23. schôdza

26.1.2021 - 5.2.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.2.2021 o 9:28 hod.

Milan Kuriak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:28

Milan Kuriak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (tlač 425) a vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, kľudne sa nadýchajte, vydýchajte, neponáhľajte sa.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu.
Národná rada uznesením č. 586 zo dňa 4. februára 2021 pridelila tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť výbor pre financie a rozpočet uznesenie. č. 149 zo dňa 5. februára 2021, ústavnoprávny výbor uznesenie č. 223 zo dňa 5. februára 2021.
Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk k danému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 150 z 5. februára 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2021 o 9:28 hod.

Milan Kuriak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:43

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, skoro po týždni čakania som sa teda dostal s týmto, s týmito dvoma uzneseniami na radu. Jedná sa o dve uznesenia, ktoré už boli uvedené. Najskôr by som chcel povedať to, že sme ako skupina poslancov najprv ešte, keď teda bola tá situácia trošku iná ako dnes, dávali návrh na uznesenie hlavne teda, čo sa týka samotnej verejnej diskusie, ktorá nám absolútne absentovala. Tento návrh podstate Národná rada tým, že neprerokovala, v podstate akceptovala alebo teda nedala iný návrh uznesenia. Čo sa týka nového návrhu, tak odôvodním, prečo si myslíme, že je nutné, aby plán obnovy, to sú jedinečné peniaze, ktoré máme dostať od Európskej únie v objeme asi 6 mld. eur, prečo si myslíme, že je potreba krízového riadenia tohto procesu.
V júli 2020 Európska rada schválila na mimoriadnom zasadaní impulz, ktorý mal presadiť národné plány podpory obnovy a odolnosti, týka sa to rokov, pre roky 2021 - 2023. Je to reakcia Európskej komisie na pandémiu. Vidíme, čo sa tu deje a mňa teda veľmi mrzí, že okrem iného, čo sa všetko deje na Slovensku toto nie je stredobodom záujmu. Poviem prečo. Lebo ak si zoberieme, že v objeme okolo 6 mld. eur a sú to jedinečné zdroje, ktoré sa v podstate nebudú opakovať, bavíme sa tu momentálne o štvrtine všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto peniaze sú jedinečné v tom, že ak si predstavíme, že sme po dlhých rokoch hospodárskych rastov zrazu sa prepadli o viac ako 6 %, tak táto potreba je o to silnejšia. Stúpa nám v posledných mesiacoch nezamestnanosť na Slovensku napriek tomu teda, že v Európskej únii od júla minulého roku nezamestnanosť klesá.
Dopady na ekonomiku na Slovensku sú o to väčšie, o čo dlhšie bude trvať núdzový stav a rôzne chaotické opatrenia, ktoré robí táto vláda. Čo sa má v rámci plánu obnovy zmeniť? Mali by sa teda presadiť hlavne tzv. odporúčania pre jednotlivé krajiny zo strany Európskej komisie. Mal by sa posilňovať rastový potenciál Slovenska, mali by sa tvoriť nové pracovné miesta. Mali by sa zmierňovať sociálne, hospodárske dopady krízy. Takisto mala by sa zvyšovať sociálna a hospodárska odolnosť Slovenska a vzhľadom na trendy, ktoré prebiehajú aj v Európskej únii, by sa mala posilniť zelená ekonomika, digitalizácia, digitálna transformácia. Samozrejme, mala by sa upevniť sociálna, hospodárska, územná kohézia a mala by sa zlepšovať kvalita verejných financií.
Na jednej strane mali sme tu pána ministra financií, ktorý v podstate nám doručuje rozpočty s obrovskými deficitmi, dlh nám rastie. V rámci Európskej únie sme tuším, čo sa týka tempa rastu, sme asi na 7. mieste. To znamená medzi krajinami, ktoré majú najvyššie tempo nárastu dlhu z dôvodu pandémie. Na druhej strane, čo je paradox, sme krajina, ktorá patrí medzi tých, ktorí, čo sa týka pomoci samotnej, sme dali najmenej v rámci Európskej únie spolu s Rumunskom na pomoc v pandémii.
Máme tu 6 mld., ktoré môžme čerpať. A čo sa deje, tak to za chvíľu popíšem ten proces a my vidíme, že je tu veľký, veľký nezáujem zo strany vôbec vlády Igora Matoviča a samotného premiéra o to, akým spôsobom sa k týmto zdrojom môžme dostať. Najprv by som spomenul ten proces, keď bol ohlásený plán tzv. plán obnovy, tak to bolo v tom v júli 2020, tak premiér Igor Matovič sa tu prsil, ako bude organizovať veľké konferencie, na ktorých nech ich je aj 50, že budú sa konať dokonca tuto v areáli Bratislavského hradu. Neudialo sa absolútne nič, žiadna verejná diskusia tu neprebiehala.
15. október bol dátum, kedy sme mali v podstate možnosť odovzdať nejaký ten návrh plánu obnovy. To sa, samozrejme, neudialo. Spalo sa celé leto a hovorilo sa o tom, ako stovky odborníkov na tom pláne obnovy robia. Nakoniec sa objavil nejaký dokument, ktorý nebol plánom obnovy. Bol nejakým rámcovým dokumentom, z ktorého sa akože malo niečo vybrať, čo pôjde do plánu obnovy. To je prvá záležitosť.
Druhá záležitosť, samozrejme, čo sa týka verejnej diskusie tá tu neprebiehala absolútne, aj keď teda pán minister sa stretol s niektorými predstaviteľmi. Ja som to vnímal, ja som to sledoval a vnímal som to veľmi alibisticky tieto stretnutia, nakoľko dodnes počúvame obrovskú kritiku zo strany súkromného sektoru, ktorý v podstate je tvorcom pracovných miest na Slovensku a tento bol z tejto verejnej diskusie v podstate skoro vylúčený a na ich pripomienky sa veľmi nehľadelo. Spomeniem potom neskôr príklady.
