23. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, mali ste pravdu, na obranu Slovenska má určite zásadný vplyv aj stupňovanie mocenského šírenia alebo súperenia štátov v rámci bezpečnostného prostredia v súčasnosti. Určite tu musíme badať aj používanie ozbrojenej sily v medzinárodných vzťahoch. Zvyšujú sa kapacity moderných ozbrojených síl, jadrového súperenia v súčasnosti. Obranná stratégia Slovenskej republiky, ktorá tu už mala byť dávno, mala práve reflektovať na takéto činitele alebo fakty. Šestnásť rokov sme tu nemali žiadnu obrannú stratégiu a určite to bolo cítiť nielen v rámci Slovenskej republiky, ale aj v rámci pôsobenia Slovenska v medzinárodných inštitúciách, ako je NATO.
Čo je dôležité určite podotknúť, musíme reagovať na meniace sa bezpečnostné výzvy v rámci súčasnosti. A určite by sme mali posilniť odolnosť našej krajiny, našej spoločnosti. Určite musíme podporiť aktívnu spoluprácu na tvorbe spoločných politík v rámci Európskej únie, keďže bezpečnostná aj obranná a hlavne obranná stratégia by mala reflektovať na tieto činitele.
Podľa môjho názoru tento dokument a s vami aj súhlasím, predstavuje východisko na formulovanie ďalších konkrétnych politík. A určite opatrení, ktoré by mali napĺňať strategické záujmy Slovenskej republiky. Čiže, aby som to tak ozrejmil. Som veľmi rád, že bola predložená táto obranná stratégia v rámci rokovania Národnej rady. Je to len začiatok a verím, že ďalšie politiky, ktoré sa budú robiť, budú vychádzať práve z tohto dokumentu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len, keď si to tak akože zhrniem tie, jak to nazvať, či to poznámky, alebo nejaké tak akože pripomienky zo strany ĽSNS alebo dvoch ĽSNS alebo koľko vás bude, teraz neviem, tak ani jedna sa netýkala obrannej stratégie. Ani jedna sa netýkala konkrétnej témy, o ktorej tu rokujeme. Zase to bolo UFO, zase to bolo, ja neviem, očkovanie, pandémia a kadečo. Proste z hora-dola.
A, pán Suja, viete, také tie vaše urážky a výpary. V podstate vy sa snažíte skrývať tak trošku takú nervozitu, ale, bohužiaľ, ju takto ukazujete. Ja vidím, že ste sa snažili hľadať na mňa hocičo, nič ste nenašli. U vás vo vašom prípade to asi bude komplikovanejšie, ale tak ja nechcem súdiť, ja som tu v parlamente.
Ja sa chcem poďakovať pánovi Baškovi aj pánovi Svrčekovi, samozrejme, aj pánovi Osuskému za, za tie poznámky, ktoré boli naozaj vecné. Bodaj by sme takto naozaj vedeli viesť tie diskusie. Diskusiu v tomto duchu nielen o obrane, ale aj o ďalších veciach, ktoré nás tu čakajú. Veľmi by som si to želal.
A čo sa týka tej modernizácie a tak ďalej. My sme mali na výbore u nás diskusiu k tomu takú obšírnejšiu, kde bol aj váš kolega, pán poslanec Saloň, kde sme sa bavili aj o modernizácii, čo sa týka, do budúcnosti, aj ťažké brigády a situáciu ohľadne tankov a podobne. Čiže myslím si, že tam niekde sa vieme zhodnúť v tom vašom návrhu, takže absolútne ju tu vítam.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nemal som to v pláne, ale keďže vidíme, ako sa debata v tomto bode vyvíja, tak musím na začiatok takú trošku krátku reakciu. Nikto ma nemôže nejako obviňovať z toho, že by som bol ja s tu sediacim ministrom obrany Naďom nejaká jedna krvná skupina, ale, ale keď vidíme, ako uletel vo svojom vystúpení podpredseda Šeliga, ako potom úplne odletel tu predseda brannobezpečnostného výboru kolega Krúpa, tak musím povedať, že pán minister Naď je tu asi najnormálnejší, ktorý tu dnes sedí, aby predkladal túto, túto obrannú stratégiu. (Reakcie z pléna.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
45.
Podľa mňa je to váhou.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Ďalší úlet. No, dalo by sa zhrnúť alebo táto obranná stratégia Slovenskej republiky by sa dala zhrnúť v podstate pár slovami. Aké strašne dôležité a nevyhnutné a bez možnosti akejkoľvek inej alternatívy je naše členstvo v NATO. Ako veľmi dôležité a doslova životná otázka je naše obetovanie sa pre fungovanie Európskej únie. Aké strašne nebezpečné sú hybridné a kybernetické hrozby, ktorým Slovenská republika čelí. A ako musíme byť skutočne v stave bojovej pohotovosti, aby sme boli pripravení na Ruskú federáciu najväčšieho agresora, agresora moderných dôb. Zhruba takto by sa dala v pár výrazoch alebo v niekoľkých možno krátkych vetách zhodnotiť obranná stratégia Slovenskej republiky.
Prierezovo počas alebo v rámci celého tohto dokumentu vidíme to, čo vidíme aj na spôsobe, akým táto vláda pristupuje k riešeniu tej súčasnej COVID situácie, kde jednoznačne môžeme povedať, že súčasná Matovičova vláda je vládou strachu a zastrašovania ľudí. Strachu a zastrašovania. Nie riešenia. Nie praktických, praktických nejakých výsledkov, ale propagandistického šírenia strachu a zastrašovania.
