24. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Suja, prepáčte, ale to nie sú výhovorky, ale fakty naozaj za dvanásť rokov, čo tu spôsobili naši predchodcovia. My sme jedenásť mesiacov počas pandémie. Oni sa vyhovárali naozaj na vládu Ivety Radičovej celé volebné obdobia.
Fond pomoci ste spomenuli? Ja som do Fondu pomoci prispieval pravidelne po tisíc euro, však dá sa to aj nájsť. Momentálne prispievam priamo, ale nikde sa tým ani nechválim, ani na Facebooku sa neukazujem, nepokladám to za správne. Robím to preto, že som sa tak rozhodol. Za zníženie platov? Ja nemám problém. Ja som skromný človek, viem vyžiť určite z nižšieho platu, tak ako vy.
Núdzový stav, pani kolegyňa, ja za neho zahlasujem, to som aj, myslím, povedal, aj keď ja som aj za prísnejší lockdown. Lebo to, aký núdzový stav momentálne máme, je podľa môjho názoru veľmi slabý a takto sa to bude vliecť veľmi dlho. Naberme tú odvahu a na dva, na tri týždne uzamknime krajinu, nech sa môžu konečne ľudia s prichádzajúcou jarou naozaj nadýchnuť. A obviňovania, áno, obviňujeme sa tu jeden druhého, ale, žiaľbohu, aj naši vládni predstavitelia ukazujú, ako sa to robiť nemá minimálne v tej komunikácii.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na tomto mieste v prvom rade poďakovala vláde, samospráve, všetkým zdravotníckym pracovníkom, aj obyvateľom, ktorí podporujú našu spoločnosť v boji proti pandémii. Svoju vďaku chcem vyjadriť aj štátom, ktoré nám v tejto kritickej chvíli poskytujú cezhraničnú pomoc. Verím, že to robia s nasadením, ktoré pramení v ľudskom presvedčení a tým ukazujú taký celkom veľký rozmer humanity.
Ale aj dnešná diskusia tu na pléne ukázala, že núdzový stav je téma, ktorá rezonuje spoločnosťou. Pýtame sa my tu, pýtajú sa nás voliči, že ak sa majú vzdať svojich základných práv a slobôd, aký to pre nich bude mať benefit? Pýtajú sa, dokedy a či bude núdzový stav neustále predlžovaný. Pýtajú sa nás, lebo my prijímame zákony.
Už v decembri, keď sme hlasovali o ústavnom zákone, sa argumentovalo, že ak by tento neprešiel, nezvládli by sme pandemickú situáciu v zdravotníctve. Ja som často komunikovala, že mám a mala som inú skúsenosť a že tak akosi bolo také zreteľné, že ústavným zákonom nič nezachránime, aj preto som za tento zákon nezahlasovala. Obávala som sa vedľajších účinkov a možnosti zneužitia hlavne v oblastiach, ktoré núdzový stav zasahuje, aj keď s pandemickou situáciou priamo nesúvisia, napríklad oblasť spravodlivosti, kedy dnes pri malej krádeži zemiakov z poľa hrozí odňatie slobody na desať rokov, čo by, samozrejme, za normálnych okolností bola možno podmienka. A tu samozrejme, tu nehovorím o človeku, ktorý ukradne prístroj na umelú pľúcnu ventiláciu, ale možno o hladnom bezdomovcovi.
Núdzový stav pôsobí ako antibiotikum. Zničí síce škodiacu baktériu, ale vyzabíja v tráviacom trakte aj všetky pomocné baktérie, ktoré nám pomáhajú tráviť. Preto je nadužívanie antibiotík nebezpečné a preto sa aj ja obávam nadužívania núdzového stavu. Ak si spomenieme, v decembri jeden z titulkov v novinách znel, že ide o najzávažnejšiu zmenu ústavného poriadku za dlhé obdobie a výrazný prvok kancelárskeho princípu v našej demokracii.
No ale, žiaľ, pandémia je s nami už mesiace a je novou normou a preto musíme tomu prispôsobiť aj našu legislatívnu činnosť. Samozrejme boj vlády a osobitne ministerstva zdravotníctva s pandémiou podporujem. Dnes je to kľúčové pre ďalší život Slovenska. Ale právna úprava sa dá a má prijímať cielene.