Väčšina krajín Európskej únie o plán obnovy sa vždy stará premiér krajiny. Čo urobil Igor Matovič? Igor Matovič balík za 6 mld. eur odovzdal, hodil na krk ministrovi financií Hegerovi, ktorý sa s tým v podstate trápi. Vidíme tie výstupy a vidíme reakcie Európskej komisie, kde teda stále sú veľké pripomienky z ich strany a zatiaľ teda my nemáme žiadny plán obnovy, ktorý by sme mohli do toho apríla tohto roku odovzdať v takom stave, aby Európska komisia v podstate mohla rozhodnúť o tom, čo z toho plánu obnovy schvália a čo neschváli.
Dnes máme január, prebiehajú tzv. technické rokovania medzi Európskou komisiou, ktorá, kde teda sú tam viaceré pripomienky. My, ja chcem, narážam teraz aj na transparentnosť celého procesu nakoľko európska komisia jasne vyzývala všetky členské štáty na to, aby plán obnovy bol transparentne prerokovaný a zverejnený a prípadne prediskutovaný. Vláda túto povinnosť nemá, ale Európska komisia vyzýva, aby tento plán obnovy bol dostatočne prerokovaný.
Prečo dávame tento návrh uznesenia? No aj preto, lebo je veľmi atypické ak premiér absolútne sa nestará o plán obnovy. Ešte poviem moment, kedy sa oňho začal starať. Na druhej strane Národná rada absolútne nerokovala o pláne obnovy. Ja keď chodím po tých výboroch a vidím kolegov aj z koalície, kde sa teda bavíme o tom, že bolo by vhodné, aby a nieže len vhodné, ale priam sa to núka, aby Národná rada o takomto vážnom dokumente alebo teda pláne rokovala, tak sú veľmi rozpačití aj koaliční kolegovia a vidím aj to hlasovanie. Väčšine výborov sa väčšina koaličných poslancov zdržala pri tejto našej kritike a ja to plne chápem. Ja sa pýtam, vám ako koaličným poslancom nevadí, že sa tu niečo peče, nikto nevie v Národnej rade, čo sa peče a ako sa to peče a čo bude vlastne výsledkom a či teda budeme teda schopní čerpať tých 6 mld. alebo nebudeme schopní ich čerpať.
Čo vyšlo na povrch. Vyšiel jeden 15 stránkový dokument, nebudem vám ho tu ukazovať, nakoľko máme to zakázané, ale je to 15 strán, ktoré predstavilo ministerstvo financií. Ja som si ich detailne preštudoval. Jedná sa v podstate o nejaké tie oblasti, ktorých by sa mal samotný plán obnovy týkať. Tento obsah dokumentu hovorí o zelenom Slovensku. Samozrejme, ak si pozrieme sumu, ktorú vyčlenila, vyčlenilo ministerstvo financií na tento plán, je to okolo 1,9 mld. z tých 6 mld. To sa hýbeme stále v sume okolo 32- 32,5 %. Požiadavka Európskej komisie bola na 37 % a toto vyčíta nielen Slovensku, ale aj ostatným členským štátom.
Na digitalizáciu sa malo vyčleniť 20 %. Tá je popredkávaná v tých ostatných projektoch, čiže neviem presne, o akú sumu sa jedná za slovenskú stranu, ale môžem povedať, že čo sa týka digitalizácie, tak máme tam momentálne vyčlenených priamo v tom, v tej oblasti, okolo, nieže ani projekty, len hovoríme o sume 945 mil., čo je asi 16,2 %. Požiadavka je na 20 %. Možno je to viac, lebo v tých ostatných oblastiach je tá digitalizácia predkávaná, čiže to sa nechcem hádať. Ale, ale opäť Európska komisia kritizuje členské štáty aj Slovensko za to, že nie sú naplnené tie základné požiadavky samotného plánu obnovy. Je tam oblasť zdravotníctva, za ktorú teda na jednej strane v tom dokumente, ktoré zverejnilo ministerstvo financií, je to oblasť asi za 1,45 mld. eur, okolo 24,8 % z celkového balíka, ktorý sa má zaoberať napríklad ústavnou akútnou starostlivosťou, ale chcel by som podotknúť, že v tejto oblasti je napríklad starostlivosť o duševné zdravie, kde vláda chce vyčleniť 100 mil. eur na starostlivosť o duševné zdravie.
Paradoxom je, že takýchto 100 mil. eur chce vláda alokovať aj na obnoviteľné zdroje, to je absurdné, aby na duševné zdravie išlo toľko, išlo taký istý objem ako na v podstate projekty zelenej ekonomiky, ktoré absentujú a obnoviteľné zdroje sú práve primárnu oblasťou, na ktorú Európska komisia poukazuje. Neviem, prečo je ten fokus na to duševné zdravie taký silný, ja chápem, že ľudia v koronakríze trpia, ale, ale ideme asi stavať veľa, veľa sanatórií pre duševné zdravie.
Vzhľadom na situáciu a ten pocit, ktorý aj ja mám osobne, je frustrácia slovenského národa veľká a vidím, že pán Igor Matovič sa ide starať o duševné zdravie slovenského národa veľmi detailne. Poďme ďalej, sú tu napríklad, hovorí, táto vláda veľmi hovorí, keď sa vrátime k tomu projektu teda programu Zelené Slovensko za 1,9 mld., veľa sa hovorí o zatepľovaní budov asi za 700 mil. eur. Viem, že to napriek tomu, že si myslím, že tu sa obzeráme dozadu, je to priorita Európskej komisie, čiže to by myslím, že toto nebude nejakým problémom, ale opäť v tom Zelenom Slovensku sú tie obnoviteľné zdroje, ktoré sú kritizované zo strany Európskej komisie len za 100 mil. eur.
Hovorí sa o modernizácií železníc. Vláda Slovenskej republiky sa hrdí tým alebo teda veľmi obhajuje to, že ideme budeme transparentní a tu pán minister financií stále hovorí o tom, ako všetky projekty ide hodnotiť Útvar hodnoty za peniaze. Tak ak zoberieme, teda opomenieme, nákup testov, ktorý žiadny Útvar hodnoty za peniaze nikdy neskúmal ich efektivitu vynaloženia peňazí, tak chcem len pripomenúť, že som nedávno čítal správu v novinách, kde v podstate ministerstvo dopravy pri nákupe lokomotív odmieta závery Útvaru hodnoty za peniaze, čiže ja som zvedavý teda, ako sa takéto sporné veci budú riešiť, kde ministerstvo dopravy hovorí o tom, že, že ono bude, oni si budú nakupovať lokomotívy, aké oni potrebujú a nie aké im bude odporúčať pán minister Heger.