Výsledkom alebo ukážkou toho bol aj tu v priamom prenose pán predseda brannobezpečnostného výboru Krúpa, so svojím referátom, ktorý vlastne nám nepovedal taktiež nič k obrannej stratégii, ale iba k tomu, aké je to všetko úžasné a lesklé a vlastne ako sme všetci tí, ktorí s tým nesúhlasíme, úplne mimo.
Ja mám však na túto obrannú stratégiu trošku iný názor, ale to asi neprekvapí nikoho, a preto by som chcel prikročiť k jej hodnoteniu naozaj konštruktívne a takým tým, takým tým deduktívnym spôsobom. To znamená od toho všeobecného ku konkrétnemu.
Na strane štyri tejto stratégie, v časti politicko-vojenské závery zhodnotenia bezpečnostného prostredia sa v bode 10e) píše, že zhoršené bezpečnostné prostredie v Európe je najmä v dôsledku narušenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny Ruskou federáciou a ďalších ozbrojených konfliktov vo východnej časti Európy a v severnej Afrike a na Blízkom východe. A tu je podľa mňa jeden veľký výkričník. Začíname jedným veľkým výkričníkom v tejto stratégii hneď na štvrtej strane, pretože tie konflikty, ktoré tu sú spomínané, ide aj o konflikty v Afrike a nielen v severnej Afrike, ale aj strednej Afrike, do ktorých sa mocnosti NATO, veľmi silné členské štáty NATO na čele s Francúzskom, snažia veľmi aktívne zatiahnuť aj Slovenskú republiku.
A ak má byť obranná stratégia, aspoň ja to tak vnímam, ak má byť akýmsi pokusom o hodnotenie skutočných hrozieb, ktorým z nejakého vojenského alebo vojensko-politického hľadiska Slovenská republika ako suverénny zvrchovaný samostatný štát čelí, tak ja sa potom pýtam, prečo to tu nie je jasne napísané. Prečo tu nie je jasne napísané, že naše angažovanie v konfliktoch, ktoré absolútne nie sú našimi konfliktami, pretože aj keď odmietam členstvo v NATO, to veľmi dobre viete, tak tieto konflikty v Afrike, do ktorých sa nás snažia Francúzi zatiahnuť, tie nesúvisia ani s pôsobením Severoatlantickej aliancie. Tie nesúvisia ani s pôsobením NATO, tie súvisia čisto s mocenskými cieľmi a s ekonomickými záujmami Francúzka. Ale Slovenská republika ako poslušný, poslušný vojačik v rámci NATO im má pritom jednoducho sekundovať, máme tam poslať svojich vojakov, máme to financovať.
Malo to tu byť jasne napísané. Malo to tu byť jasne napísané, že keď hovorím o rizikách v Afrike, tak tie riziká sú spôsobené tým, že sa staráme do niečoho, do čoho nám absolútne nič nie je. Do čoho nás absolútne nič nie je. A prostredníctvom takýchto angažovaných politikov, ktorí to aj prostredníctvom takýchto dokumentov presadzujú, zaťahujeme do týchto konfliktov všetko obyvateľstvo Slovenskej republiky.
Kolegyne, kolegovia, nie všetci ste boli na tom stretnutí s francúzskym veľvyslancom. Ja som tam našťastie bol. Tam jasne bolo povedané, že Francúzsko čelí obrovským tým teroristickým útokom najmä z dôvodu, najmä z dôvodu, že tí cudzinci, ktorí k nim prichádzajú sa mstia za to, ako francúzski vojaci zabíjajú ich rodiny v strednej Afrike. A nemôžme sa čudovať, že dochádza k takémuto správaniu. Keď vám nejaká okupačná armáda zastrelí vašu rodinu, znásilní vašu sestru alebo ženu, alebo dcéru, jasné, že tí ľudia zúfalí potom robia takéto teroristické činy, ktoré sa dotýkajú nevinných. Ale my predsa nechceme, aby to prišlo aj sem. My predsa nechceme, aby sme sa kvôli našim politikom nechali zatiahnuť do takýchto vojen a aby sem chodili potom nejakí imigranti páchať teroristické činy len preto, lebo zo zúfalosti sa potrebujú proste pomstiť, sa potrebujú pomstiť. O tomto je angažovanie Francúzka v strednej Afrike a o tomto má byť aj to, že Slovensko sa k nim nesmie nikdy pridať. Nesmie nikdy pridať a malo to tu byť napísané a nie je to tu napísané. Je tu napísaná len taká všeobecná vec a hlavne sa odvolávame zase na agresívnu Ruskú federáciu.
Nemôžem s tým súhlasiť, a preto som chcel využiť na tento priestor na vás všetkých, aby ste naozaj aj tí, čo ste vládni poslanci, mohli apelovať na vládu, aby sa Slovenská republika nenechala zatiahnuť do týchto nechutných konfliktov, do ktorých nám nič nie je a ktorých výsledkom sú potom nevinné obete teroristických útokov v západnej Európe najmä vo Francúzku.
