23. schôdza

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som vystúpil na záver aj ja. Nevystupoval som so žiadnou faktickou poznámkou na nikoho, iba som si robil poznámky a teraz by som to chcel tak zhrnúť na záver.
Ja chcem povedať, že je mi cťou byť spravodajcom takéhoto zákona a v prvom rade ďakujem za túto aktivitu ministerstvu na čele s ministrom Markom Krajčím, ale takisto chcem vyzdvihnúť, lebo ja som to videl v zákulisí troška, tú enormnú snahu kolegyne Zuzany Šebovej, ktorá to predkladala. Ona to tu povedala už aj v minulom volebnom období a narobila sa na tom skutočne podobne ako ľudia na ministerstve. Takže ďakujem všetkým, ktorí okolo toho zákona pracovali alebo na tom zákone pracovali a prispeli k tomu, aby mal takú podobu, akú má.
Áno, je to, Boris Kollár spomenul, že vlajková loď SME RODINA. My sme ten zákon preberali alebo sme o ňom hovorili aj na najväčšom klube poslaneckom OĽANO a tam nepadla žiadna námietka, nič. Proste to bol, to bol zákon, ktorý všetkých potešil, že je v tomto pléne a že príde na pretras.
Vyprecizovanie toho zákona, o vyprecizovaní toho zákona hovorí aj fakt, že bol už aj preložený a boli aj nejaké pozmeňovacie návrhy, čiže chceli sme to spraviť tak, aby to bolo čo najlepšie. Za náš klub sa vyjadrili moje poslankyne, ktoré nekritizovali, ale, naopak, vyzdvihli tento zákon. Pani poslankyňa Kozelová, Záborská, Pleštinská. Nie moje poslankyne, ale moje kolegyne.
No a chcem povedať ešte zopár vecí. Mne sa páči na tom zákone aj to, že vystúpil Boris Kollár a ďakoval svojmu koaličnému partnerovi, že vystúpil Juraj Šeliga a ďakoval svojmu koaličnému partnerovi, že vystúpila predsedníčka výboru a ďakovala koaličným partnerom za to, že je tu tento zákon. Tak by to malo vyzerať a o tom, že je to dobré a vyšlo to z tej spolupráce, svedčí aj fakt, že napríklad za opozíciu tu sedeli dvaja ľudia, ktorí, ktorí sa síce do faktických poznámok prihlásili, ale tento zákon nerozoberali. Oni to prevrátili na nejaké úplne iné veci a snažili sa odbočiť od témy, napríklad obedy zadarmo, pretože tomuto zákonu sa vo svojej podstate nedá nič vytknúť.
No, takže chcem ešte na záver povedať jednu vec, tento zákon je nastavený solidárne. Čiže z toho rozpočtu Juraj Šeliga, pán podpredseda, tu spomenul nejakých 40 mil., to sú spoločné verejné zdroje a vyspelé krajiny podporujú z takýchto zdrojov hlavne tých svojich najslabších. A myslím, že rodiny s deťmi do 6 rokov a dôchodcovia s nízkymi príjmami, teraz je to vypočítané na nejakých 650 eur, sú v našej spoločnosti tí najslabší.
Takže ďakujem všetkým, ktorí ste sa zapojili do rozpravy, ktorí ste sa zapojili aj faktickými poznámkami, a ešte raz vďaka za tento návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov o dve omamné látky I. skupiny, o sedem psychotropných látok I. skupiny a o dve psychotropné látky III. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 63. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 4. 3. 2020. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie.
V návrhu zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje aj vyradiť psychotropnú látku II. skupiny cannabidiol zo zoznamu psychotropných látok, pretože táto psychotropná látka už nie je uvedená v dohovoroch OSN a Slovenská republika je jediným členským štátom Európskej únie, ktorý ju považuje za psychotropnú látku.
Okrem týchto doplnení sa navrhujú drobné zmeny v paragrafovom texte zákona, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikačná prax.