Čiže ja som zvedavý, ako tu chce pán minister Heger to, čo hlása, na konci aj presadzovať vzhľadom na to, že sú tu veľké spory priamo v rámci koalície. Hovorí sa tu o dekarbonizácii priemyslu, kde chcem teda podotknúť, že, áno, za 400 mil. eur dekarbonizácia je to, čo trápi napríklad mnohé priemyselné podniky na Slovensku a je to niečo, čo v podstate vzhľadom na tie technológie, ktoré by sa mali na dekarbonizácii použiť, vedia riešiť problém emisií skleníkových plynov veľmi rýchlo. Budeme ešte túto dekarbonizáciu spomínať pri tom, čo sa deje momentálne s plánom obnovy na úrovni koalície. Takže sa k tomu ešte vrátim.
Čo sa týka samotnej digitalizácie, spomína sa tu reforma justície, ktorá je 200 mil. eur, kde teda chcem vedieť ako pani ministerka, ktorá dnes mala byť a nedostavila sa včas na rokovanie, pani ministerka spravodlivosti Kolíková, ktorá príde asi tak o pol hodinu. Ja tu už čakám týždeň a som došiel načas, neviem teda, prečo ona nedokáže načas prísť. Ale hovorí sa o súdnej mape, hovorí sa o súdnej mape a táto súdna mapa je silne kritizovaná práve samotnými sudcami. Tá debata tu nejaká prebieha, ja si myslím, že, že každý minister by mal skutočne počúvať tých ľudí, ktorých sa samotné reformy týkajú, ale ja poviem za seba, že ja vidím tu sa veľa vecí prinesie na poslednú chvíľu, hodí sa to do vlády, do parlamentu a potom sa o tom akože má diskutovať. Takto prebieha aj diskusia o pláne obnovy.
Ako prebehla diskusia napríklad o pláne obnovy. V decembri, keď bol minister Heger kritizovaný zo strany Európskej komisie za to, že neprebiehala verejná diskusia, a to kritizovali aj mnohí europoslanci, tak urobil tzv. online verejnú diskusiu. Viete, ako to prebieha? No tak všetkým poviete, kto chcete prídite na túto webovú stránku super a príde tam, prídu tam zástupcovia ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva, príde tam pán Smatana a dvaja alebo traja predstavitelia Európskej komisie na Slovensku. Odprezentujú, čo majú a teraz im akože majú všetci dávať otázky, je obrovská diskusia, ktorá má vyriešiť plán obnovy. Viete, kedy to urobil? Urobil to po tom, čo odovzdá v podstate draft, myslím, že odovzdal draft do Európskej komisie, kedy už v podstate tá diskusia je zbytočná.
Tá diskusia mala prebiehať niekoľko mesiacov predtým, ako sa vôbec takýto nejaký materiál urobí, však aj to trvá nejaký čas, aby to pripravili, aby to niekam dali. A nie, že niečo idem odovzdať a vtedy otvorím akože verejnú diskusiu, len aby som si odfajkol, že super urobili sme verejnú diskusiu. Takto prebieha verejná diskusia k plánu obnovy.
Čo sa týka ďalších oblastí na vzdelávanie, vláda chce vyčleniť 850 mil. eur. Stále hovorím o 15-stránkovom dokumente, lebo budem hovoriť o ďalšom dokumente, ktorý v podstate neviem, aká je jeho relevancia, ale tomu by sa tiež malo ministerstvo financií vyjadriť, nakoľko práve tou netransparentnosťou vznikajú šumy, vznikajú rôzne dohady, že čo sa kde deje a nikto nikomu nič nepovie. Pri vzdelávaní ide o rozširovanie digitálnych zručností. Samozrejme, je to oblasť, ktorá je potrebná, aby sa rozvíjala. Samozrejme, ide o to, že meníme, mení sa doba a mnohí z nás možno si povedia, že, že sa mení k horšiemu, ale proste niektoré veci sa zastaviť nedajú. Vidíme mladých ľudí, že sú stále ponorení do počítačov a do smartfónov, nemyslím si, že to je dobré, ale proste tu dobu asi nezastavíme.
Čo sa týka konkurencieschopnosti a inovácií, tu je práve oblasť na vedu, výskum a inovácie sa dáva 600 mil. eur. Len musím povedať, že tu je obrovská kritika zo strany napríklad súkromného sektora, nakoľko plán obnovy, tak ako, neviem teda, čo je presným obsahom, lebo ten dokument má 400 strán, ja mám 15, hej. Za chvíľu poviem, čo tam absolútne nevidím v tých 15 stranách, ale musím povedať, že súkromný sektor má obrovský inovačný dlh takisto a je to v podstate, sú to fabriky, ktoré napríklad nie sú, už sú aj zadlžené mnohé a potrebujú napríklad aj zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, lebo tie fabriky napríklad dávajú prácu ľuďom. A toto je práve to, čím by sa, v čom by mal plán obnovy pomôcť.
Lenže poviem otvorene, väčšina zdrojov, samozrejme, ide do verejnej oblasti, čo je fajn, ale nemalo by sa zabúdať na to, že čo je primárnym cieľom. Problém je, že my sme sa počas koronakrízy prepadli do jamy, my z tej jamy musíme sa nejako vyšplhať, a práve na to ten plán obnovy má slúžiť. Ak nezvýšime konkurencieschopnosť, ak nebudeme vedieť zabezpečiť hospodársky rast, tak nebudeme vedieť zabezpečiť ani pracovné miesta. Veľa sa hovorí o reformách, samozrejme, na tieto veci musia naviazať reformy, o tom ešte budem hovoriť, ale viete, reformy sú veci, ktoré sú na dlhé roky. To nie je, že dnes urobíte reformu a prejavia sa pozitívne výsledky zajtra alebo o rok, to je veľmi naivná predstava a hovorí sa o veľa reformách, k tomu sa ešte dostanem.