Veľké otázky vo mne vzbudzuje bod 26 tejto obrannej stratégie, ktorý je na strane šesť. Budem citovať, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, pre tých, čo ste to nečítali: "Slovenská republika podporuje iniciatívy NATO a EÚ smerujúce k minimalizácii hrozieb a využitiu príležitostí, ktoré vytvára vesmír." Možnože z pohľadu, ak ste čítali tú knihu Hviezdne vojny, tak z pohľadu tejto knihy je to okej. Ideme sa pripravovať na Hviezdne vojny. Ale dnes v tejto situácii, dnes v tejto situácii, keď každým týždňom nám pribúdajú ľudia, ktorí strácajú prácu, každým týždňom nám pribúdajú firmy, ktoré jednoducho končia, každým týždňom nám vláda prichystá novú a novú nejakú zmätenú vyhlášku, usmernenie alebo akýkoľvek iný nejaký takýto paškvil, na základe ktorého ľuďom menia podmienky na život, tak mi príde absolútne cynické, absolútne cynické, aby sme v tejto situácii, keď skutočne živitelia rodín bojujú o svoje prežitie, aby my sme im tu schvaľovali dokument, ktorý nám povie, že prioritou Slovenska je riešiť priority vesmíru.
Kolegyne, kolegovia, tu si naozaj dajme otázku, že či je úlohou vlády sa strať o blaho svojich občanov v súčasnej situácii aspoň o základnú nejakú bezpečnosť a aspoň o základné živobytie alebo či je úlohou vlády nás zaťahovať do vesmírneho výskumu. Lebo neviem si ja dosť dobre predstaviť to, že v dnešnej situácii, v dnešnom ekonomickom nastavení Slovenskej republiky, kde nám brutálnym spôsobom narastá verejný dlh, však bol predmetom schvaľovania štátneho rozpočtu, tak vysoký deficit sme neschválili alebo Národná rada neschválila nikdy v histórii Slovenskej republiky, ako to bolo teraz naposledy. A v tomto obrovsky deficitnom hospodárení, keď napriek narastajúcim a skutočne kozmickou rýchlosťou narastajúcim verejným deficitom alebo deficitom verejných zdrojov, vláda nedokáže pomôcť firmám a občanom. Napriek tomu všetkému, tak my ideme hovoriť o tom, že chceme riešiť príležitosti z vesmíru. Keby to nebolo smutné, tak je to, je to normálne, je to komiks. Ale, ale, žiaľ, treba to povedať, že to je nie komiks, ale je to výsmech občanom. Je to výsmech občanom, ktorí sa boja o tú svoju prácu, a jednoducho počujú, že Národná rada rieši príležitosti z vesmíru a vláda.
Veľké znepokojenie teraz také pragmatické a vecné vo mne vzbudila poznámka pod bodom 49 na strane 10 tohto dokumentu, bavíme sa stále o obrannej stratégii Slovenskej republiky, budem citovať: "Prioritou vo výstavbe a rozvoji ozbrojených síl Vojenskej polície a Vojenského spravodajstva je plnenie Cieľov spôsobilostí NATO pre Slovenskú republiku." Takže vidíme, že v tomto dokumente ako hlavný cieľ alebo hlavná priorita nie je definované obranyschopnosť, nie je definovaná obranyschopnosť Slovenskej republiky. Nie je definované to, že chceme ozbrojené sily alebo armádu, ako to bolo predtým, postaviť opäť na nohy, ale prioritou je plnenie cieľov spôsobilostí pre zločineckú organizáciu NATO. Čiže nie to, čo potrebujeme my, čo NATO potrebuje od nás, tak to ideme napĺňať. A to má byť, to má byť cieľom, to má byť prioritou, na ktorý, podľa toho čo povedal aj tu pán kolega z brannobezpečnostného výboru, aj pán podpredseda parlamentu, na ktorý ideme vynaložiť miliardy, miliardy.
Čiže opäť to musím zopakovať. Ľudia bojujú so základnými otázkami prežitia v dnešnej dobe. So základnými otázkami prežitia aj z pohľadu ekonomického, aj z pohľadu tých totalitných pravidiel života, ktoré tu vláda proste každým týždňom prináša. Vládny predstavitelia alebo predstavitelia vládnej koalície priznajú, že na základe tohto dokumentu sa idú míňať miliardy, miliardy z daní tých ľudí, ktorí ešte majú z čoho platiť tie dane. A nakoniec sa dozvedáme, že tie miliardy budú minuté nie na, nie na potreby Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale na potreby podľa toho, ako nám to napáskuje a nalinkuje a rozkáže NATO.
Pán minister sa smeje a ja tomu rozumiem, pretože máme na úlohu NATO odlišné pohľady, ale mne to nepríde smiešne, pretože všetci chceme, aby ozbrojené sily boli na tom čo najlepšie. Aby to nebolo len torzo, ktoré chodí niekde Američanom vykonávať servisné úlohy a kryť im chrbát, ale aby sme mohli byť na svoju armádu opäť hrdí. Ale takýmto prístupom sa bojím, že to naozaj dosiahneme len niekedy v tej hviezdnej kozmickej budúcnosti.
