23. schôdza

Ja by som chcel, pán minister, ospravedlniť pána Kotlebu, pretože naozaj v súčasnej situácii, v ktorej sa nachádza psychickej, keď sa mu rozpadla celá strana, ja si myslím, že on ani nevie, čo rozpráva. Takže ja by som ho chcel ospravedlniť za to, že čo tu predvádzal. Nehnevajte sa.

Nebolo, ale prijímam, pán poslanec, toto ospravedlnenie. Súhlasím s vami.

Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, nebudem hovoriť dlho. Už bolo toho veľa povedaného aj mnou, len na úvod ešte možno pripomenie, keďže to odznelo pred nejakými už piatimi hodinami skoro. Ako rád som, že po 16 rokoch konečne máme pred sebou novú stratégiu, a teda nové stratégie bezpečnostnú aj obrannú, lebo toto nie sú len nejaké zdrapy papiera. Tieto stratégie priamo určujú, akým spôsobom minieme miliardy na obranu, kam vyšleme našich vojakov a vojačky slúžiť, či si máme chrániť dôležité firmy, počítačové siete a ako. To sú existenčné rozhodnutia. Nie nejaké drobnosti a majú byť založené na dnešnej realite. Nie tej z roku 2005, kedy pripomínam to bolo ešte pred vojnou na Ukrajine, pred vojnou v Gruzínsku, pred vstupom do platnosti súčasnej zmluvy o Európskej únii, pred finančnou krízou, pred migračnou krízou a tak ďalej. Viete, čo hovorím, bol najvyšší čas a vďaka, že sú tu.
K obsahu mám len dve poznámky. Jedna sa týka Ruska a druhá sa týka Spojených štátov.
Začnem Amerikou. Viackrát tu odznelo, že touto stratégiou a tým, že sa hlási, hrdo hlási k nášmu členstvu v NATO otrocky nasledujeme Spojené štáty. Kategoricky nie. Touto stratégiou sa radíme medzi západných spojencov a to je veľký rozdiel, pretože medzi týchto spojencov sa radíme okrem iného práve preto, že na rozdiel od iných východných alternatív, či tých bývalých ako Varšavská zmluva. My tým nestrácame slobodu názoru. To nie sú len prázdne slová, to sú fakty. Keď Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko kopa iných krajín nesúhlasili v roku 2003 s vojnou v Iraku, povedali tak, povedali tak nahlas a neprispeli žiadnymi silami, ako bolo ich právom.
Keď v roku 2007 Líbya, Nemecko, Poľsko a viacero iných krajín nesúhlasilo s misiou NATO v danej krajine, tak jednoducho neprispeli silami. Viacerí povedia, čo to je za holubník, ako si môže, ako môže Aliancia fungovať, keď si v nej robí každý, čo chce. Ja hovorím naopak. Tu Alianciu ctí, že sa vieme rozísť, niekedy sa vieme zásadne rozhodnúť a napriek tomu absolútne ťaháme za jeden povraz v tej kľúčovej veci, že keď jeden z nás potrebuje pomoc, tak mu všetci prídu na pomoc. Ako pre Slovensko úprimne si neviem predstaviť lepšiu alternatívu, každý z nás by mal radšej za spojenca niekoho ideálneho, niekoho vysnívaného, takí spojenci nie sú. A ak už si máme vybrať z tých, ktorí sú k dispozícii, a štát našej veľkosti v našej časti sveta spojencov potrebuje, tak, chvalabohu, za to, že máme k dispozícii túto komunitu slobodných a demokratických štátov Európy a Aliancie, ku ktorým sa táto stratégia a ja za náš klub hrdo hlásime.
Odznelo to pred pár hodinami, že v týchto dokumentoch útočíme na Rusko. Poslanci Dostál, Stančík, Lehotský a iný predo mnou už popísali, že je to nezmysel, že nič takého stratégia nehovorí, dokonca pred chvíľou opozičný poslanec pochváli túto istú stratégiu práve za vyváženosť, s ktorou pristupuje k Rusku.
