25. schôdza

Ako posledný s faktickou poznámkou, pán poslanec Marek Kotleba.

Ďakujem za slovo. Mňa len mrzí naozaj, že aký je ten stav v skutočnosti, pretože slovenský podnikateľ alebo nejaký lokálny výrobca, napr. mliečnych produktov, čiže to mlieko, syry alebo jogurty a vedľa je nejaká škola, ktorá by mohla odoberať od tohto dodávateľa, pretože tie výrobky sú kvalitné, a dala by si takúto požiadavku na úrad, že chce obstarať nejaký lokálny produkt slovenský, tak jednoducho odpoveď by prišla z toho úradu, že ak takto spraví, môže dostať pokutu.
A mne to príde nezmyselné, že slovenský malý podnikateľ, ktorý vyrobí kvalitný produkt, nemôže dodať, alebo teda môže, ale nemôže konkurovať cenou tomu, tomu produktu, ktorý je zo Západu a mnohokrát je plný chémie a cestuje sem niekoľko týždňov, a akonáhle by takýto produkt obstaral a takto by to urobil, tak príde mu, zriaďovateľovi príde upozornenie, že môže dostať pokutu až do 200-tisíc eur. A podľa mňa takto, takto to ďalej nejde. A my musíme naozaj podporiť, podporiť našich domácich a lokálnych podnikateľov, aby nám dodávali naozaj kvalitné produkty bez nejakej chémie a rôznych konzervantov.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slo... ďakujem za slovo aj za reakcie. Áno, treba ešte raz zdôrazniť to, že Slovensko ako krajina, ktorá má obrovský poľnohospodársky potenciál, každý rok zvyšuje ten dovoz naozaj základných potravín viacej a viacej, už sme prekročili pred niekoľkými rokmi tú hranicu 1 mld. eur ročne, potraviny, ktoré naozaj sme voľakedy dokázali vyrábať na Slovensku, živočíšneho pôvodu, vajíčka, mliečne výrobky a podobne. Naozaj výrobky, ktoré nie sú nejaké exotické, ktoré kvôli nejakým podmienkam nevieme na Slovensku vypestovať. Tento trend je treba čím skôr začať otáčať. Ja netvrdím, že náš návrh zákona je týmto liekom, ktorý ten trend zvráti naspäť, ale je to určite jedným krokom, akým môžeme tú spotrebu slovenských výrobkov na Slovensku zlepšiť, a tým pádom môžeme pomôcť aj tým poľnohospodárom a potravinárom. A potom môžeme postupne pokračovať ďalšími návrhmi, aby sme ten trend, ktorý my tu všetci v parlamente považujeme za veľmi zlý, a všetci, si myslím, že máme za cieľ to zlepšiť, aby sme to naozaj aj začali konečne robiť.
Ďakujem pekne za podporu.

Pán poslanec Beluský bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať, či chce ešte zaujať stanovisko. Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Stanislava Mizíka a Petra Krupu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 443. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 440.
Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Stanislava Mizíka a Petra Krupu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 443.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, ja, Martin Beluský a Stanislav Mizík a ešte Peter Krupa predkladáme do Národnej rady slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, tzv. zákon o bezpečnosti štátu.
Cieľom nášho legislatívneho návrhu je upraviť núdzový stav tak, aby ho nebolo možné ďalej zneužívať ako nástroj na potláčanie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky a na zneužívanie vládnej moci práve dnes pod zámienkou pandémie ochorenia COVID-19, prípadne ale iných ochorení a mimoriadnych situácií v budúcnosti.
Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý.

Tak ešte predtým dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 3. mája 2021. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výbora, výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutím predsedu Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Ale skôr, ako dám príležitosť prihlásiť sa ústne, požiadal o slovo pán navrhovateľ, nech sa páči.

