dlhu. Slovensko vyrastalo z dlhu, lebo ekonomika ťahaná celosvetovou konjunktúrou ťahala aj slovenskú ekonomiku, a preto sa nám darilo. Áno, sme malá, ale otvorená ekonomika, čo práve v tých dobrých časoch hovorí, že nás potiahnu práve tie silné krajiny.
Ako som povedal, vláda nenaplnila svoje ciele, čiže sa nemohla pričiniť o zníženie toho dlhu, pretože prekračovala svoje výdavky. Nominálne sa za toto obdobie dlh zväčšil vďaka chronickým tým rozpočtovým deficitom o 5 mld. eur. V úrodných rokoch! Keď iné krajiny dosahovali či už vyrovnané, alebo aj prebytkové rozpočtovanie a výsledky. Ale vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu, tým, že bola ekonomika ťahaná, vlastne v percentuálnom vyjadrení nám tento dlh klesol.
Ale, je tu však jedno veľké ALE. Keby bývalé vlády SMER-u znižovali dlh podľa toho, ako si naplánovali, čiže podľa vlastných plánov, nikoho iného, tak verejný dlh by v roku 2019 nebol 48,5 % HDP, ale rádovo 39 % HDP. Rozdiel medzi týmito dvomi číslami je približne 9 miliárd. 9 miliárd! A týchto 9 mld., ktoré sme vďaka nezodpovednej rozpočtovej politike bývalých vlád stratili a o ktoré sme mohli mať nižší dlh, nám dnes, dámy a páni, veľmi chýbajú. Týchto chýbajúcich 9 mld. eur znamená, že v boji s pandémiou nemáme žiadne rezervy, žiadny vankúš, žiadne nárazníkové pásmo, ideme, by som povedal, nadoraz alebo ešte aj nad nadoraz. Preto sme aj počas tohto roka prerazili všetky pásma dlhovej brzdy a nachádzame sa s dlhom nad najvyššou hranicou, pretože sme na druhej strane chceli byť zodpovední voči ekonomike a naliať ten potrebný investičný stimul a podržať podnikateľské prostredie, aby sme spolu túto pandémiu zvládli.
Keby sme dali teraz našu situáciu do porovnania s Českou republikou, tak od roku 2016 dosahovali rozpočtové prebytky a ich verejný dlh bol v minulom roku necelých, povedzme rádovo, 30, 31 % HDP. Takže my vyše 48 %, Češi, Česko na úrovni 30, 31 percent. To je enormný rozdiel, ako som hovoril, keby sme mali 38 %, tak by sme mali 9 miliárd. A keď máme, keby sme mali 31 alebo 30, tak by bolo podstatne tých miliárd viac. V takom prípade viete naozaj ekonomike pomáhať úplne iným spôsobom, pretože sa nepribližujete k tej pomyselnej čiare 60 % HDP takého dlhového stropu. A pre Slovensko je to ešte väčší problém ako pre Českú republiku, ktorá má väčšiu ekonomiku.
Dámy a páni, v dôsledku boja s koronakrízou dlh Slovenskej republiky prekročil, ako som povedal, tých 60 % HDP a chcem naozaj z tejto sály vyslať občanom jedno závažné posolstvo: Na tejto dlhovej hore môžeme zotrvať len krátko. Pre malú slovenskú ekonomiku je takáto výška dlhu pásmom veľkého rizika. Jednoducho povedané, je to pásmo, v ktorom štát, ak bude zotrvávať alebo pôjde hore a nebude pracovať na sklesávaní alebo klesaní tohto vrchu, tak môže mať problém so svojím financovaním. Dnes, myslím, že aj investori vidia a oceňujú aj vďaka tomu, za akých podmienok, za mínusových úrokových mier vieme financovať dlh Slovenska, dôverujú súčasnej vláde, dôverujú opatreniam, ktoré robíme, a preto teda sú ochotní nakupovať naše dlhopisy aj za mínusové, za mínusové úrokové miery, ale je dôležité, aby sme, túto rozpočtovú zodpovednosť budeme musieť držať v dlhodobom horizonte.
Čiže pre každú zodpovednú vládu z tohto vyplýva jednoznačný záver. Hneď ako to okolnosti dovolia, musíme z tejto dlhovej hory zostúpiť nižšie do bezpečia. To je náš, poviem, národno-štátny záujem. A preto často opakujem, že zdravé verejné financie musia byť vecou národnej cti, lebo máme tento vysoký dlh a potrebujeme ho znížiť. Ako minister financií; je táto oblasť veľmi dôležitá a chcem aj v spoločnosti budovať tento dopyt po zdravých verejných financiách.
Čiže konsolidácia je bez debaty jedna z najväčších výziev pre súčasné i budúce volebné obdobie. Musíme správne odhadnúť čas, kedy je ešte potrebné do podchladenej ekonomiky dodávať fiškálne stimuly a kedy je už čas venovať sa predovšetkým znižovaniu rozpočtového deficitu. A nie je to žiadny fetiš, ako som povedal, ide tu práve o to, v akom stave je výška nášho dlhu. Na toto, prosím, nezabúdajme, pretože to nie je žiadna veličina, ktorou môžme, nad ktorou sa môžme pousmiať, je to veličina, ktorá určuje spôsobilosť krajiny financovať svoj chod štátu.
Odhadujem, že keď sa tu stretneme takto o rok pri schvaľovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2022, hlavnou témou bude práve výška nášho verejného dlhu a spôsoby, ako ho znížiť s čo najmenšími sociálnymi otrasmi.
Dámy a páni, ako som povedal, návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19. Pri zostavovaní rozpočtu sme vychádzali z predpokladu, že slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre oslabený dopyt v dôsledku koronakrízy o 6,7 percenta. V roku 2021 podľa našej septembrovej prognózy v základnom scenári by malo hospodárstvo sa zotavovať a HDP by malo vzrásť o 5,5 percenta. Pripravili sme však aj rizikový scenár a ten rizikový scenár, samozrejme, ukazuje väčší prepad ekonomiky tohto roku a ukazuje aj nižší rast budúceho roku. Prognózovali sme ho na základe druhej vlny, ktorá by bola v rozsahu tvrdého, veľmi tvrdého mesačného lockdownu, a teda uvidíme, akým spôsobom sa táto prognóza naplní a aké budú tie konečné čísla.
Na tomto mieste však musím poznamenať, že okrem pandémie vírusu sme sa museli vyrovnať aj s rozpočtom, ktorý nám pripravila vláda pod vedením Petra Pellegriniho. Ako dobre viete, rozpočet sa pripravuje na tri roky, máme aj dnes ´21 až ´23, a vlastne každý rok sa roluje a vy nadväzujete na čísla, ktoré sú z predchádzajúcich rokov pripravené v rozpočte. A to je to, o čom hovorím. Čiže museli sme sa vyrovnať s rozpočtom, ktorý nám pripravila bývalá vláda pod vedením Petra Pellegriniho. Aj táto téma si zaslúži pár slov, pretože to je východisko, z ktorého sme museli stavať a bez ktorého sme sa nevedeli pohnúť ďalej.
Pri novelizácii zákona o štátnom rozpočte na tento rok sme výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID-19 odhadli vo výške 4,9 mld. eur. Inak povedané, mimoriadna situácia si vyžiadala aj mimoriadny prístup a pomoc, ktorú v tomto roku podávame občanom a ekonomike, je naozaj z hľadiska histórie Slovenska bezprecedentná. Avšak na základe revízie rozpočtových potrieb sme museli na tzv. nekryté tituly vyčleniť takmer 3 mld. eur. To sú veci, ktoré v rozpočte boli buď podhodnotené z hľadiska výdavkov, alebo boli nadhodnotené príjmy, ktoré všetci vedeli, že sa nenaplnia, a to len preto, aby sa na papier mohlo napísať nejaké pekné číslo.
My sme však povedali, že my budeme ľuďom hovoriť pravdu a robíme tak aj v rozpočtoch. Urobili sme tak v novelizácii na rok 2020 a robíme tak aj v rozpočte na rok 2021. A teda dovoľte mi, aby som spomenul aspoň niektoré sumy z tých troch miliárd.