Ja len dodám, že Slovensko nemá žiaden problém s ruským národom či Ruskou federáciou. Radi by sme si priali aj lepšie vzťahy aj čulejší obchod, ale prvoradou povinnosťou tejto vlády, prvoradou povinnosťou každej vlády, samozrejme, je hlavne chrániť život a záujem občanov. A tie, povedzme si na rovinu, v prípade Slovenska sa s predstavami dnešnej vlády v Moskve v niektorých pre nás zásadných bodoch rozchádzajú, ale totálne rozchádzajú.
Súčasná ruská vláda vie presne, čo chce vo vzťahu k zvyšku Európy. Chce, aby tu ideálne nebolo ani EÚ, ani Severoatlantická aliancia, pretože by jej viac vyhovovala možnosť rokovať s tými veľkými krajinami o nás a bez nás, tak ako tomu bolo stáročia. Ja nehodnotím, nekritizujem, proste Rusko si povedalo, že touto cestou ide a ide si za tým systematicky, dlhodobo a dôsledne. Investuje nemálo peňazí a úsilia do toho, aby sa Európska únia a NATO oslabili a ideálne rozpadli. Financuje extrémistické strany po celej Európe, ktoré zbroja a broja proti EÚ a proti NATO, a vráža veľa peňazí a úsilia do podpory dezinformácie či o EÚ, či o Aliancii. To treba povedať. V mnohom sa Rusku celkom slušne darí.
A teraz, že čo je náš, čo je slovenský záujem v tejto veci. No tak ten je úplne opačný od toho, čo som práve popísal ako ruský cieľ. Slovensku veľmi vyhovuje, že je tu silná Európska únia, lebo vďaka Európskej únii platí, že aj tie väčšie krajiny sa musia pobaviť a konzultovať s tými menšími, keď sa robia tak zásadné rozhodnutia ako napríklad, ako má fungovať vzájomný obchod, ako má fungovať energetika a tak ďalej. To, povedzme si na rovinu, by tu bez Európskej únie nebolo.
Slovensku veľmi vyhovuje, že je tu silná Aliancia, pretože vďaka nej platí, že si nikto voči jej menším členom nedovolí to, čo sa stalo v Gruzínsku či v Ukrajine. Keby tu Európska únia a Severoatlantická aliancia neboli, tak naša krajina, tá, ktorá je na periférii Európy, a povedzme si na rovinu, krásna, ale nie veľká krajina, by bola medzi prvými, ktorá by pocítila následky. Takže áno, určite si ponechajme otvorenú možnosť zlepšenia vzťahov s Ruskom, ba čo viac, pracujme na nej, ale nie na úrok, na úkor záujmov Slovenska a jeho občanov. Keď táto stratégia hovorí o potrebe pomenovať jasne rozdiely s Ruskom a s Moskvou, tak nie je ani proamerická, ani protiruská, ale je proslovenská, a preto má našu podporu.
Vďaka.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, pán kolega Tomáš Valášek, za tvoj príspevok v rozprave. Ako dcéra otca Štefana Kányaiho, ktorý bol nevinne odsúdený a strávil takmer desať rokov zo svojej mladosti v táboroch smrti, v ruských gulagoch na Sibíri, na Urale, v Karagande, v Žezkazgane, žijúc s jeho spomienkami, ktoré sú zachytené v jeho knihe Poviem to teda vám všetkým, ktorú odporúčam kolegom na prečítanie, si ešte viac uvedomujem zmysel slov "sloboda" a "bezpečnosť". Dnes máme pamätný deň holokaustu, tragédie 20. storočia nemôžeme bagatelizovať, sú naším mementom a musíme sa z nich poučiť. Vítam, že obranná stratégia vznikla spoločne s bezpečnostnou stratégiou.
Návrhy novej bezpečnostnej a obrannej stratégie Slovenskej republiky sú spracované kvalitne. Svedčí o tom, že je dobrá spolupráca dvoch kľúčových ministerstiev, ktoré tieto dve stratégie vypracovali. Potrebujeme hlavný strategický rámec v oblasti bezpečnosti a obrany krajiny. Je dôležité, aby sme mali jasné úlohy, zachovali zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc Slovenskej republiky.
Vítam, že nová bezpečnostná stratégia reaguje na tradičné, ale i nové bezpečnostné hrozby. Ide napríklad o zásahy do kybernetickej bezpečnosti štátu či dezinformácie. Ľudia potrebujú mať pocit, že sú chránení na uliciach, doma, ale aj na internete. V digitálnom svete nesmie chýbať voľný tok tovarov a služieb, ale aj informácií. Dezinformácie, falošné správy a propaganda ohrozujú našu kolektívnu bezpečnosť, pretože podkopávajú dôveru, ktorú občania majú vo svoje inštitúcie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Viete, v roku ´89 po revolúcii som mal takú predstavu, že na Slovensku jednoducho alebo v Európe končia dejiny. Stredná Európa, východná Európa, Rusko, západná Európa a Spojené štáty budú nažívať v nejakom takom spoločnom spoločenstve bez nejakých konfliktov a nebude potrebná ani nejaká Aliancia, rozširovanie Aliancie a podobne. No, bohužiaľ, tie imperialistické chúťky a boj o svetovládu, nerastné bohatstvo pokračuje ďalej. A nie je to len, samozrejme, Spojené štáty, samozrejme, aj USA a Čína majú svoje ambície.
Teraz tu prišiel COVID minulý rok a tiež som čakal, že budeme zase, troška zmiernime a budeme mať tú rétoriku takú inú, pokojnejšiu, nejakú mierovejšiu a budeme investovať do toho, čo ľudia potrebujú do zdravotníctva, školstva a podobne. No a zase tu máme túto hrozbu Ruska, ktoré sa to tam opakovane popisuje v tom zozname bezpečnostnej stratégie. Viacej sa venujete tomu Rusku, ako som spomínal: "Konflikt v Gruzínsku a na východe Ukrajiny vyvolaný agresívnym správaním Ruskej federácie, ako aj nelegálna okupácia ukrajinského Krymu a Sevastopoľa je v hrubom rozpore s medzinárodným právom."
No ale sú aj iné oblasti, boli. Intervencia Spojených štátov a Veľkej Británie do Iraku, státisíce mŕtvych aj to by nás mohlo troška zaujímať. Viete, Južné Osetsko, Abcházsko, dobre, intervencia Ruska. Oni nemajú právo na sebaurčenie? Kosovo zase toto právo má. Potom je to také zmätočné. Alebo okupácia Golanských výšin. Samostatné Kosovo môže byť, prečo nie Krym. Škóti môžu hlasovať o samostatnosti, Katalánci nie. A to potom vyvoláva v ľuďoch také pochybnosti a ľudia potom prestávajú dôverovať. Ja myslím, že do toho nevidím tak ako vy, samozrejme, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď už sme tak začali troma bodmi na začiatku s pánom ministrom, tak aj ja by som povedal asi tri veci zhruba.
Prvá vec je, že tento týždeň slovenský parlament pokiaľ ide o strategické dokumenty vykročil a vykročí z tieňa Andreja Danka. Už tu zaznelo niekoľkokrát a napriek tomu, že si tu možno koledujem o faktické poznámky od ľudí, ktorí síce budú tvrdiť, že sú kritickí voči Andrejovi Dankovi, ale v zásade zdieľajú jeho pohľad na svet, prinajmenšom čo sa týka pohľadu na širší geopolitický priestor. Je to tak, konečne bude mať Slovenská republika parlamentom schválenú aj obrannú, aj bezpečnostnú stratégiu. Považujem to za dôležité, a teda to pripomenutie, že vláda schválila obe tieto stratégie už v predchádzajúcom volebnom období v roku 2017 a parlamentná opozícia, teda demokratická parlamentná opozícia bola pripravená za ne hlasovať napriek tomu, že by to bol, že to bol návrh vlády, lebo ich považovala za dobré, súhlasila s nimi a napriek tomu až do konca volebného obdobia neboli schválené, tak treba len privítať, že teraz konečne z toho tieňa, ktorý tu zanechával Andrej Danko, slovenský parlament vystúpi a schváli aj bezpečnostnú stratégiu.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka obsahu samotného dokumentu a chcel by som poukázať na to, že bezpečnostná stratégia nie je nejaký neutrálny technický dokument, nejaká technická norma. Bezpečnostná stratégia je dokument, ktorý je založený na istých hodnotách. A otvorene to hovorí. Nie je hodnotovo neutrálny. Hovorí o demokratickom a právnom štáte, hovorí o univerzálnych hodnotách a zásadách slobody, pluralitnej demokracie, ľudských práv a slobôd, spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti, solidarity a trhovej ekonomiky. Hovorí o tom, že Slovenská republika je zodpovedným štátom spoľahlivým a dôveryhodným spojencom a partnerom a hovorí aj celkom konkrétne a na viacerých miestach o tom, že Slovenská republika je súčasťou západu, je súčasťou západu a jeho inštitúcií, predovšetkým Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Hovorí to na viacerých miestach a je dôležité, že je to takto pomenované otvorene, jasne a úplne jednoznačne.
Je dobré, že bezpečnostná stratégia popisuje aj hrozby, ktorým Slovenská republika čelí, možné riziká z nestability súčasného sveta, hovorí aj konkrétne o tých, o tých hrozbách v našom blízkom okolí, teda najmä Rusko a jeho správanie sa voči, voči okolitým krajinám, narúšanie územnej integrity jeho susedov, či už Gruzínska, alebo Ukrajiny. Hovorí bezpečnostná stratégia o dôležitosti ľudských práv a o autoritatívnych režimoch, ktoré ich nerešpektujú, hovorí bezpečnostná stratégia o hrozbách, ako sú extrémizmus, hybridné hrozby, dezinformácie, hovorí o dôležitosti boja proti týmto hrozbám, a to tak v medzinárodnom, ako aj vnútroštátnom rozmere. V tejto súvislosti považujem za dôležité, aby sme ako štát nepoľavovali v boji proti extrémizmu, a teda pevne verím, že ani pripravované alebo avizované zmeny na polícii a na Špeciálnej prokuratúre nebudú znamenať, že sa zoslabí boj proti extrémizmu, ktorý má charakter trestnoprávny.
Považujem za správne, že bezpečnostná stratégia sa vyjadruje aj k jednotlivým krajinám, či už ide o našich spojencov, že hovorí otvorene o dôležitosti nášho partnerstva so Spojenými štátmi nielen v rámci, v rámci teda spolupráce v NATO, ale charakterizuje Spojené štáty ako strategického transatlantického spojenca Slovenskej republiky v NATO a že bezpečnostná stratégia prejavuje záujem aj o našich susedov, ktorí nemajú to šťastie, ako väčšina našich ostatných susedných krajín teda, že sú členmi ako Severoatlantickej aliancie, tak Európskej únie, alebo teda aspoň Európskej únie, a teda hovorím o Ukrajine a veľmi teda oceňujem, že sa v tej bezpečnostnej stratégii nachádza formulácia, že hlavnou výzvou je ukončenie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, obnova jej zvrchovanosti a územnej celistvosti vrátane ilegálne okupovaného Krymu.
Je dôležité, aby demokratická Slovenská republika založená na hodnotách slobody, demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva stála na strane demokratickej Ukrajiny, ktorej ľud si slobodne chce zvoliť svoju cestu a ktorá musí čeliť agresii susedného, susedného Ruska. Považujem to za mimoriadne dôležité, aby toto bolo spomenuté aj v bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky.
Posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť, tá tretia, je, že, a to tu už tiež zaznelo, že kľúčové zahraničnopolitické smerovanie a ukotvenie Slovenskej republiky v inštitúciách západného sveta, teda v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, v minulosti bolo a myslím si, že aj by malo byť predmetom konsenzu všetkých demokratických politických síl. Môžeme mať rôzne názory na to, že ako vysoké majú byť dane, ako robiť tamto alebo ono sociálne opatrenie, čo robiť so zdravotníctvom, školstvom, ako robiť takú alebo onakú reformu, to je úplne legitímne, ale je dobré, keď sa spoločnosť dokáže zhodnúť na tom, kam krajina patrí. A teda na Slovensku pomerne dlho pretrváva konsenzus v tom, že Slovenská republika patrí na západ, Slovenská republika patrí do Európskej únie, Slovenská republika patrí do Severoatlantickej aliancie a zmenilo sa to, zmenilo sa to príchodom fašistov do parlamentu, keď zrazu veľmi hlasno vystupovala na pôde parlamentu politická sila, ktorá toto smerovanie Slovenskej republiky spochybňovala a odmietala. Napriek tomu bola ešte stále nádej, že aspoň zvyšok parlamentných síl alebo politických síl zastúpených v Národnej rade zotrvá pri tom prozápadnom prodemokratickom smerovaní. Žiaľ, nohu vo dverách mal v minulom volebnom období tu už na začiatku spomínaný predseda SNS Andrej Danko, ktorý našťastie dnes už parlamentnú politiku neovplyvňuje.
Takže ja vidím toto aj ako príležitosť na obnovenie konsenzu v rámci demokratickej časti slovenského politického a parlamentného spektra. Nemyslím si, že má zmysel uchádzať sa v tomto zmysle o podporu fašistov. Ich odmietanie ako NATO, tak Európskej únie je jasné, s tým už nič nenarobíme, ale myslím si, že demokratické politické sily, a to tak tie, ktoré vytvárajú súčasnú vládnu koalíciu, ako aj tie, ktoré sú prítomné v opozícii, by sa mali zhodnúť na základnom politickom smerovaní Slovenskej republiky, a teda aj na bezpečnostnej stratégii. Som rád, že tá zhoda nastala pri hlasovaní o obrannej stratégii a dovolím si vysloviť nádej, že to tak bude aj pri hlasovaní o stratégii bezpečnostnej zajtra.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Zase len točíme dookola tú Ukrajinu, anexiu Krymu a podobne. Viete, tak poďme spolu na Krym a poďme sa opýtať tých obyvateľov Krymu ruskojazyčných, či chcú byť súčasťou Ruskej federácie alebo Ukrajiny. To by bolo podľa mňa prijateľné. Rusko nikdy neodíde z Krymu, iba ak tam bude znova nejaká vojna alebo nejaký konflikt, čiže s tým by sme už mohli tiež prestať.
V tej bezpečnostnej stratégii sa píše aj o tom, že narastá vplyv autoritárskych režimov, ktoré presadzujú nedemokratické hodnotové systémy.
No veď áno, sú autoritárske systémy, ja vám poviem jeden z nich, napríklad vahavistický stredoveký feudálny systém Saudskej Arábie, hej, kde vládnu isté dynastie. To sú naši jedni z najväčších spojencov podľa tých ako vlastne sa k nim správame na Blízkom východe. A spojenci sú len preto, že nakupujú zbrane od Spojených štátov za desiatky miliárd. Viete, podobný systém je aj v Iráne, ale, bohužiaľ, Irán nejde tak po ruke Spojeným štátom a nám, a preto je vlastne náš nepriateľ. Keby iránski predstavitelia zradili svoj národ, predali by ho a nakupovali zbrane od USA, tak by sa stali zrazu demokraciou a la Saudská Arábia.
Áno, v tej bezpečnostnej stratégii sa píše, medzi strategické bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky patrí vojenská prítomnosť Spojených štátov amerických v Európe. Tak ste vraveli, že tu neprídu vojská USA, ale či sú už v Európskej únii tie vojská alebo konkrétne v nejakom inom štáte niekde na Slovensku, tak sú prakticky, ich pohyb neobmedzený a môžu teda pôsobiť aj na území Slovenska. A s tým celkom nie som stotožnený, aby sme preferovali prítomnosť vojakov Spojených štátov amerických. Európa má na to byť aj samostatná.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Veľmi pekne sa chcem poďakovať pánovi prodekanovi univerzity geopolitických dejín zo starého mesta pánovi Dostálovi za objasnenie geopolitickej ťažkej situácie na Slovensku a v celom svete. Pán kolega, zhodnotil ste tu úplné bludy. To znamená iba krajina, ktorá poskytne otvorenú náruč Spojeným štátom americkým a vojskám NATO, sa dá považovať za krajinu demokratickú, za krajinu, kde sa neporušujú žiadne základné ľudské práva a slobody, takže krajiny ako Bielorusko, Ruská federácia a mnohé iné krajiny, ktoré odmietajú vstup do NATO alebo vstup amerických vojsk sú považované jednoducho za nepriateľov.
Obranná a bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je postavená na tom, že áno, sčasti chcete udržiavať aj nejaké konštruktívne vzťahy s Ruskou federáciou, ale na piedestál slávy stále budete len presadzovať Spojené štáty americké, bez ktorých sme jednoducho všetci stratení. Ale nie je to môj názor a s touto myšlienkou sa nikdy nedokážem stotožniť. Čiže, tak ako povedal kolega Urban, sú krajiny v rámci Európy, ktoré sú vystavované ako nejaká, nejaká, nejaká presklená jednoducho vitrína, kde jednoducho tá demokracia rastie, kde tá demokracia je úžasná a zase sú tu krajiny, ktoré nejdú po ruke Spojeným štátom americkým a nepovažujú ich za nejakého svetového policajta, ktorý môže tuná vládnuť. Čiže ja s vaším príspevkom naozaj nemôžem súhlasiť a naozaj politiku anglosasov a Spojených štátov amerických nemôžem považovať za ochrannú, ale naopak vždy útočnú.

Počúvam vás a rozmýšľam nad tým, prečo sa tak bojíte cudzích ľudí. Nikto nám nechce ublížiť. Každý naopak chce nám pomôcť. Práve naopak ja vidím, že nepriateľom sme si my sami. Namiesto toho, aby sme navzájom tiahli za jeden povraz, teraz, keď už je nastúpená cesta k lepšiemu, tak využívate situáciu a robíte rozbroje medzi ľuďmi a vzniká tu veľká nenávisť. Preto ja mám výhrady voči tomu, aby ktokoľvek kto nám chce pomôcť, tak som za to, aby nám pomohol. Takisto nie sme hrozba pre nikoho iného.
Pokým budú na Slovensku vybuchovať autá, pokým budú vraždení ľudia a všetko toto budú robiť slovenskí politici, tak nemusíte čakať nejakú hrozbu zo západu alebo z východu.
Ja som za to, aby sme žili v takom štáte, ktorý, na ktorý budeme pyšní a kde ľudia budú žiť konečne v mieri a v pokoji. Takže snažte sa o to, aby ľudia zažili túto krásnu republiku v šťastí a v pokoji. (Potlesk.)

Ďakujem pani poslankyni Remiášovej, a teda pevne verím, že v tej časti, ktorá zaujala túto kolegov napravo, reagovala nie na mňa, ale teda na to, čo som ja hovoril o téme a o tom, ako sa k nej niektorí, niektorí ľudia alebo niektorí politici vyjadrujú a vniesla do toho aj teda iný aspekt, ktorý by sme mali brať do úvahy vo vnútropolitických debatách a v tom ako sa k sebe staviame.
Ale ďakujem, ale teda aj obom poslancom, teraz už asi nie z fašistickej strany, bývalých poslancov fašistickej strany, predpokladám, ktorí len teda potvrdili svojimi vystúpeniami to, čo som povedal ja v závere, že áno, máme sa usilovať o konsenzus v zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky, ale o ten konsenzus sa máme usilovať v rámci demokratickej strany, a teda demokratického politického spektra, lebo usilovať sa o ten konsenzus z úplne všetkými a špeciálne s nimi nemá veľký zmysel, dnes to majú naozaj ťažké, lebo teda predpokladám, že pán poslanec Blaha mal nejaké veľmi závažné dôvody, prečo tu dnes nie je a toto by určite si na tom zgustol a spoločne s vami by tú káru spochybňovania nášho prozápadného smerovania ťahal, tak zrejme to bude musieť vybaviť iba statusom na Facebooku alebo nejakým videjkom, ale verím, že vy ho teda dôstojne zastúpite v tejto úlohe a potiahnete, potiahnete tú agendu aspoň vy teda.