Kolegyne, kolegovia, keď sa pozrieme na súčasnú právnu úpravu núdzového stavu, najmä po tej poslednej novelizácii, ústavný zákon č. 414/2020 Z. z., ktorá prebehla, alebo teda bola schválená tu v parlamente 28. decembra 2020, tak zistíme, že táto úprava umožňuje naozaj hrubé zneužívanie tohto inštitútu vládou, a dnes sa to aj naozaj realizuje, a to práve pod zámienkou boja s tzv. pandémiou ochorenia COVID-19.
Hoci pri núdzovom stave neplatí celý rad základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky, ako napríklad nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, nedotknuteľnosť obydlia, sloboda pohybu, sloboda pobytu či právo na zhromažďovanie, tak tento stav, ktorý sa fakticky rovná totalitnému systému vládnutia alebo diktatúre, možno opakovane predlžovať prakticky donekonečna. V praxi preto môže aj vzhľadom na vágnosť toho pojmu pandémia nastať situácia, že vláda bude v núdzovom stave vládnuť dokonca celé štvorročné volebné obdobie a núdzový stav bude využívať ako nástroj na presadenie svojho politického programu a na udržanie sa pri moci.
Klasickým príkladom môže byť práve to, že počas núdzového stavu je možné zrušiť právo na zhromažďovanie, čím vlastne vláda môže zabrániť tomu, aby nespokojní občania, ktorí nesúhlasia s jej politikou alebo s tými opatreniami, ktoré robí, aby protestovali v uliciach slovenských miest. Na tejto skutočnosti nemení nič ani ten fakt, že v súčasnosti sa vyžaduje na predĺženie núdzového stavu súhlas Národnej rady. Tento súhlas sa totiž nedáva vopred, ako by to bolo logické, ale až v lehote do 20 dní od predĺženia núdzového stavu, čo znamená, že ak vláda bude opakovane predlžovať núdzový stav vždy na 19 dní, a Národná rada sa zvolá vždy až posledný deň tejto lehoty, tak núdzový stav bude fakticky platiť celých 19 dní bez toho, aby s tým musela vysloviť súhlas Národná rada, a to aj opakovane. Navyše súhlas Národnej rady nemusí byť vyjadrený ústavnou väčšinou, ale len jednoduchou väčšinou, ktorú má v Národnej rade, teda tu v parlamente prakticky každá jedna vláda.
Z tohto dôvodu navrhujeme, aby bolo na vyhlásenie núdzového stavu potrebný súhlas ústavnej, teda trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, a v prípade, ak má byť opätovne vyhlásený z toho istého dôvodu a na tom istom území, tak aby bol na to potrebný súhlas až štvorpätinovej väčšiny všetkých poslancov. A tento súhlas by bol dávaný, samozrejme, vopred, nie dodatočne, ako je tomu teraz. Núdzový stav tak bude musieť byť výsledkom konsenzu naprieč celým politickým spektrom, čiže konsenzu medzi koalíciou aj opozíciou. Nebude teda možné, aby nastávali také situácie, že núdzový stav tu presadzuje prakticky len vláda, že, naopak, opozícia je jednotne proti nemu.
Podobne ani možnosť Ústavného súdu posúdiť súlad vyhlásenia alebo predĺženia núdzového stavu s ústavou, ten tiež nie je dostatočnou zárukou, že núdzový stav nebude zneužívaný. Súčasná právna úprava totiž umožňuje nielen vyhlasovanie či predlžovanie núdzového stavu z dôvodu akéhokoľvek ohrozenia života a zdravia osôb, ale dokonca v prípade pandémie tento pojem ani nijako v zákone nedefinuje. To v zásade umožňuje vláde obhájiť núdzový stav pred Ústavným súdom aj v prípade, ak na území Slovenskej republiky nie je z medicínskeho hľadiska ani len epidémia určitej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Stačí, ak sa odvolá vláda na to, že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila celosvetovú pandémiu tejto choroby, bez toho, aby musela dokazovať, či už tu v parlamente, alebo kdekoľvek inde, že táto choroba je rozšírená aj na našom území v takom rozsahu, ktorý zodpovedá bežnej definícii, medicínskej definícii epidémie.
Preto práve z dôvodu právnej istoty navrhujeme, aby do ústavného zákona o bezpečnosti štátu bola zavedená jasná definícia epidémie, ktorá obsahovo zodpovedá medicínskej definícii epidémie, ktorá sa u nás bežne používa pri iných nákazlivých ľudských chorobách, napr. pri chrípke. Pojem pandémia teda navrhujeme nahradiť pojmom epidémia, ktorý nie je závislý od celosvetovej epidemiologickej situácie ani od rozhodnutia rôznych medzinárodných organizácií, ako je napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, a teda lepšie zodpovedá aktuálnej epidemiologickej situácii u nás, na území Slovenskej republiky. Súčasne navrhujeme, aby bolo možné vyhlasovať núdzový stav len na postihnutom území, t. j. na území jednej alebo viacerých obcí, okresov alebo krajov, tak aby nedochádzalo k zbytočnému vyhlasovaniu núdzového stavu, a teda k obmedzovaniu základných práv a slobôd aj na takom území, ktoré z epidemiologického hľadiska nie sú natoľko postihnuté. Zabráni sa tak zneužívaniu prepuknutia epidémie na určitom presne vymedzenom území na to, aby núdzový stav platil pre celé územie Slovenskej republiky.
A na záver je tu ešte jedna vec, ktorú meníme, resp. vraciame do pôvodného stavu, a síce navrhujeme opätovne zaviesť presnú špecifikáciu, akým spôsobom môže byť počas núdzového stavu obmedzená sloboda pohybu a pobytu, tak aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu na obmedzovanie slobody pohybu a pobytu prakticky akýmkoľvek spôsobom, tak ako to umožňuje súčasný zákon.
A súčasne vypúšťame zo zákona o bezpečnosti štátu formuláciu, ktorá v súčasnosti počas núdzového stavu umožňuje občanom Slovenskej republiky, aby boli zatváraní fakticky do domáceho väzenia. Uvedenou zmenou, touto zmenou ústavného zákona o bezpečnosti štátu ukončíme hrubé zneužívanie vládnej moci a núdzového stavu na potláčanie základných práv a slobôd občanov, ktoré, povedzme si to otvorene, do dnešného dňa spôsobujú naozaj obrovské utrpenie aj škody státisícom občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.