Moja predrečníčka pani poslankyňa Záborská to naznačila, že môžeme sa inšpirovať napríklad Francúzskom alebo aj inými krajinami, ktoré vytvorili nové zákony alebo inštitúty, ako napríklad zdravotný stav núdze. Tieto krajiny fokusovali výnimočné opatrenia len na zdravotnú katastrofu v krajine. Je dôležité hľadať cesty, ako ďalej a nepredlžovať núdzový stav, ale ani tak neohroziť občanov tým, že rezignujeme na našu úlohu zabezpečiť bezpečnosť nás všetkých. Možno by bolo dobré inšpirovať sa legislatívnymi riešeniami identických situácií v iných krajinách. Tieto krajiny nezavádzali núdzový stav. Parlament prijíma len dočasné sektorové splnomocnenie na vydávanie legislatívnych opatrení v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálna pomoc, kritická infraštruktúra a podobne. Ale parlament v týchto krajinách si vždy vyžaduje od vlády pravidelné a detailné informácie o nakladaní s prepožičanou mocou. Poslanci vláde dôverujú, ale chcú detailné skladanie účtov. Princíp právneho štátu a demokracie si vyžaduje bdelosť parlamentu.
Aby som bola konkrétnejšia, napríklad včera rakúsky parlament počas pätnásťhodinového rokovania schválil tri cielené opatrenia, alebo teda niekoľko cielených opatrení. Bola napríklad predĺžená platnosť kurzarbeitu o ďalšie tri mesiace. Vytvoril sa právny rámec na používanie bezplatných testov na domáce použitie pre domácnosti. Prijal sa daňový bonus pre ľudí pracujúcich doma v rámci homeoffice až do tristo euro ročne, 300 eur ročne. Napríklad pracujúci z domu si budú tak môcť nechať uznať ako daňový výdavok povedzme že ergonomickú stoličku napríklad. Došlo aj k predĺženiu odľahčovacích daňových opatrení pre obyvateľov Rakúska a podobne. A tu chcem podčiarknuť, že naši rakúski kolegovia neschvaľovali žiaden ústavný zákon, nepredlžovali núdzový stav. Zákony, ktoré menili, boli obyčajné zákony. Jeden sa napríklad nazýval Epidemiengesetz a platí od roku 1950.
Aj preto som včera na rokovaní výboru pre zdravotníctvo, sme teda hovorili aj s pani ministerkou spravodlivosti a sme nejako interpretovali prosbu, aby sa hľadali nové formy legislatívneho riešenia krízy v zdravotníctve napríklad vo forme zákona, ktorý bude cielene riešiť otázky v zdravotníctve alebo v oblastiach, ktoré sú najviac zasiahnuté pandemickou situáciou. Pracovne sme hovorili o pandemickom zákone. Takto by sme sa vyhli predlžovaniu núdzového stavu so všetkými negatívnymi vedľajšími účinkami.
Možno by bolo fajn, keby sme odpojili od všetkých zákonov, ktoré boli prijaté a ktoré pomáhajú ľuďom, pojem núdzový stav. Nepotrebujeme ho mať globálne. Veď napríklad aj včera vláda schválila návrh zákona z dielne pána ministra Krajniaka, zákon o kurzarbeite. Práve v tomto zákone sa pomoc pre zamestnávateľov viaže na existenciu vonkajšieho faktora, pre ktorý nemožno vykonávať prácu. Vonkajší faktor je definovaný ako faktor, ktorý je dočasného charakteru, ako okolnosť vyššej moci. Teda nie je to len núdzový stav. Aj Rakúsko nemá v zákone viazanosť na COVID. Majú zákon, ktorý vie flexibilne zareagovať na rôzne výpadky na trhu práce.