Ale musíme povedať, že zatiaľ to, čo sledujeme, podľa mňa bude to na buď stále sa o niečom hovorí, a nevieme, ako to bude vyzerať, to sa bavíme napríklad o tej daňovej reforme, o tom bude ešte diskusia. Nebudem sa dnes o tom, samozrejme, keď bude treba, sa k tomu budem detailne vyjadrovať, ale zatiaľ sa tu len niečo hádže do médií, ale nevieme, ako to konkrétne bude vyzerať. Akurát vieme, že dane z nehnuteľnosti nám majú trikrát vyrásť, nevieme, aký dopad daňovej reformy bude napríklad na samosprávy, či budú mať viac peňazí, či sa zmení štruktúra, alebo menej peňazí, alebo rovnako. Zatiaľ skutočne nevieme.
No a hovoríme o, hovoríme tu napríklad o dôchodkových reformách v tom pláne obnovy teda vláda. Zatiaľ sa podarilo len to, že sme zrušili, zrušili sme odchod do dôchodku v 64 rokoch a povedalo sa, že super hurá, však bude stačí len 40 rokov odrobiť a pôjdete do dôchodku. Čo sa nepovedalo a ja som zatiaľ nemal príležitosť o tom veľmi hovoriť, keď je niekto 18 ročný zdá sa to veľmi sexi, že 40 rokov odrobí, tak v 58 pôjdete do dôchodku, výborné. Akurát nikto nepovedal, aká bude výška toho dôchodku, keď v tých 58 odídete do toho dôchodku, to je základný problém. Samozrejme, že tam vám to niekto vypočíta a zistíte, že budete mať o 100 euro nižší, nižší dôchodok. A čo keď sa stane, že v 65 to, čo ste si včera schválili, to čo hovoril aj pán minister Richter, ak tých 40 rokov mať odrobených nebudete hej, čiže budete musieť ešte robiť dlhšie, aby ste si tých 40 rokov odrobili a môže vám to trvať aj do 70, čiže zase otázka toho, že či je to také úžasné riešenie to, čo ste navrhli, tak ako ste to urobili.
Má to stáť menej peňazí, to bolo vypočítané to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala. Čo to znamená? O tom sme sa tu nebavili, no znamená to to, že tie dôchodky budú nižšie. To znamená nastavenie 40 rokov odrobiť a ideš do dôchodku znamená, že ľudia dostanú menšie dôchodky, lebo odrobili menej rokov ako niektorí mohli. Bavíme sa tu o rozpočtovej zodpovednosti, stále je tu nejaký návrh, kde teda hovoríme, teda vláda hovorí o reforme rozpočtovej zodpovednosti, k tomuto sa ja budem detailne vyjadrovať, keď budem mať finálny návrh rozpočtovej zodpovednosti, teda zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoznačne sme súhlasili s tým zmeňme hrubý dlh na čistý dlh, to sme chceli už aj my v minulom volebnom období keď sme hľadali ústavnú väčšinu. Terajší naši koaliční partneri, ktorí dnes chcú, aby sme to podporili, tak s tým nesúhlasili.
Jediná vec, čo som chcel na výbore, že dobre, tak s ničím nesúhlasíte ok, tak aspoň túto jednu vec, ktorá je úplne nad slnko jasnejšia podporte, nikto. Boli dva zasadania výboru pre financie a rozpočet, nikto to nepodporil. To, čo sa teraz nastavuje momentálne visí na sporoch v rámci koalície, čiže to je opäť predmet sporu a uvidím, čo bude výsledkom, samozrejme, ja sa budem potom detailne k tomuto k tejto kvázi reforme, o ktorej sa tu bavíme vyjadrovať.
Hovorí sa tu o zefektívnení riadenia verejných financií. Viete, ja počúvam stále krasorečenie aj ministra financií, a to hovorí o tom, ako sa nám bude dobre žiť, ako budeme transparentní, ako budeme, ako bude všetko super, len si to nepokazme, však to nám hovorí aj premiér Matovič. Za seba môžem povedať, že to sú všetko len pekné reči, len viete, to treba udělat, to treba urobiť. A to je to, čo sa nedeje, a to je práve problém aj plánu obnovy.
Čo chýba plánu obnovy? Tieto oblasti sú všetky popísané alebo nejako popísané, hovorí sa sumách, ale Európska komisia nepožaduje to, že to rozsekáte na päť častí, na tri podčasti a poviete, že na toto dáme toľko 100 mil. Tam sa chcú konkrétne projekty, konkrétne projekty, konkrétny míľniky, koľko sa v ktorom roku na čo ide minúť, kde je, sú implementačné, implementačné tímy, ktoré to budú realizovať, lebo na to je málo času. To je od 2021 do roku 2023. Prečo na tri roky, to nie je o tom, že urobme veľké reformy a bude nám hej. To je o tom, aby sme povzbudili ekonomiku Slovenskej republiky, aby sme sa dostali z tohto marazmu z toho, že tí ľudia v tých jednotlivých sektoroch trpia tak, že nemajú pomaly z čoho žiť, že sú na kolenách a v podstate vláda reaguje aj rôznymi balíčkami plus, plus plus až vtedy, keď sa všetci ozvú a oznámia, že už neprežijeme. Niekedy ale tieto balíčky plus a plus, plus prídu tak neskoro, že už nie je záchrany a tie firmy sú už dávno, dávno, buď v bankrote, alebo prepustili všetkých svojich zamestnancov.
Čo sa týka samotného procesu, musím povedať, že premiér, premiér Matovič sa začal zaujímať o plán obnovy až pred pár týždňami. A prečo sa začal oňho zaujímať? No lebo ho zaujíma, aký podiel ktorá strana má v tomto koláči. To snáď nemyslíme vážne.
Plán obnovy bol stanovený tak, že sú tu dané oblasti Európskou komisiou, a to nie je to tom, či Matovič má hento ministerstvo, alebo Sulík, alebo Kollár, alebo niekto iný. To je o tom, ktorá časť toho plánu obnovy patrí ktorému ministerstvu nejak kompetenčne. To znamená, kto sa tým má zaoberať. A tu sa vláda momentálne trhá o plán obnovy, ako keby si delila kožuch medveďa. Ja chcem prednú časť, ja chcem zadnú časť, ja chcem ľavú, ľavú, pravú a podobne, že koľko som ja získal percent v parlamente, do parlamentných volieb. To je, to prečo sa takto má deliť? Povedzte mi. To je tá transparentnosť? To je ten boj proti korupcii?