Návrh zákona má výrazný potenciál prispieť k zvýšeniu sociálnej ochrany obyvateľstva a prispieť k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok vrátane prevencie liečby závislosti od užívania týchto látok tým, že bude pružnejšie trestnoprávne postihovať nezákonnú činnosť subjektov zameraných na nezákonnú výrobu a predaj omamných látok a psychotropných látok.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

Vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedníčka.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Nikto. Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Dáma, pán, asi nechcete zaujať žiadne stanovisko? Dobre. Ďakujem pekne, špeciálne vám, pán minister, že ste prišli tak narýchlo z vlády.
Ďalší bod je, ktorého číslo tu nemám napísané, ale je to bod návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to druhé čítanie. Návrh je pod tlačou 290, správa výborov 290a.
Poprosím pani poslankyňu Hatrákovú, aby za skupinu poslancov uviedla tento návrh a potom poprosím pani poslankyňu Šebovú, aby ako navrhnutá spravodajkyňa z výboru pre zdravotníctvo informovala Národnú radu o prerokovaní a výsledku. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Hatráková, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony, tlač 290.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverená poslankyňa návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vzhľadom k tomu, že zákon dostal pomerne silnú podporu v prvom čítaní - 123 hlasov, tak cítim takú celkom veľkú zodpovednosť vás informovať o legislatívnom procese a o diskusiách, ktoré v rámci neho zazneli, a, samozrejme, za tie veľmi ďakujem a nielen v mene svojom, ale aj v mene všetkých tých zranených osôb, pre ktoré, verím, že tento zákon prinesie zmeny.
Návrh zákona prispieva aj k implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osôb so zdravotným postihnutím, napríklad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Súčasná platná legislatíva komisárovi neumožňuje za účelom posudzovania práv osôb so zdravotným postihnutím v predmetnej oblasti nahliadať do zdravotnej dokumentácie týchto osôb, pričom považujeme prístup komisára do zdravotnej dokumentácie nielen v prípade posudzovania podnetov, ale aj v prípade monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím za kľúčový. Je kľúčovým nástrojom pre overenie, či u osoby so zdravotným postihnutím nedochádza k porušovaniu jej práv.
Návrh zákona prispieva aj k posilneniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv a slobôd ľudí so zdravotným postihnutím, najmä práv garantovaných v čl. 12 ods. 25, v čl. 16 ods. 1, a zároveň napĺňa aj jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Prejdem ale k základnej otázke, a síce prečo je vôbec dôležité v tejto dobe prijať takýto návrh zákona. Potreba posilnenia oprávnenia komisára vyplýva z dvoch hlavných negatívnych trendov našej spoločnosti, a to je v prvom rade vývoj zdravotného stavu obyvateľstva a vývoj odkázanosti obyvateľov v oblasti sociálnych služieb. Zdravotnícke štatistiky poukazujú na zvyšujúci sa počet ľudí s duševnou poruchou. V roku 2014 to na Slovensku bolo približne 400-tisíc ľudí. Medziročne vzrástol ten počet o nových pacientov a, samozrejme, nevieme, že čo s nami urobí korona.
Druhým dôvodom je vývoj odkázanosti obyvateľov v oblasti sociálnych služieb. Toto je tiež dôvod, prečo je potrebné posilniť právo komisára. Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2019, ktorá bola schválená Výborom Národnej rady pre sociálne veci 11. septembra 2020, vyplýva stúpajúci počet klientov v zariadeniach pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb.
Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorú komisár vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby skúma, je to, či klienti zariadení absolvovali preventívne prehliadky, a aj to, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Z posledných zistení komisára, vychádzajúcich z monitoringov zariadení sociálnych služieb vykonaných komisárom, vyplynulo, že zariadenia sa nijakým spôsobom nezaujímajú o to, či klienti absolvovali preventívnu prehliadku všeobecného lekára alebo preventívnu prehliadku u stomatológa. Riešia zdravotné ťažkosti klientov ad hoc, teda až v momente, keď nastanú.
Taktiež vyplynulo, že zamestnanci zariadení poskytujúcich sociálne služby zaznamenávajú realizáciu jednotlivých ošetrovateľských úkonov, napríklad polohovanie klienta, v čase aj deň dopredu. To znamená, že akoby prejudikujú, že sa tak stane. Aj záznamy o týchto komisárom skúmaných skutočnostiach v oblastiach vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby sú súčasťou zdravotnej dokumentácie klientov a pri súčasnom nastavení právnej úpravy nahliadania do zdravotnej dokumentácie má komisár problém sa k nim v rámci výkonu svojich oprávnení dostať.