Veľmi silným úderom pri strete s realitou je tento dokument na strane 12, ktorý hovorí o podpore obranného priemyslu Slovenskej republiky a o príprave obyvateľstva na obranu štátu. V úvodnom slove sme počuli pána ministra obrany, ako hovorí, že prioritou je podpora a budovanie slovenského obranného priemyslu. Za to ja dávam všetkých desať prstov, všetkých desať prstov. Je predsa prirodzené a podstatné a nevyhnutné, aby sme keď ide o budovanie obranyschopnosti a kapacít na obranyschopnosť Slovenskej republiky, aby sme dávali zarobiť najmä našim slovenským firmám. Lenže problém je v tom, kolegyne, kolegovia, že tieto túžby, sľuby a verejné vyjadrenia sa absolútne rozchádzajú s realitou, sa rozchádzajú s realitou. Stále je podpora vlády pre slovenské firmy, ktoré podnikajú v obrannom priemysle mizivá. Stále je zanedbateľná a stále je na takej hranici, že na základe zákazok od Slovenskej republiky alebo od vlády by tie firmy jednoducho nemali šancu.
A ja s myšlienkou podpory obranného priemyslu Slovenskej republiky absolútne súhlasím. To je, to je vec, ktorú aj keď pán minister deklaruje na výbore, ja mu vždy poviem, že s tým súhlasím, že, že som jednoducho za, lebo to je vec každého vlastenca podľa mňa, otázka každého vlastenca. Predsa nebudeme dávať zarábať cudzím firmám, keď môžeme slovenským, ale to sa týka všetkého nielen obranného priemyslu.
Samozrejme, sú tu ľudia potom, ktorí hovoria, že mechanizmy EÚ nám v tom bránia a tak ďalej, ale na to sa vlastenec nemôže pozerať. Ale chýba mi tu ten reálny skutok, chýba mi tu ten reálny výsledok. Chýba mi tu to, že si vieme povedať, že toto všetko sme dnes dali na podporu týchto firiem. Že toto všetko budú pre slovenskú armádu robiť už len slovenské firmy. Že nám je jedno, čo si o tom bude myslieť v Bruseli alebo v centrále NATO, lebo my máme svoje úlohy. A keď si to vedia iné krajiny vybojovať, keď si to vedia iné krajiny vyboxovať, tak ja som presvedčený, že keď máme takých špičkových politikov, ako je pán minister alebo pán predseda brannobezpečnostného výboru, tak to musíme dokázať aj my. Musíme aj my vedieť dokázať vybojovať to, že naše slovenské firmy musia mať z toho, z tých miliárd, ktoré chceme minúť, musia mať čo najviac a nie, že sa dajú zrnká Slovákom a zvyšok si rozkradnú alebo rozoberú zahraničné konzorciá.
A po teoretickej stránke, po teoretickej stránke je táto časť spracovaná dobre. Pán minister, vidíte, ja viem aj pochváliť. Je spracovaná dobre, ale nie sú tam žiadne ani len trošku, ani len trošku konkretizované záväzné ukazovatele, ktoré by nám mohli dať nejakú nádej, že sa to naozaj v tom vzťahu štát verzus slovenské firmy zlepší.
A teraz hovorím o všetkých firmách všeobecne, za mnou žiadna firma nestojí, ale proste nedá sa na to pozerať, keď peniaze slovenských daňových poplatníkov odchádzajú do cudziny. To je to najhoršie, čo môže byť, to je to najhoršie. (Reakcia z pléna.) Presne tak, chudáci. (Reakcia z pléna.)
Ďalší skvost, kolegyne, kolegovia, je tá časť 6, príprava obyvateľstva na obranu štátu. Vy, čo ste tu starší odo mňa, si to pamätáte ešte lepšie, ja som to tiež zažil, čiže sa k tomu môžem vyjadriť. Súčasťou tohto, o čom tu píšu autori tohto dokumentu, je aj tá branná výchova, branná výchova v školách. Tí, čo ste zažili brannú výchovu, musíte, musíte uznať, že to bolo proste niečo, čo teraz absolútne chýba. To je pravda. Pán minister, zhodneme sa, je to pravda, to tu máte rozpísané. Jednoducho dnes, dnes z tých chlapcov sa proste stávajú... (Reakcia z pléna.) Pán minister, veď aj o vás bude dneska reč, takže potom si to môžme vzájomne vybilancovať. Dnes z tých chlapcov naozaj z tých škôl základných vychádzajú chalani, ktorí nevedia ani ten gumený granát hodiť. Counter-Strike na počítači hrať sa, to je jedna vec a druhá vec je založiť oheň v prírode alebo proste základné veci, ktoré boli predmetom tej brannej výchovy.
Čo mi však vadí, to musím pochváliť, tento, tento zámer musím pochváliť naozaj, je to, je to dôležité, je to proste naozaj nevyhnutné, len vadia mi na tom dve veci, pán minister. Ale nehovorím, že vy za to môžete, len musím to povedať, za tú jednu vec asi áno.
Tá prvá vec, čo mi na tom vadí kardinálne, že prichádzame s návrhom na doplnenie, ako keby vyučovacieho plánu alebo nejakých tematických osnov alebo štátneho vzdelávacieho programu, alebo proste jednoducho týchto vzdelávacích aktivít a predpisov, prichádzame v čase, keď deti nemôžu chodiť do škôl, keď deti nemôžu chodiť do škôl a stále iba počúvame od vlády: "už budúci týždeň budú môcť, budúci mesiac budú môcť," a tie deti nám hlúpnu doma, ostávajú doma. To distančné vyučovanie, to musím ako učiteľ povedať, že to distančné vyučovanie je katastrofa. Po prvé, nie je dodržaná ani hodinová dotácia a po druhé, tá úroveň cez tie počítače aj tí učitelia a ten prístup, no je to proste, tí, čo máte deti, tak viete, že naozaj to nie je plnohodnotná ani polovičná náhrada klasického vyučovania v škole.