Európska komisia upozorňuje, že bude veľmi prísne sledovať, lebo už momentálne už má náznaky na to, že plány obnovy môžu byť predmetom korupcie a bude sledovať jednotlivé projekty, ako budú prebiehať. Tak neviem, prečo minister, teda premiér tejto krajiny, štátu, Slovenska sa správa tak, ako sa správa? Prečo si to zrazu idú prehadzovať?
Bavíme sa tu o sto miliónoch, ktoré majú ísť napríklad preč z dekarbonizácie, ktorú som tu už spomínal, a majú ísť do oblasti životného prostredia k pánu Budajovi. Čiže od pána Sulíka k pánu Budajovi. Opäť tu vidím spor medzi koalíciou a že je to vyrovnávanie si nejakých účtov. Lebo dekarbonizácia priamo rieši skleníkové plyny, lebo je to technológia na odstraňovanie skleníkových plynov z ovzdušia. Samozrejme, oblasť životného prostredia je dôležitá, ale to, či vy riešite nejakú skládku, vám určite nevyrieši skleníkové plyny v takom veľkom, veľkom rozsahu, ako tá dekarbonizácia. Čiže aká je logika tých presunov tých peňazí? Ja neviem, nech mi to niekto vysvetlí.
Chcem podotknúť, že Európska komisia kritizuje hlavne nepripravenosť tých projektov konkrétnych, lebo to nie je len o tom, že poviete, že idem urobiť projekt taký a taký. Tam je normálne veľká štruktúra do tabuľky excelovskej, ktorú musíte vyplniť, sú tam jasne zadané požiadavky. A tie požiadavky potom musí na každý jeden projekt vyplniť ministerstvo financií.
Ja sa chcem opýtať, viete, v Českej republike premiér Andrej Babiš má tiež tím, ktorý sa zaoberá plánom obnovy, ale je to premiérska téma. Na Slovensku? Nikoho to nezaujíma, však máme peňazí dosť, však deficit môže byť, aký chce a dlh, však všetko sa vyhovoríme na COVID. Ale to je práve opačne. To má byť na to, aby sme tieto deficity a dlhy mali menšie. Tak preto máme využiť tých 6 mld. eur, o ktorých sa tu momentálne bavíme.
Vláda alebo teda ministerstvo financií, ja som čítal rôzne články na túto tému plánu obnovy a môžem povedať, že to, čo som videl, to sú výhovorky na Európsku komisiu, že toto nedodala, tamto nedodala. Ja chcem poprosiť aj ministra financií a všetkých tých, ktorí sa zaoberajú týmto, lebo ja mám iné informácie, nech to povedia priamo do očí Európskej komisii, že proste oni si neplnia svoje úlohy. Lebo tuto niečo rozprávať pre slovenské médiá, to sa dá velice jednoducho, ale sú to len výhovorky.
Čo sa týka samotných ešte vecí, ktoré sú v pláne obnovy, termíny sa blížia. Musím povedať, že my do apríla musíme odovzdať v podstate už hotový ten plán obnovy s tými projektami, míľnikmi, so všetkými dopadmi, implementačnými tímami, teda aj nejakým plánom implementácie. A ja mám veľkú obavu, že na jednej strane sa ten plán obnovy tu mení, prehadzujú sa sto milióny z jedného, z jednej oblasti do druhej tak, ako si to želá premiér Matovič a uplynú nám termíny. Ak do apríla neodovzdáme plán obnovy v kompletnom nejakom tvare, v ktorom Európska komisia ho dokáže akceptovať, tak v podstate peniaze budeme čerpať bohviekedy a môže sa nám stať, že nám prepadnú veľké stámilióny eur.
My na to upozorňujeme teraz, lebo potom, keď už bude neskoro, tak, hovorím, to už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak neodovzdáme plán obnovy komplet, lebo nebude už celý technicky oddiskutovaný s Európskou komisiou a nebude v tvare, v akom Európska komisia ho požaduje, Európska komisia ho potom zoberie, má na to dva mesiace, aby povedala: toto tam bude, toto tam nebude. A potom od vlastne 1. júla pravdepodobne by sme mohli čerpať zálohu na plán obnovy, ktorá je vo výške, najprv to bolo 10 %, viem, že sa uvažuje o tom, že by to bolo až 20 % z celkovej hodnoty peňazí. Čiže sa tu bavíme o stovkách miliónov eur, ktoré by sme mohli hneď použiť na realizáciu tohto plánu.
Takže aby som to celé zhrnul, čo sa týka toho, že prečo chceme, aby, že je nutnosť krízové manažmentu, čo sa týka plánu obnovy, tak jeden z dôvodov je aj to, že tá celková príprava bola taká, aká bola, že sa, že absentovala diskusia v Národnej rade, preto sme to doniesli aj do Národnej rady, že absentovala diskusia s rôznymi stavovskými organizáciami, a teda hlavne so súkromným sektorom tak, aby to pomohlo hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, rastu pracovných miest. Absentujú nám strategické pohľady na kľúčové výzvy plánu obnovy. Neexistuje analytický pohľad dopadov krízy na obyvateľstvo a ekonomiku a riešenie týchto samotných dopadov. Chýbajú tu pomenovania rastového potenciálu, a to najmä v hospodárstve. Chýba nám, chýbajú nám riešenia na rast zamestnanosti na Slovensku, až potom by mali nasledovať reformy, o ktorých sa toľko hovorí, nakoľko ich účinok je oveľa, pocítime až o niekoľko rokov.
Peniaze sú prioritne cielené do verejného sektora a nezohľadňujú sa potreby súkromného sektora, ktorý postup pri pláne obnovy kritizuje. Zdroje idú len okrajovo na podporu priemyselnej, hospodárskej, digitálnej transformácie, pre rast produktivity a konvergencie na Slovensku. Vláda ignoruje základné ciele plánu obnovy a je preto nutné, aby nad týmto plánom obnovy bol zavedený tzv. krízový manažment. O tom sú tieto uznesenia, o tom, by som vás chcel poprosiť, o podporu tohto uznesenia a potom očakávam, že skutočne vznikne nejaký tím ľudí, ktorý vyvedie Slovensko z tejto pandémie a z tohto marazmu aj za pomoci týchto zdrojov, ktoré sú jedinečné, ktoré prídu len raz a nebudú sa opakovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2021 o 9:43 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:13