Vo vzťahu k zariadeniam poskytujúcim sociálne služby vykonáva komisár nielen monitoringy dodržiavania ľudských práv, ale skúma aj konkrétne podnety, s ktorými sa naňho podávatelia obracajú. V súčasnosti možno konštatovať, že počet individuálnych podnetov, v ktorých podávatelia namietajú zanedbávanie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, porušovania ľudskej dôstojnosti klientov zo strany zamestnancov zariadenia a neprimerané využívanie obmedzovacích prostriedkov voči klientom, podstatne narástol v porovnaní s predošlými rokmi.
Dovoľte mi ešte zhrnúť diskusiu, ktorú sme absolvovali k danému návrhu zákona. Budem reagovať predovšetkým na otázniky, ktoré v rámci tej diskusie vznikli, a poukazovať na to, ako sme na ne reagovali v predloženom pozmeňujúcom návrhu.
Prvá a základná otázka, ktorá vznikala, bolo, že či sa komisárka bude takpovediac že miešať do kompetencie lekárov a bude spochybňovať kvalitu liečby. To určite nie. V dôvodovej správe sme prízvukovali, že cieľom navrhovanej úpravy nie je nahliadať do zdravotnej dokumentácie dotknutých osôb za účelom posudzovania správnosti postupu lekára pri stanovení liečby, ale je to z dôvodu, že zdravotná dokumentácia obsahuje aj všetky údaje relevantné pre posudzovanie podnetov týkajúcich sa kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že komisárka bude kontrolovať súhlas osoby s hospitalizáciou, súhlas osoby s liečbou, záznamy o použití obmedzovacích prostriedkov, o evidencii pádov, úrazov, nútenú hospitalizáciu osoby, podmienky v zariadení. Čiže nebude kontrolovať konkrétne úkony vykonané lekárom, ako napríklad stanovenie diagnózy alebo liečby. Bude sledovať len právne otázky spojené s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím.
Možno to bude znieť tak nejako tvrdo, ale aj my by sme mali sa otočiť tvárou k realite niektorých, niektorých, na niektorých klinikách a DSS a keby sme si spoločne prešli tie vybrané nálezy Európskeho výboru pre zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, ten Výbor CPT, tak verte mi, že väčšina z nás by si želala mať v situáciách, keby sme sa náhodou na tých klinikách ocitli, mať pri sebe komisára.
Takže napríklad v jednom bratislavskom psychiatrickom oddelení bolo zistené, že pacientom neboli vypracovávané liečebné plány, že čas trávili absolútne nečinne, pozerajúc televíziu, celá psychiatrická liečba sa obmedzovala len na farmakoterapiu. Napríklad aj úloha psychológa sa v zásade obmedzovala iba na spoluprácu so službukonajúcim lekárom pri príjme pacienta, na účel stanovenia diagnózy nebola poskytovaná žiadna psychoterapia ani vedenie klienta pacienta.
Výbor podrobne zhodnotil aj podávanie elektrokonvulzívnej terapie a vyzval slovenské orgány, aby prijali potrebné kroky s cieľom zabezpečiť a v prípade potreby aj vydať potrebné písomné pokyny, aby elektrokonvulzívna terapia nebola nikdy používaná výlučne ako prostriedok na rýchle zvládanie podráždených psychiatrických pacientov. Bolo zistené, že nie je vedený žiaden register o zákrokoch EKT a pacienti zjavne neboli žiadaní o súhlas s týmto druhom liečby. A navyše boli často len rutinne informovaní o tom, že ide o nejakú spánkovú terapiu a neboli, neboli oboznámení s obsahom tohto zákroku.