V takej, v takejto situácii rozprávať o tom, že v takejto situácii rozprávať o tom, že ideme tam ešte doplniť brannú výchovu a ideme tým deťom rozprávať, aké je to všetko dôležité, to mi príde ako čisté science-fiction, science-fiction. Že cez počítač, cez počítač im to budeme vysvetľovať, ako si majú nasadiť plynovú masku, ako sa majú naučiť založiť oheň a podobné veci.
Čo mi však vadí v tomto bode ešte viac, a to mi vadí teda naozaj veľmi, že súčasťou brannej výchovy, kolegyne, kolegovia, a teraz sa vráti tá paralela, ktorú tu spomínal pán kolega Krúpa na tú Moskvu a na tú ideológiu a na všetky tie veci, ktoré, o ktorých dnes hovoríme ako o niečom neprijateľnom, tak súčasťou tej brannej výchovy má byť, majú byť informácie o zabezpečovaní obrany vrátane významného členstva v NATO a v EÚ. To znamená, súčasťou brannej výchovy má byť propaganda tlačená do detí o tom, aké je NATO a EÚ úžasné, pozitívne a aké je dôležité, že sme tam. A ja sa potom pýtam, ja sa potom pýtam, v čom to je iné, celé toto je v čom iné, ako tie propagandistické časy za čias Sovietskeho zväzu? V čom to je iné, keď priamo na papieri to tu máme napísané, že tá propaganda v prospech NATO a v prospech Únie bude tlačená do detí na hodinách brannej výchovy?
Ja neviem, či s tým naozaj všetci súhlasíte, či je to podľa vás tá správna cesta, ale podľa mňa, podľa mňa je to katastrofa. Učme tie deti tým, tým návykom, učme ich tým základným proste, základným nejakým prvkom, ktoré poslúžia skutočne pre ochranu a obranu, učme im, učme ich používanie osobných ochranných prostriedkov chemických alebo improvizovaných, môžme sa o tom rozprávať, civilná ochrana je moja veľmi taká oblasť, ktorej sa venujem, môžme sa o tom rozprávať, môžme to proste navrhovať, môžme to tam dávať, zlepšovať, dajme na to aj peniaze, ale prosím vás, netlačme priamo v dokumentoch deťom do hlavy propagandu NATO a Európskej únie. Ešte k tomu to NATO, ktoré je proste čisto intervenčná vojenská organizácia, ktorá má za sebou desaťtisíce mŕtvych ľudí. Nie pri obranných, ale pri čisto útočných akciách. Toto mi veľmi vadí. Toto mi veľmi vadí, to tam vôbec nemuselo byť. Nechápem, či to tam niekto dal kvôli tomu, aby tu bol tento, takýto nejaký, takáto nespokojnosť alebo kvôli čomu, alebo či už je to taká arogancia, že proste, áno, ideme to nahlas povedať, že tie deti budú jednoducho vychovávané v duchu NATO a budú z nich úplne, úplne poslušní NATO-vojaci.
No pán minister vraví, že uhm. Tak keď to je tak, uhm, tak potom, potom je to smutné. Je to veľmi smutné. (Reakcia z pléna: "Ako pre koho.".) Ako pre koho, veď jasné, že keď vy ste z Washingtonu, tak pre vás to smutné nie je.
Ďalšia časť (reakcie z pléna), pán Krúpa, keby ste išli sčítavať prezidentské hlasy do Ameriky, možno by to pomohlo.
Na strane 13 v časti VII (reakcie z pléna), môžme ísť spolu. Kolega ma posiela do Afriky, tak môžme ísť spolu do Afriky. Vyriešime viacero otázok jedným ťahom.
V časti VII - zabezpečenie zdrojov na obranu štátu. V bode 71 sa píše o tom, že Slovenská republika vynaloží úsilie o získanie finančnej podpory pre podporu obranného priemyslu, výskumu, vývoja vzdelávania a na tento účel využije hlavne štrukturálne fondy EÚ, Európsky obranný fond, program bezpečnostných investícií NATO a bilaterálne mechanizmy. Poviete si, čo na tomto môže vadiť? Viete, čo na tomto môže vadiť? Na tomto vadí to, že pod tým slovíčkom, výrazom bilaterálne mechanizmy sa ukrýva čarovný spôsob, ako mimo kompetencií NATO, ktorého sme nanešťastie členmi, ale tak už sme členmi, teraz to nevieme v tejto chvíli zmeniť, mimo kompetencií NATO vplyv na vojenskú infraštruktúru ozbrojených síl Slovenskej republiky, čiže na vojenskú infraštruktúru Slovenskej republiky získavajú Spojené štáty americké. Či už je to na letisku Sliač, či už je to na letisku Kuchyňa, alebo na iných strategicky zaujímavých rezortoch, keď to tak poviem, nechcem povedať, že útvaroch, lebo tam ide o tú geografickú skôr polohu v rámci nášho štátu.
Ako rozvojová krajina, ako rozvojová krajina za pár drobných poskytujeme exkluzívny prístup na našu vojenskú infraštruktúru cudzej armáde. Vojenský prístup, ktorý nemá nič s naším členstvom v NATO. Ide len o to, že nejde o hocijakú armádu, ale ide o armádu svetového policajta, o armádu Spojených štátov amerických.