Takmer pol miliardy tvoria záväzky na dopravnú infraštruktúru. Vyše pol miliardy na oddlžovanie zdravotníctva, to je téma dnešných dní, a takisto sme museli rozpočet dofinancovať práve o 13. dôchodok, lebo ako viete, hoci vláda Roberta Fica ho sľubovala už v roku 2010 svojim voličom, tak počas tých najúrodnejších rokov, počas tých ekonomických, historicky ekonomicky najlepších rokov im ho ani raz nedala. A Robert Fico priznal po voľbách, že jediný dôvod, prečo schválili tento zákon tesne pred voľbami, bolo to, aby zachránil padajúce percentá volebného výsledku. Čiže nebolo to vôbec, bol do tohto kroku vyslovene donútený strachom o vlastnú budúcnosť. Tam jasne vidíte ten odkaz, aký sociálny demokrat on je.
Samozrejme, my sme dôchodcom 13. dôchodok priznali, a preto sme ho vložili aj do rozpočtu. Toto sú, pár čísel o tom, ako sme sa museli popasovať s rozpočtom v roku 2020, na ktorom staviame ďalšie rozpočty. Preto oceňujem aj slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá schválený návrh, náš návrh považuje za realistický, ale na druhej strane jasne povedala a hovorila to roky o rozpočtoch predchádzajúcich vlád, že boli nerealistické, že mali podhodnotené výdavky a nadhodnotené príjmy, a my, ako som povedal, budeme ľuďom hovoriť pravdu.
Takže na základe očistenia týchto vecí, dofinancovania tých klamstiev v rozpočte na základe aj pandémie, ktorá silno zasiahla aj slovenskú ekonomiku, sme odhadovali rozpočet vo výške, teda deficit rozpočtu vo výške 9,68 % HDP, a teda tie dve príčiny sú práve, ako som povedal, tá bezprecedentná pandémia, ale aj bezprecedentná ľahostajnosť bývalej vlády k verejným financiám Slovenskej republiky.
V podobnej logike sa však nesie aj návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce obdobie. A ako som povedal v úvode, rozpočet na rok 2021 je rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti. A hovorím to preto, lebo – ako som povedal – nič neskrývame. Lebo toto považujeme za férové voči občanom Slovenskej republiky.
Keď sme teda zosumarizovali záväzky z minulých období, tak príspevok k budúcoročnému deficitu rozpočtu verejnej správy, ktorý spôsobila ešte bývalá vláda, predstavuje 2,1 mld. eur, čo sú 2,2 % HDP. Podrobnejší prehľad hovorí, ja skúsim teda opäť vymenovať nejaké položky z tohto rozpisu, hovorí o tom, že záväzky spadajúce pod štátny rozpočet spadajú alebo predstavujú 824 mil. eur. To sú veci, ktoré sme museli dofinancovať, pretože ten rozpočet bol, ako som povedal, podhodnotený z hľadiska výdavkov alebo nadhodnotený z hľadiska príjmov.
Ako viete, rozpočet je rozpočtom verejnej správy, aj tuto sme odmietli hrať hru na skrývačku alebo na nejaké falošné čísla, a preto sme aj pri týchto, pri tejto časti rozpočtu priznali čísla, ktoré očakávame, že v rozpočte majú byť a ako sa budú vyvíjať. Opäť chcem možno tak priblížiť tú realitu z predchádzajúcich rokov, pretože ako som hovoril, že v roku 2019 bol plánovaný nulový deficit, tak sa očakávalo, aj iné krajiny, ktoré dosiahli nulový deficit a nasledovali ďalej či už v nulovom hospodárení, vyrovnanom, alebo v prebytkovom, avšak slovenská vláda minulého volebného obdobia si vo svojich vlastných rozpočtoch namodelovala – to je to, čo sme zdedili – deficity a hovorím, ešte tam neboli mnohé veci kryté, čiže boli tam riziká, ktoré my sme museli naplniť, aby ten rozpočet bol realistický.
Zároveň sa pozrime aj na to, ako vírus zasiahol nielen zdravie a životy občanov, ale aj rozpočtové príjmy, pretože to je to, čím disponuje každá vláda, sú príjmy, ktoré potom prerozdeľuje, a vďaka korone a vďaka jej dopadu na ekonomiku celej Európy alebo aj celého sveta aj slovenský rozpočet je zasiahnutý v podobe poklesu príjmov a tento pokles je väčší ako 2 mld. eur. To sú veľké čiastky, ktoré, samozrejme, v tom rozpočte chýbajú, a preto bolo veľmi dôležité a náročné nastaviť ten rozpočet tak, aby práve s týmto výpadkom vedel alebo kvôli tomuto výpadku vedel pokryť potreby.
Vzhľadom na neistotu ohľadom pokračovania pandémie, ako som hovoril, ten scenár, ktorý sme prognózovali v našej prognóze septembrovej, sme vytvorili na strane výdavkov rezervu v objeme 1,04 mld. eur, čo je práve rozdiel medzi základným scenárom a rizikovým scenárom.
Rozpočtový deficit teda na rok 2021 by mal dosiahnuť 7,1 mld. eur, čo je 7,44 % HDP. Jeho zvýšenie o vyše dva percentuálne body na HDP oproti programu stability reaguje na predĺženie výnimky z konsolidačných pravidiel zo strany Európskej komisie. Komisia odporúča krajinám Európskej únie len postupné sťahovanie fiškálneho stimulu, aby sa neohrozilo očakávané jeho hospodárske oživenie vyslovene aj budúci rok. Pôvodne to bolo len tento rok, lebo sme nevedeli, či bude druhá vlna, ako bude veľká, ale vidíme, že pandémia naozaj zasiahla celý svet veľmi silno a poradiť si s ňou ešte chvíľu potrvá. Tak vlastne to odporúčanie, prirodzene, je na to, aby štáty podporovali svoje ekonomiky, a preto, aby nehľadali momentálne priestor na nejakú prílišnú konsolidáciu, ale skôr investovali do svojich ekonomík. Ako som však povedal, hrubý dlh v roku 2021 medziročne porastie na približne 65 % HDP, a to už je pásmo vysokého rizika.
Dámy a páni, dovoľte mi ešte uviesť niekoľko poznámok k vzťahu medzi navrhovaným rozpočtom verejnej správy a pôvodným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, pretože tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ak by sme išli podľa týchto pravidiel, tak v roku 2023 by vláda musela Národnej rade predložiť vyrovnaný rozpočet. Je pochopiteľné, že na tomto krátkom horizonte to nie je realistické, pretože sa jedná o konsolidačné opatrenia v objeme takmer 6 mld. eur a každý, kto tejto problematike rozumie, vie, že toto by bolo naozaj neúnosné aj z hľadiska občanov.
Takže poďme teraz niekoľko slov k rozpočtovým prioritám. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až ´23 významne podporuje financovanie sociálnej oblasti. Naša vláda ukázala v boji s pandémiou, že nám na ľuďoch záleží a že k ochrane zdravia, života a sociálnych istôt pristupujeme mimoriadne zodpovedne. Preto sme aj doteraz, ako som spomenul, vyčlenili alebo teda preinvestovali do ekonomiky ten stimul vo všetkých formách pomoci cez 4 mld. eur, čo je 4,6 % HDP. Toto je, myslím, že aj jasný symbol, ako som povedal, tá pomoc je bezprecedentná v tomto období, Slovensko nezažilo takúto pomoc, čo ukazuje, ako som povedal, jednak tú vládu, ktorá vie podať tú ruku záchrany, ale ktorá zároveň je aj veľmi zodpovedná.
Výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zaznamenávajú medziročný rast v celkovej výške 354 mil. eur, to som povedal, práve aj v týchto položkách sú napríklad 13. dôchodky. Je tam nárast výdavkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o rádovo 60 mil. eur, sú tam ďalšie položky ako zvýšenie výdavkov na podporu rodiny, taktiež sú tam zvýšenie výdavkov na náhradné výživné o rádovo 15 mil. eur a zároveň je tam aj zvýšenie dotácie na stravu o 7 mil. eur pre deti z rodín v hmotnej núdzi.
Sociálna poisťovňa v rámci svojho rozpočtu má zohľadnené alebo priznané skutočné výdavky, ale zároveň sme do tohto rozpočtu zaradili aj zvýšené výdavky o 105 mil. eur na odstránenie tej krivdy, ktorá tu nastala alebo ktorá bola spôsobená opäť predchádzajúcou vládou, a teda na dôchodkové dávky z titulu úpravy dôchodkového veku žien, ktoré vychovávali deti.