Takže za tých dvanásť hodín, ktoré zostávajú, teda o tých dvanásť hodín ja tento zákon podporím zajtra, ale verím, že v dohľadnej dobe vláda príde s novými právnymi úpravami.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja by som sa chcel spýtať jednu vec. Stačí mi, ak mi odpoviete jednou, dvoma vetami. Prečo sa situácia podľa vás stále zhoršuje, aj keď je tu núdzový stav už dosť dlho? A dúfam, že mi neodpoviete, že to kvôli 17. novembru. To od vás by som nečakal, lebo to môžem povedať, že aj od Šipošovej svadby, že kvôli tomu, že tam bolo cez sto ľudí a všetko to rozniesli, hej? Tak skúsme niečo iné. Viete, už ani viacerí vládni poslanci nedôverujú vláde. A to mi dneska povedali osobne do očí na chodbe. A to už ani nehovorím o opozičných politikoch, to je samozrejmé. Tak by som vás poprosil jednou, dvoma vetami, prečo predlžovať núdzový stav, keď je už tak dlho a situácia sa aj tak stále zhoršuje? Ďakujem za vašu odpoveď.

Pani poslankyňa, ja by som tiež mal teda otázku, lebo hovorili ste tu o tých drakonických trestoch, ktoré hrozia počas núdzového stavu, ja som o tom hovoril vo vystúpení v reakcii na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Čepček, že v čom sú tie drakonické tresty? Lebo počas krízovej situácie, áno, posudzujú sa prísnejšie trestné činy, ale práve preto, aby neboli drakonické tresty na bežné trestné činy, ktoré sa páchajú počas pandémie a ktoré nemajú nijaký súvis s tým núdzovým stavom, tak sme do Trestného zákona doplnili ustanovenie, že tie ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že krízovou situáciou sa rozumie núdzový stav alebo výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže keď niekto sa dopustí krádeže, napríklad potravín, lebo je hladný, tak to nemá súvis s vyhláseným núdzovým stavom a nemá sa uplatňovať kvalifikačné kritérium a prísnejšia trestná, trestná sadzba. Má sa to uplatňovať vtedy, keď to s núdzovým stavom súvisí. Tak len by ma zaujímalo, že teda z čoho čerpáte alebo na základe čoho si myslíte, že sa tam uplatňujú nejaké drakonické trestné sadzby na bežné trestné činy, ktoré nesúvisia s núdzovým stavom.

Tak začnem pánom kolegom Dostálom. Nie som právnik, takže to, čo poviem, nebude znieť úplne dobre pre uši právnika, že ale mohlo by sa. Mohlo by sa rozumejme, že jasné, že v procese to môže napríklad prokurátor zastaviť, môže sa to nejakým iným spôsobom vysvetliť, ale nevieme, že či to tak bude. A to, že týmito informáciami disponujem, je práve z oblasti alebo z priestorov, kde sa to deje, keď ľudia, ktorí priamo pracujú na ulici, vo veľkých úvodzovkách povedané, napríklad s bezdomovcami alebo s ľuďmi zo sociálne slabých rodín, keďže teraz nefungujú alebo teda vo veľmi obmedzenom množstve fungujú, v obmedzených podmienkach fungujú ubytovne pre, alebo nocľahárne pre bezdomovcov, tak toto je napríklad jeden z momentov, ktorý sa rozšíril, že teda v tom väzení to bude na istotku. Je to veľmi primitívne, veľmi hlúpo povedané, ale zhruba tento moment tam rezonoval, že na jednej strane núdzový stav, pandemická situácia a na druhej strane veľa oblastí, ktorých sa to priamo netýka a je to tu zneužívané. Čiže tento príklad som použila preto, lebo je zo života, lebo ho mám od ľudí, ktorí týmto žijú a z príbehov, kde sa to takto stalo.
A čo sa týka pána, pána kolegu Suju, ja myslím, že to, prečo sa nám nedarí znížiť počty alebo prečo tie čísla máme stále také vysoké, ja som sa to snažila obsiahnuť aj v tom svojom príspevku, myslím, že je to mnohofaktorový problém a mnohé z tých faktorov tu boli už aj pomenované, že jeden veľký je to, že my vlastne za celú tú dobu sme tu nemali niečo ako tvrdý lockdown, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s ohľadom na všetko, čo bolo uvedené, po tejto dlhotrvajúcej rozprave ja si vás dovoľujem požiadať v mene predkladateľa, aby ste podporili predĺženie núdzového stavu. Je to dôležité opatrenie k tomu, aby sme naozaj mohli riadiť krajinu zodpovedne a chrániť životy a zdravie ľudí.