S týmto, si myslím, že nemôže súhlasiť, nemôže súhlasiť žiadny človek, ktorému úprimne záleží na rozvoji ozbrojených síl, ktorému záleží na tom, aby bol dodržaný základný rámec tohto dokumentu, a síce že Slovenská republika je suverénnym, samostatným, zvrchovaným štátom. Žiadna republika totiž nie je suverénna a zvrchovaná, ak sa po jej území pohybujú cudzie vojská.
V minulom volebnom období na brannobezpečnostnom výbore, ktorého som bol členom aj vtedy, náčelník vojenskej polície vtedajší veľmi jasne kritizoval nedostatočné kompetencie vojenskej polície pri kontrole amerických vojakov na slovenskom území. Veľmi jasne to kritizoval a rozprávali sme sa veľmi dlho o príkladoch, ktoré takéto nešťastné a nedostatočné nastavenie kompetencií vojenskej polície voči amerických vojakom v rámci celej Európy a európskych členov NATO prinášalo.
Reakcia vlády je, že v rámci bilaterálnych vzťahov tu ideme prítomnosť americkú posilňovať a jednoducho to bude štát v štáte. To bude štát v štáte, ktorý nám postupne bude prinášať také nemilé udalosti ako hromadný pokus o znásilnenie rumunskej štátnej občianky v Bukurešti, kde páchatelia, príslušníci americkej armády dislokovaní na námornej základni v Konstanci nikdy neboli postavení pred rumunský súd, ale boli stiahnutí naspäť do Spojených štátov amerických a spravodlivosť sa ich nedotkla.
Ak toto, takáto vízia je cieľom, tak potom, áno, potom obrannú stratégiu v takomto znení môžme schváliť. Ak je však cieľom skutočne funkčná armáda v skutočne suverénnej, samostatnej zvrchovanej Slovenskej republike, tak takúto obrannú stratégiu jednoducho odhlasovať nemôžme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, jeden i druhý, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, áno, my teraz prejednávame veľmi dôležitý dokument, to znamená obranyschopnosť Slovenskej republiky a vojenskú obrannú stratégiu. Tu už to odznelo, že takúto stratégiu Slovenská republika už nemala 16 rokov, no ja som nemal taký pocit, že by mi tá stratégia chýbala, skôr mi chýbalo to, že v podstate slabo sme zabezpečovali našich občanov a nepomáhali sme našim ľuďom.
Vážení priatelia, ak my hovoríme o stratégii, tak treba sa vrátiť do roku 1989, poprípade do roku 1991, keď, vážení páni ministri, určite sa pamätáte, pán Kocáb jednoznačne vyhlásil, ktorý v podstate, že keď odprevádzal sovietskych vojakov, posledného sovietskeho vojaka jednoznačne povedal: "Nikdy viac na územie," v tom čase Československa, "cudzí vojak nesmie vstúpiť." No dneska je situácia úplne iná. To je jedna vec.
Áno, v podstate my v rozpočte na rok 2021, my už pomaličky dávame 2 % z rozpočtu práve na tieto účely. Vážení priatelia, keď my dávame 2,4 mld. na lietadlá, ktoré sa vyrábajú nie na území Slovenskej republiky, ale práve na území Ameriky, my si to objednávame, tak nie je všetko v kostolnom poriadku. Keď pán minister obrany teraz momentálne objednal 800, za 800 mil. eur radary z Izraela, tiež nie je všetko v naprostom poriadku. Pán minister, to je môj názor, samozrejme, vy môžte, určite budete mať iný názor, ale na druhej strane tento parlament odsúhlasí, že nedáme trináste dôchodky, dáme 1,70 euro pre naše matky, pre ich deti, tak niečo skutočne nie je v poriadku.
Takže, dámy a páni, treba si uvedomiť jednu vec, lenže už mi ušiel čas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Hneď na začiatku chcem povedať, aby nám bolo všetkým jasné, že nie som ani z Moskvy, ani z Washingtonu, ale som Jaro Baška od Trenčína a chcem reagovať na niektoré veci, ktoré odzneli v rozprave.
Tak prvé - medzinárodný krízový manažment. Je našou povinnosťou do tohto medzinárodného krízového manažmentu prispievať, či je to v Afrike, či je to v iných krajinách, či je to inde vo svete a pred chvíľou sme mali jeden bod, kde sme menili vlastne počet príslušníkov operácie EUFOR Althea. Pamätám si v roku 2006, kde som bol štátny na obrane, vtedy bol Miro Lajčák high representative vlastne Európskej únie v Bosne a Hercegovine, naozaj sme urobili kus dobrej práce aj na poli diplomacie, ale aj na tom poli vojenskom a som rád, že spoločne či už s krajinami EÚ, OSN, resp. s krajinami NATO takýmto spôsobom fungujeme a pomáhame.
V spôsobilosti sme malá krajina, 5,5-miliónová krajina s tabuľkovými počtami armády okolo 15-tisíc. Nemôžeme robiť všetko. To môžu robiť veľké armády ako Francúzsko, Nemecko, Amerika, možno Turecko, ktoré má druhú najväčšiu armádu v rámci NATO po Spojených štátoch amerických. My máme robiť tie spôsobilosti, na ktoré sme dobrí a takýmto spôsobom prispievať do tej spoločnej kolektívnej obrany. Nemôžeme naozaj robiť všetko.