Zároveň boli výdavky Sociálnej poisťovne zvýšené o 39 mil. eur alebo rádovo 40 mil. eur na nemocenské dávky z dôvodu toho opatrenia tehotenského od vlastne, od štvrtého mesiaca tehotenstva, ktoré teda sa navrhuje s účinnosťou od 1. apríla 2021.
Musíme si uvedomiť, že Slovensko neleží na žiadnych ropných poliach a pracujeme naozaj s peniazmi, ktoré občania, z ktorých sa občania poskladajú vo svojich daniach; k tomu treba mať veľký rešpekt a treba k nim pristupovať veľmi zodpovedne. A môžme povedať, že kľúčom k vysokej životnej úrovni našich občanov sú, teda tak ako aj v iných vyspelých krajinách, a to je to, čím sa chceme riadiť a čím sa chceme inšpirovať, sú práve úspešné príbehy krajín, ktoré, ktoré dokázali si prejsť tú cestu, ktorá nás čaká, a dosiahnuť, dá sa povedať, vysokú, vysoký rast aj životnej úrovne, ale aj svojho hospodárstva. Môžme ich nazvať tzv. smart countries, čiže múdre krajiny, a práve preto teda kľúčom tejto vysokej životnej, vysokej úrovni sú veda, výskum a inovácie, slovom duchovné bohatstvo. Lebo je to práve duchovné bohatstvo a z neho prameniaca podnikavosť, ktoré zvyšujú produktivitu práce a orientujú ekonomickú aktivitu na produkciu s vysokou pridanou hodnotou.
Náš vzdelávací systém pritom patrí, ako som už spomínal aj v úvode, k najmenej zreformovaným oblastiam od Nežnej revolúcie, ale kvalitné vzdelávanie, ktoré vedie ku kvalitnému vzdelaniu, je prioritou našej vlády. A táto priorita sa premieta aj do rozpočtu budúceho roka, do rozpočtu verejnej správy a výdavky na vzdelanie, vedu, výskum a šport medziročne rastú napriek tejto ťažkej situácii a, ako som povedal, aj poklesom v príjmoch, rastú o 173 mil. eur. Sú to aj položky, ktorými chceme zatraktívniť profesiu učiteľov a chceme aj vyvážiť tie nerovnomerné alebo teda tie rozdiely v regiónoch, aby aj v regiónoch, kde sú vyššie náklady na život, aby aj v týchto regiónoch učitelia mali záujem o túto profesiu a mali dôstojný, dôstojný plat, aby sa vedeli uživiť, seba aj svoje rodiny v týchto podmienkach a v tom prostredí, kde sú prirodzene vyššie náklady na život ako v iných na Slovensku.
Zároveň aj v rozpočte je zohľadnené zvýšenie výdavkov na príspevok a výchovu a vzdelávanie detí v materských školách od päť rokov v sume 15 mil. eur za účelom podpory predprimárneho vzdelávania, čo je tiež dôležitá priorita. Zvyšujeme výdavky na členské príspevky v medzinárodných organizáciách, ale zároveň dofinancujeme, dofinancovávame výdavky na 731 asistentov, asistentov učiteľa v regionálnom školstve.
A, samozrejme, myslíme aj na šport, pretože ten je tiež ťažko skúšaný a bol ťažko skúšaný a šport bude naďalej každoročne podporovaný prostredníctvom výdavkov Fondu na podporu športu v sume 20 mil. eur.
Zdravotníctvo je ďalšia oblasť, a prirodzene, vysokej nespokojnosti občanov. Pacienti sú nespokojní, čo zo zdravotníctva dostávajú, a samotní zdravotníci, predovšetkým kvalifikované zdravotné sestry, demotivujú ich nízke platy a enormné pracovné zaťaženie. My si toto veľmi dobre uvedomujeme a uvedomujeme si, že zdravotníctvo potrebuje reformu, tak aby dokázalo poskytovať kvalitné služby za peniaze, ktoré si Slovensko môže dovoliť doňho dávať. A opäť, stále budem prízvukovať tú výšku dlhu, v ktorej sa Slovensko nachádza, pretože to by malo byť pre nás pri každom výdavku veľkým výkričníkom, aby každé euro bolo investované v súlade s hodnotou za peniaze, na ktorú sa musíme pozerať cez prizmu práve aj výšky dlhu, v ktorom sa nachádzame.
Výdavky pre oblasť zdravotníctva teda dosiahnu v roku 2021 úroveň takmer 6 mld. eur s medziročným rastom 205 mil. eur. Opäť v situácii, v ktorej sa nachádzame, kde štát má výrazný výpadok príjmov, a teda je to 3 celé, necelé, 3,6 % oproti očakávanej skutočnosti v roku 2020.
Často sa diskutuje o platbe za poistencov štátu. A tu chcem tiež povedať, že výška platby za poistencov štátu je rozpočtovaná sumou 1,44 mld. eur a oproti tomuto roku je to nárast o 282 mil. eur, čo je naozaj úctyhodná suma vzhľadom k situácii, v akej sa nachádzame. A zdôrazňujem, vzhľadom k situácii, v akej sa nachádzame. To je dôležité si uvedomiť. V rozpočte nájdete aj konkrétne opatrenia, ktorými vlastne prichádzame s navyše peniazmi z hľadiska oblasti zdravotníctva, či už je to na pokračujúcu obnovu a modernizáciu zdravotníckych zariadení, sa v roku 2021 vyčleňuje takmer 100 mil. eur a zároveň sú v rozpočte kapitoly alokované aj prostriedky na úrovni 125 mil. eur, ktoré umožnia dofinancovať zdravotnícke zariadenia v pôsobníctve, v pôsobnosti, pardon, ministerstva zdravotníctva.
Dámy a páni, návrh verejného rozpočtu na roky ´21 až ´23, som povedal, je aj rozpočtom záchrany, preto sú v ňom zahrnuté výrazné rozvojové a prorastové impulzy. Verejné investície sú kľúčové pre ďalší rozvoj Slovenska a nebudeme na nich šetriť, preto sme aj na nasledujúce tri roky vyčlenili 12 mld. eur vo forme investície. Z uvedenej sumy tvoria 3,9 mld. výdavky z fondov Európskej únie, 2,2 mld. výdavky samospráv, takmer miliarda eur sú investičné výdavky ostatných subjektov verejnej správy a 4,8 mld. eur sú priamo výdavky zo zdrojov štátneho rozpočtu. 12 mld. eur na najbližšie tri roky, ktoré som teraz spomenul, sú dvojnásobkom plánu obnovy, len aby ste mali ten pojem.
Zároveň, a to chcem tu zdôrazniť, nepozeráme sa len na výdavky, ale chceme v rozpočte obracať pozornosť predovšetkým na výsledky. Myslím si, že toto je dôležité, aby sme verejnosť učili, že čo za tie peniaze, ktoré štát investuje do jednotlivých oblastí, aké výsledky za to môže dostať a mal by dostať a či dostane. Čiže meranie výsledkov je veľmi dôležité aj z hľadiska rozpočtovania a aj z hľadiska hodnotenia jednotlivých, jednotlivých kapitol.
Pre nás je dôležité, aby každé euro bolo naozaj investované čo najlepšie, a preto sme vlastne aj v úvode tejto, pôsobenia tejto vlády rozhodli, že testom hodnoty prejde každý projekt nad 1 mil. eur a, samozrejme, prednosť dostanú len pripravené a preukázateľne návratné projekty. Takže s novým prístupom k rozpočtovaniu verejných financií úzko súvisí, že v rozpočtových dokumentoch budú pribúdať výsledkové ukazovatele, že pokračujeme v zlepšovaní programového rozpočtovania, čo znamená, že jednotlivé rozpočtové kapitoly budú musieť stále precíznejšie definovať to, čo chcú svojimi výdavkovými politikami dosiahnuť, a napríklad poviem, že kam sa chceme dostať práve v rebríčku Doing Bussines, ako som už spomenul.
Teraz ešte pár ďalších detailov k tým rozpočtovaným výdavkom.