A iba v krátkosti, aj vlastne ešte raz sa vrátim aj k trestom. K tomu bola novelizácia práve, aby toto bolo jednoznačné, takže naozaj netreba predpokladať, že by orgány činné v trestnom konaní nevedeli, ako posudzovať trestné činy, ktoré súvisia alebo nesúvisia s núdzovým stavom. Takže myslím, že môžeme sa rozprávať vôbec o primeranej úprave trestných činov, ale tu by som sa neobávala, že by sa to zneužívalo alebo nevedeli by orgány činné v trestnom konaní to vykladať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Aj ja budem veľmi stručný a dúfam, že na základe aj tejto rozpravy, ak teda sa situácia nezlepší a bude potrebné predlžovať núdzový stav, tak dôjde k ešte kvalitnejšiemu odôvodneniu zo strany vlády pri návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predĺžením núdzového stavu tak, ako sa to zlepšilo od toho prvého návrhu do toho druhého návrhu. Tak myslím si, že aj v tejto rozprave zaznelo veľa podnetov, ktoré môžu viesť k tomu, že nabudúce, ak budeme musieť diskutovať, tak budeme diskutovať o obsahu toho materiálu a nie o tom, čo by tam ešte malo byť a čo nám tam chýba a aké čísla tam sú, alebo nie sú. Rovnako si dovolím vysloviť nádej, že nabudúce sem príde viacej členov vlády, aby tá diskusia mohla ísť naozaj k rôznym aspektom, ktoré súvisia s núdzovým stavom.
A možno také skromné želanie, že by bolo aj vhodné, keby povedzme vláda, ak sa to bude dať, požiadala parlament skôr ako tesne pred uplynutím tých 20 dní, lebo nakoniec to môže viesť aj k takým situáciám, že bude problém to schváliť alebo že rokujeme takto do neskorého večera, až noci. Čiže z hľadiska, z hľadiska toho procesu si myslím, že hneď ako vláda rozhodne o predĺžení núdzového stavu, by bolo správne, aby čo najskôr doručila do parlamentu návrh na vyslovenie, vyslovenie súhlasu a teda tiež dúfam, že zajtra o jedenástej keď budeme hlasovať, tak ten návrh vlády schválime.
Ďakujem.

Pán podpredseda, ak dovolíte, skôr taká procedurálna otázka. Prečítali ste veľký počet neprítomných. Platí dohoda, že dnes je o 11.00 hlasovanie? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, pevne verím, že sme pripravení sa seriózne venovať tomuto návrhu, ktorý spoločne predkladáme s mojimi kolegami po včerajšom rokovaní, ktoré sme uzavreli, o predĺžení núdzového stavu. Pretože táto agenda, o ktorej hovoríme, je veľmi dôležitá pre Slovensko a pre budúcnosť, pretože ponúka sa nám naozaj významná pomoc, ktorú môžme práve použiť na riešenie dopadov koronapandémie, či už na ekonomiku, na zamestnanosť a tak ďalej a tak ďalej.