Čo sa týka slovenského zbrojárskeho priemyslu, tak naozaj najviac zatiaľ ešte stále ostáva v trenčianskom kraji a pevne verím, že tento rok alebo budúci rok prídu aj ďalšie možnosti a ďalšie zvýšenie pracovných príležitostí práve v slovenskom obrannom priemysle. Máme napríklad teraz Zuzany, však armáda objednala tie Zuzany za neviem koľko 120 alebo koľko to je miliónov eur, potom vybavila výstroj jednotlivca, to sú všetko podľa mňa slovenské firmy, ktoré robia, šijú maskáče a tak ďalej, obuv, aj na východe, na východe Slovenska a tak ďalej. Takže tá profi a základná vojenská služba, som za profesionálnu armádu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci. Chcel som začať po vzore kolegu Jara Bašku s tým, že som Tomáš Valášek z Trnavy a nie z Washingtonu, ale potom som si uvedomil, že Trnava je dnes kontroverznejšia ako Washington. (Reakcie z pléna.) Manželka je z Trenčína, správne, tak aspoň, tak som si to poistil.
K veci. Ako nebudem prehovárať pána poslanca Kotlebu, že NATO nie je zločinecká organizácia, taký zdatný rétor nie som a tam neuspejem. Ale keďže nás počúvajú aj iní, pozerajú v televízii a na internete, chcem uviesť jednu vec na prvú mieru. Odznelo tu, že spojené, teda ozbrojené sily nebudujeme pre Slovensko, ale budujeme ich na základe nejakých inštrukcii z Aliancie. Ako niečo o tej realite viem, 4 roky som zastupoval Slovensko v Aliancii a v praxi to funguje naopak. My, Slovenská republika, si zadefinujeme, čo od Aliancie chceme a nechceme od nej málo, chceme od nej, aby sme mali pokoj na našej východnej hranici, chceme od nej, aby nám nechodili nelegálni migranti cez Stredozemné a Egejské more, chceme od nej, aby sme mali nejakú stabilitu na Balkáne, to všetko niečo stojí. Tá Aliancia neurobí nič iného, len to, že si sadnú ľudia technokrati, ľudovo povedané ľudia z kockatými hlavami a povedia nám, ak chcete toto všetko, bude vás to stáť toľkoto a toľkoto v korunách, dolároch a hlavne v technike. Takáto a takáto technika, toľko a toľkoto ľudí potrebujeme.
A sú to naše vlastné rozhodnutia o tom, čo od Aliancie očakávame, ktoré sa nám vrátia v podobe tých cieľov z cieľov, ktoré táto stratégia spomína. Takže ako, áno, môžme do nich neinvestovať. Môžme postaviť situáciu tak, ako stála posledných neviem koľko rokov, že minieme tak málo na obranu, že nespĺňame nič z tých cieľov síl, ale v konečnom dôsledku tým šálime len sami seba, lebo my sme boli tí, čo Aliancii zadefinovali, čo chcú od nej, dosť v podobe ambícií a ona len povedala, čo to stojí v zmysle techniky.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja na vás nezvyknem veľmi reagovať a koniec koncov tie výhrady, ktoré ste spomínali v rozprave, boli skôr adresované pánovi ministrovi obrany a všimol som si, že vynaložil dosť veľa energie na to, aby si napísal poznámky, takže predpokladám, že bude na vás reagovať a na tie vaše pripomienky, ale jednoducho aspoň na jednu, jednu faktickú vec musím. Vy ste tu predviedli takú ukážkovú manipuláciu pri jednej vašej výhrade, že to nemôže zostať bez slov, pretože ľudia, ktorí pozerajú prenos, predpokladám, že väčšina asi nečítala tieto strategické dokumenty a vy ste teraz z obrannej stratégie zacitovali zo 6. strany bod 26 o tom vesmíre. A síce ja to zopakujem: "Slovenská republika podporuje iniciatívy NATO a EÚ smerujúce k minimalizácii hrozieb a využitiu príležitostí, ktoré vytvára vesmír." A tu ste prestali citovať a začali ste zosmiešňovať tento bod tejto stratégie prirovnávaním k hviezdnym vojnám a prišlo vám to strašne smiešne. Ale vy ste nedočítali celú vetu. A to je dosť dôležité. Takže ja to urobím pre tých ľudí, ktorí nečítali tie dokumenty. Takže: "a využitie príležitostí, ktoré vytvára vesmír, na podporu vojenských činností najmä v oblasti spravodajstva, navigácie a komunikácie." Ja neviem, v akej dobe žijete vy, či nepoužívate mobilný telefón, ale voláte len na pevnú linku, keď napríklad obvolávate členov alebo bývalých členov vášho predsedníctva, či faxujete, alebo namiesto mailov používate listy a pohľadnice, ale jednoducho žijeme dobu, kedy spravodajstvo, navigácia a komunikácia sú úplnou samozrejmosťou každodenného života.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kotleba, vy ste vo svojom prejave spomínal, že Slovensko je súčasťou a naša armáda nejakého agresívneho paktu, ale keď sa pozriete na pôsobenie našich vojakov v zahraničných misiách a operáciách, tak zistíte úplne pravý opak. Naši vojaci pôsobili v zahraničných misiách v Afrike, v Eritrei, pôsobili na Golanských výšinách, pôsobili v Afganistane a v ďalších misiách. A aká ich tam bola úloha? Keď sa na to pozriete, bolo to práve pomáhať obyvateľstvu, odmínovanie. Vďaka našim vojakom sme zachránili mnoho ľudských životov, neprišli o nohy malé deti , takisto v nárazníkových zónach ako na Cypre, kde je turecká zóna s gréckou. Naši vojaci zabezpečujú mier. Takže nemôžte prezentovať verejnosti a nášmu obyvateľstvu, že naša armáda je súčasťou nejakého agresívneho paktu. Ďakujem pekne.