Ďalšou dôležitou oblasťou sú cesty. Celkové výdavky do cestnej dopravy na rok 2021 predstavujú 1,56 mld. eur. Návrh rozpočtu medziročne zvyšuje o takmer 100 mil. eur objem prostriedkov na správu, údržbu a opravy ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest. Dôležité je si uvedomiť, že cesty I. triedy, tých máme najviac, po nich sa najviac ľudí prepravuje, myslím, že je to rádovo okolo 3-tisíc kilometrov, a dlhodobo boli zanedbávané. Ľudia, ktorí v tejto brandži pracujú, vám povedia, že nedostávali dostatok ani na údržbu, nieto na obnovu a rozvoj. Preto sme povedali, že aj toto je dôležitá oblasť, keďže stále nemáme dostavanú diaľnicu do Košíc a zdá sa, že to ešte potrvá aj kvôli tomu, akým spôsobom k tomu pristupovali predchádzajúce vlády, a o tom ešte určite budete počuť. Tak potrebujeme posilniť práve túto sieť ciest I. triedy, skvalitniť, vybudovať obchvaty a podobne, preto sme aj pridali aj do tejto oblasti viac peňazí, aby neboli len na nejakom udržiavacom modeli, čo by bolo, čo je minimálne minimum, ale aby mali aj peniaze na rozvoj. Samozrejme, tých peňazí by bolo treba omnoho viac, ale pracujeme s tým, čo máme. Pretože ako vidíte, každá oblasť by si pýtala omnoho, omnoho viacej peňazí.
Výdavky smerujúce na podporu rozvoja bývania na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 287 mil. eur vrátane výdavkov Štátneho fondu rozvoja bývania. Takisto je to úctyhodná suma, ktorá vychádza z programového vyhlásenia vlády zvýšiť mobilitu pracovnej sily.
Nezabúdame ani na kultúru, ako sme povedali aj pri programovom vyhlásení vlády. Hoci kultúra bola posledná kapitola, neznamená, že na ňu nemyslíme, a preto sú v rozpočte ministerstva kultúry zabezpečené finančné prostriedky napríklad na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na obnovu a revitalizáciu hradu Krásna Hôrka, na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu, podotýkam, sanácie havarijného stavu, opäť výsledok toho, čo sme zdedili a čo nám tu bolo zanechané, a výdavky na rekonštrukciu Štátnej opery v Banskej Bystrici. Takisto myslíme aj na audiovizuálny, Audiovizuálny fond práve na podporu audiovizuálneho priemyslu, kde je nárast výdavkov o sumu rádovo 6 mil. eur.
Podpora pôdohospodárstva je tiež dôležitá. Opäť, ďalšia oblasť, o ktorej by sme mohli dlho rozprávať. Bude zabezpečená naďalej cez kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v ktorej je 30 mil. určených na tzv. zelenú naftu a 50 mil. eur na podporu pôdohospodárstva formou rôznych dotačných programov, aby sme aspoň ako-tak mohli konkurovať okolitým krajinám a zahraničiu. Opäť vychádzame zo situácie, ktorú sme tu našli, a pracujeme s tým dlhodobým trendom, pretože vieme, že táto oblasť išla "od devíti k pěti", ako sa hovorí, a bol tu dlhodobý úpadok. A naším cieľom je v prvom rade zmeniť ten smer a myslím si, že toto je jasný signál, ktorým ukazujeme, že meníme ten smer a ideme tento sektor rozvíjať v rámci možností. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, predpokladám, že do jedenástej svoje úvodné slovo neskončíte. Preto vám navrhujem, aby sme, aby ste to prerušili, následne tu vidím dva procedurálne návrhy a potom o jedenástej budeme hlasovať o zákonoch, ktoré už boli prerokované, a následne, samozrejme, po hlasovaní môžte pokračovať. Súhlasíte?
Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Dobre, samozrejme. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám dnes prezentoval rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky ´21 až ´23 sa nesie v znamení dôsledkov mimoriadnej pandémie a s ňou spojených veľkých turbulencií neistôt. Veď ako inak nazvať stav, keď v druhom štvrťroku sa hrubý domáci produkt medziročne znížil o 12,1 %, čo bol historicky najvyšší prepad od roku 1996, ale v treťom štvrťroku už bol medziročný pokles len 2,4 %? Aby sme tejto húsenkovej dráhe lepšie porozumeli, dodávam, že medzikvartálne výkon ekonomiky v treťom štvrťroku vzrástol až o 11,7 %. Aj napriek objektívne týmto ťažkým podmienkam má návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021 ambíciu plniť ciele, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení vlády.
Všetky dostupné dáta naznačujú, že zatiaľ má vývoj recesie tvar V. Nemôžme však vylúčiť ani to, že práve druhá vlna pandémie zmení túto krivku na W a znovu budeme prepisovať prognózy vývoja. Ale aj pri takomto pesimistickom scenári platí, že ak chceme uspieť, musíme stavať na skúsenostiach, spájať sily a nikdy sa nevzdať.
Ciele, ktoré stoja pred nami, sú mimoriadne náročné nielen tým, čo musíme spraviť v budúcnosti, ale aj tým, že nemáme dobré východiská. Inými slovami, ak sa chceme pozrieť dopredu, musíme najprv zhodnotiť stav, v akom sa nachádzame a prečo sa v ňom nachádzame. Tak sa teda pozrime dozadu.
Posledných desať rokov je dekádou premárnených príležitostí, neplnenia rozpočtových cieľov a zaostávania. Slovensko viditeľne spomalilo v tempe konvergencií k najvyspelejším krajinám v Európskej únii, keď v roku 2018 dosiahlo slovenské HDP na osobu iba 73 % priemeru Európskej únie. Za desať rokov od vypuknutia finančnej krízy sa teda Slovensko priblížilo k európskemu priemeru iba o dva percentuálne body. A v prípade posledných rokov už môžme hovoriť, že sme zmeškali vlak a dnes sme jediná z postkomunistických krajín, ktorá diverguje, čiže sa vzďaľuje od vyspelých krajín Európskej únie. Preto sme aj v dokumente Moderné a úspešné Slovensko skonštatovali, že Slovensko uviazlo v pasci stredného príjmu. Ak nič neurobíme, z tejto pasce bude časom slučka hlbokého úpadku s fatálnymi dôsledkami na životnú úroveň, ale aj na kvalitu života.
O tom, že máme vážne a neriešené problémy, vypovedajú mnohé ukazovatele. Slovensko zlyháva, zlyhávalo a my robíme všetko pre to, aby sme tento stav zvrátili, ale zlyhávalo v kvalite podnikateľského prostredia. V rebríčku Svetovej banky Doing Business sme v roku 2016 obsadili 29. miesto a ambíciou predchádzajúcej vlády bolo, aby sme postúpili na 15. miesto. Opak bol však pravdou a do roku 2020 sme, Slovensko sa zosypalo na 45. miesto.
Slovensko zlyháva aj v zdravotnej starostlivosti. Slovenská miera odvrátiteľnej úmrtnosti dosahuje 176 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, čo je o vyše polovicu viac ako priemer krajín Európskej únie a zároveň je vyššia než priemer krajín V3. A to, prosím, napriek tomu, že na zdravotníctvo dávame viac ako V3 a ani nijako výrazne nezaostávame za priemerom celej Európskej únie.
Slovensko však zlyháva aj v školstve. Klesajú zručnosti a vedomosti našich žiakov dlhodobo, stúpa podiel tých, ktorí predčasne ukončia vzdelanie. Rastie podiel študentov a študujúcich na univerzitách v zahraničí. Môžme hovoriť, že sa tu deje veľký odliv študentov – či už zo stredných škôl, ale, žiaľ, aj z vysokých škôl – do zahraničia. Únik mozgov zo Slovenska patrí k najvyšším v Európskej únii. Zároveň analýzy ukazujú, že u nás je v rámci OECD najviac pracovných miest ohrozených automatizáciou.
Slovensko stratilo aj schopnosť čerpať eurofondy v absolútnych číslach i z hľadiska kvality, teda využívať ich na rozvoj našej krajiny. Z predchádzajúceho sedemročného obdobia zostáva dočerpať približne 70 % eurofondov. Podotýkam, je to programové obdobie od roku 2014 do roku 2020 a zostáva ešte 70 % dočerpať.
Je to doslova šokujúce a človek si zákonite musí položiť otázku, či je to ekonomická sabotáž alebo žiarivý výklad vládnej neschopnosti. Za to sa okolo európskych dotácií rozrástla chobotnica korupcie a kauza Dobytkár je zrejme len kúskom tohto kriminálneho ľadovca.
Keď dnes sledujem, ako sa, aká účelová hystéria sa vytvára okolo príprav plánu obnovy, tak odkazujem všetkým tým, ktorí túto hystériu vytvárajú: Pozrite sa, čo bývalé vlády SMER-u porobili s eurofondami. Takúto trestuhodnú blamáž už nesmieme dopustiť.