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa, podávam najprv správu k tlači 348, to je návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jána Richtera na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spoločenskému a politickému dialógu pri príprave a schvaľovaní Národného plánu podpory obnovy a odolnosti. V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 341 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Všetky výbory materiál prerokovali a neprijali žiadne uznesenie, nakoľko návrh uznesenia, ako ho predložili predkladatelia, nezískal návrh nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Navrhujem, aby sme rokovali o návrhu uznesenia tak, ako ho navrhli predkladatelia.
Teraz k tomu druhému, k tlači 397. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jozefa Habánika na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku krízovému spôsobu riadenia projektu prípravy a schvaľovania Národného programu obnovy a odolnosti.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 395 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet. Oba výbory tlač prerokovali a neprijali žiadne uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Navrhujem preto, aby sme rokovali o návrhu uznesenia tak, ako ho navrhli predkladatelia.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, zlúčenú rozpravu.
Skryt prepis

5.2.2021 o 10:13 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:13

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Na jednej strane by som chcel poprosiť pani ministerku, to v podstate sa nikto neprihlásil, jaj, ešte kolega sa prihlásil, Takáč, že by sme dokončili tento bod, lebo ja už naňho čakám týždeň, čo sa stále odsúvame, hej, a ja som teda čakal, že pani ministerka bude skôr ako o pol jedenástej, čiže to je pár minút.
Druhá vec je, že preto som sa prihlásil do rozpravy, aby ste mohli na mňa zareagovať s faktickými poznámkami. Takže toľko len z mojej strany. Takže kto chce zareagovať, tak nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2021 o 10:13 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ako predkladateľ ste veľmi presne a odborne pomenoval problémy a chyby tejto vlády, ale aj tak si myslím, že väčšina poslancov, ktorí boli v tej chvíli v sále, nerozumela vôbec, o čom hovoríte. Je to smutné, lebo takto vyndú tie vaše slová úplne nazmar.
Hovorili ste, ma zaujalo, že Európska komisia sleduje pri pláne obnovy korupciu. Smutné je, viete čo pri tom? Že sleduje korupciu hlavne pri štátoch, ktoré ju neposlúchajú, ale Slovensko na čele s ministrom zahraničných vecí Korčokom aktívne rozbíja V4, tak myslím si, že u nás sa veľmi nemusia báť nejakej aktívnej kontroly. Takže toto je môj názor.
Ďakujem ešte raz za váš odborný a veľmi kultivovaný prejav.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2021 o 10:13 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13

Milan Potocký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Kamenický, s mnohými vecami, ktoré odzneli vo vašej rozprave, súhlasím. Konkrétne s tým, že tá suma 6 mld. eur je značný balík, ktorý budeme splácať 30 rokov, a si myslím, že z tejto verejnej debaty by parlament nemal byť vynechaný. Pokiaľ viem, ministerstvo financií sa bude snažiť tento stav zmeniť v najbližších týždňoch, neviem, či ste už dostali informáciu, že budú prebiehať rokovania s poslaneckými klubmi a s ministerstvom financií. Mňa skôr, tá diskusia, ktorá prebehla len v podstate s videohovorom s europoslancami a samosprávami niektorými, je nedostatočná určite.
Ja skôr vidím iný problém v tom, že samotný problém urobila už Európska únia, ktorá vôbec neberie do úvahy jednotlivé potreby členských krajín, ale vlastne nadiktovala, ako má tento plán obnovy vyzerať a v podstate tie členské krajiny Európskej únie sa pohybujú v určitých mantineloch, ktoré im stanovila, čo je chyba.
A čo sa týka samotného dokumentu plánu obnovy a odolnosti, tak ešte stále prebieha ten negociačný proces schvaľovania, nie je to uzavreté, takže tieto svoje výhrady budete môcť deklarovať potom na stretnutiach ministra financií na poslaneckom klube.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2021 o 10:13 hod.

Milan Potocký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13

Jozef Šimko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som si vás, pán Kamenický, pozorne vypočul a dovolím si otvorene povedať, že nesúhlasím s kolegom Sujom, že, ktorý povedal, že vaše vystúpenie vynde nazmar, pretože neni to pravda, pretože vás sledujú nielen poslanci, ktorých tu bolo skutočne málo, ale som osobne presvedčený, že vás sledovalo strašne veľa ľudí, možno tisícky, státisíce na celom Slovensku.
Vy ste to, pán Kamenický, podrobne rozobrali, že ten plán obnovy má byť hotový do 30. apríla 2021. Teoreticky ste naznačili, že pán predseda vlády sa s tým plánom asi nezaoberá dosť podrobne alebo teda ako by sa mal, že odovzdal to pánovi ministrovi financií. A to je smutné. Ale ja by som sa vás skutočne chcel opýtať a bol by som veľmi rád, keby ste mi na odpovedali. My sme včera prejednávali rokovanie o odpustení DPH ohľadne tých respirátorov včerajšieho dňa. Či by z týchto finančných prostriedkov, lebo to je 6 mld. eur, je to obrovský balík, ktorý má prísť na územie Slovenskej republiky, ktorým v podstate určite by sme v rámci ekonomiky pre celý národ pomohli, či by sme nemohli vyriešiť tak, že by sa z týchto miliárd nakúpili aj tie respirátory a nielen odpustenie tých 20 % DPH pre našich spoluobčanov. Zvlášť pre tých našich dôchodcov. Pretože my v samospráve, nie som sám ako primátor okresného mesta, sú tu viacerí primátori aj kolegyňa z Lučenca určite uvažuje nad tým, že tie respirátory budeme nakupovať, ale za financie v podstate tých samospráv. Že či by sa to nedalo takouto formou vyriešiť.
A na druhej strane ja by som sa vás chcel opýtať, ako je to, je tu aj pani ministerka spravodlivosti, že skrátka tá súdna mapa v akom stave je to, ako to vy vidíte, pretože my, ako poslanci dostávame desiatky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nemôžete reagovať na pani ministerku.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Ja som len naznačil, že tu je pani ministerka, takže v podstate reagujem na pána Kamenického. Takže ako to vy vidíte, ako vy vidíte, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2021 o 10:13 hod.