Výbor sa venoval aj umiestňovaniu pacientov do sieťových postelí, kde bolo tiež zistené rutinné, rutinné umiestňovanie. Rovnako sa venoval nedobrovoľnej hospitalizácii a všetko to, čo Výbor CPT zistil, v podstate potvrdzovala pani komisárka vo svojich správach, z ktorých vyplýva, že starostlivosť o pacientov je organizovaná s dôrazom na lekárske ošetrenie a malý dôraz sa kladie na prevenciu a sociálnu starostlivosť. Je podceňovaný a nežiadaný súhlas s poskytovaním terapie. Je bežnou praxou využívanie ochranných postelí, že v zariadeniach chýbajú terapeutické miestnosti, miestnosti pre individuálnu prácu s klientom pre psychiatra alebo psychológa, nie sú zabezpečené podmienky ochrany života a zdravia a ešte mnoho iných, ktorými vás teraz nebudem zaťažovať, ako je súkromie pacienta, intimita pacienta, rovnako vzdelávanie zamestnancov a podobne.
Takže ak by ešte stále vznikali otázky, že komisárka bude rozpínavo realizovať svoju kompetenciu, tak mi, prosím, dovoľte uviesť, že som si vypočula výhrady niektorých kolegov na výbore pre zdravotníctvo, a preto, preto aj vznikol pozmeňujúci návrh, kde je v prvej vete ods. 8 § 25 špecifikovaný rozsah vykonávania nahliadania do zdravotnej dokumentácie a ten sa zúžil na rozsah nevyhnutný na posudzovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a rozsah nevyhnutný na monitorovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu.
Ďalej niektorí kolegovia žiadali, aby musel komisár pred nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie informovať dotknutú osobu. Toto sme zvážili a vyhoveli sme požiadavke, kde v druhej vete ods. 8 je zavedená informačná povinnosť vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím.
Vznikali tiež otázky, že čo ak daná osoba nebude spôsobilá na právne úkony. Tu sme tiež vyhoveli v rámci toho pozmeňovacieho návrhu a v tretej vete ods. 8 sa pamätá na situácie, že ak osoba so zdravotným postihnutím je nespôsobilá dať informovaný súhlas, tak sa nadväzuje na platné znenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona.
Rovnako sme vyhoveli aj v štvrtej vete v ods. 8, aj v piatej vete, kde návrh nadväzuje už na platné znenie ustanovenia § 6, v tomto prípade teda sa dá zakázať nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a osobe poverenej je, teda osobou poverenou je zákonný zástupca osoby so zdravotným postihnutím.
Čiže ak už chceme podporovať autonómiu dotknutej osoby, rozhodla som sa podporiť tie, tie požiadavky, ktoré v rámci diskusie vznikali. A teda nebudem ich v tejto chvíli rozvádzať, lebo sú podrobnejšie v tom, v tom pozmeňovacom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 290).
Vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenom termíne, vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 290), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona (tlač 290) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje päť pozmeňujúcich návrhov. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 5 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 79 zo 4. februára 2021, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len veľmi krátko sa chcem pripojiť k mojej kolegyni Katke Hatrákovej ako spolupredkladateľka tohto zákona. Veľmi oceňujem tento návrh zákona, pretože aj z vlastných skúseností, aj z viacerých referencií som sa mala možnosť stretnúť naozaj s mnohými podnetmi, ktoré sa týkali najmä psychiatrickej starostlivosti a starostlivosti o seniorov.
Oceňujem to preto, že práve starostlivosť o ľudí, ktorí sú takíto najbezbrannejší, sa častokrát odvíja od toho, akí ľudia sa o nich starajú, a od toho, akým spôsobom je to zariadenie manažované. Trošku máme problém aj s tou malou, máme málo pracovníkov práve v týchto zariadeniach a možno málo motivovaných, ale to nemôže byť dôvodom na to, aby sme nechránili dôstojnosť, bezpečie a zdravie našich pacientov a klientov.