A, samozrejme, Slovensko zlyhalo aj v spravodlivosti. Máme tu dnes Búrku i Víchricu súčasne, ale zároveň, a myslím si, že toto je znakom toho, že tu máme nádej, že sa očistí justícia, že sa očistia orgány činné v trestnom konaní. Nehovorím to rád, ale máme tu zároveň takpovediac čierne na bielom, že sme boli štátom, kde chápadlá mafie siahali na najvyššie priečky v štáte. Inak sa totiž nedá nazvať stav, keď policajný bývalý prezident alebo špeciálny prokurátor, alebo generálny prokurátor, šéfovia Národnej kriminálnej agentúry sú dôvodne podozriví z páchania závažnej trestnej činnosti v organizovanej skupine.
Slovensko pritom v minulosti ukázalo, že je dynamickou krajinou, že vie v krátkom čase urobiť doslova modernizačné skoky a meniť sa k lepšiemu. Hovorím napríklad o vstupe do Európskej únie alebo aj prijatí eura, keď sme to stihli, môžme povedať tak, na poslednú chvíľu. Hovorím o prijatí dôležitých reforiem a právnych noriem, ktorými sme inšpirovali aj iných. Takže sa pýtam: Čo sa stalo? Čo sa stalo, dámy a páni, za tých posledných desať rokov? Kde sa stala tá chyba?
Mám na to odpoveď. V stručnosti znie takto: Náš tvorivý potenciál a náš zápal rozvíjať Slovensko devastovali oligarchovia a korupcia. Popri tom tunelovaní verejného majetku a kšeftovaní už nebol čas sa venovať krajine, zdravotníctvu, vzdelávaniu, spravodlivosti, rozvoju regiónov či podnikateľskému prostrediu. Všetky tieto veci, čo som vymenoval, sú oblasti, ktoré majú či už veľký investičný dlh, alebo nesú v sebe veľké krivdy, ktoré budeme musieť riešiť aj tento rok, aj nasledujúce roky a nebude to stáť malé peniaze.
Oligarchovia predsa, oligarchia, pardon, oligarchia predsa má dobré podmienky na tzv. podnikanie. Ona sa teší privilégiám a beztrestnosti. A tí ostatní? No, predchádzajúce vlády si povedali: Koho to zaujíma? Áno, oligarchia nepotrebuje právny štát, práve naopak, potrebuje konexie v politike, na súdoch, polícii, v prokuratúre. Potrebuje ovládať štátnu moc, pretože tak ochráni svoje nezaslúžené bohatstvo. A to je, proti čomu bojujeme aj v týchto dňoch tu v parlamente zákonmi, ktoré sme priniesli a ktoré, verím, že budú schválené. Takže vidíme, že ten plazivý rozvrat morálky a zodpovednosti za veci verejné a pohŕdanie dôsledkami takejto politiky neobišli ani verejné financie.
Drobná rekapitulácia. Medzi rokmi 2013 až 2019 bývalé vlády SMER-u nesplnili svoje vlastné fiškálne ciele päťkrát. Vyrovnané hospodárenie verejnej správy sa odsúvalo a naplánované deficity sa pravidelne prekračovali. A to hovoríme o naozaj historicky najbohatších rokoch. Historickým medzníkom, kedy to mala bývalá vláda zvládnuť bez deficitu, mal byť volebný rok 2019. Poukazovali sme na to niekoľkokrát, ešte keď sme boli v opozícii, ale zase nič, žiadna sláva. Správne rozpočtové predsavzatie vláda Roberta Fica a Petra Pellegriniho opäť nesplnila. Z naplánovaného nulového deficitu vyrástol skutočný dlh ako stalagmit vo výške 1,3 % HDP, čo je viac ako miliarda eur.
A teraz, pýtam sa, stala sa vari v roku 2019 nejaká katastrofa národných, európskych či dokonca kontinentálnych rozmerov, ktorá túto dekádu globálneho hospodárskeho rastu obrátila naruby? Stalo sa niečo, čo zrezalo prudko rozpočtové príjmy a zvýšilo výdavky? Vôbec nie. Nič také sa v roku 2019 nestalo. Hrubý domáci produkt ešte minulý rok vzrástol medziročne o 2,4 %. A preto podmienky na vyrovnané hospodárenie, ako si to vláda naplánovala, boli priaznivé. Stalo sa však to, že oligarchia a korupcia dostali náramný strach. Strach z volebnej porážky a tento strach je aj príčinou rezignácie na zodpovedné hospodárenie, na plnenie vlastných rozpočtových cieľov. Toto je to, čo nás dobieha, toto je to, tie základy, na ktorých môžme, žiaľ, alebo musíme, žiaľ, teraz stavať. Lebo veď koho by vtedy zaujímal dlh? Koho by zaujímal vyrovnaný rozpočet, keď po prehratých voľbách ich čakali výsledky ich osudu.
V roku 2013 bol hrubý verejný dlh na úrovni 54,7 % HDP. V roku 2019 klesol na 48,5 % HDP. Ale môžme povedať, ako som povedal, nezabúdajme, vláda neplnila svoje ciele. Prekračovala svoje plány, a teda prekračovala aj svoje výdavky, čiže môžme povedať, že sa nijako nepričinila o to, o tento pokles dlhu, ale nastal jav, ktorý sa nazýva vyrastanie z dlhu. Slovensko vyrastalo z dlhu, lebo ekonomika ťahaná celosvetovou konjunktúrou ťahala aj slovenskú ekonomiku, a preto sa nám darilo. Áno, sme malá, ale otvorená ekonomika, čo práve v tých dobrých časoch hovorí, že nás potiahnu práve tie silné krajiny.
Ako som povedal, vláda nenaplnila svoje ciele, čiže sa nemohla pričiniť o zníženie toho dlhu, pretože prekračovala svoje výdavky. Nominálne sa za toto obdobie dlh zväčšil vďaka chronickým tým rozpočtovým deficitom o 5 mld. eur. V úrodných rokoch! Keď iné krajiny dosahovali či už vyrovnané, alebo aj prebytkové rozpočtovanie a výsledky. Ale vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu, tým, že bola ekonomika ťahaná, vlastne v percentuálnom vyjadrení nám tento dlh klesol.
Ale, je tu však jedno veľké ALE. Keby bývalé vlády SMER-u znižovali dlh podľa toho, ako si naplánovali, čiže podľa vlastných plánov, nikoho iného, tak verejný dlh by v roku 2019 nebol 48,5 % HDP, ale rádovo 39 % HDP. Rozdiel medzi týmito dvomi číslami je približne 9 miliárd. 9 miliárd! A týchto 9 mld., ktoré sme vďaka nezodpovednej rozpočtovej politike bývalých vlád stratili a o ktoré sme mohli mať nižší dlh, nám dnes, dámy a páni, veľmi chýbajú. Týchto chýbajúcich 9 mld. eur znamená, že v boji s pandémiou nemáme žiadne rezervy, žiadny vankúš, žiadne nárazníkové pásmo, ideme, by som povedal, nadoraz alebo ešte aj nad nadoraz. Preto sme aj počas tohto roka prerazili všetky pásma dlhovej brzdy a nachádzame sa s dlhom nad najvyššou hranicou, pretože sme na druhej strane chceli byť zodpovední voči ekonomike a naliať ten potrebný investičný stimul a podržať podnikateľské prostredie, aby sme spolu túto pandémiu zvládli.
Keby sme dali teraz našu situáciu do porovnania s Českou republikou, tak od roku 2016 dosahovali rozpočtové prebytky a ich verejný dlh bol v minulom roku necelých, povedzme rádovo, 30, 31 % HDP. Takže my vyše 48 %, Češi, Česko na úrovni 30, 31 percent. To je enormný rozdiel, ako som hovoril, keby sme mali 38 %, tak by sme mali 9 miliárd. A keď máme, keby sme mali 31 alebo 30, tak by bolo podstatne tých miliárd viac. V takom prípade viete naozaj ekonomike pomáhať úplne iným spôsobom, pretože sa nepribližujete k tej pomyselnej čiare 60 % HDP takého dlhového stropu. A pre Slovensko je to ešte väčší problém ako pre Českú republiku, ktorá má väčšiu ekonomiku.