JUDr.

Jozef Šimko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:28

Miloš Svrček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, mnoho vecí, ktoré ste spomínal v rámci vášho vystúpenia majú určite racio. Ale ja by som sa dotkol tej informácie, čo ste spomínal ohľadne UHP, že minister dopravy Doležal nie je stotožnený alebo negatívne sa postavil voči stanovisko UHP. Áno, tých, ten nákup tých 15 dieselových motorových vlakov zo strany železničiarov bol z UHP označený ako neefektívny. Ale pán minister sa jasne vyjadril, prečo má negatívny postoj voči tomu. Pretože UHP jasne hovorí, že skôr by tlačili do tej, do tých vodíkových vozňov, ale taktiež aj také negatívne stanovisko, že by mali využívať viaceré finančné zdroje. No, pán minister sa jasne vyjadril, že jedným z tých zdrojov na nákup sú určite eurofondy a táto oblasť. Ale UHP nám tvrdí, že musí nám stačiť to, čo máme.
Áno, máme dieselové vlaky. Ale tie dieselové vlaky majú štyridsať rokov. Sú absolútne neekologické, sú neklimatizované dokonca si tam neviete oprieť ani bicykel. Ja napríklad z Bánoviec nad Ondavou do Humenného chodím tiež dieselovým vlakom, ktorý má štyridsaťročné vozne. Z tých 90 % okresov, ktoré sú tam, tak sú zaostalé okresy. A v rámci tohto regiónu, regiónu Zemplína, chodia ľudia doslova dobytčákmi.
Čiže pán minister sa jasne vyjadril, že, áno, to stanovisko UHP bolo preňho šokom, ale na druhej strane určite sa chce pustiť do toho, aby nakúpil také vozne, ktoré tu nebudú len obdobie 5 rokov, ale na dlhšie obdobie. Čiže ja len do vysvetlenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2021 o 10:28 hod.

JUDr. Bc. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:28

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže telegraficky. Ďakujem pánovi Sujovi za jeho komentáre.
Pán Potocký, áno, budeme to splácať tridsať rokov, ale to splácanie bude až od roku 2027 do roku 2058. Môžete sa sťažovať u Igora Matoviča. On predsa sedel na tej rade. Čiže ja som chodil na Ecofine, ja viem, ako sa vyrokovávajú podmienky na takéto programy. A tie programy aj Slovensko schválilo. Tam sa treba potom sťažovať na toho, kto to dojednával v rámci Európskej komisie, Európskej rady. Čiže na čom sa zhodli na tej Európskej rade. A mnohokrát aj ja som hovoril o tom, že sú nejaké záujmy Slovenskej republiky a bol som proti všetkým. A veľa vecí som si presadil, lebo mnohé veci musia byť schválené jednohlasne. To znamená, ak by premiér Matovič nesúhlasil, tak by to nemuselo prejsť.
Čo sa týka odpustenia DPH, neviem teda, že kde by sa, čo sa týka respirátorov, toto vtesnalo do plánu obnovy, ale poviem otvorene, tu sa stovky miliónov vyhodilo úplne zbytočne na testovanie a jeden respirátor, dneska sme o tom bavili na výbore pre financie a rozpočet, stojí radove do jedného eura taký FFP2 bez toho filtra. Čiže keď si zoberieme, že štát v podstate nakúpil tieto respirátory a dodal ich ľuďom, tak by to bolo oveľa menej peňazí, ako sa minulo na úplne nezmyselné testovanie. Toľko môj návrh.
Čo sa týka súdnej mapy. Máte tu pani ministerku, takže potom otázky. Ja som hovoril tiež o tom, ako sa k tomu stavajú sudcovia. Čiže možnože k tomu by sa mala vyjadriť pani ministerka.
Čo sa týka tých dieselových vlakov. No ale ja práve o tom hovorím. Viete, vy ste na začiatku volebného obdobia hovorili všetko nad jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2021 o 10:28 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:28

Richard Takáč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja začnem svoje vystúpenie trošku inak. Mal som taký jeden príbeh pred nejakými tromi mesiacmi, s jedným známym som sa stretol a rozprával. A bavili sme sa o tom, akým spôsobom hlasujeme ako opozícia. A pýtal sa ma na to, že úplne inak fungujeme ako v predchádzajúcich volebných obdobiach, lebo v predchádzajúcich volebných obdobiach to väčšinou fungovalo tak, že skoro vždy opozícia hlasovala proti tomu, čo predkladala koalícia.
Ja si myslím, že v tomto volebnom období aj pritom, čo nás všetkých tu trápi, a to je COVID a pandémia, môžeme registrovať to, že fakt sa snažíme aj my v opozícii vždy podporiť veci, ktoré sú dobré. Zákony, ktoré majú pomôcť, zahlasujeme. Mali sme to možnosť vidieť pri jednotlivých hlasovaniach, kde sme veľakrát jednomyseľne odhlasovali jednotlivé zákony.
Čo sa týka tohto, chcem povedať, že aj diskusia k plánu obnovy by mala byť spoločná, by mala byť naprieč koalícii a opozícii. A ja si práve preto považujem za to, že otvoriť diskusiu by sme mali tu v tomto pléne. Myslím si, že tak, ako tu teraz sedíme a rokujeme, by sme mali rokovať aj k plánu obnovy a mali by sme hľadať spoločnú cestu k tomu, ako využiť týchto 6 mld. eur. Tieto peniaze nebudú využité za dva, za tri roky a tieto peniaze budú mať dopad na Slovensko desať, pätnásť a možnože viacej rokov. Preto by som vás chcel, kolegyne, kolegovia, poprosiť o podporu tohto, aby sme vedeli tieto veci prediskutovať tu v pléne.
A dovoľte mi aj k samotnému plánu obnovy. Určite si všetci dobre pamätáte, keď minulý rok sa tak veľkolepo vrátil Igor Matovič z Bruselu a oznamoval, koľko miliárd dostaneme. A bolo nám oznámené, že skoro 6 mld. dostaneme v rámci plánu obnovy, ktoré budú môcť byť využité u nás na Slovensku v rámci pomoci pri COVID-e. Bolo to tu už povedané. Boli sľúbené veľkolepé a otvorené, transparentné diskusie cez celé leto. A v skutočnosti na jeseň sme sa dozvedeli, že žiadne diskusie neprebehli. A samotný plán obnovy sa robil v takom, by som povedal, v úplne utajenom režime. Určite viete, však ste hlasovali proti, vy čo ste v koalícii, sme sa snažili predložiť viacero uznesení aj zmenu programu, aj samotné zaviazanie vlády Slovenskej republiky v rámci plánu obnovy, lebo sme mali snahu ako opozícia, myslím si, veľmi intenzívne diskutovať. Myslím si, že máme aj odborníkov v našich radoch, ktorí vedia pomôcť tomu, aby sa čo najlepšie vedelo využiť týchto 6 mld. eur pre Slovensko, pre ľudí, ktorí tu žijú, tak aby sme pomohli nám, ktorí sme tu.
Samozrejme, že ani jedno uznesenie ste nám neschválili. A potom sme sa dozvedeli len potichu, že minister financií poslal do Bruselu viac ako 100-stranovú nejakú knižku, ktorá bola nazvaná ako plán obnovy zo Slovenska, bola poslaná do Bruselu. V rámci januára sme sa dozvedeli, tak diskrétne a potichu, že Brusel nám tento plán obnovy vracia na prepracovanie.
Teraz sme sa dozvedali, pán poslanec Potocký povedal, že teda asi pravdepodobne bude nejaká diskusia, vítame každú aktivitu. Ale ja by som skôr uvítal tú, že by sme sa mohli v rámci tohto pléna porozprávať a prediskutovať všetky tie veci v rámci tých jednotlivých rezortov, ktoré majú byť využité tieto financie. Som znepokojený a zhrozený tým, že sú tu také šumy, že sa má týchto necelých 6 mld. rozdeliť spôsobom podľa výsledku politických strán. Lebo to je podľa mňa úplne politikárčenie. Ako tie peniaze musia byť rozdelené podľa potrieb občanov, ktoré treba využiť v rámci jednotlivých ministerstiev. Myslím si, že rozdeľovanie podľa tohto kľúča, a to podľa toho, ako dopadli voľby minulý rok, je úplne nesprávne.
Dovoľte mi ešte povedať v rámci oblasti, ktorej sa venujem, a to je oblasť pôdohospodárstva čiže ministerstvo pôdohospodárstva, v rámci ministerstva pôdohospodárstva pán minister Mičovský minulý rok pri spracovaný podkladov a predkladaní toho, že čo by sme si vedeli predstaviť v rámci rezortu pôdohospodárstva z plánu obnovy, sme sa dozvedeli, že pán minister navrhol 2,4 mld. eur na to, aby z tohto plánu obnovy mohlo byť pre ministerstvo pôdohospodárstva. Boli tam fakt fantastické veci. A ja som bol veľmi rád, že takáto suma bude v rámci plánu obnovy pre rozvoj ministerstva pôdohospodárstva rozdelený. Potom sme sa dozvedeli informácie, že pán minister vyhlásil, že bude rád, ak to bude 1,2 mld. A nakoniec vyhlásil, že pokiaľ to nebude ani jedna miliarda, tak nemá čo na svojej stoličke robiť.
Bohužiaľ, tá realita v rámci toho rezortu, teda pána Mičovského, ktorý posunul, resp. čo sa z toho jeho, čo chcel, pretavilo do plánu obnovy, ktorý bol poslaný koncom minulého roka. Bohužiaľ, realita bola taká, že to bolo niekoľko miliónov eur a nakoniec to boli pár miliónov eur na pozemkové úpravy. Neboli to vôbec tie veci, ktoré chcel. A to modernizovať potravinárstvo, zefektívniť a zmodernizovať závlahový systém na Slovensku, prírode blízke obhospodarovanie lesa a množstvo ďalších vecí, ktoré by pomohlo na Slovensku poľnohospodárom, potravinárom a lesníkom v rámci fungovania. Pevne verím, pevne verím, že týchto pár miliónov, ktoré tam boli navrhnuté a nakoľko teda máme tie informácie, že plán obnovy nám bol vrátený na prepracovanie, tak pevne verím, že aj v rámci ministerstva pôdohospodárstva dôjde k navýšenie finančných prostriedkov. A hlavne si želám a pevne verím, že to je taký spoločný cieľ, aby tie peniaze boli rozdelené podľa toho, ako to potrebujú občania na Slovensku, podľa toho, ako jednotlivé rezorty majú svoje veci nastavené a nie podľa toho, ako boli percentuálne politické výsledky volieb minulý rok.
Kolegyne, kolegovia, ja vás chcem poprosiť o podporu, lebo nemyslím si, že to dopadne tak v konečnom dôsledku, že tá diskusia sama z vlády príde sem, že poďte poslanci Národnej rady diskutovať o tom, ako má ten plán obnovy vyzerať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2021 o 10:28 hod.

Ing.

Richard Takáč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video