Pán podpredseda Grendel, ja si cením váš pokus, tak nejako vtipne to spracovať, ale vy ste v podstate nič nové ani hodnotné k tomu môjmu príspevku na tú vetu, ktorú ste napádali, nepovedali. Absolútne to, čo ste povedali, nemení význam toho, čo som povedal ja. Takže asi tak.
A pán poslanec Potocký, ja som nikdy nehovoril o tom, že naša armáda je agresívna. Ja som hovoril o tom, že NATO je jednoducho agresívna organizácia, ktorá má za sebou desaťtisíce nevinných mŕtvych ľudí, ktorí umreli nie pri tom, keď sa NATO bránilo, ale keď NATO útočilo. Toto som povedal. Takže možno ste ma zle pochopili, ale vašu pripomienku vnímam konštruktívne.
Ďakujem pekne.

Vážené poslankyne a poslanci, minister na začiatku svojej reči povedal, že sa máme pozrieť do minulosti. To som aj urobil. A neskôr vám tu moje pozeranie uvediem.
Celý tento návrh obrannej stratégie považujem za paškvil. Servilnejší sluhovia ako tí, čo stvorili tieto zdrapy papiera, už ani snáď nemôžu existovať. Za vzletnými slovami o partnerstvách vidím úplné a dobrovoľné danie sa do role otroka, nepríčetného okovami spútaného otroka. Dobrovoľného otroka, ktorý príjme každú chúťku svojho pána. Prečo som sa takto vyjadril na tento návrh? No vysvetlím.
Je to skúsenosť a poznanie histórie. Západné krajiny už pred naším vstupom do NATO viedli nespočetné vojny naprieč celým svetom. Robili puče, prevraty. Vždy kvôli svojim záujmom. Všade, kde šliapla čižma vojakov NATO, bola tráva červená od krvi. Obrovský zoznam zločinov NATO som vymenoval už v minulom volebnom období. Bol to obrovský zoznam vojen a pučov a prevratov, ale zameriam sa teraz skôr na obdobie po začiatku spolupráce Slovenska s NATO. Pre mňa najhroznejším činom bola participácia Slovenska pri bombardovaní Juhoslávie. To povolenie preletov bombardérov cez náš vzdušný priestor bolo ako podať nožík vrahovi, aby si pichol, aby si mohol pichnúť. Týmto sme pomohli vraždiť našich slovanských bratov a dokonca aj bombardovať Slovákov tam žijúcich. Poznám takých. Vo Vojvodine, takže sa nesmejte, pán Žiak. Bombardovalo sa dokonca aj s ochudobneným uránom. Viete, aké svinstvo to narobilo so životným prostredím a telami ľudí? Takéto dedičstvo NATO a ďalšie zotrvávanie v ňom mám podporovať? Ja mám toto podporovať? Zničené nemocnice mám podporovať? Mám tolerovať to ničenie? Či mám tolerovať zničený vlak so svadobčanmi? A vyvraždenými, samozrejme. Tak to teda tiež nie. Kto už len môže spolupracovať s notorickými klamármi z NATO? No kdeže sú tie Saddámove chemické zbrane? No nikde, ale jeho Irak je rozvrátený a zničený a jeho budúcnosť, no, je tiež nikde. Krajiny patriace do NATO pomohli rozvrátiť polovicu Afriky a Blízkeho východu. A teraz tu máme obrovské kvantá emigrujúcich mladých juncov v značkových šatách s najnovšími mobilmi. Všetko so všetkým súvisí. Mnohé krajiny NATO a Európskej únie sa stávajú kalifátmi. Tam je naša budúcnosť? Atentáty boli vždy, ale teraz sú špecifické. Sekanie mačetami, pichanie nožmi, zrážanie autami, masové znásilňovania. Však krajiny EÚ a NATO nevedia ochrániť ani samé seba. Ako chcú ochraňovať nás alebo celý svet. Sú pnutia medzi Európskou úniou a USA. Celý svet je v chaose. Mnohí si myslia, že v organizovanom chaose.
Západné krajiny ako súčasť Československa nás Slovákov už raz zradili. Nebol som nikdy zástanca Československa, ale holý fakt je, že ako útvar bolo zradené práve západnými krajinami. A bratia Češi na to doplatili fakt veľmi zle. A tento návrh je najservilnejší, ktorý poznám. Celá jeho koncepcia nám neprinesie mier a bezpečnosť. Prinesie chaos a možno aj vojnu, ktorej budeme prvosledový cieľ, to už som vám vravel raz, pán minister.
A teraz ešte raz zopakujem to, čo som povedal na začiatku. Vo svojej úvodnej reči pán minister povedal, že sa musíme pozrieť do minulosti. Tak ja som sa pozrel do minulosti. Pozrel som sa na to slávne NATO čo prinieslo, ale nevidím tam nič pozitívne. A mať ho ako východiskový bod obrannej stratégie je podľa mňa scestné.
Ďakujem.