Dámy a páni, v dôsledku boja s koronakrízou dlh Slovenskej republiky prekročil, ako som povedal, tých 60 % HDP a chcem naozaj z tejto sály vyslať občanom jedno závažné posolstvo: Na tejto dlhovej hore môžeme zotrvať len krátko. Pre malú slovenskú ekonomiku je takáto výška dlhu pásmom veľkého rizika. Jednoducho povedané, je to pásmo, v ktorom štát, ak bude zotrvávať alebo pôjde hore a nebude pracovať na sklesávaní alebo klesaní tohto vrchu, tak môže mať problém so svojím financovaním. Dnes, myslím, že aj investori vidia a oceňujú aj vďaka tomu, za akých podmienok, za mínusových úrokových mier vieme financovať dlh Slovenska, dôverujú súčasnej vláde, dôverujú opatreniam, ktoré robíme, a preto teda sú ochotní nakupovať naše dlhopisy aj za mínusové, za mínusové úrokové miery, ale je dôležité, aby sme, túto rozpočtovú zodpovednosť budeme musieť držať v dlhodobom horizonte.
Čiže pre každú zodpovednú vládu z tohto vyplýva jednoznačný záver. Hneď ako to okolnosti dovolia, musíme z tejto dlhovej hory zostúpiť nižšie do bezpečia. To je náš, poviem, národno-štátny záujem. A preto často opakujem, že zdravé verejné financie musia byť vecou národnej cti, lebo máme tento vysoký dlh a potrebujeme ho znížiť. Ako minister financií; je táto oblasť veľmi dôležitá a chcem aj v spoločnosti budovať tento dopyt po zdravých verejných financiách.
Čiže konsolidácia je bez debaty jedna z najväčších výziev pre súčasné i budúce volebné obdobie. Musíme správne odhadnúť čas, kedy je ešte potrebné do podchladenej ekonomiky dodávať fiškálne stimuly a kedy je už čas venovať sa predovšetkým znižovaniu rozpočtového deficitu. A nie je to žiadny fetiš, ako som povedal, ide tu práve o to, v akom stave je výška nášho dlhu. Na toto, prosím, nezabúdajme, pretože to nie je žiadna veličina, ktorou môžme, nad ktorou sa môžme pousmiať, je to veličina, ktorá určuje spôsobilosť krajiny financovať svoj chod štátu.
Odhadujem, že keď sa tu stretneme takto o rok pri schvaľovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2022, hlavnou témou bude práve výška nášho verejného dlhu a spôsoby, ako ho znížiť s čo najmenšími sociálnymi otrasmi.
Dámy a páni, ako som povedal, návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19. Pri zostavovaní rozpočtu sme vychádzali z predpokladu, že slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre oslabený dopyt v dôsledku koronakrízy o 6,7 percenta. V roku 2021 podľa našej septembrovej prognózy v základnom scenári by malo hospodárstvo sa zotavovať a HDP by malo vzrásť o 5,5 percenta. Pripravili sme však aj rizikový scenár a ten rizikový scenár, samozrejme, ukazuje väčší prepad ekonomiky tohto roku a ukazuje aj nižší rast budúceho roku. Prognózovali sme ho na základe druhej vlny, ktorá by bola v rozsahu tvrdého, veľmi tvrdého mesačného lockdownu, a teda uvidíme, akým spôsobom sa táto prognóza naplní a aké budú tie konečné čísla.
Na tomto mieste však musím poznamenať, že okrem pandémie vírusu sme sa museli vyrovnať aj s rozpočtom, ktorý nám pripravila vláda pod vedením Petra Pellegriniho. Ako dobre viete, rozpočet sa pripravuje na tri roky, máme aj dnes ´21 až ´23, a vlastne každý rok sa roluje a vy nadväzujete na čísla, ktoré sú z predchádzajúcich rokov pripravené v rozpočte. A to je to, o čom hovorím. Čiže museli sme sa vyrovnať s rozpočtom, ktorý nám pripravila bývalá vláda pod vedením Petra Pellegriniho. Aj táto téma si zaslúži pár slov, pretože to je východisko, z ktorého sme museli stavať a bez ktorého sme sa nevedeli pohnúť ďalej.
Pri novelizácii zákona o štátnom rozpočte na tento rok sme výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID-19 odhadli vo výške 4,9 mld. eur. Inak povedané, mimoriadna situácia si vyžiadala aj mimoriadny prístup a pomoc, ktorú v tomto roku podávame občanom a ekonomike, je naozaj z hľadiska histórie Slovenska bezprecedentná. Avšak na základe revízie rozpočtových potrieb sme museli na tzv. nekryté tituly vyčleniť takmer 3 mld. eur. To sú veci, ktoré v rozpočte boli buď podhodnotené z hľadiska výdavkov, alebo boli nadhodnotené príjmy, ktoré všetci vedeli, že sa nenaplnia, a to len preto, aby sa na papier mohlo napísať nejaké pekné číslo.
My sme však povedali, že my budeme ľuďom hovoriť pravdu a robíme tak aj v rozpočtoch. Urobili sme tak v novelizácii na rok 2020 a robíme tak aj v rozpočte na rok 2021. A teda dovoľte mi, aby som spomenul aspoň niektoré sumy z tých troch miliárd.
Takmer pol miliardy tvoria záväzky na dopravnú infraštruktúru. Vyše pol miliardy na oddlžovanie zdravotníctva, to je téma dnešných dní, a takisto sme museli rozpočet dofinancovať práve o 13. dôchodok, lebo ako viete, hoci vláda Roberta Fica ho sľubovala už v roku 2010 svojim voličom, tak počas tých najúrodnejších rokov, počas tých ekonomických, historicky ekonomicky najlepších rokov im ho ani raz nedala. A Robert Fico priznal po voľbách, že jediný dôvod, prečo schválili tento zákon tesne pred voľbami, bolo to, aby zachránil padajúce percentá volebného výsledku. Čiže nebolo to vôbec, bol do tohto kroku vyslovene donútený strachom o vlastnú budúcnosť. Tam jasne vidíte ten odkaz, aký sociálny demokrat on je.
Samozrejme, my sme dôchodcom 13. dôchodok priznali, a preto sme ho vložili aj do rozpočtu. Toto sú, pár čísel o tom, ako sme sa museli popasovať s rozpočtom v roku 2020, na ktorom staviame ďalšie rozpočty. Preto oceňujem aj slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá schválený návrh, náš návrh považuje za realistický, ale na druhej strane jasne povedala a hovorila to roky o rozpočtoch predchádzajúcich vlád, že boli nerealistické, že mali podhodnotené výdavky a nadhodnotené príjmy, a my, ako som povedal, budeme ľuďom hovoriť pravdu.
Takže na základe očistenia týchto vecí, dofinancovania tých klamstiev v rozpočte na základe aj pandémie, ktorá silno zasiahla aj slovenskú ekonomiku, sme odhadovali rozpočet vo výške, teda deficit rozpočtu vo výške 9,68 % HDP, a teda tie dve príčiny sú práve, ako som povedal, tá bezprecedentná pandémia, ale aj bezprecedentná ľahostajnosť bývalej vlády k verejným financiám Slovenskej republiky.
V podobnej logike sa však nesie aj návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce obdobie. A ako som povedal v úvode, rozpočet na rok 2021 je rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti. A hovorím to preto, lebo – ako som povedal – nič neskrývame. Lebo toto považujeme za férové voči občanom Slovenskej republiky.
Keď sme teda zosumarizovali záväzky z minulých období, tak príspevok k budúcoročnému deficitu rozpočtu verejnej správy, ktorý spôsobila ešte bývalá vláda, predstavuje 2,1 mld. eur, čo sú 2,2 % HDP. Podrobnejší prehľad hovorí, ja skúsim teda opäť vymenovať nejaké položky z tohto rozpisu, hovorí o tom, že záväzky spadajúce pod štátny rozpočet spadajú alebo predstavujú 824 mil. eur. To sú veci, ktoré sme museli dofinancovať, pretože ten rozpočet bol, ako som povedal, podhodnotený z hľadiska výdavkov alebo nadhodnotený z hľadiska príjmov.
Ako viete, rozpočet je rozpočtom verejnej správy, aj tuto sme odmietli hrať hru na skrývačku alebo na nejaké falošné čísla, a preto sme aj pri týchto, pri tejto časti rozpočtu priznali čísla, ktoré očakávame, že v rozpočte majú byť a ako sa budú vyvíjať. Opäť chcem možno tak priblížiť tú realitu z predchádzajúcich rokov, pretože ako som hovoril, že v roku 2019 bol plánovaný nulový deficit, tak sa očakávalo, aj iné krajiny, ktoré dosiahli nulový deficit a nasledovali ďalej či už v nulovom hospodárení, vyrovnanom, alebo v prebytkovom, avšak slovenská vláda minulého volebného obdobia si vo svojich vlastných rozpočtoch namodelovala – to je to, čo sme zdedili – deficity a hovorím, ešte tam neboli mnohé veci kryté, čiže boli tam riziká, ktoré my sme museli naplniť, aby ten rozpočet bol realistický.