Preto sme prišli s týmto návrhom uznesenia, ktoré aj na úvod môjho vystúpenia prednesiem, potom sa budem snažiť vás uviesť do problematiky, prečo je to tak. Čiže predkladáme návrh poslancov mňa, pána poslanca Fica, Kamenického a Blahu na prijatie uznesenia Národnej rady o okamžitom predložení návrhu národného plánu obnovy a odolnosti na verejnú diskusiu, v ktorom konštatujeme, že Národná rada Slovenskej republiky
A) 1. Vyjadruje vážne znepokojenie nad úrovňou, intenzitou a meškaním prác na príprave národného plánu podpory obnovy a odolnosti, ku ktorým bol medializovaný kritický postoj útvarov Európskej komisie,
2. Nad neexistenciou politického líderstva predsedu vlády Slovenskej republiky Igora Matoviča v procese prípravy, dosiahnutia spoločenského a politického konsenzu a schvaľovania národného plánu obnovy a odolnosti,
3. Nad hrubým ignorovaním záväzného stanoviska Slovenskej republiky k záväzným rámcom zamerania programov a investícií z nástroja európskej únie pre ďalšie generácie na roky 2021 - 2023 (tzv. Next Generation EU), schváleného podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
B) V tomto uznesení Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky okamžite predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave prípravy národného plánu podpory obnovy a odolnosti vrátane aktuálneho znenia materiálu národného plánu podpory obnovy a odolnosti a návrhu investícií z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Dámy a páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z tohto uznesenia je zrejmé, že sme v akútnom stave, v akútnom stave, kde chceme skonštatovať, že národný plán obnovy a odolnosti je tak nepripravený, že je potrebné, aby sme začali dvíhať varovné, varovné signály. Preto mi dovoľte, aby som priblížil celú túto genézu aj pre také osvieženie pamäti predovšetkým pre vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, pretože my ako opozícia sa tomu venujeme od začiatku a neustále na to poukazujeme, o čom hovorí aj toto uznesenie, ale aj uznesenie, ktoré sme predkladali do Národnej rady niekoľkokrát. Takže pre osvieženie, ako sa to celé vyvíjalo.
27. 5. minulý rok 2020 Európska komisia navrhla plán obnovy a odolnosti. Už 26. 6. v tom istom roku sa pán minister Heger vyjadril, ešte to nebolo lídrami schválené, že toto sú oblasti, do ktorých budeme potrebovať investovať intenzívne a rýchlo. Teraz som citoval pána ministra Hegera. Intenzívne a rýchlo. Pamätajme si tieto dve slová. Intenzívne a rýchlo.
21. 7. došlo k dohode lídrov Európskej únie na zriadenie plánu obnovy a odolnosti. Pre Slovensko v podstate bolo odklepnutých niečo cez 5,8 mld. eur, ale zároveň musím aj konštatovať a pripomenúť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že Slovensko dostalo o pol miliardy eur menej, ako navrhovala pôvodne Európska komisia. Dokonca konštatovala, že 70 % prostriedkov z tohto nástroja musí určiť už v prvých dvoch rokoch v roku 2021 a 2022. Slovensko má teraz rýchlo predložiť plán obnovy, ktorý musí byť úzko zviazaný s odporúčaním komisie, ako aj ďalšími podmienkami v reformách.
Vtedy, ak si spomínate, sa pán predseda vlády Matovič vrátil z Bruselu a vyhlásil, že nás čaká reformné leto plné konferencií s odborníkmi a diskusiami s verejnosťou. Pán premiér Matovič sľuboval 30 konferencií, ktoré mali byť verejnosti prístupné, online vysielané, no konštatujeme, že nič také sa neudialo.
A preto sme prebrali iniciatívu my a potom ako 2. 9. minulý rok minister financií Eduard Heger mal predstaviť prvý návrh reforiem v rámci plánu obnovy EÚ a hovorilo sa, že budúci týždeň to má urobiť, vyhlásené to bolo 2. septembra minulý rok, ale nič sa opäť neudialo, tak sme prišli my s iniciatívou, ktorú sme predložili tu do tohto pléna formou mimoriadnej schôdze. To znamená, predložili sme procedurálny návrh, aby sme, teda presnejšie sme zvolali mimoriadnu schôdzu, ktorú ste vy neodsúhlasili, s predložením uznesenia, ktoré veľmi precízne popisuje spôsob, akým sa má vláda Slovenskej republiky na základe pravidiel Európskej komisie zaoberať pri spracovaní plánu obnovy, plánu obnovy Slovenska, avšak vy, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ste ignorovali tento ústavný zákon, ktorý hovorí o tom, že akým spôsobom má v európskych témach spolupracovať Národná rada s vládou Slovenskej republiky. Avšak ste si nie celkom dobre uvedomili to, že v prípade, že ak sa Národná rada, čo sa hovorí v tomto materiáli a v tomto zákone úplne jasne, nevyjadrí do dvoch týždňov, tak toto stanovisko je záväzné, toto stanovisko je záväzné. To znamená, že od 24. septembra sa stalo stanovisko, ktoré sme predložili do Národnej rady Slovenskej republiky, záväzné pre vládu Slovenskej republiky. Bolo množstvo rečí, že na pláne sa intenzívne pracuje a že za chvíľočku bude zverejnený, no tak sme čakali.
4. 10. minulý rok predstavil pán minister bombastický dokument tzv. Moderné a úspešné Slovensko, kde z rétoriky, ktorú mal pán minister, bolo takmer zrejmé, že vlastne sa jedná o plán obnovy. No, ale nehnevajte sa, vážené dámy a vážení páni, to nebol žiadny plán obnovy, bol to len ďalší kompilát vašich predvolebných sľubov, ktoré ste tam spracovali, a mimochodom tento program Moderné a úspešné Slovensko, aby ste nejakým spôsobom legitimizovali, tak ste ešte dokonca ho vtlačili aj do Obrannej stratégie Slovenskej republiky, čo je neuveriteľné.
Takže, dámy a páni, preto sme opäť na druhý deň po vystúpení pána ministra Hegera jasne skonštatovali, že je dôležité, aby prišiel plán podľa štruktúry, ktorú od nás vyžaduje Európska komisia, na stôl, aby sa o ňom začalo diskutovať, aby bolo otvorene do toho zapojených množstvo inštitúcií, ktorých sa to týka, čo sme mimochodom aj jasne deklarovali v tom záväznom stanovisku v časti C, kde sme jasne povedali, že sa musí zachovať zaužívaná úroveň sociálneho dialógu na celospoločenskej úrovni. Avšak už vtedy sme konštatovali, že zapojení alebo tí, ktorí by mali byť do toho zapojení, či už podnikatelia, rôzne skupiny spoločenské, tak tie vôbec ani neboli oslovené.
To znamená, naše vyjadrenie ostalo, samozrejme, bez odozvy, vyzvali sme vtedy vládu Slovenskej republiky, aby do 20. októbra na pôdu Národnej rady predniesla nejaký návrh a začal sociálny, ale aj politický dialóg, pretože musíme jasne povedať, že toto je program, ktorý sa týka nás všetkých. Tu nejde o opozíciu alebo o koalíciu, ale sme pripravení rovnako pomôcť, ale zodpovednosť má súčasná vládna koalícia.
Budem pokračovať ďalej v tom vývoji, 14. 11., čiže 14. novembra hrozí, že Slovenská republika nedostane peniaze z plánu obnovy a že ich dostane ak-tak medzi poslednými, pretože je z hľadiska prípravy tohto programu úplne na chvoste. Váš predseda finančného výboru vtedy skonštatoval, hovorím o pánovi Viskupičovi, že: "Samozrejme, musíme urobiť maximum, hrozí to, že budeme poslední. Ministerstvo financií robí na pláne obnovy, veríme, že bude národný plán podaný čím skôr," spresnil predseda finančného výboru pán Viskupič. Nuž, počúvame odvtedy všetko možné, ale plán obnovy stále nie je na svete.
23. novembra sme opäť konštatovali a upozornili vládnu koalíciu, že čas letí a že je už koniec novembra a znova ideme klásť otázku, že kde je ten plán obnovy, ktorý od nás žiada Európska komisia, a žiadali sme opäť vládu, aby ho predstavila. Teraz dobre počúvajte, vážené pani poslankyne, páni poslanci, od toho času, kedy pán minister 26. júna sa vyjadril, že toto sú oblasti, do ktorých budeme potrebovať investovať intenzívne a rýchlo. To znamená rýchlo, že až 1. 12. po našej intervencii vznikla sekcia plánu obnovy na ministerstve financií.
Čiže žiadne konferenčné leto, žiadnych 30 konferencií, nič z toho sa neudialo. Dokonca ste ignorovali aj diskusiu o tomto záväznom pláne, ale vám uniklo, že tak či tak sa stal v zmysle ústavného zákona záväzným pre vládu Slovenskej republiky, ale až 1. 12 vznikla sekcia plánu obnovy na ministerstve financií, dovtedy to bola len dymová clona, ktorá sa vytvárala, že sa tu na tom pracuje.
Preto sme 1. 12. predložili do Národnej rady návrh poslancov kolegov pána Roberta Fica, Kamenického, Faiča a Richtera na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spoločenskému a politickému dialógu pri príprave a schvaľovaní národného plánu podpory a obnovy a odolnosti, ktorý klub OĽANO a SaS a ZA ĽUDÍ odmietol, hlasovali proti. Zdržali sa len kolegovia zo SME RODINA, ale tým môžeme skonštatovať, že boli rovnako proti.
To znamená, vy sami ste videli, že jednoducho sa nekoná, že Národná rada, ktorá by mala o tom minimálne rozhodovať na základe toho, že je to vážny dokument, 1. 12. ešte len vznikla sekcia plánu obnovy na ministerstve financií, vy ste to jednoducho odmietli. My sme sa ale nevzdávali, pretože nám nejde o nejakú deštruktívnu opozičnú politiku, ale konštruktívnu. My chceme, aby vláda spracovala kvalitný plán, lebo je určený práve na to, aby zmierňoval dopady COVID krízy na ekonomiku, na nezamestnanosť a ďalšie oblasti, ktoré sú s tým spojené.
Začalo sa diskutovať v priebehu decembra aj na úrovni županov, ktorí dokonca avizovali, že čo by chceli mať v tom pláne, ale až koncom decembra. Ale musím konštatovať, že vláda aj županov ignorovala.
15. decembra bola ohlásená verejná diskusia k plánu obnovy. Teraz dobre počúvajte, čo tá verejná diskusia v podstate priniesla alebo presnejšie nepriniesla, pretože to bolo len vyrozprávanie sa tých, ktorí prišli na tú verejnú diskusiu, a žiadne závery z toho v podstate neboli. Konštatovanie na záver bolo takéto: "Toto teda ešte nie je plán obnovy, ktorý od nás požaduje Európska komisia," upozornil na tlačovej konferencii riaditeľ inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara. Čiže sám priznal, že v podstate toto nie je ešte plán obnovy, dámy a páni, už máme december, aby ste pochopili. Už sme vás raz žiadali o prijatie jedného uznesenia, dali sme ďalšie, ignorovali ste ho a plán obnovy stále nemáme.
22. decembra Slovensko posiela Európskej komisii prvý návrh priorít na čerpanie takmer 6 mld. eur z plánu obnovy EÚ. No, poviem vám, že to bolo naozaj niečo, čo bolo neuveriteľné, pretože už v októbri ministerstvo avizovalo, že má všetko pripravené, ale poslali to až 22. decembra. Vtedy konštatoval pán minister Heger toto: "Dostávame sa do záverečnej fázy plánu obnovy, nasledujúce týždne budeme jeho konečný tvar dolaďovať s komisiou." Nasledujúce týždne budeme jeho tvar dolaďovať s komisiou. Nuž, budem pokračovať v tom výpočte. Toto sa stalo 22. decembra.
No a 11. 1 predložený, bol predložený opäť z našej strany, pretože nič sa neudialo po tomto, tak sme opäť predložili skupinou poslancov pána poslanca Fica, Kamenického, Faiča a Habánika na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky už ku krízovému spôsobu riadenia projektu prípravy a schvaľovania národného plánu obnovy a odolnosti. Nuž a opäť kluby SaS, OĽANO proti, ale sme boli prekvapení, že traja poslanci zrazu už začínajú vnímať v koalícii, že sa niečo deje. Pán Vetrák, Kremský a Tabák hlasovali dokonca za toto uznesenie aj keď neprešlo, ostatní sa, samozrejme, zdržali.
Ale pokračujem v tom výpočte, ako to pokračovalo dátumovo, čiže v decembri dvadsiateho druhého hovorí pán minister Heger, že konečne ideme dolaďovať tvar s Európskou komisiou a prosím vás 18. 1. zverejnilo ministerstvo informáciu, že verejnosť môže na špeciálnej stránke navrhovať oblasti, na ktoré by sa mali sústrediť investície a reformy v národnom pláne obnovy.
Dámy a páni, čo je toto? Tak 22. decembra už hovorí, že ide pán minister dolaďovať všetky veci a 18. 1. v januári vyzýva verejnosť, aby sa pripojila a povedala, čo tam vlastne má byť. Veď tu sa sami usvedčujete a vláda sa usvedčuje, že jednoducho ten plán obnovy nezvláda a že ho nemá spracovaný.
Nuž a 3. 2. predseda vlády chce, aby peniaze, a to je úplný klinec celému tomuto, tejto genéze, aby peniaze, ktoré pôjdu z tohto programu, boli prideľované podľa počtu mandátov, ako boli získané v posledných voľbách. Dámy a páni, čo je toto? Klientelizmus? Čo je toto? Amaterizmus? Čo je toto? Je to príprava na to, že si to budete rozdeľovať pre vlastných ľudí? Alebo tu ide o Slovensko? A tým, že premiér Matovič hovorí o tom, že to má byť pripravené tak, aby to zohľadňovali výsledky vo voľbách, zase priznal len to, že to v podstate nemá pripravené. Toto je pre nás absolútne neprijateľné, a preto, dámy a páni, napríklad oblasť, ktorú sme si prečítali v návrhu plánu obnovy spracovanú a navrhnutú ministerstvom financií, že do plánu obnovy chcete zapracovať aj posilnenie NAKA vo výške 200 mil. eur, je teda už najvyšší prejav, prepáčte mi, amaterizmu, aký môžeme jednoducho vnímať od tejto vládnej koalície. Je to najvyšší prejav amaterizmu, lebo povedzte nám, ako súvisí posilňovanie NAKA so zmierňovaním dopadov koronakrízy na slovenskú ekonomiku a na slovenskú spoločnosť? Toto ste boli ochotní zapracovať do plánu obnovy toho návrhu, ktorý ešte stále nie je finálny, Európska komisia ho vrátila späť, avšak musí byť rozdelený finančný balík tak, ako dopadli voľby, lebo pán premiér Matovič si to takto želá.
Nuž, a preto sme tu dnes, dámy a páni, týmto uznesením, ktoré predkladáme, chceme, aby Národná rada sa začala vážne tým naozaj zaoberať a chcem vás poprosiť, vážené panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, že dnes sme už z hľadiska spracovania a schvaľovania tohto plánu obnovy v krízovom stave a je potrebné, aby aj Národná rada Slovenskej republiky začala konať tak, ako má konať, ako nadriadený orgán voči vláde Slovenskej republiky. Nielen to, že vláda ignorovala záväzné stanovisko, ktoré sme predložili v zmysle ústavného zákona, myslím si, že toto by malo záležať aj vám na tom, aby vláda rešpektovala Národnú radu, ale aj to, že jednoducho dnes sme v krízovom stave pri spracovaní tohto dokumentu a vôbec podľa toho, ako sa to vyvíja, nebudeme schopní naplniť požiadavky, ktoré nám dala Európska komisia v súvislosti s použitím tohto plánu obnovy.
Takže, vážené dámy a vážení páni, na úvod som vám chcel priblížiť, ako sa to celé vyvíjalo, aby som vám osviežil pamäť, aby sme mohli viesť naozaj konštruktívnu diskusiu, ktorú by sme mohli dnes viesť aj trošku možno do hĺbky, na základe toho, čo bolo prezentované, ale to by malo byť cieľom až po tom, ako schválime toto uznesenie, pretože žiadame vládu, aby bezodkladne predložila ten materiál do Národnej rady Slovenskej republiky. A tam už bude priestor, aby sme sa mohli aj o jednotlivých oblastiach zaoberať podrobnejšie.
Toľko na úvod, vážený pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť diskusiu.

Príjemné doobedie vám prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 424 podávam správu o výsledku prerokovanie uvedeného materiálu vo výboroch.
Predseda Národnej rady uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet. Oba výbory tlač prerokovali a neprijali žiadne uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Navrhujem, aby sme rokovali o návrhu uznesenia tak, ako ho navrhli predkladatelia.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.