Oceňujem aj zahrnutie súhlasu dotknutej osoby a jej zákonného zástupcu do tohto návrhu zákona a verím, že prinesie potrebnú pomoc týmto klientom, a verím, že aj pani komisárka bude spolupracovať s ďalšími zodpovednými inštitúciami a napomôžeme aj preventívne, ale aj pri riešení naozaj konkrétnych podnetov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko by som zareagovala, ja úplne súhlasím s tým, čo tu odznelo. Veci sa dejú tak, ako sa dejú, ale, samozrejme, podporíme návrh tohto zákona, len ja si myslím, že znova začíname odzadu a riešime dôsledok a nie príčinu. Tak, ako to odznelo, aj kolegyňa Drábiková povedala, ja si myslím, že častokrát tie domovy sociálnych služieb sú kapacitne poddimenzované, čo sa týka zamestnancov, a takisto sú veľmi slabo finančne ohodnotení. Tú prácu robí človek, ktorý ju chce robiť, samozrejme, ale tiež musí z niečoho žiť, takže mám za to, že možno cesta je aj riešiť túto situáciu a vlastne nejakým spôsobom dostať do legislatívy alebo do nejakej vyhlášky materiálno-technické zabezpečenie takýchto zariadení, aby tam bolo presne stanovené, že koľko pracovníkov tam musí byť, a aby sa toto nestávalo, takéto ľudské zlyhania, s ktorými sa dneska potýkame.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím presne to isté, čo pani kolegyňa Šebová. Ono to, veľmi pekne to vyzerá na papieri, ale realita je úplne, úplne iná. Ja chápem DSS, ale pozrite sa na psychiatrické oddelenia, keby ste išli aj na iné oddelenie v nemocniciach, tak tam nájdete tie isté problémy. A skúmať to, čo už je bežne zaužívané, že sledovať informovaný súhlas s hospitalizáciou, s liečbou, to je štandard, to je všade. Sledovať nejaké úrazy, evidencia úrazov, to je štandard, to sú papiere, to je všade. Ja robím v nemocnici, tak viem, že keď spadne, tak sa podpíše, ale keby ste išli aj na iné oddelenia, tak nájdete v tej dokumentácii problém. Alebo tuto sa pozastavovať na tú elektrokonvulzívnu liečbu, to nech hodnotia psychiatri, nie komisári a takéto.
Hovorili ste o kvantitatívnej starostlivosti, nie o kvalitatívnej, hej, tak ako tá správa CPT, čo tam bol ten európsky úrad pre mučenie, to sú, to je úplne taká fantazmagória mimo realitu nášho zdravotníckeho systému. To si ja osobne myslím. Chýba nám personál, to je alfa omega, keď tam nemáte, ja robím trebárs aj na geriatrii, tam je jedna sestra plus jedna praktická sestra, je tam 20 pacientov a tí pacienti sa sťažujú na to, že nemajú teplý čaj, a kvôli tomu zasadajú komisie, riešia studený čaj a takéto sprostosti a s tým vlastne oberajú o čas ten zdravotnícky personál. Tam nikto nechce robiť, to vám za 600 eur nebude tá sestra robiť nočné, víkendy. A vy tam pošlete komisára, aby ich tam buzeroval. To absolútne znehodnocujete, totálne zdravotníkov, tú ošetrovateľskú starostlivosť, načo zase ďalší komisár?
Prečo tam nejde Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Veď ten má možnosti, podnet sa dá a môže tam ísť a dať pokutu tomu zdravotníckemu zariadeniu aj 5-tisíc euro. Kľudne nech im dajú, ale to keby ste išli od oddelenia k oddeleniu na Slovensku, to tu máte všade. To neni problém psychiatrii, ako ja asi takýto pohľad mám k tomu. A tie sieťové postele a tieto veci, mimo reality ste troška.
Ďakujem.

Na pána kolegu Urbana, samozrejme, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude skúmať medikáciu a samotnú liečbu, to nie je ani náplňou práce komisárky. Náplňou tej kontrolnej činnosti je skôr reakcia na už konkrétne podnety, ktoré hovoria o tom, že niečo nebolo dodržané, niečo bolo poškodené. Ide hlavne o ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť, o tú sociálnu oblasť a vlastne o zachovanie dôstojnosti a autonómnosti toho človeka, o ktorého sa starajú.
Žiaľ, sama som sa s tým stretávala na psychiatriách, kde som robila výskumy a takisto aj v zariadeniach pre seniorov, kde som mala osobnú skúsenosť aj mnohé referencie o tom, že neprebaľujú svojich klientov, nepolohujú. Čiže ide skôr o podnety povahy sociálno-psychologickej než zdravotníckej, tam už naozaj tej komisárke neoprávňuje, nie je oprávnená toto skúmať, tie lieky, tam už naozaj príde úrad pre dohľad. Ale ide naozaj o podnety, ktoré prídu a tieto sa budú prešetrovať, nebude to nejaká masívna ako keby byrokratizácia navyše.
Ďakujem.