Zároveň sa pozrime aj na to, ako vírus zasiahol nielen zdravie a životy občanov, ale aj rozpočtové príjmy, pretože to je to, čím disponuje každá vláda, sú príjmy, ktoré potom prerozdeľuje, a vďaka korone a vďaka jej dopadu na ekonomiku celej Európy alebo aj celého sveta aj slovenský rozpočet je zasiahnutý v podobe poklesu príjmov a tento pokles je väčší ako 2 mld. eur. To sú veľké čiastky, ktoré, samozrejme, v tom rozpočte chýbajú, a preto bolo veľmi dôležité a náročné nastaviť ten rozpočet tak, aby práve s týmto výpadkom vedel alebo kvôli tomuto výpadku vedel pokryť potreby.
Vzhľadom na neistotu ohľadom pokračovania pandémie, ako som hovoril, ten scenár, ktorý sme prognózovali v našej prognóze septembrovej, sme vytvorili na strane výdavkov rezervu v objeme 1,04 mld. eur, čo je práve rozdiel medzi základným scenárom a rizikovým scenárom.
Rozpočtový deficit teda na rok 2021 by mal dosiahnuť 7,1 mld. eur, čo je 7,44 % HDP. Jeho zvýšenie o vyše dva percentuálne body na HDP oproti programu stability reaguje na predĺženie výnimky z konsolidačných pravidiel zo strany Európskej komisie. Komisia odporúča krajinám Európskej únie len postupné sťahovanie fiškálneho stimulu, aby sa neohrozilo očakávané jeho hospodárske oživenie vyslovene aj budúci rok. Pôvodne to bolo len tento rok, lebo sme nevedeli, či bude druhá vlna, ako bude veľká, ale vidíme, že pandémia naozaj zasiahla celý svet veľmi silno a poradiť si s ňou ešte chvíľu potrvá. Tak vlastne to odporúčanie, prirodzene, je na to, aby štáty podporovali svoje ekonomiky, a preto, aby nehľadali momentálne priestor na nejakú prílišnú konsolidáciu, ale skôr investovali do svojich ekonomík. Ako som však povedal, hrubý dlh v roku 2021 medziročne porastie na približne 65 % HDP, a to už je pásmo vysokého rizika.
Dámy a páni, dovoľte mi ešte uviesť niekoľko poznámok k vzťahu medzi navrhovaným rozpočtom verejnej správy a pôvodným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, pretože tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ak by sme išli podľa týchto pravidiel, tak v roku 2023 by vláda musela Národnej rade predložiť vyrovnaný rozpočet. Je pochopiteľné, že na tomto krátkom horizonte to nie je realistické, pretože sa jedná o konsolidačné opatrenia v objeme takmer 6 mld. eur a každý, kto tejto problematike rozumie, vie, že toto by bolo naozaj neúnosné aj z hľadiska občanov.
Takže poďme teraz niekoľko slov k rozpočtovým prioritám. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až ´23 významne podporuje financovanie sociálnej oblasti. Naša vláda ukázala v boji s pandémiou, že nám na ľuďoch záleží a že k ochrane zdravia, života a sociálnych istôt pristupujeme mimoriadne zodpovedne. Preto sme aj doteraz, ako som spomenul, vyčlenili alebo teda preinvestovali do ekonomiky ten stimul vo všetkých formách pomoci cez 4 mld. eur, čo je 4,6 % HDP. Toto je, myslím, že aj jasný symbol, ako som povedal, tá pomoc je bezprecedentná v tomto období, Slovensko nezažilo takúto pomoc, čo ukazuje, ako som povedal, jednak tú vládu, ktorá vie podať tú ruku záchrany, ale ktorá zároveň je aj veľmi zodpovedná.
Výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zaznamenávajú medziročný rast v celkovej výške 354 mil. eur, to som povedal, práve aj v týchto položkách sú napríklad 13. dôchodky. Je tam nárast výdavkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o rádovo 60 mil. eur, sú tam ďalšie položky ako zvýšenie výdavkov na podporu rodiny, taktiež sú tam zvýšenie výdavkov na náhradné výživné o rádovo 15 mil. eur a zároveň je tam aj zvýšenie dotácie na stravu o 7 mil. eur pre deti z rodín v hmotnej núdzi.
Sociálna poisťovňa v rámci svojho rozpočtu má zohľadnené alebo priznané skutočné výdavky, ale zároveň sme do tohto rozpočtu zaradili aj zvýšené výdavky o 105 mil. eur na odstránenie tej krivdy, ktorá tu nastala alebo ktorá bola spôsobená opäť predchádzajúcou vládou, a teda na dôchodkové dávky z titulu úpravy dôchodkového veku žien, ktoré vychovávali deti.
Zároveň boli výdavky Sociálnej poisťovne zvýšené o 39 mil. eur alebo rádovo 40 mil. eur na nemocenské dávky z dôvodu toho opatrenia tehotenského od vlastne, od štvrtého mesiaca tehotenstva, ktoré teda sa navrhuje s účinnosťou od 1. apríla 2021.
Musíme si uvedomiť, že Slovensko neleží na žiadnych ropných poliach a pracujeme naozaj s peniazmi, ktoré občania, z ktorých sa občania poskladajú vo svojich daniach; k tomu treba mať veľký rešpekt a treba k nim pristupovať veľmi zodpovedne. A môžme povedať, že kľúčom k vysokej životnej úrovni našich občanov sú, teda tak ako aj v iných vyspelých krajinách, a to je to, čím sa chceme riadiť a čím sa chceme inšpirovať, sú práve úspešné príbehy krajín, ktoré, ktoré dokázali si prejsť tú cestu, ktorá nás čaká, a dosiahnuť, dá sa povedať, vysokú, vysoký rast aj životnej úrovne, ale aj svojho hospodárstva. Môžme ich nazvať tzv. smart countries, čiže múdre krajiny, a práve preto teda kľúčom tejto vysokej životnej, vysokej úrovni sú veda, výskum a inovácie, slovom duchovné bohatstvo. Lebo je to práve duchovné bohatstvo a z neho prameniaca podnikavosť, ktoré zvyšujú produktivitu práce a orientujú ekonomickú aktivitu na produkciu s vysokou pridanou hodnotou.
Náš vzdelávací systém pritom patrí, ako som už spomínal aj v úvode, k najmenej zreformovaným oblastiam od Nežnej revolúcie, ale kvalitné vzdelávanie, ktoré vedie ku kvalitnému vzdelaniu, je prioritou našej vlády. A táto priorita sa premieta aj do rozpočtu budúceho roka, do rozpočtu verejnej správy a výdavky na vzdelanie, vedu, výskum a šport medziročne rastú napriek tejto ťažkej situácii a, ako som povedal, aj poklesom v príjmoch, rastú o 173 mil. eur. Sú to aj položky, ktorými chceme zatraktívniť profesiu učiteľov a chceme aj vyvážiť tie nerovnomerné alebo teda tie rozdiely v regiónoch, aby aj v regiónoch, kde sú vyššie náklady na život, aby aj v týchto regiónoch učitelia mali záujem o túto profesiu a mali dôstojný, dôstojný plat, aby sa vedeli uživiť, seba aj svoje rodiny v týchto podmienkach a v tom prostredí, kde sú prirodzene vyššie náklady na život ako v iných na Slovensku.
Zároveň aj v rozpočte je zohľadnené zvýšenie výdavkov na príspevok a výchovu a vzdelávanie detí v materských školách od päť rokov v sume 15 mil. eur za účelom podpory predprimárneho vzdelávania, čo je tiež dôležitá priorita. Zvyšujeme výdavky na členské príspevky v medzinárodných organizáciách, ale zároveň dofinancujeme, dofinancovávame výdavky na 731 asistentov, asistentov učiteľa v regionálnom školstve.
A, samozrejme, myslíme aj na šport, pretože ten je tiež ťažko skúšaný a bol ťažko skúšaný a šport bude naďalej každoročne podporovaný prostredníctvom výdavkov Fondu na podporu športu v sume 20 mil. eur.
