23. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ak to mám povedať skrátene, cieľom tohto zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a regulácii sieťových odvetví je vlastne zabrániť možnej privatizácii našich vodárenských spoločností. Reagujeme tak na udalosti, ktoré sa stali v posledných mesiacoch na východnom Slovensku, kde vlastne jedna právnická kancelária plánovala odkúpiť od jednej obce akcie vo vodárenskej spoločnosti, a tým pádom by mohla potom postupne skupovať akcie vo vodárňach, čím by vlastne došlo k privatizácii.
My sme presvedčení o tom, že voda, pitná voda je strategická surovina a má zostať pod kontrolou miest a obcí, tak ako je to doteraz. To znamená, že zabránime vstupu možných finančných skupín a oligarchov do našich vodárenských spoločností. Sme presvedčení, že distribúcia a výroba pitnej vody má byť pod kontrolou štátu, obcí a samosprávnych krajov. Takže to je podstata. Zároveň je potrebné povedať, že aj Najvyšší kontrolný úrad v roku 2019, keď vykonal kontroly niektorých vodárenských spoločností, skonštatoval, že najlepšie verejný záujem ochránia vlastne samosprávne kraje a obce, navyše ak by do vodárenských spoločností vstúpil, vstúpila nejaká finančná skupina, mohlo by to aj ohroziť získavanie eurofondov, ktoré sú vlastne kľúčové pre rozvoj vodovodnej infraštruktúry, takže aj to je ďalší dôvod.
Ja mám zároveň k tomuto návrhu zákona, ktorý sme odkonzultovali s ministerstvom životného prostredia, aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vlastne spočíva v tom, že my sme pôvodne plánovali, aby akcie a majetkovú účasť vo vodárenských spoločnostiach mohol mať aj štát. Slovo štát z pôvodného návrhu vypúšťame, pretože v súčasnosti vo vodárňach má, vlastnia akcie len samosprávne kraje a obce, takže to zostane ponechané, to slovo štát sa vypustí.
Zároveň sa mení aj účinnosť tohto zákona, keďže ten legislatívny proces sa natiahol, tak vlastne k pôvodnému návrhu, od 1. januára bude platiť, bude účinnosť tohto zákona od 15. marca 2021 a zároveň v mojom pozmeňujúcom návrhu a doplňujúcom bude aj zakotvené, že vlastne majetková účasť samosprávnych krajov a obcí v týchto vodárenských spoločnostiach nemôže byť predmetom exekučného konania. Doteraz v zákone bolo len, ochraňoval zákon len obce, vkladáme tam aj slovo samosprávny kraj.
Takže, pán predsedajúci, dovoľte, aby som prečítal celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Potocký, Milan, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Potockého k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 283).
1. V čl. I § 3 ods. 8 sa slová „štát, samosprávny kraj alebo obec“ nahrádzajú slovami
„a) právnickú osobu zriadenú podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú iba obce alebo združenia obcí,
b) samosprávny kraj alebo
c) obec v rámci územnej pôsobnosti právnickej osoby podľa písm. a).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
„2a) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.“
2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„ČI. II Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2001 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 59/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 57/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 389/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z. a zákona č. 296/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:
v § 61 t sa za slovo „obcí“ vkladajú slová „a samosprávnych krajov“.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
3. V čl. II sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „15. marca“.

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Všetko?

Potocký, Milan, poslanec NR SR
Áno, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslenák, pán poslanec, súhlasím s vami, čo ste hovoril, že akcie vodárenských spoločností nemôžu byť predmetom exekúcií. To je veľmi dobré riešenie, s tým úplne súhlasím, len by som sa chcel spýtať ešte na nejaké detaily.
V akom prípade budú môcť obce nakladať s akciami vodárenských spoločností, či zákon to určuje, alebo rozmýšľate nad tým, aby to nebolo k zneužitiu? Prvá.
A druhá, ešte jedna vec ma tam zaujíma. Ako zabráni zákon predaj akcií vodárenských spoločností mestám, obciam, či zabráni celkovo predaju akcií, alebo napríklad môžu odpredať niekomu, čo tie už akcie vlastní, ako vodárenská spoločnosť alebo podobne? Hej? Či bude v zákone vyčitované len finančným skupinám, alebo prv ako tá exekúcia, alebo nebudú môcť s tými akciami vôbec nakladať?

Milan, vystihol si úplne presne podstatu veci v rozprave.
Ja aj keď som zástancom súkromného vlastníctva, tak v tomto prípade, vlastne pri tejto strategickej surovine bolo potrebné pripraviť tento zákon a zabrániť špekulatívnemu charakteru vstupu súkromného investora do týchto vodárenských spoločností. Ja som rád, že sa nám vlastne podarilo poslancom rýchlo a promptne zareagovať, a tým by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto zákone, a verím, že vlastne ochránime ten verejný záujem, ktorý tu je naozaj pri tejto strategickej surovine nad tým súkromným záujmom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, veľká vďaka za tento predložený návrh zákona, ktorý má naozaj veľmi veľa dobrých a veľmi veľa praktických riešení. Čiže naozaj vodárenská a kanalizačná sieť je veľmi dôležitá v rámci celého územia Slovenskej republiky a nikdy by sa nemala stať, tak ako kolega Suja povedal, predmetom exekučného konania alebo špekulatívneho predaja, odpredaja alebo nejakého záludného konania buď vedenia obce, mesta alebo či už kraja, ale naozaj to predkupné právo by mal mať štát alebo retrospektívne naozaj dookola. Čiže štát na obce, na kraje, na mestá a to isté obce, kraje a mestá na štát.
V niektorých prípadoch by možno aj bolo dobré, ak by vstup súkromného investora bol, ale je to vždy veľkým rizikom. Pochádzam z východného Slovenska a viem, že takéto špekulatívne skupiny na východnom Slovensku fungujú dlhé roky. Dlhé roky sa snažia o vstup či už do Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, chvalabohu, sa to ešte nikdy nepodarilo, pretože naozaj nie sme až tak bohatý región, aby sme dokázali platiť omnoho vyššie vodné, stočné a ďalek... a ďalej nejaké pridané ďalšie hodnoty k tomuto všetkému. Čiže naozaj tento zákon je veľmi dobre prepracovaný, a ak budú kolegu Suju pripomienky dostatočne vysvetlené, tak nevidím dôvod, prečo by sme tento zákon nepodporili.
Čiže naozaj, naozaj veľká vďaka a musíme ďalej spolupracovať na týchto všetkých rozumných veciach, ktoré budú určite naše Slovensko posúvať dopredu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak, ako ste uviedol, cieľom aj tohto zákona je vlastne zabrániť aj tomu, ak by vstúpila do vodárenských spoločností nejaká finančná skupina, potom by to mohlo ovplyvňovať aj ceny vody, samozrejme. A pitná voda patrí všetkým, nielen nejakým vybraným spoločnostiam a oligarchom.
A na vašu otázku, pán poslanec Suja, áno, máte pravdu. Akcie obcí, miest a samosprávnych krajov nebudú môcť získať súkromné skupiny alebo súkromné firmy. Obec, ktorá sa rozhodne svoje akcie alebo svoju majetkovú účasť, sa jej vzdať alebo preniesť, môže len na inú obec alebo aj na vodárenskú spoločnosť, ale, samozrejme, jej akcie, tej vodárenskej spoločnosti môže vlastniť len samosprávny kraj a obce. Takže môžu len obce medzi sebou alebo vodárenskou spoločnosťou.

Ďakujem. Ja by som chcel nadviazať na kolegu a na to dovysvetlenie a ešte sa k tomu trošku povenovať, tomu vlastníctvu obcí.
Áno, my teda aktuálne obmedzíme tú prevoditeľnosť. Musím povedať, že Legislatívna rada vlády nebola týmto nadšená, lebo predsa len ústavnoprávna ochrana majetku je posvätná, a toto naozaj povedzme že líže takú hranu. Ale naozaj si myslíme, že, že ten verejný záujem je v tomto prípade, ho je potrebné uprednostniť, lebo vidím, lebo videli sme viackrát, že čo sa udialo, keď tam vstúpil nejaký pochybný súkromník.
Avšak musím upozorniť aj na jednu vec, lebo možno ste si už všimli, že síce v tomto zákone smerujeme, máme spoločný cieľ všetci predkladatelia, ale už z tých vyjadrení ste si možno všimli, že, že ten, že ten konečný stav, tak na to máme možno trošku iný názor. Ja som to aj v tom úvodnom slove povedal, že si myslím, že do budúcnosti by nebolo zlé, keby tam bol aj súkromný investor, ale naozaj s rozvojovými plánmi za nejakými jasnými pravidlami.
Vychádzam z toho, táto moje presvedčenie je, je teda nie len také to ideologické, že si myslím, že štát neni dobrým vlastníkom vo väčšine prípadov, ale je to aj z praktickej skúsenosti, keď som bol v Dozornej rade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a tým, že tie vodárenské spoločnosti vznikli tou delimitáciou štátneho majetku, tak sa stalo, že vy máte v jednej vodárenskej spoločnosti aj niekoľko stoviek akcionárov a drvivá väčšina tých akcionárov má že nula celé niečo percenta. Tým pádom vy ako akcionár, de facto vaša moc a vaša možnosť ovplyvňovať rozhodnutia tej vodárenskej spoločnosti sú naozaj že nulové. A stalo sa to, že drvivá väčšina tých akcionárov, dá sa povedať, že rezignovala na, na výkon svojich akcionárskych práv. A tak sa napríklad stalo, že vo vodárenskej spoločnosti (povedané so smiechom), to, možno ma kolegovia z východu doplnia, v tej východoslovenskej, lebo ja to viem len, len tak, že z novinových článkov, to vedenie tam bolo desiatky rokov de facto neodvolateľné, lebo tam nebola väčšina akcionárov, ktorá by sa dala dať, dať dokopy a vedela by s tým niečo urobiť. A teda neviem, či ten pán je stále vo väzbe, viem, že ho, pred pár mesiacmi si ho, si ho zobrala NAKA, a to už som potom si neodsledoval, takže naozaj tie vodárne ovládli také nejaké klany.
No ale problém je to aj tam, kde, kde sa tá väčšina dá nejakým spôsobom dokopy. Konkrétne povedzme tú Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, kde má väčšinu Bratislava. No, ak sa stane, že, že primátor je povedzme že nie natoľko skúsený alebo rovno to je nejaký gauner a zvolí si tam iných gaunerov, alebo teda nechá tam zvoliť iných gaunerov, tak až do nedávnej doby Bratislava, ktorá má inak 700 zamestnancov ako magistrát a ročný rozpočet je okolo 500 mil., takže je to naozaj veľká, veľký kolos, tak na výkon akcionárskych práv, na kontrolu týchto mestských podnikov tam bola že jedna právnička. Teraz to nový primátor trošku, trošku rozšíril, ale stále malá skupinka, malá skupinka úradníkov nedokáže tie mestské podniky v tom, v tom celom ich rozsahu toho, čo vykonávajú, nedokáže ich efektívne strážiť. A tak sa stane, že keď tam príde niekto menej čestný, tak potom, aj keď to vy napravíte napríklad predtým, tak on tam nájde zlaté vajíčko, ktoré, ktoré, ktoré potom normálne vylúpi ako, ako taký, no, gauner.
Takže pre tieto dôvody si myslím, že, že bolo by dobré, keby tie vodárenské spoločnosti do budúcnosti mali nejakého strategického investora. Áno, môžme sa baviť o pravidlách s pani poslankyňou Miernou, ktorá je primátorka v Skalici, a majú väčší akcionársky podiel Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Sme sa napríklad rozprávali o tom, že jej by sa nepáčilo, keby iní akcionári si vyberali dividendy, lebo prečo by napríklad Bratislava, ktorá má skoro 60 % mala, mala odtiaľ vybrať dividendy. Aj to by sa možno dalo upraviť v nejakom zákone o, o správ... o obchodných spoločnostiach, ktoré vykonávajú niečo vo verejnom záujme na ten spôsob, že, že, že akcionári z verejnej moci, teda obce, by nárok na dividendy, no nieže... No, takto, že by museli rozhodnúť o... že, že ten investor by mal nejaké prednostné právo na dividendy v nejakej konkrétnej výške a tí ostatní akcionári, obce, by si ich nevyplácali, resp. by na to bolo potrebné každoročné rozhodnutie napr. trojpätinovej väčšiny alebo, alebo niečo podobného.
Ako modely by sa našli, ale myslím si, že ten stav, ktorý je teraz, je viac ako zlý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja nevylučujem váš dobrý úmysel, ktorý sa určite zakladá na tom, že áno, v určitom momente, v určitej chvíli, je vstup investora súkromného do vodárenskej spoločnosti alebo do kanalizačnej sústavy vhodný. Ale nedokážem sa stotožniť veľmi s vaším názorom, že štát nie je v tomto veľmi dobrým vlastníkom.
Čo sa týka východného Slovenska, tak Východoslovenská vodárenská spoločnosť, alebo Podtatranská vodárenská spoločnosť, na východe Slovenská máme najdlhšiu sieť, čo sa týka vodovodov a kanalizácii, ale zároveň táto sieť je v najhoršom stave, čo sa týka v rámci celého Slovenska. Čiže tretina územia má naozaj tú najhoršiu sieť vodovodnú a kanalizačnú, čiže týmto by sa trebalo veľmi zaoberať a hľadať vhodné riešenia, akým, akým spôsobom by teoreticky snáď vedel nejaký súkromný investor do tohto vstúpiť, ale podotýkam, vždy by to malo byť len o investíciách, a nie o odnímaní alebo vyťahovaní zisku z danej spoločnosti, čo sa už mnohokrát pokúšali kadejaké skupinky po východe Slovenska, ale včasným zásahom predstavenstva týchto spoločností sa tomu zabránilo.
Tak ako to bolo v tejto debate, v tejto rozprave povedané, voda je naozaj strategickou surovinou, o ktorú nemôžme prísť. Patrí naozaj všetkým obyvateľom, nie len východného ani stredného, ani západného Slovenska, patrí naozaj celému Slovensku. A naozaj štát dokáže byť dobrým vlastníkom, ak daná spoločnosť je spravovaná ľuďmi, ktorí danej problematike sa venujú buď dlhé roky, alebo tomu naozaj úprimne rozumejú, a nie tak, ako ste podotýkal, rôznymi špekulantmi a rôznymi iba nasadenými ľuďmi, ktoré tieto spoločnosti chcú buď umelo, alebo oficiálne zaťažovať a ničiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cmorej, si povedal, že štát nie je dobrý gazda alebo vlastník, ale máte ústavnú väčšinu. Môžte ovládať v štáte, čo len chcete. Vy ste teraz povedal, že vaša vlastná vláda nie je dobrý gazda alebo vlastník, lebo tak mi z toho vyplynulo. Takú moc, akú máte vy, tu nemala ani jedna vláda, toľko poslancov. Tak spravte všetko pre to, aby bol, lebo ak sa vy vládni poslanci idete vyhovárať, že štát nie je dobrý gazda, tak to vysielame úplne zlý signál ľuďom. To možno ste to tak ani nemyslel.
Ja sa chcem spýtať jednu vec. Áno, najväčšie kauzy sú, čo sme postrehli aj v správach, vo vodárenskej spoločnosti v Bratislave, ako vidím, máte s tým skúsenosti. Vždy tam boli nejaké tlaky a záujmy finančných skupín, aby ju ovládli, alebo nejakých iných skupín.
Ale poviem vám ešte jednu vec. Vy hovoríte o vstupu súkromného investora. Súkromný investor keď niekde vstupuje, vždy vystupuje za účelom zisku vždy. Vždy. On to nejde robiť ako obce, mestá alebo vyšší územný celok, že nepotrebuje na tom zarábať, len na náklady a na obnovu, ale chce vytvárať aj nejaký zisk. A akonáhle vstúpi takýto súkromný, alebo či je to strategický, alebo iný investor súkromný, tak automaticky bude tlak na zvýšenie vodného a stočného. A to je normálna vec, lebo toto, takto funguje podnikanie. On nevstúpi do žiadnej spoločnosti len ako nejaký dobročinec. Keď tam naleje peniaze, bude chcieť z toho zisk, bude chcieť z toho proste mať nejaké benefity.
Takže v tomto prípade ja nie som veľmi naklonený vstupu súkromného kapitálu, lebo to nebude zadarmo. Bude to vždy na úkor tej ceny a tá sa premietne na všetkých ľudí.

Ďakujem, pán predsedajúci. V tomto sa aj ja s pánom kolegom poslancom Cmorejom nezhodnem. Tiež som presvedčený o tom, že ten lepší verejný záujem zabezpečí len štát, a súhlasím s tým, že dnešné vodárenské spoločnosti mnohé plytvajú s peniazmi daňových poplatníkov. Naozaj sa tam šafári.
A to bude druhý krok, ktorý urobíme ďalej. To znamená, že zmeníme infozákon a pozrieme sa na prsty bližšie týmto vodárenským spoločnostiam, ktoré narábajú so stovkami miliónov eur. To znamená, že budú môcť, budú musieť zverejňovať svoje hospodárenie, a to, ako s týmito miliónmi nakladajú, pretože vieme, že sú rôzne kauzy najmä na východnom Slovensku.
Niektoré vodárenské spoločnosti nechcú novinárom poskytovať informácie aj v rámci infozákona, tvrdia, že nie, im to zo zákona nevyplýva. To znamená, že ďalší krok bude zmena infozákona, aby sme sa týmto vodárenským spoločnostiam pozreli na prsty. A tým pádom bude štát v týchto vodárenských spoločnostiach postupovať efektívnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na kolegov z ĽSNS, alebo teda už teraz ste, myslím, že preč.
(Povedané so smiechom.) Áno? Pardon. Musím porozmýšľať, ako vás teraz oslovovať.
Áno, samozrejme, keď súkromník vstúpi, vstúpi do nejakej spoločnosti, tak on tam ide za, za účelom vyberaní, teda on z toho očakáva zisk, inak by nemal motiváciu tam vstupovať. Treba nájsť pomer, ktorý dáva zmysel pre všetkých. Keďže ide o regulované odvetvie, tak aj to vodné, stočné je, je regulované podobne ako, ako, ako v energetike, tiež, tiež sú, tiež sú ceny regulované.
No a rozumiem tomu, že sa vám nepáči, že na nejakej strategickej surovine by niekto robil zisk. Na druhej strane, viete, keď je situácia taká, že niekto tam síce nerobí zisk, ale tam 20 mil. ukradne, čo bola taká, čo bol taký odhad, že zhruba toľkoto sa ukradlo z Bratislavskej vodárenskej ročne, hej, ročne, tak musím povedať, že ja tam radšej budem mať investora, ktorý bude ma 30-40 %, ale ktorý bude krad..., bude, bude strážiť, že sa tam nebude kradnúť, lebo v tom prípade okrádajú aj jeho, a on nech si potom pokojne zoberie zisk. Keď si zoberie zisk 10 mil., ja som stále 10 mil. ušetril, keď sa tam predtým kradlo 20, hej. Takže ja na to nazerám skôr, skôr z tohto hľadiska.
Potom ešte k tomu, čo povedal kolega Suja, že máme ústavnú väčšinu, že či teda my sme tým zlým, zlým vlastníkom. Viete, to je vždy o ľuďoch, ktorých si vyberiete. My si myslíme, že si vyberáme dobrých ľudí, ale nikdy nevieme zaručiť, kto príde po nás. A to je o tom, čo som hovoril, vždy, ak tam príde niekto s nečestnými úmyslami, tak to, tak aj zlaté vajíčko vykradne úplne do tla.
Ďakujem.