Zdravotníctvo je ďalšia oblasť, a prirodzene, vysokej nespokojnosti občanov. Pacienti sú nespokojní, čo zo zdravotníctva dostávajú, a samotní zdravotníci, predovšetkým kvalifikované zdravotné sestry, demotivujú ich nízke platy a enormné pracovné zaťaženie. My si toto veľmi dobre uvedomujeme a uvedomujeme si, že zdravotníctvo potrebuje reformu, tak aby dokázalo poskytovať kvalitné služby za peniaze, ktoré si Slovensko môže dovoliť doňho dávať. A opäť, stále budem prízvukovať tú výšku dlhu, v ktorej sa Slovensko nachádza, pretože to by malo byť pre nás pri každom výdavku veľkým výkričníkom, aby každé euro bolo investované v súlade s hodnotou za peniaze, na ktorú sa musíme pozerať cez prizmu práve aj výšky dlhu, v ktorom sa nachádzame.
Výdavky pre oblasť zdravotníctva teda dosiahnu v roku 2021 úroveň takmer 6 mld. eur s medziročným rastom 205 mil. eur. Opäť v situácii, v ktorej sa nachádzame, kde štát má výrazný výpadok príjmov, a teda je to 3 celé, necelé, 3,6 % oproti očakávanej skutočnosti v roku 2020.
Často sa diskutuje o platbe za poistencov štátu. A tu chcem tiež povedať, že výška platby za poistencov štátu je rozpočtovaná sumou 1,44 mld. eur a oproti tomuto roku je to nárast o 282 mil. eur, čo je naozaj úctyhodná suma vzhľadom k situácii, v akej sa nachádzame. A zdôrazňujem, vzhľadom k situácii, v akej sa nachádzame. To je dôležité si uvedomiť. V rozpočte nájdete aj konkrétne opatrenia, ktorými vlastne prichádzame s navyše peniazmi z hľadiska oblasti zdravotníctva, či už je to na pokračujúcu obnovu a modernizáciu zdravotníckych zariadení, sa v roku 2021 vyčleňuje takmer 100 mil. eur a zároveň sú v rozpočte kapitoly alokované aj prostriedky na úrovni 125 mil. eur, ktoré umožnia dofinancovať zdravotnícke zariadenia v pôsobníctve, v pôsobnosti, pardon, ministerstva zdravotníctva.
Dámy a páni, návrh verejného rozpočtu na roky ´21 až ´23, som povedal, je aj rozpočtom záchrany, preto sú v ňom zahrnuté výrazné rozvojové a prorastové impulzy. Verejné investície sú kľúčové pre ďalší rozvoj Slovenska a nebudeme na nich šetriť, preto sme aj na nasledujúce tri roky vyčlenili 12 mld. eur vo forme investície. Z uvedenej sumy tvoria 3,9 mld. výdavky z fondov Európskej únie, 2,2 mld. výdavky samospráv, takmer miliarda eur sú investičné výdavky ostatných subjektov verejnej správy a 4,8 mld. eur sú priamo výdavky zo zdrojov štátneho rozpočtu. 12 mld. eur na najbližšie tri roky, ktoré som teraz spomenul, sú dvojnásobkom plánu obnovy, len aby ste mali ten pojem.
Zároveň, a to chcem tu zdôrazniť, nepozeráme sa len na výdavky, ale chceme v rozpočte obracať pozornosť predovšetkým na výsledky. Myslím si, že toto je dôležité, aby sme verejnosť učili, že čo za tie peniaze, ktoré štát investuje do jednotlivých oblastí, aké výsledky za to môže dostať a mal by dostať a či dostane. Čiže meranie výsledkov je veľmi dôležité aj z hľadiska rozpočtovania a aj z hľadiska hodnotenia jednotlivých, jednotlivých kapitol.
Pre nás je dôležité, aby každé euro bolo naozaj investované čo najlepšie, a preto sme vlastne aj v úvode tejto, pôsobenia tejto vlády rozhodli, že testom hodnoty prejde každý projekt nad 1 mil. eur a, samozrejme, prednosť dostanú len pripravené a preukázateľne návratné projekty. Takže s novým prístupom k rozpočtovaniu verejných financií úzko súvisí, že v rozpočtových dokumentoch budú pribúdať výsledkové ukazovatele, že pokračujeme v zlepšovaní programového rozpočtovania, čo znamená, že jednotlivé rozpočtové kapitoly budú musieť stále precíznejšie definovať to, čo chcú svojimi výdavkovými politikami dosiahnuť, a napríklad poviem, že kam sa chceme dostať práve v rebríčku Doing Bussines, ako som už spomenul.
Teraz ešte pár ďalších detailov k tým rozpočtovaným výdavkom.
Ďalšou dôležitou oblasťou sú cesty. Celkové výdavky do cestnej dopravy na rok 2021 predstavujú 1,56 mld. eur. Návrh rozpočtu medziročne zvyšuje o takmer 100 mil. eur objem prostriedkov na správu, údržbu a opravy ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest. Dôležité je si uvedomiť, že cesty I. triedy, tých máme najviac, po nich sa najviac ľudí prepravuje, myslím, že je to rádovo okolo 3-tisíc kilometrov, a dlhodobo boli zanedbávané. Ľudia, ktorí v tejto brandži pracujú, vám povedia, že nedostávali dostatok ani na údržbu, nieto na obnovu a rozvoj. Preto sme povedali, že aj toto je dôležitá oblasť, keďže stále nemáme dostavanú diaľnicu do Košíc a zdá sa, že to ešte potrvá aj kvôli tomu, akým spôsobom k tomu pristupovali predchádzajúce vlády, a o tom ešte určite budete počuť. Tak potrebujeme posilniť práve túto sieť ciest I. triedy, skvalitniť, vybudovať obchvaty a podobne, preto sme aj pridali aj do tejto oblasti viac peňazí, aby neboli len na nejakom udržiavacom modeli, čo by bolo, čo je minimálne minimum, ale aby mali aj peniaze na rozvoj. Samozrejme, tých peňazí by bolo treba omnoho viac, ale pracujeme s tým, čo máme. Pretože ako vidíte, každá oblasť by si pýtala omnoho, omnoho viacej peňazí.
Výdavky smerujúce na podporu rozvoja bývania na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 287 mil. eur vrátane výdavkov Štátneho fondu rozvoja bývania. Takisto je to úctyhodná suma, ktorá vychádza z programového vyhlásenia vlády zvýšiť mobilitu pracovnej sily.
Nezabúdame ani na kultúru, ako sme povedali aj pri programovom vyhlásení vlády. Hoci kultúra bola posledná kapitola, neznamená, že na ňu nemyslíme, a preto sú v rozpočte ministerstva kultúry zabezpečené finančné prostriedky napríklad na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na obnovu a revitalizáciu hradu Krásna Hôrka, na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu, podotýkam, sanácie havarijného stavu, opäť výsledok toho, čo sme zdedili a čo nám tu bolo zanechané, a výdavky na rekonštrukciu Štátnej opery v Banskej Bystrici. Takisto myslíme aj na audiovizuálny, Audiovizuálny fond práve na podporu audiovizuálneho priemyslu, kde je nárast výdavkov o sumu rádovo 6 mil. eur.
Podpora pôdohospodárstva je tiež dôležitá. Opäť, ďalšia oblasť, o ktorej by sme mohli dlho rozprávať. Bude zabezpečená naďalej cez kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v ktorej je 30 mil. určených na tzv. zelenú naftu a 50 mil. eur na podporu pôdohospodárstva formou rôznych dotačných programov, aby sme aspoň ako-tak mohli konkurovať okolitým krajinám a zahraničiu. Opäť vychádzame zo situácie, ktorú sme tu našli, a pracujeme s tým dlhodobým trendom, pretože vieme, že táto oblasť išla "od devíti k pěti", ako sa hovorí, a bol tu dlhodobý úpadok. A naším cieľom je v prvom rade zmeniť ten smer a myslím si, že toto je jasný signál, ktorým ukazujeme, že meníme ten smer a ideme tento sektor rozvíjať v rámci možností. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, predpokladám, že do jedenástej svoje úvodné slovo neskončíte. Preto vám navrhujem, aby sme, aby ste to prerušili, následne tu vidím dva procedurálne návrhy a potom o jedenástej budeme hlasovať o zákonoch, ktoré už boli prerokované, a následne, samozrejme, po hlasovaní môžte pokračovať. Súhlasíte?
Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Dobre, samozrejme. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované